Autori:

Vo filmovom priemysle sa často stáva, že po úspešnom a vydarenom filme sa tvorcovia rozhodnú vymačkať z pôvodného nápadu ešte pár miliónov a natočia druhý diel. Nikoho neprekvapí, keď je druhý diel výrazne horší ako prvý.

V zákonodarstve by to malo fungovať naopak. Ak je prvé znenie zákona vydarené, nemalo by sa novelizovať vôbec - druhý diel sa vôbec nekoná. Ak prvé znenie má svoje chyby, mali by sa v pokračovaní vyčistiť a korigovať poznatkami z praxe. Druhý diel by mal byť lepší ako prvý. V zákonodarstve by však druhý diel v žiadnom prípade nemal byť horší ako prvý. Novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú Ministerstvo spravodlivosti minulý týždeň predložilo do medzirezortného pripomienkového konania, mohla byť druhým dielom, ktorý vyčistí množstvo praktických problémov, ktoré od účinnosti zákona č. 546/2010 Z. z. vyvstali. Novela sa však vybrala iným smerom a prekvapivo je ešte horšia ako prvý diel.

Legislatíva o povinnom zverejňovaní zmlúv si naozaj pýtala druhý diel. Ako som písal po zverejnení zákona v Zbierke zákonov a po predložení návrhu zákona, základná idea verejnej kontroly nad používaním štátnych prostriedkov mi pripadá rozumná. Ale technicky bola do istej miery nedopracovaná. A tak hneď po absurdne krátkej legisvakačnej dobe v praxi vyvstalo množstvo otázok. Sú povinnými osobami entity založené štátom a neskôr privatizované? Sú povinnými osobami entity založené štátom a neskôr privatizované na 49%, ale s manažérskou kontrolou v súkromných rukách? Ako si vysvetľovať výluky v § 3 ods. 2? Je majetok štátnych akcioviek majetkom štátu? Musia povinné osoby zverejňovať všetky faktúry, aj keď sa netýkajú verejných prostriedkov alebo majetku? Čo môžu a čo musia zverejňovať banky viazané bankovým tajomstvom?

Inými slovami, čo paragraf, to nejasnosť. Ako trefne napísal Kristián "krásne riešenie, kde ovca zdochla, vlk je hladný ale Zbierka zákonov presýtená". Takže zásadná novela, ktorá by tieto nejasnosti vyjasnila (bez toho, aby menila základnú filozofiu zákona), bola žiaduca.

Predložená novela niektoré otázky rieši (do istej miery vzťah s bankovým tajomstvom aj naplnenie vecného znaku pri nakladaní s majetkom štátnej akciovky). Avšak zavádza nezmyselnú definíciu povinnej osoby. Podľa navrhovaného § 2 ods. 3 má byť povinnou osobou každá osoba založená štátom, čo neplatí "ak dôjde k úplnému zániku účasti povinnej osoby v ňou založenej povinnej osobe". Inými slovami, ak štát kedysi založil akciovku, ktorú medzitým na 99% sprivatizoval a kontrolu nakladania s jej majetkom vykonávajú súkromní akcionári, táto akciovka má napriek tomu zverejňovať v podstate všetky svoje zmluvy. Ak naopak štát kúpil 100% v pôvodne súkromnej akciovke, táto akciovka nemusí zverejňovať nič.

Ak si ministerstvo naozaj myslí, že 99% súkromné akciovky by mali zverejňovať všetky svoje zmluvy, nech to otvorene povie a nech sa pokúsi vysvetliť ekonomickú logiku (ja tam osobne žiadnu nevidím) a zároveň súlad s ústavou (ktorý je prinajmenšom veľmi otázny). Dôvodová správa o tom však mlčí a namiesto toho sa venuje reálnej kontrole štátu v akciovke s minoritnou štátnou účasťou, ale rozptýleným vlastníctvom ostatných akcií. To je rozumná úvaha, ale vôbec sa neodráža v legislatívnom návrhu.

Ak návrh v tomto znení prejde, ostane len parafrázovať Kristiána, že zdochne koza a zdochne aj vlk. A ostane len dúfať, že tretí diel bude vydarenejší.

K tejto otázke by som rád upozornil na užitočný výklad v Draškovič, Z., Královič, L. In: Myšička, V. a kol. Inovácie a trendy v M&A. Praktická príručka. C. H. Beck : Bratislava, 2020, s. 78-79.

Rád by som upozornil na veľmi užitočné zhrnutia aktuálnej diskusie a judikatúry:

Eichlerová, K. Právo na informace ve vztahu k SoE pohledem českého práva.

Žitňanská, L. Obchodné spoločnosti s účasťou štátu a právo na informácie podľa slovenského práva.

Grambličková, B. Povinne zverejňované zmluvné dojednania o správe a riadení SoE (dôvody a rozsah povinného zverejňovania akcionárskych zmlúv a zmlúv o výkone funkcie).

Balog, B. Praktické skúsenosti s uplatňovaním zákona o slobodnom prístupe k informáciám v netypických situáciách.

všetky In: Csach, K., Havel, B. (eds.). Corporate governance společností s účastí státu. Wolters Kluwer: Praha, 2020.

"Žalovaný v 2. rade [SPP] podľa názoru kasačného súdu nielenže bol založený so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, ale štát si vo všetkých orgánoch spoločnosti zachováva významný vplyv, má absolútnu kontrolu nad jej existenciou a rozhodovacími procesmi a de facto s verejnými prostriedkami vloženými do obchodnej spoločnosti vykonáva podnikateľskú v hospodárskej súťaži s inými podnikateľskými subjektmi. Kasačný súd nemal pochybnosti o tom, že žalovaný v 2. rade hospodári s verejnými prostriedkami aj z dôvodu, že majetok spoločnosti netvoria aktíva iného subjektu ako štátu."

NS SR, sp. zn. 1 Sžik/1/2020

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím