lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Ľuboslav Sisák (7)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (7)
Michal Krajčírovič (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Ján Lazur (4)
Maroš Hačko (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Ivan Bojna (4)
Josef Kotásek (4)
Ladislav Hrabčák (3)
Jakub Jošt (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Marián Porvažník (3)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Anton Dulak (2)
Martin Serfozo (2)
Adam Glasnák (2)
Ladislav Pollák (2)
Maroš Macko (2)
Michal Hamar (2)
Zsolt Varga (2)
Peter Varga (2)
Gabriel Volšík (2)
Ludmila Kucharova (2)
Marek Maslák (2)
Martin Gedra (2)
Bob Matuška (2)
Jiří Remeš (2)
Peter Zeleňák (2)
Richard Macko (2)
Tomáš Plško (2)
Lukáš Peško (2)
Andrej Kostroš (2)
Roman Kopil (2)
Dávid Tluščák (2)
Jozef Kleberc (2)
Juraj Straňák (2)
Juraj Schmidt (2)
Michal Jediný (1)
jaroslav čollák (1)
Dušan Marják (1)
Martin Bránik (1)
Martin Hudec (1)
Roman Prochazka (1)
Peter K (1)
Martin Šrámek (1)
Robert Vrablica (1)
Tomáš Demo (1)
Juraj Lukáč (1)
Jakub Mandelík (1)
David Horváth (1)
Petr Steiner (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Svoboda (1)
David Halenák (1)
Radoslav Pálka (1)
Vincent Lechman (1)
Pavol Chrenko (1)
Robert Šorl (1)
Miriam Potočná (1)
Lucia Palková (1)
Tomáš Ľalík (1)
Zuzana Kohútová (1)
Petr Kavan (1)
Michaela Stessl (1)
Vladimir Trojak (1)
Lucia Berdisová (1)
Martin Galgoczy (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Patrik Patáč (1)
Peter Marcin (1)
Marcel Jurko (1)
Emil Vaňko (1)
Ondrej Jurišta (1)
Dušan Rostáš (1)
Katarína Dudíková (1)
Tomáš Pavlo (1)
Bohumil Havel (1)
Zuzana Klincová (1)
Matej Košalko (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Eduard Pekarovič (1)
Ivan Kormaník (1)
Zuzana Adamova (1)
lukas.kvokacka (1)
Paula Demianova (1)
Matej Gera (1)
Natalia Janikova (1)
Ivan Priadka (1)
Peter Kubina (1)
Martin Poloha (1)
Andrej Majerník (1)
Tomáš Korman (1)
Matej Kurian (1)
Marcel Ružarovský (1)
Gabriel Závodský (1)
Adam Pauček (1)
Jana Mitterpachova (1)
Viliam Vaňko (1)
Ján Pirč (1)
Dávid Kozák (1)
Tomas Pavelka (1)
Bystrik Bugan (1)
Peter Janík (1)
Igor Krist (1)
Zuzana Bukvisova (1)
lukasmozola (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
I. Stiglitz (1)
Mikuláš Lévai (1)
Tibor Menyhért (1)
Petr Novotný (1)
Vladislav Pečík (1)
Nora Šajbidor (1)
Patrik Pupík (1)
Róbert Černák (1)
Pavel Lacko (1)
Michal Ďubek (1)
Ivan Michalov (1)
Martin Estočák (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
peter straka (1)
Tomas Kovac (1)
Pavol Mlej (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Budova na cudzom pozemku a zákon o vlastníctve bytov

Juraj Gyarfas, 14. 03. 2011 v 23:06

Budem sa trochu opakovať, keďže túto tému som nadhodil už v diskusii k Tomášovmu postu. Ale zanikla vo všeobecnejšej diskusii o vzťahu vlastníka stavby a vlastníka pozemku.

Preto by som ju rád znovu nastolil v samostatnom poste.

Pozemok a stavba

Vo všeobecnej rovine rozumiem vzťahu medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku nasledovne. Umiestnenie stavby na pozemku je užívaním daného pozemku. Vyžaduje si preto právny titul, ktorý môže byť vecnoprávneho charakteru (vecné bremeno) alebo záväzkového charakteru (napr. výpožička alebo nájom).

Ak takýto titul neexistuje, prichádzajú do úvahy vecnoprávne a záväzkové riešenia. Vecnoprávne by mohlo ísť o neoprávnenú stavbu ( § 135c OZ), pričom uvedené ustanovenie upravuje práva vlastníka pozemku. Ak nejde o neoprávnenú stavbu (v čase realizácie stavby titul existoval, neskôr zanikol), mohol by sa vlastník pozemku domáhať vypratania pozemku podľa § 126 OZ (ako vyplýva z českej judikatúry NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1120/2006 a 22 Cdo 1997/2000 - avšak pozor na opačný názor v NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 746/2007). V predchádzajúcej diskusii ma však Michal presvedčil, že v mnohých prípadoch by bolo spravodlivejšie analogicky aplikovať § 135c a tým zmierniť tvrdosť vindikačnej žaloby.

Záväzkovo by sa situácia podľa môjho názoru mala riešiť cez bezdôvodné obohatenie. Vlastník stavby bez právneho titulu užíva pozemok (tým, že má na ňom umiestnenú stavbu) a vlastník pozemku by preto mal mať nárok na bezdôvodné obohatenie.

Pozemok a bytový dom

Toľko k všeobecnej situácii. Právna analýza sa však výrazne komplikuje pri pohľade na zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa § 23 ods. 5 ZVB "Ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu". Pojmom "dom" sa v tomto kontexte zjavne myslí bytový dom podľa § 2 ods. 2 ZVB. Ide teda o "budov[u], v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov".

Z citovaného ustanovenia nie je jasné, či uvedené vecné bremeno vzniká za odplatu alebo bez odplaty. Poznámka pod čiarou odkazuje na § 151n a nasl. OZ. Tieto ustanovenia žiadnu odplatu neustanovujú (okrem nákladov na údržbu veci podľa § 151n ods. 3 OZ). Domnievam sa však, že podľa ústavne konformného výkladu by vlastník pozemku nárok na určitú formu plnenia za užívanie pozemku vo svojom vlastníctve mal mať. O akú sumu však pôjde? A ako ju právne zdôvodniť, keď zjavne nejde o bezdôvodné obohatenie (nakoľko vlastník domu má právny titul k pozemku vo forme zákonného vecného bremena)?

Pozemok a iná budova

Druhá komplikácia vyplýva z § 24 ods. 1 ZVB, podľa ktorého sa ustanovenie § 23 ods. 5 ZVB o vecnom bremene primerane vzťahuje aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu. Vzťahuje sa teda zákonné bremeno podľa § 23 ZVB aj na akúkoľvek inú stavbu?

Osobne si myslím, že nie. Z hľadiska systematického výkladu by bolo absurdné, keby sa tak všeobecné pravidlo nachádzalo v osobitnom zákone. Po druhé, toto ustanovenie by robilo § 135c OZ obsolétnym, čo zjavne nie je v súlade s fikciou (niekedy sci-fikciou) racionálneho zákonodarcu.

Myslím si, že zámerom zákonodarcu pri prijímaní § 24 ods. 1 ZVB bolo upraviť aplikáciu ZVB aj na budovy, v ktorých prevažujú nebytové priestory, ide však o budovy vyznačujúce sa "rozbitím" na jednotlivé jednotky a spoluvlastníctvom k spoločným priestorom.

Textuálne to však z citovaného ustanovenia nevyplýva. Pri textuálnom výklade by kľudne bolo možné povedať, že zákonné vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 sa prostredníctvom § 24 ZVB vzťahuje na všetky budovy.

Účelové "rozbitie" budovy na jednotky

Vyššie uvedený výklad by vylúčil aspoň najabsurdnejší výklad § 24 ods. 1 ZVB, ktorý rozširuje zákonné vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 na všetky budovy. Naďalej by však zachoval značný priestor na zneužívanie zákonného vecného bremena podľa ZVB aj v prípade budov, ktoré pôvodne nemali spadať pod aplikáciu ZVB.

Predstavme si napríklad nasledovnú situáciu: vlastník budovy (logistického centra) nemá právo k pozemku. Nevie sa s vlastníkom pozemku dohodnúť na usporiadaní práv a vlastník pozemku mu hrozí žalobou podľa § 135c alebo podľa § 126 OZ. Vlastník budovy sa teda rozhodne formálne rozbiť budovu na jednotlivé nebytové priestory, jeden z nich predá sesterskej spoločnosti (čím vznikne spoluvlastníctvo k spoločným priestorom) a bude sa domáhať vecného bremena podľa § 23 ods. 5 ZVB. Prichádza takýto výklad do úvahy?

Otázky

Aby som to však celé nejako uzavrel, skúsim sformulovať otázky do diskusie:

Otázka č. 1: Je vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 ZVB odplatné? Ak áno, pôjde o jednorázovú alebo opakovanú odplatu, kedy sa určí a bude možné domáhať sa neskôr súdneho prehodnotenia výšky odplaty?

Otázka č. 2: Vzťahuje sa vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 v spojení s § 24 ods. 1 ZVB aj na iné stavby, ako bytové domy a "nebytové domy"? Ak nie, je hranica medzi aplikáciou a neaplikáciou § 23 ods. 5 ZVB závislá len na jednostrannom úkone vlastníka stavby, ktorý ju "rozbije" na jednotlivé jednotky a následne jednu z nich predá, čím vznikne spoluvlastníctvo k spoločným priestorom? A čo sa stane, ak jedna osoba vykúpi všetky nebytové a bytové jednotky v budove a spoluvlastníctvo k spoločným priestorom tým pádom zanikne - zanikne aj zákonné vecné bremeno?

Otázka č. 3: Je § 23 ods. 5 ZVB v súlade s čl. 20 ústavy?

Otázka č. 4: Kedy dôjde k zásadnej novelizácii "najhoršieho" zákona v našom právnom poriadku? A ako by taká novelizácia mohla vyzerať?


Názory k článku Budova na cudzom pozemku a zákon o vlastníctve bytov:


  Michal Novotný, 15. 03. 2011 v 11:46 - Ad Juraj

Na otázku č. 4 je odpoveď jednoduchá:

Keď kompetencie v oblasti vlastníctva bytov prejdú z Ministerstva financií na Ministerstvo spravodlivosti (áno, vlastníctvo k bytom u nás spadá do kompetencie Ministerstva financií); dovtedy to budú mať v rukách inžinieri z MF.

Novelizácia by podľa mňa mala ísť cestou zmeny myšlienkovej konštrukcie - nie byt ako predmet právnych vzťahov, ale bytové vlastníctvo k budove (stavbe, nazvi si ju ako chceš) ako špeciálny typ spoluvlastníctva k stavbe (a k spojenému pozemku), kde so spoluvlastníckym podielom bude neoddeliteľne spojené právo užívať a požívať priestorovo vymedzenú časť stavby (byt alebo nebytový priestor).

Upraviť spôsob vzniku, obsahu a zániku tohto spoluvlastníctva, zrušiť predkupné právo spoluvlastníkov, atď atď.

Ďalej zjednodušenie režimu správy, vytvorenie spoločenstva vlastníkov ex lege s obmedzenou právnou subjektivitou apod.

A veľa veľa ďalších drobných zmien, ktoré by vydali aj na nový zákon.

  Juraj Tkac, 15. 03. 2011 v 12:11 - k otazke 1

na tuto odpoved sa da najst analogicka odpoved:

k pozemnej komunikacii ma spravca vecne bremeno, pricom zakonodarca taktiez nestanovil ci ide o odplatne alebo bezodplatne vecne bremeno, prax je vsak taka ze ide o odplatne vecne bremeno

takze analogicky sa podla mna da vyvodit zaver ze ide aj v autorom spominanom pripade o odplatne vecne bremeno

  Juraj Tkac, 15. 03. 2011 v 12:13 - oprava

opravujem:
spravca komunikacie ( vlastnik komunikacie) ma vecne bremeno k pozemku nachadzajucom sa pod komunikaciou

  Juraj Gyarfas, 20. 04. 2018 v 12:09 - Spoluvlastníctvo pozemku zastavaného bytovým domom

"V dôsledku akcesorickej povahy spoluvlastníctva pozemku zastavaného bytovým domom, ktoré je nerozlučne spojené s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v tomto dome, nemôže byť spoluvlastníctvo pozemku samostatne zaťažené zriadením exekučného záložného práva."

R 16/2018, (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júna 2017 sp. zn. 6 Cdo 203/2015)

  Juraj Gyarfas, 20. 09. 2018 v 10:42 - náhrada za zákonné vecné bremeno

"Aj keď zákon č. 182/1993 Z. z. neuvádza, že vecné bremeno vzniknuté podľa § 23 ods. 5 tohto zákona vzniká len za náhradu, je potrebné v tejto súvislosti vychádzať aj z čl. 11 ods. 4 Listiny a čl. 20 ds. 4 Ústavy. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno."

ÚS SR, IV. ÚS 264/2018

  Juraj Gyarfas, 16. 11. 2018 v 16:51 - ÚS SR k prevodu bytu

Skutočnosť, že zákon o vlastníctve bytov v znení platnom v čase podania žiadosti žalobcu o prevod vlastníctva bytu, nevylučoval možnosť žalovanej previesť vlastníctvo bytu na žalobcov neznamená, že žalovanej vznikla takáto povinnosť. Ustanovenie § 24 zákona o vlastníctve bytov v znení platnom v čase podania žiadosti o prevod bytu o primeranom použití ustanovení tohto zákona aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, je typickým príkladom použitia analógie pri aplikácii práva, na ktorú odkazuje sám zákon.

Analógia je právne metodologický nástroj, ktorý slúži k uzavretiu otvorených medzier v zákone. Predstavuje nachádzanie práva v oblasti mimo rozsah pojmu, a to tým, že spája právne následky (dispozície) právnych noriem s prípadmi, ktoré nie sú zahrnuté do ich jazykového vyjadrenia v právnych predpisoch. Analógia zákona spočíva v tom, že sa na skutkovú podstatu zákonom neriešenú vztiahne ustanovenie zákona upravujúceho obdobnú skutkovú podstatu. Použite analógie má však svoje medze. Nie je napríklad prípustná tam, kde zákon ukladá nejaké povinnosti. Neprípustnosť analógie v týchto prípadoch možno vyvodiť z článku 152 ods. 4 ústavy, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných
zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Rešpektovanie tohto ústavného príkazu znamená povinnosť súdov interpretovať právne predpisy ukladajúce povinnosti v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. a/ ústavy, podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Ustanovenie zákona ukladajúce povinnosť musí byť jasné (zrozumiteľné) a jednoznačné (bezrozporné).

Z primeraného použitia ustanovení zákona o vlastníctve bytov v zmysle § 24 tohto právneho predpisu v znení do 30. júna 2007 nebolo možné vyvodiť vznik zákonnej povinnosti žalovanej ako vlastníčky budovy, nemajúcej charakter bytového domu, previesť vlastníctvo bytu v tejto budove na žalobcov.


II. ÚS 107/2018

  Juraj Gyarfas, 25. 02. 2021 v 09:28 - obmedzenie vlastníckeho práva podľa zákona o bytoch

"Právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. vzniká ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona a nemôže byť tomu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. Ide o ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu."


NS SR, sp. zn. 8 Cdo/17/2019, tvorba právnej vety: najprávo.sk


  Juraj Gyarfas, 18. 04. 2022 v 21:33 - Šorl k vecnému bremenu podľa zákona o vlastníctva bytov

O procesných aspektoch uznesenia ústavného súdu (PL. ÚS 3/2022), ktorý sa odmietol zaoberať súladom zákonného vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov s ústavou som písal tu.

Na tomto mieste by som rád doplnil niektoré úvahy z disentu sudcu Šorla týkajúce sa špecificky tohto zákonného vecného bremena.

"V konečnom dôsledku § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov je len tridsať rokov trvajúcim odložením riešenia štátom pred rokom 1989 vytvoreného a následne po privatizácii bytového fondu v roku 1993 upevneného problému bytových domov, ktoré boli postavené bez ohľadu na existujúce, no pred rokom 1989 nevýznamné vlastnícke práva k pozemkom. Táto dedovizeň transformácie ešte v roku 1993 nástrojom zákona zriadeného a zákonom 30 rokov udržiavaného vecného bremena zrejme vyrušuje sčasti pochopiteľný pozemkový egoizmus žalobcu a len úzkej skupiny podobných vlastníkov zastavaných gruntov. Na strane druhej však pre politiku ide o pohodlné odloženie zvislého, vodorovnou figúrou akoby vyriešeného problému. Prirodzene nemožno očakávať to, že by politicky motivovaný zákonodarca pristúpil k systematickému vyriešeniu tohto, vecným bremenom zmrazeného pozemkového sporu.

Možno pod vplyvom vlastných pochybností o správnosti nedávnych rozhodnutí, ktorými boli odmietnuté návrhy všeobecných súdov, väčšina pléna sformulovala i ďalšie argumenty, pri ktorých sa nedá nepristaviť. Z toho, čo bolo uvedené v predchádzajúcom odseku, plynie pochybnosť o tom, že § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov upravuje horizontálny – súkromnoprávny vzťah vlastníka pozemku a vlastníkov bytov. Vecné bremeno bolo zriadené priamym štátnym zásahom vo forme zákona. Vôbec nie je výsledkom realizácie rozhodnutí dotknutých účastníkov v rámci ich autonómie v súkromnoprávnom vzťahu. Ide o rozhodnutie zvrchu nadol v neprospech malej skupiny vlastníkov pozemkov, no v prospech podstatne väčšej skupiny vlastníkov privatizovaných bytov v domoch postavených nie ich vlastníkmi, ale všemocným verejným sektorom bez jeho starosti o to, či sú pozemky pod týmito domami riadne vlastnícky vysporiadané.
"


  Juraj Gyarfas, 04. 09. 2022 v 20:26 - náhrada za zákonné vecné bremeno

"Pokiaľ vlastník pozemku nemal k 1. júlu 2009 s obcou, ktorá na jeho pozemku nadobudla vlastníctvo stavby podľa osobitného predpisu (napr. zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p.) zmluvne dohodnuté iné právo, vzniklo mu týmto dňom právo na primeranú jednorazovú náhradu za obmedzenie jeho vlastníckych práv vecným bremenom zriadeným podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Na premlčanie tohto práva vlastníka zaťaženého pozemku na takú náhradu sa vzťahovala všeobecná premlčacia doba troch rokov ( § 101 Občianskeho zákonníka), ktorá začala plynúť uvedeným dňom."


NS SR, sp. zn. 8 Cdo/17/2019 (ZSP 1/2022)


  Juraj Gyarfas, 18. 09. 2022 v 19:52 - k náhrade za vecné bremená

Témy náhrady za vecné bremeno zriadené verejnoprávnymi predpismi sa týkalo konanie PL. ÚS 7/2022. Návrh na preskúmanie súladnosti bol síce odmietnutý, ale zaujímavé postrehy k tejto téme zazneli v odlišnom stanovisku sudcov Kaššáka, Straku a Szigetiho, ako aj v odlišnom/ doplňujúcom stanovisku sudkyne Baricovej.


  Juraj Gyarfas, 16. 10. 2022 v 21:25 - náhrada za vecné bremeno podľa § 151o

"Vecné bremeno podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadi súd len za primeranú náhradu. Ide o vzájomne podmienený vzťah, čo musí vyplývať z vý-roku súdneho rozhodnutia, a to aj v prípade, že sa takej náhrady nikto v spore nedomáhal. Vzájomná podmienenosť je dôsledkom aplikácie článku 20 ods. 4 v spojení s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky súdmi Slovenskej republiky.

R 20/2022, NS SR, sp. zn. 7 Cdo 257/2021


  Juraj Gyarfas, 28. 02. 2023 v 14:01 - náhrada za vecné bremeno

"Pri nedostatku právnej úpravy zákonného vecného bremena v osobitnom predpise, možno náhradu za vzniknuté bremeno odvodiť zo všeobecne uznávaných princípov príkazom na ochranu základných práv a slobôd, teda aj zo základného práva vlastniť a užívať majetok. Aj v prípade, ak by osobitný zákon neumožňoval priznať náhradu za zákonné vecné bremeno, nie je možné konštatovať bezplatnosť takéhoto obmedzenia vlastníckeho práva, ale je potrebné použiť súkromnoprávnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ktorý v § 151n ods. 3 stanovuje, že oprávnený z vecného bremena je povinný znášať primerané náklady na zachovanie (údržbu) veci zaťaženej vecným bremenom a na jej opravy. Ak osoba nadobudla od predchádzajúcich vlastníkov sporné pozemky už zaťažené vecným bremenom, a teda jej vlastnícke právo bolo od počiatku obmedzené, nemôže sa túto osoba ako ďalší vlastník domáhať náhrady za obmedzenie svojho vlastníckeho práva, pretože ho v plnom rozsahu, t. j. bez ťarchy v podobe vecného bremena nikdy nenadobudla."

I. ÚS 590/2022


  Ľuboslav Sisák, 29. 04. 2023 v 17:28 - K nemožnosti zabezpečiť prístup vlastníka k stavbe inak podľa § 151o ods. 3 OZ

11. Z uvedeného plynie, že podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak nie je splnená v prípade, ak vlastník pozemku ponúkne vlastníkovi stavby prevod pozemku alebo jeho časti alebo zmluvné zriadenie vecného bremena práva cesty. Ide totiž o vecné práva, ktoré majú povahu absolútnych práv pôsobiacich proti všetkým, zabezpečujúcich nezrušiteľnosť oprávneného vo výkone jeho práva k veci.


11.1. Podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak naproti tomu je splnená v prípade, ak vlastník stavby ponúkne právo prechodu nájomnou zmluvou. Ide o záväzkové právo, ktoré sa týka relatívneho vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom. Nájomná zmluva je dočasná, vypovedateľná a zrušiteľná. Pre zabezpečenie verejného záujmu na splnení povinnosti vlastníka stavby v zmysle stavebného zákona je takáto forma prístupu k stavbe nepostačujúca.



NS SR sp. zn. 5 Cdo 51/2020 zo dňa 30. 6. 2022, tiež ako R 51/2022


  Juraj Gyarfas, 23. 07. 2023 v 07:39 - doplnenie

Uvedomil som si, že tu chýba tento kľúčový judikát:


"Právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona (1. septembra 1993). Z predmetného ustanovenia nevyplýva ďalšiemu vlastníkovi zaťaženého pozemku právo na náhradu za pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckych práv."


R 73/2016 (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. apríla 2016 sp. zn. 3 Cdo 49/2014)


  Juraj Gyarfas, 09. 08. 2023 v 18:01 - kompenzácia za neodkladné opatrenie

"Aj dočasné obmedzenie vlastníckeho práva neodkladným opatrením súdu musí byť kompenzované, a to v zmysle čl. 20 ods. 4 poskytnutím primeranej náhrady zo strany subjektu v prospech ktorého bolo uskutočnené. Výška náhrady sa určí analogicky ako odplata pri zariadení dočasného vecného bremena. V danom prípade nemožno postupovať podľa ustanovení o vyvlastnení, keďže vyvlastnenie vytvára trvalý právny stav."

NS SR, sp. zn. 7 Cdo/134/2022 (právna veta podľa najpravo.sk)


  Juraj Gyarfas, 09. 01. 2024 v 09:53 - ÚS SR k náhrade za užívanie účelovej komunikácie

"Vo všeobecnosti nemožno od vlastníka verejnej prístupovej komunikácie, ktorá nie je zaradená do siete komunikácií mesta, spravodlivo žiadať, aby túto sprístupnil a udržiaval v prevádzkovom stave bez toho, aby osoby, ktoré ju užívajú, na tieto náklady primerane neprispievali."

ÚS SR, II. ÚS 245/2021, 2. marca 2023


  Juraj Gyarfas, 02. 04. 2024 v 14:07 - zánik vecného bremena

"Čo sa týka výmazu premlčaného záložného práva, poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované ako R 70/2023. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí vyjadril názor, že žalobca sa v dôsledku premlčania záložného práva môže domáhať určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom. Tento rozsudok by mal byť listinou, na základe ktorej by malo dôjsť k výmazu záložného práva z príslušného registra (v tomto prípade z katastra nehnuteľností). Snahu najvyššieho súdu o vyriešenie praktického problému výmazu premlčaného záložného práva možno oceniť a jeho závery možno považovať za správne. Vzhľadom na anonymizáciu publikovaných súdnych rozhodnutí nemožno na príslušnom liste vlastníctva dohľadať, či k výmazu premlčaného záložného práva na základe tohto rozhodnutia skutočne došlo.

Za ďalšiu do úvahy prichádzajúcu žalobu možno považovať žalobu o určenie, že záložné právo nie je vykonateľné.

Za nevhodné žaloby považujeme žalobu o určenie, že záložné právo neexistuje, pretože dôsledkom premlčania nie je zánik práva ( § 100 ods. 1 OZ), ako aj žalobu o určenie, že záložné právo je premlčané, pretože ide o určenie právnej skutočnosti, pričom prípustnosť takejto žaloby žiadny osobitný predpis nepredpokladá [ § 137 písm. d) CSP].

3. Čo sa týka výmazu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré je premlčané, v tejto otázke neexistuje súdna judikatúra, ktorá by ustálene (tak ako R 70/2023 pri záložnom práve) riešila túto otázku.

Sme toho názoru, že závery R 70/2023 možno vztiahnuť aj na premlčané právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a teda prípustným by mohlo byť určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená vecným bremenom.
"

Jurčová, M., Gešková, K. Žaloby smerujúce k výmazu premlčaných záložných práv a vecných bremien. Súkromné právo, 1/2024, s. 13.


  Juraj Gyarfas, 05. 06. 2024 v 20:01 - k náhrade za pozemok podľa zák. č. 66/2009 Z. z.

"Zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je len ďalší spôsob, ktorým zákonodarca zmierňuje následky osobitnej majetkovej krivdy, ktorá nespočívala v účinnom právnom odňatí vlastníckeho práva, ale v jeho faktickom obmedzení stavbou verejnoprospešného zariadenia bez toho, aby došlo k vyvlastneniu právnych predchodcov vlastníkov. Následok tohto legislatívneho riešenia nemožno obmedziť len na konštatovanie toho, že sťažovateľom súdnym výkladom zákona č. 66/2009 Z. z. nebol priznaný nárok na opakovanú náhradu za zriadenie vecného bremena. Tento zásah treba vnímať s ohľadom na to, že vlastník pozemku sa svojich vlastníckych práv v súvislosti s neoprávnenou stavbou mohol domáhať už pred prijatím zákona č. 66/2009 Z. z. a rovnako sa mohol v premlčacej dobe domáhať priznania jednorazovej náhrady za dodatočné zriadenie vecného bremena zákonom. Okrem toho sťažovateľom v súvislosti s ich vlastníckym právom zostáva zachovaný nárok na to, že definitívnym riešením historicky podmieneného, pôvodne faktického a po prijatí zákona č. 66/2009 Z. z. aj právneho obmedzenia vlastníckeho práva bude poskytnutie náhradného pozemku v procese pozemkových úprav tak, ako to predpokladá zákon č. 66/2009 Z. z."

III. ÚS 621/2023

  Juraj Gyarfas, 14. 06. 2024 v 11:23 - zákonné vecné bremeno a geometrický plán

"I. Z ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31. januára 2022 vyplýva, že oprávnený z vecného bremena nemôže zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na akejkoľvek „časti“ cudzej nehnuteľnosti, pričom lokalizácia umiestnenia sietí a vedení, ako aj ich rozsah, sú obmedzené zákonnou požiadavkou „nevyhnutného rozsahu“.

II. Nevyhnutnosť pripojiť geometrický plán spolu s návrhom na zápis vecného bremena je podľa § 46 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom do 30. septembra 2018 s poukazom na čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy daná vždy, ak vecné bremeno nezaťažuje nehnuteľnosť v celom rozsahu."

79/2024 ZNSS
[rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Svk 9/2021 z 30. marca 2023: predsedníčka senátu JUDr. Petra Príbelská, PhD., členovia senátu JUDr. Anita Filová (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Juraj Vališ, LL.M.]

  Juraj Gyarfas, 14. 06. 2024 v 11:24 -

</i>


  Ľubo Oravec, 01. 10. 2024 v 14:37 - 66/2009 - zaujímavá aplikačná prax

Pozdravujem,


dlhšie sledujem a čítam toto fórum. Dovolím sa podeliť o absurdné skúsenosti s aplikáciou zákona č. 66/2009 Z. z.:


Splnenie podmienok na vznik vecného bremena:


Ust. § 4 ods. 1 Zákona č. 66/2009 Z. z., ktorý vyslovene uvádza: „Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok.“


Podľa gramatického výkladu Zákona č. 66/2009 Z. z. mi vyplýva, že na vznik vecného bremena sa vyžaduje kumulatívne splnenie nasledovných podmienok:



  • vlastníctvo stavby,

  • neexistencia iného práva na užívanie pozemku pod stavbou,

  • legálnosť stavby, t. j. stavba musí byť povolená podľa platných právnych predpisov,

  • prechod vlastníctva stavby zo štátu na vyšší územný celok alebo obec.


Rovnako to však nevidí KS KE:


Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.05.2024, sp. zn. 9Co/109/2023 „Nemožno pritom prehliadať, že zmyslom tohto zákona (Zákona č. 66/209 Z. z. pozn. autora) bolo usporiadať vlastnícke vzťahy práve k stavbám a iným objektom, ktoré povolené a skolaudované podľa stavebných predpisov neboli, pretože boli postavené na cudzích pozemkoch (nepatriacich štátu, obci, prípadne vyššiemu územnému celku).“


Súd vyslovil absolútny rozpor s tým, čo je výslovne uvedené v Zákone č. 66/2009 Z. z. a de facto tvrdí, že zákonodarca zriadil vecné bremeno v prospech stavieb, ktoré boli postavané nelegálne t. j. bez povolenia.


K otázke náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva


Od účinnosti Zákona č. 66/2009 Z. z. bola vlastníkom pozemkov, ktorých vlastnícke právo bolo obmedzené všeobecnými súdmi mnohokrát (tu v KE) priznávaná opakovaná náhrada a to do vydania Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. 11. 2020, sp. zn. 8Cdo/17/2019 (ďalej len „Uznesenie NS SR“). Potom sa to zo dňa na deň zmenilo a vlastníkom bola síce formálne priznaná jednorazová náhrada, avšak táto bola premlčaná. Je to nepochopiteľné, nakoľko, ak niekto podal žalobu a žiadal opakovanú náhradu napr. od roku 2009 do roku 2012, následne od roku 2012 do roku 2015 a ďalej od roku 2015 do roku 2018 a následne v roku 2021 podal žalobu, ktorým sa domáhal zaplatenia za obdobie od roku 2018 do roku 2021, tak jeho posledná žaloba bola zamietnutá pre premlčaný nárok.


Úplnou čerešničkou je vydanie rozsudku Krajského súdu Košice zo dňa 18.06.2024, sp. zn. 6Co/197/2023 (ďalej len „Rozsudok KS KE“), ktorý rieši spor vlastníkov a mesta KE, pričom týmto vlastníkom bola v minulosti právoplatne priznaná opakovaná náhrada za obdobie 2016-2019. V 06/2024 (teda v období jednorazovej náhrady) je vydaný právoplatný rozsudok, podľa ktorého:


„30. Súd prvej inštancie riadiac sa právnym názorom Krajského súdu v Košiciach, vysloveným v jeho uznesení sp. zn. 6Co/44/2023 zo dňa 17. mája 2023, priznal žalobcom opakovanú náhradu za zriadenie vecného bremena k pozemkom v ich spoluvlastníctve, vychádzajúc zo záveru, že právoplatným rozhodnutím v spore medzi totožnými stranami sporu a vo vzťahu k totožnému predmetu konania už bola vyriešená otázka charakteru náhrady za zriadenie vecného bremena rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 22. marca 2019 sp.zn. 20C/423/2016 a vyriešením tejto predbežnej otázky je súd viazaný aj v tu prejednávanom spore a nemôže túto otázku vychádzajúc z princípu právnej istoty posúdiť inak. Musel sa preto odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ohľadne jednorazovej náhrady za vecné bremeno a rešpektujúc prejudiciálny účinok predchádzajúceho rozhodnutia vo vzťahu medzi tými istými stranami sporu a vo vzťahu k tomu istému predmetu konania priznal opakovanú náhradu za vecné bremeno, ktorá premlčaná nie je, keďže predmetom konania bolo uplatnenie tejto náhrady za obdobie troch rokov predchádzajúcich podaniu žaloby (žaloba bola podaná dňa 15.1.2019 a náhrada je uplatnená za obdobie od 15.1.2016 do 15.1.2019 – poznámka odvolacieho súdu).“



Teda: jedno zákonné vecné bremeno, jedno obmedzenie vlastníckehio práva (bezpochyby v rozpore s čl. 20 Ústavy SR) a nasledovné skupiny vlastníkov pozemkov (viac alebo menej šťastných):




  • vlastníci, ktorí mali pred účinnosťou Zákona č. 66/2009 Z. z. s obcou alebo vyšším územným celkom dohodnuté iné právo k pozemku, t. j. v takomto prípade zákonné vecné bremeno v zmysle Zákona č. 66/2009 Z. z. nevzniklo; táto skupina vlastníkov poberá náhradu napr. vo forme nájomného;

  • vlastníci, ktorým bola súdom právoplatne priznaná jednorazová náhrada, za predpokladu, že o ňu požiadali v trojročnej premlčacej lehote;

  • vlastníci, ktorým bola súdom právoplatne priznaná opakovaná náhrada a v súčasnej dobe im v zmysle názoru vyjadreného v roku 2020 Najvyšším súdom Slovenskej republiky patrí jednorazová náhrada, na ktorú nárok je premlčaný; táto skupina vlastníkov dostala za určité obdobie opakovanú náhradu a v súčasnej dobe nemajú podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nárok na žiadnu náhradu;

  • vlastníci, ktorým bola súdom právoplatne priznaná opakovaná náhrada a podľa vyššie citovaného Rozsudku Krajského súdu Košice zo dňa 18.06.2024, sp. zn. 6Co/197/2023 im je priznaná opakovaná náhrada aj v súčasnosti, nakoľko súd nemôže prihliadať na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o jednorazovej náhrade s premlčaným nárokom.


Právny štát v praxi!



  Juraj Gyarfas, 10. 10. 2024 v 08:30 - nezapísané zákonné vecné bremeno

"Ani skutočnosť, že právny predchodca oprávneného zo zákonného vecného bremena si povinnosť iniciovať konanie o zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností záznamom nesplnil, nespôsobuje zánik legálneho vecného bremena, ktoré je viazané na dotknutú nehnuteľnosť, a preto vždy prechádza aj na jej nových vlastníkov. V danom prípade ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva a úlohou katastrálneho úradu v preskúmavanom konaní bolo iba deklarovať záznamom existujúce zákonné vecné bremeno na nehnuteľnosti vo vlastníctve sťažovateľa, ktoré vzniklo nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia."

Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 713/2022

  Juraj Gyarfas, 04. 12. 2024 v 15:36 - k zákonnému vecnému bremenu

"1. Konkrétny postup týkajúci sa jednoduchých pozemkových úprav vykonávaných na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, je aktuálne upravený v § 8i zákona č. 330/1991 Zb. V § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. je upravené zákonné vecné bremeno, ktoré vzniká na pozemkoch pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov. Z odseku 2 tohto ustanovenia vyplýva, že zákonné vecné bremeno je dočasné riešenie, a to pokiaľ nedôjde k pozemkovým úpravám v príslušnom katastrálnom území. Je teda zrejmé, že obce alebo vyššie územné celky sa mohli a mali odo dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t. j. od 1. júla 2009, zamerať na usporiadanie vzťahov k pozemkom pod ich stavbami. Tento zákon im dal konkrétne možnosti, ako tieto právne vzťahy usporiadať.

2. Vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. nie je mienené na trvalé usporiadanie vzťahov k pozemkom pod stavbami obcí a vyšších územných celkov. Zmyslom tohto zákona je upraviť spôsob ako vlastníkom pozemkov pod stavbami obcí a vyšších územných celkov poskytnúť adekvátnu náhradu za ich pozemok (zámenou alebo spôsobom podľa zákona č. 330/1991 Zb.). Obec má v zmysle § 8i zákona č. 330/1991 Zb. právo iniciovať konanie o pozemkových úpravách, prípadne sa môže s vlastníkom dohodnúť aj inak. Tieto možnosti jej príslušná právna úprava ponúka účinnosťou zákona č. 66/2009 Z. z., t. j. už od 1. júla 2009.
"

Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 118/2023 (právna veta podľa najpravo.sk)


  Juraj Gyarfas, 07. 12. 2024 v 21:50 - NS SR k zákonnému vecnému bremenu

"Peňažná náhrada za vecné bremeno zriadené vo verejnom záujme ex lege podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, je jednorazová a patrí iba tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona. Právo na túto náhradu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka."

ZSP 46/2024, NS SR, sp. zn. 7 Cdo 49/2023


Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím