rss
Zverejňovanie zmlúv po druhé: Teraz už naozaj
Juraj Gyarfas, 30. 12. 2010 v 18:43
O jednom z prvých civilnoprávnych návrhov novej vlády - povinnom zverejňovaní všetkých zmlúv uzatváraných verejnými subjektmi - sme na tomto blogu už diskutovali.
Návrh medzitým prešiel mnohými zmenami. Formálne vyzerá úplne inak ako pôvodný návrh (nosná časť zákona bola vložená do infozákona namiesto do Občianskeho zákonníka), filozofia však ostala zachovaná. A tesne pred koncom roka pod číslom 546/2010 vyšiel v Zbierke zákonov. Zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2011.
Ako som písal v prvej diskusii, základná idea zákona sa mi pozdáva. Nespochybňujem argumenty odporcov, že návrh je nesystémový, transformuje neschopnosť štátu urobiť si poriadok vo vlastnom chlieve na vyššie náklady súkromných subjektov a spôsobuje dodatočnú právnu neistotu. Je to veľká záplata. Ale zdá sa, že diera korupcie je tiež veľká.
O filozofii zákona sme však už diskutovali. Teraz by som sa rád podelil o niektoré praktické otázky, ktoré mi pri prvom čítaní napadli. A prípadne zistil, ako si predstavujete jeho aplikáciu v praxi.
1. Terminologická drobnosť
Nerozumiem slovu platnosť v § 47a ods. 4 OZ. Zmluva podľa môjho názoru zväčša nepotrebuje súhlas príslušného orgánu na svoju platnosť, ale na svoju účinnosť. Predpokladám, že hovoríme napr. o schválení koncentrácií (podľa Merger Regulation alebo ZoHS) alebo o štátnej pomoci (podľa čl. 107 ZFEÚ). Pred schválením príslušnej transakcie je zmluva podľa mojich vedomostí platná, strany však nemôžu vykonávať svoje práva ( § 10 ods. 14 ZoHS, standstill obligation). Možno je to hranie sa so slovíčkami, ale gramaticky z nového ustanovenia vyplýva, že ak by posudzovanie trvalo dlhšie ako tri mesiace, zmluva sa bude musieť uverejniť ešte pred rozhodnutím. V opačnom prípade by po uplynutí troch mesiacov platilo, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
2. Medzinárodné právo súkromné
Otázku aplikácie zverejňovania na zmluvy spravujúce sa iným právom sme tu už riešili. Zákonodarca sa nakoniec rozhodol do zákona "natvrdo" napísať, že príslušné ustanovenia sa aplikujú bez ohľadu na rozhodné právo ( § 853 ods. 3 OZ, § 771c ObZ). Som zvedavý, čo na to povie cudzí súd rozhodujúci o zmluve podľa cudzieho práva. Možno by mohol tieto ustanovenia aplikovať podľa čl. 9 ods. 3 Nariadenia Rím I, ale to bude tiež na zváženie súdu.
3. Nezverejnenie nepodstatných detailov
Táto otázka tiež už bola diskutovaná. Čo ak niekto zabudne nascanovať prílohu č. 34 alebo ak nebudú zverejnené všeobecné obchodné podmienky? Stricto sensu by zmluva nemala byť účinná. Budú súdy vychádzať z akéhosi mimozákonného testu materiality nezverejnenej časti, vymyslia súdy koncepciu čiastočnej neúčinnosti a neuzavretosti podľa vzoru čiastočnej neplatnosti alebo sa budú takéto zmluvy ako neúčinné (a podľa fikcie v § 47a ods. 4 neuzavreté) hádzať celé do koša?
4. SPP
A úplne na záver - je SPP povinnou osobou? Ak sa nemýlim, SPP bolo založené povinnou osobou ( § 2 ods. 3 infozákona) a dokonca štát vlastní väčšinu akcií. Bude aj SPP zverejňovať všetky svoje zmluvy?
Názory k článku Zverejňovanie zmlúv po druhé: Teraz už naozaj:
Tomáš Klinka, 11. 01. 2011 v 12:29 - Ad 1 a 4
Kristián Csach, 11. 01. 2011 v 13:30 - body...
Inak, koncept § 47 ods. 1 OZ, podľa ktorého povinný súhlas vplýva iba na účinnosť nie je všeobecným a výlučným režimom pre schvaľovanie zmlúv (viď. obchodné spoločnosti, samospráva, atď.). Naopak, je to relikt doby.
Ad 2. Áno, budú to imperatívne normy. A nevidím dôvod, prečo by to iné štáty nemali akceptovať. Rím I vychádza z toho, že obsah imoeratívnych noriem si definujú jednotlivé členské štáty (a aj teraz rozsah imperatívnych noriem variuje)
Ad 3. a 4.: To nemám silu riešiť. Ja práve komunikujem so zahraničným vydavateľstvom o nákupe kníh za grantové prostriedky... :D.
Celý zákon považujem za typický slovenský výmysel. Máme problém. Politik sa hrdí tým, že vymyslel riešenie. To riešenie je brutálny nezmysel. Nikto ho dodržiavať nebude, lebo sa to nedá (opäť moja teória o slovenskom práve a jeho programovom nedodržiavaní), alebo ho bude dodržiavať a bude to nanič (viz JASPI)... Proste krásne riešenie, kde je ovca zdochla, vlk je hladný ale Zbierka zákonov presýtená.
M. , 11. 01. 2011 v 17:33 - zverejnovanie zmluv SPP
SPP rovnako ako aj taka Slovenska Posta su podla mojho nazoru povinnymi osobami podla §2 InfoZ, zaroven vsak nimi uzatvorene zmluvy podla mna nenaplnaju podmienky kladene na povinne zverejnovanie zmluv, pretoze tieto zmluvy neobsahuju "informacie, ktora sa ziskala za verejne prostriedky" ani sa netykaju pouzivania verejnych prostriedkov, nakladania s majetkom statu/obce/VUC/POzriadenych zakonom. Ich zverejnovanie teda nie je povinne a rovnako ich ucinnost nie je viazana na §47a OZ. Zverejnovane by zmluvy mali byt iba v pripade ak by sa tykali verejnych prostriedkov, resp. prostriedkov EU, ci majetku menovanych subjektov.
Juraj Gyarfas, 11. 01. 2011 v 21:52 - Ad: M.U.
Keďže verejné prostriedky sú podľa zákona o rozpočtových pravidlách definované ako "finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii", SPP vypadáva. Ešte šťastie :-)
Martin Maliar, 16. 01. 2011 v 10:40 - Urobiť to
Martin Husovec, 16. 01. 2011 v 15:49 - Len na zamyslenie
Obmedzenie prístupu k informáciám § § 8 - 13
§ 8 - ochrana utajovaných skutočností
§ 9 - ochrana osobnosti a osobných údajov
§ 10 - ochrana obchodného tajomstva
§ 11 - iné, napr. aj ochrana duševného vlastníctva
Podľa mňa dosť solídny základ na obchádzanie :)
^ez^, 16. 01. 2011 v 16:35 - dusevne vl
Kristián Csach, 16. 01. 2011 v 23:08 - EZ:
(Uťahovali sme si z tohto problému asi pred rokom s ľuďmi "od duševného vlastníctva". Bolo by to krásne, ak by právnik zažaloval klientov, nech sa neopovážia zmeniť zmluvu, lebo je to jeho autorské dielo a na to dokonalé rozdelenie práv a povinností je patrične hrdý... (alegória na architektku, ktorá nepustila zásah do fasády jednej budovy v KE, ktorá mala značné tepelné úniky)... ).
Martin Husovec, 17. 01. 2011 v 01:31 - Text Zmluvy
1. výsledok tvorivej duševnej činnosti fyzickej osoby,
2. tvorivost
3. oblasť umenia, alebo vedy
4. výsledok nie je z autorsko-právnej ochrany
vylúčený
5. ide o vyjadrenie v podobe vnimatelinej zmyslami
Zmluva: 1OK,2VYNIMOCNE,3NEMYSLIM SI (iba ze by ste ju hadam zversovali alebo napísali do podoby odbornej state),4OK,5OK - kedze ide o kumulatív, text normálnej zmluvy podľa môjho názoru predmetom ochrany nie je - pretože nie z oblasti umenia (literárne a iné) alebo vedy. Drvivú väčšinu však diskvalifikuje už 2, lebo tvorivosť nie je možné zamieňať s namáhavosťou alebo ťažkosťou práce (porovnaj doktrína (skill and labour) v štátoch copyrightu).
Jediným otáznikom je nejednoznačnosť posledných rozhodnutí Súdneho dvora vo veciach Infopaq C-05/08 a BSA v. Ministerstvo kultúry ČR C-393/09, u ktorých nie je zrejmé či Súdny dvor odpálil podmienku 3, a skade na to prípadne zobral "mandát" v informačnej smernici ..
Každopádne tete architektke by som odkázal ľudské posolstvo § 3 odst. 1 ObčZ ...
^ez^, 17. 01. 2011 v 08:52 - ad MH
znamena to, ze tie vydane zbierky zmluv mozem cele en bloc oskenovat na internet a neporusil som nikoho autorske prava?
Martin Husovec, 17. 01. 2011 v 09:44 - databázové právo
Už som napísal, že ak by si zmluvu zveršoval tak, že by sa snej stalo umelecké dielo, mohla klasifikovať pod autorské dielo ak splní ostatné podmienky.
Poučenie - treba veršovať tie časti zmlúv so štátom, ktoré nechceme online :)
^ez^, 17. 01. 2011 v 11:11 - RE: databazove pravo
otazka z databazovho prava:
ak by nejaky "obciansky aktivista" urobil OCR kazdeho obrazku a vytvoril by identicky zoznam kopii zmluv obce, v pocitacovo citatelnom formate (doc, pdf), porusil by databazove prava obce?
Juraj Gyarfas, 18. 01. 2011 v 20:05 - ešte k SPP, SLSP, VÚB
A vôbec, ak sa § 2 ods. 3 berie doslovne, spadá tam aj SLSP a VÚB, lebo tiež boli založené štátom, hoci už v nich štát nevlastní žiadne akcie. Martin, ako ste to na ministerstve mysleli? :-)
Michal Novotný, 31. 01. 2011 v 10:25 - A očakávané
http://www.sme.sk/c/5744635/podpisy-zverejnit-netreba.html
Na základe tohto usmernenia som si nie celkom istý, či je Ministerstvo financií tým skutočne "správnym" orgánom.
Ondrej Jurišta, 31. 01. 2011 v 20:33 - Usmernenie MF SR
Stále sa len utvrdzujem v tom, čo o tejto právnej úprave písal Kristián Csach...žiaľbohu.
Ale ešte raz, zatiaľ som to usmernenie nevidel...
p., 01. 02. 2011 v 10:07 - ad Usmernenie MF SR
Lucia Krupolska, 14. 02. 2011 v 11:13 - A ako sa popasovat s rozhodnutim Ustavneho sudu?
"Právnické osoby založené povinnými osobami (štátne orgány, obce, vyššie územné celky) uvedenými v ods. 1 a 2 ( § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií) spĺňajú spravidla jeden charakteristický znak. Hospodária totiž s verejnými financiami, resp. nakladajú s majetkom štátu a obcí, keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií."
Podľa tohto nálezu by tým pádom každý subjekt, ktorý by bol založený povinnou osobou v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám by automaticky aj nakladal s verejnými prostriedkami....
Juraj Gyarfas, 14. 02. 2011 v 19:31 - Ad Lucia
Tento záver je podľa mňa problematický. Po prvé, predmetné rozhodnutie bolo prijaté v čase, keď bola daná osoba 100% vlastnená štátom. Z hľadiska teleologického výkladu by v tomto prípade bolo prelomenie corporate veil ľahšie odôvodniteľné, ako v prípade "každej osoby založenej štátom".
Po druhé, toto rozhodnutie bolo prijaté v čase, keď infozákon neobsahoval taký jasná odkaz na vymedzenie verejných prostriedkov v zákone o rozpočtových pravidlách (odkaz bol len v inom kontexte v § 9). Súčasný odkaz pod čiarou síce nie je formálnym prameňom práva, ale podľa mňa naznačuje, že pojem verejné prostriedky by sa mal vykladať podľa definície v zákone o rozpočtových pravidlách, teda pomerne reštrkitívne.
Ale inak súhlasím, že je to problém. A infozákon by mal byť čo najskôr novelizovaný, aby sa tieto nejasnosti vyčistili.
Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím