Autori:

Tento post bude tak trochu v rozpore s mojou snahou vyhýbať sa na tomto blogu politike. Ale čitateľov, ktorí majú politikou nabité súdne procesy radi, by som rád upozornil, že do roka a do dňa od neúspešného pokusu prezidenta Maďarskej republiky Laszlóa Sólyoma prekročiť most v Komárne (Komárno Komárom:-)), kedy mu Slovenská republika zakázala vstup na jej územie, sa táto vec dostala pred Európsky súdny dvor.

Parafrázujúc Tocquevillea, asi neexistuje politická otázka, ktorá by sa skôr alebo neskôr nestala súdnou otázkou.

Odmyslime si teda (ak sa to dá) politiku a pozrime sa na právnu stránku. Z právneho hľadiska je maďarský prezident občanom Európskej únie (čl. 9 ZEÚ) a podľa Smernice 2004/38/ES majú občania EÚ právo vstupu na územie ostatných členských štátov. Slovenská republika sa v rámci minuloročného incidentu odvolala na výnimky z práva vstupu ustanovené v Kapitole VI citovanej smernice, konkrétne na bezpečnostné riziká. Podľa čl. 27 ods. 1 "členské štáty môžu obmedziť slobodu pohybu a pobytu občanov Únie [...] na základe dôvodov verejnej politiky, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia". V takomto prípade však "opatrenia prijaté z dôvodov verejnej politiky alebo verejnej bezpečnosti musia byť v súlade s zásadou úmernosti a musia vychádzať výlučne z osobného správania daného jednotlivca. [...] Osobné správanie daného jednotlivca musí predstavovať skutočnú, existujúcu a dostatočne vážnu hrozbu ovplyvňujúcu jeden zo základných záujmov spoločnosti. Zdôvodnenia, ktoré sú oddelené od podrobností prípadu, alebo ktoré sa spoliehajú na aspekty všeobecnej prevencie, sú neprijateľné."

Maďarská republika namietala, že v danom prípade neboli naplnené materiálne podmienky tejto derogácie. Preto žiadala Európsku Komisiu, aby proti Slovenskej republiky iniciovala konanie pre porušenie povinnosti (čl. 258 a 259 ZFEÚ). Komisia si však nad celým prípadom umyla ruky a uviedla, že uvedený problém nespadá pod právo EÚ. Podľa Komisie členské štáty v zmysle medzinárodného práva zostávajú kompetentné rozhodovať o vstupe cudzích prezidentov na svoje územie a nie je relevantné, že tento prezident je zároveň občanom EÚ. Komisia teda rozhodla, že hoci Slovensko nesprávne odkázalo na ustanovenia smernice, nešlo o porušenie práva EÚ.

Túto argumentáciu maďarská vláda pravdepodobne nepovažovala za dostatočne presvedčivú a v zmysle čl. 259 ZFEÚ sa rozhodla sama iniciovať konanie proti Slovenskej republike. Podľa Maďarska je smernica aplikovateľná aj na uvedený prípad a Slovensko ju porušilo.

Okrem samotnej aplikácie smernice na hlavy štátov je z hľadiska práva EÚ na celom prípade kuriózna ešte jedna vec. Za celú existenciu ES/EÚ ide len o šieste (!) konanie o porušenie povinnosti iniciované iným členským štátom, pričom z predchádzajúcich piatich sa len tri skončili rozsudkom. A to oproti tisíckam konaní iniciovaných Komisiou. Či už je dôvodom pre túto disproporciu solidarita medzi členskými štátmi (mentalita neposlušných detí zoči-voči "učke": ty nebudeš žalovať na mňa, ja nebudem žalovať na teba!), politická citlivosť alebo komplikovanejšia procedúra (čl. 259 ZFEÚ) , nič z tohto v tomto prípade nezabralo.

A tak sa budú luxemburskí sudcovia v konaní pod číslom C-364/10 zaoberať právnymi aspektmi našich stredoeurópskych susedských šarvátok ...

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím