David Halenák tu minule písal o aplikácii § 107 ods. 3 OZ na kúpnu zmluvu, ktorá je neplatná z dôvodu absencie vlastníckeho práva na strane predávajúceho. Predstavujem si to asi takto. P predal K pozemok, za ktorý K zaplatil. Neskôr sa ukázalo, že P nikdy nebol vlastníkom pozemku, nemohol teda vlastnícke právo previesť ani na K a skutočný vlastník môže kedykoľvek (samozrejme s výnimkou vydržania) vindikovať svoj pozemok. Kúpna zmluva bola neplatná (s týmto síce nie celkom súhlasím, ale pre účely tohto postu to nie je podstatné) a K by mal mať právo žiadať kúpnu cenu ako bezdôvodné obohatenie. Čo však v prípade, ak je právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané? Môže P vzniesť námietku premlčania a zanechať tak K bez pozemku aj peňazí?

Podľa rozhodnutia NS ČR kritizovaného v Davidovom článku sa v tejto situácii § 107 ods. 3 OZ neaplikuje, P teda môže proti žalobe K na vrátenie kúpnej ceny vzniesť námietku premlčania a K ostane bez pozemku aj bez peňazí. Diskusia pod Davidovým článkom sa (žiaľ) vybrala trochu iným (aj keď tiež zaujímavým) smerom. V tomto poste by som sa však rád vrátil k hlavnej Davidovej otázke a rád by som upozornil na nedávne rozhodnutie veľkého senátu NS ČR (Rozsudok NS ČR, sp. zn. 31 Cdo 2250/2009, 14. 7. 2010), ktoré sa tejto otázke venovalo.

Skutkové okolnosti

V danom prípade išlo o kúpnu zmluvu, na základe ktorej P previedol K vlastnícke právo k ideálnej polovici určitej nehnuteľnosti. Neskôr sa ukázalo, že P bol vlastníkom len polovice z tejto polovice (reštitučné pozadie, ktoré však v tomto kontexte nie je podstatné). K sa teda domáhal vydania polovice zaplatenej kúpnej ceny z titulu bezdôvodného obohatenia a P vzniesol námietku premlčania. Prvostupňový súd nárok priznal, odvolací súd potom žalobu zamietol. Odvolací súd "vyloučil aplikaci § 107 odst. 3 obč. zák. proto, že proti právu [K] na zaplacení částky 500.000,- Kč nestojí právo [P] na vydání věci z titulu vlastnického práva, a [P] tedy žádné právo plynoucí ve smyslu § 457 obč. zák. z částečné neplatnosti kupní smlouvy proti [K] nemá".

A vec sa dostala až pred veľký senát Najvyššieho súdu.

Rozhodnutie

Prvá časť argumentácie Najvyššieho súdu sa týka situácie, v ktorej P bol vlastníkom veci. Ak takáto zmluva bola neplatná alebo zrušená, "obě smluvní strany jsou zároveň povinným i oprávněným z právního vztahu bezdůvodného obohacení získaného plněním podle neplatné či zrušené smlouvy. Jde o jejich synallagmatická práva ve smyslu ustanovení § 560 obč. zák.". V prípade neplatnej zmluvy o prevode nehnuteľností nemožno síce na strane K hovoriť o "povinnosti" v pravom slova zmysle, pretože vlastníkom je naďalej P. Napriek tomu vyššie uvedená úvaha platí aj na tieto prípady, keďže "vrácení kupní ceny je na druhé straně vyváženo tím, že vlastnictví k předmětu převodu zůstává prodávajícímu".

Situácia je zdanlivo komplikovanejšia, keď dôvodom neplatnosti bola neexistencia vlastníckeho práva na strane P. P v takom prípade nemá vôbec žiadne oprávnenia a vec sa vráti skutočnému vlastníkovi. Podľa Najvyššieho súdu však "na charakteru jejich synallagmatického závazku nic nemění okolnost, že [...] ideální spoluvlastnický podíl, který na [K] neplatně převedl [P], byl na základě pravomocného rozsudku „vrácen“ nikoliv smluvnímu partnerovi [K], ale skutečnému vlastníku, [...] a že tedy [P] v době rozhodování soudu v této věci již žádné právo z částečné neplatnosti kupní smlouvy proti [K] nemá".

Z hľadiska aplikácie § 107 ods. 3 OZ je preto irelevantné, "že se převod vlastnictví právě z důvodu neplatnosti smlouvy neuskutečnil a [K] tak vlastnictví k věci podle smlouvy platně nenabyla". Citované ustanovenie sa napriek tomu aplikuje a vylučuje, aby P proti žalobe K vzniesol námietku premlčania.

Najvyšší súd na podporu tohto záveru použil štyri kľúčové argumenty.

Teleleologicky dovodil, že "smyslem je zachování rovnováhy práv obou smluvních stran neplatné či později zrušené smlouvy, dopadá na všechny případy, kde synallagmatický vztah vznikl ze zákona". Gramaticky/systematicky argumentoval, že "opačný závěr, totiž že v případě absolutně neplatné kupní smlouvy nejde o synallagmatický vztah dle § 457 obč. zák., by činil ustanovení § 107 odst. 3 obč. zák. v části pamatující na „neplatné smlouvy“ zcela nadbytečným". Zo staršej judikatúry citoval záver, že "kupující z neplatné smlouvy tím, že věc vydá nikoliv účastníku smlouvy, nýbrž přímo vlastníku, splní povinnost vydat věc vlastně za prodávajícího, a tím také současně splní i svoji povinnost vyplývající mu ze synallagmatického závazku vůči prodávajícímu, který není vlastníkem převáděné věci". A z dôvodovej správy k zákonu č. 131/1982 Zb. citoval, že účelom diskutovaného ustanovenia bolo, že "právní praxe čelila řadě obtíží vyplývajících z toho, že zejména u neplatných nebo zrušených kupních smluv nebylo vydání věci uplynutím času pro nepromlčitelnost vlastnického práva ohroženo, zatímco podle doslovného znění zákona právo na vydání peněžitého plnění promlčení podléhalo".

Záver

Rozhodnutie podľa môjho názoru odstraňuje nerovnováhu, ktorú vo svojom poste kritizoval David. A preto s ním súhlasím.

Podľa môjho názoru je táto alokácia rizika, že P nebol vlastníkom, spravodlivejšia a rozumná. V našom právnom poriadku je postavenie K v prípade vadného titulu P aj tak pomerne nezávideniahodné. Nemáme materiálnu publicitu katastra, nemáme dobromyseľné nadobúdanie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Každý kupujúci sa v podstate desať rokov musí v noci s hrôzou budiť pri predstave, že niekde v reťazi pred ním bol vadný titul. Úspech žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia závisí najmä od toho, či sa predávajúci s hotovosťou niekam nevyparil a žaloba na náhradu škody voči štátu (pochybenia správy katastra) alebo právnikom bude asi na dlhé lakte. A title insurance tiež nie je zadarmo.

Preto si myslím, že nepriznať predávajúcemu námietku premlčania je spravodlivé a rozumné. A je to aspoň nejaká útecha pre kupujúceho, ak teda predávajúci medzitým nie je absolútne judgment-proof.

na slovensku mame title insurance? kto ju poskytuje?

inak ma tato argumentacia neplatnostou tesi. teoreticky mozem do kazdej zmluvy zakomponovat prevod vlastnickeho prava k niecomu a nasledne ked sa chcem vyhnut plneniu staci ze spoza bucka vyskoci niekto kto preukaze ze on bol vlastnikom veci v case uzavretia zmluvy. cela zmluva pada a ja nemusim plnit.

Áno, pokiaľ viem, na Slovensku poskytujú title insurance Stewart Title a First Title.

Čo sa týka tej neplatnosti, v tom s Tvojou iróniou súhlasím. Podľa mňa by sa tieto situácie tiež mali riešiť cez porušenie zmluvnej povinnosti, nie cez neplatnosť zmluvy. Ale o tom sme sa myslím už bavili na viacerých miestach (okrem iného práve aj pod Davidovým článkom, kde som diskusiu na túto otázku nasmeroval ja a trochu ma to aj mrzí, lebo § 107 je veľmi zaujímavý sám osebe :-).

judikat je skvela verbalna akrobacia. vlastnicke pravo sa v skutocnost nikam nepohlo no napriek tomu sa "akoby" presunulo z P na K, aby ho K mohol "vratit" osobe ktora nebola v zmluve spomenuta a tym si vlastne K splnil povinnost vydania BO voci P.

judikat asi vytvoril dalsi sposob splnenia zavazku: fiktivne vydanie tretej osobe mimo zmluvy.

co ak by medzitym stupla cena nehnutelnosti, mal by K dostat viac lebo "plnil" vyssiu cenu nehnutelnosti?

podla mojho nazoru by K nemal dostat nic.

FIRST TITLE ORSR nepozna, STEWART TITLE v likvidacii. Vzostup a pad title insurance na Slovensku :-)

First title - nejaké info je tu http://www.firsttitle.eu/Press/news/first-title-launches-homeowner-protection-policy-insurance-in-central-and-eastern-europe-and-south-eastern-europe.aspx

Stewart - tu http://www.stewarttitlelimited.com/-developers-risk-limitation-title-insurance

ten Stewart clanok je z Oct 2007, v likvidacii je od 24.11.2009.

vo clanku k First Title sa pise "the HOPP title insurance policy will be offered to UK and Irish second homeowners and other English-speaking expatriate homeowners."

moj pocitovy argument je ten ze second-home expats si budu kupovat prevazne novostavby od 1/1 vlastnika s pravnym poradenstvom od high-end adv.kancelarii v BA, nebude to prevod po domrvenom dedicskom konani, po nezvestnych osobach, pochybnych LV, vadnych predoslych zmluvach, so 40 spoluvlastnikmi kde menovatel na LV ide do stotisicov v dedine pri komarne ktora mozno kedysi patrila madarsku. inymi slovami, TI je to pre nich asi zbytocne, nestaci im obycajna poistka od DAS?

Máš pravdu. Ale v tom článku o First Title sa píše, že "First Title has built this new program for individual homeowners from their experience in the CEE and SEE commercial real estate market over the last seven years." Takže primárne asi robia commercial title insurance. Ale neviem dosť detailov, ani som vlastne nechcel písať o title insurance. Z hľadiska práva mi pripadá dôležité, ako sa alokuje riziko medzi K a P. To, či tam potom bude ešte miesto pre title insurance alebo pre poistenie prostredníctvom zodpovednosti štátu mi v tejto diskusii pripadá skôr sekundárne.

nemala by premlčacia lehota na vydanie BO začať plynúť až od momentu, keď súd právoplatne rozhodne o neplatnosti kúpnej zmluvy ?... vlastníckeho práva skutočného vlastníka sa rozsudok nedotkne, ale dotkne sa právneho pomeru P a K...

Z hľadiska praktických dôsledkov by to asi bolo dobré riešenie. Ale právne mi to nesedí. Ak je raz kúpna zmluva neplatná ab initio, k bezdôvodnému obohateniu podľa mňa dôjde momentom plnenia. A objektívna doba v § 107 ods. 2 nepustí.

...to by možno bola cesta, súd deklaruje, že kúpna zmluva a záväzky sú neplatné od počiatku, ale konštitutívne rozhodne zmení/prekvalifikuje právny stav na BO (s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku) a Kupujúcemu vznikne nárok na vydanie BO;
keďže samotné vlastnícke právo k veci nikdy platne neprešlo na inú osobu rozsudok bude mať v tejto časti len deklaratórnu povahu...

Souhlasím s Jurajem. Pokud je kupní smlouva neplatná, běží objektivní promlčecí doba od plnění kupní ceny. Soud v takovém případě nic nekonstituuje, jak rozsudek na zaplacení kupní ceny, jako rozsudek na plnění, tak případný určovací výrok ohledně vlastnického práva, jsou deklaratorní.

BO je právna kvalifikácia vzťahu medzi P a K (nie nejaký faktický stav), a kým nie je vydaný rozsudok, tak platí, že zmluva je platná...

ako kupujúci teda ani nemôžem splniť takto "objektívne" konštruovanú zákonnú podmienku uplatnenia práva na vydanie BO v objektívnej lehote 3 roky predtým, než súd najprv rozhodne, že zmluva je neplatná a došlo k BO...

Tento názor tu počúvam už roky... Odkiaľ si prišiel na to, že kým nerozhodne súd, zmluva je platná? To platí pri neplatnosti relatívnej, nie pri neplatnosti absolútnej.

Druhá vec je otázka istoty samozrejme (kým nerozhodne súd, tak si nie som istý, či je zmluva platná alebo neplatná), ale cieľom premlčania je práve hnať strany k odstraňovaniu neistoty čo najskôr.

To len na margo...

ad "Odkiaľ si prišiel na to, že" ... asi kazda ucebnica Obc. prava pise o "prezumpcii platnosti". To len na margo...

Napriklad ktora a v akej suvislosti?

zda sa mi ze sa o tom pise v Lazarovej. tiez na prednaskach sa to spominalo. to len na margo toho ze to pocuvas uz roky.

objektívne musí platiť predpoklad, že kým sa nepreukáže opak, tak je zmluva platná, lebo inak by sme nemohli vôbec trvať na jej plnení...; (v podstate by sme tým hovorili, že z hľadiska právneho poriadku (právnych pomerov) zmluva vôbec neexistuje a teda nevznikli z nej žiadne právne vzťahy, až kým by o jej platnosti súd nerozhodol)...

ad PK: ak podpisem zmluvu so psom (pes len odtlaci labku), tak zjavne podla tvojho pravneho nazoru bude musiet kataster prepisat nehnutelnost na psa, lebo kym ju sud nevyhlasi za neplatnu tak plati. kedze pes nemoze podat navrh na urcenie neplatnosti zmluvy a ja nemam dovod podat taky navrh, kataster musi respektovat platnost zmluvy a ako vlastnika zapisat mojho psa.

ale asi tu nie je celkom ujasnené, čo je prezumpcia.

Prezumpcia (domnienka) je určitý stav/okolnosť/skutočnosť, ktoré právo uznáva ako právnu skutočnosť, pretože to je (plus/mínus) v súlade so životnou skúsenosťou. Na to, aby existovala nejaká domnienka, potrebujem (hrubo povedané) nejaké zákonné ustanovenie, ktoré ju normuje.

V našom práve máme prezumpciu platnosti normovanú napr. v § 40a Obč. zák. Naopak, § 39 Obč. zák. hovorí výslovne o neplatnosti a nehovorí nič o tom, že by ju akokoľvek bolo treba dokazovať.

Prezumpciou nie je to, čo si jedna strana myslí, že je pravda - to je síce tiež domnienka, ale nie domnienka v právnom zmysle.

Takže žiadny predpoklad platnosti "objektívne" platiť nemusí - jednoducho, jedna strana sa domnieva, že zmluva je platná, preto z nej žiada plnenie, a druhá, že nie je platná, preto plnenie odopiera. Nič viac a nič menej, žiadna prezumpcia nie je.

Plus, v našom práve existuje i inštitút nazývaný urovnanie, ktorý by (sledujúc vašu logiku) zjavne nemohol byť nikdy použitý do momentu, kým nerozhodne súd, pretože dovtedy nemôže existovať spor o to, či nejaké právo existuje alebo nie.

Neviem, ale nejako nemám dobrý pocit...

Majte sa dobre.

Tak skúsim ešte k Michalovým doktrinálnym argumentom pridať nejaké textuálne. Podľa § 451 ods. 2 bezdôvodným obohatením je plnenie bez právneho dôvodu. Z tohto vyplýva, že skutková podstata bezdôvodného obohatenia je naplnená momentom plnenia (z neplatnej zmluvy). Keďže absolútne neplatná zmluva je neplatná ab initio (toto vyplýva z teórie, textuálny argument k tomu nie je - ale na tom sa asi vieme zhodnúť), dochádza k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia momentom plnenia. Týmto momentom je možné toto právo uplatniť na súde a tým pádom začína plynúť premlčacia doba.

Alebo inak - ak by platilo, že bezdôvodné obohatenie vzniká až vyhlásením zmluvy za neplatnú (právoplatným rozsudkom), vôbec by nemalo zmysel riešiť neplatnosť v súdnom konaní ako predbežnú otázku. Súd sa s touto otázkou bude musieť v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vyrovnať, ale to neznamená, že bezdôvodné obohatenie vzniká až právoplatným rozhodnutím o neplatnosti.

Nuž, ale texty o § 107 tuším nemajú veľké šťastie - diskusia sa vždy vyberie niekam inam :-)

súhlasím...

Juraj, len nezabudni, že 451(2) rozlišuje medzi plnením bez právneho dôvodu a plnením z neplatného právneho úkonu. To je rozlišovanie, na ktorom sa dajú založiť doktríny ;). To len tak, medzi rečou...

vzhľadom k § 107 ods. 2 je to detail, resp. preklep...

v obcianskom zakonniku je preklep? je tam iba jeden?

v prípade absolútnej neplatnosti zmluvy sa asi aplikuje ustanovenie o bezdôvodnom obohatení z neplatného právneho úkonu a odkaz (JG) na BO "bez právneho dôvodu" som pochopil ako "preklep"... , ale teraz neviem, je za tým niečo viac ?

Áno, to bol preklep. Myslel som, že píšem z neplatného právneho úkonu a napísal som to druhé :-)
Ospravedlňujem sa.

ak je BO z neplatneho pravneho ukonu = plnenie z absolutne neplatnej zmluvy, kedy potom nastane BO z plnenia bez pravneho dovodu?

1) neexistuje zmluva, plní sa bez právneho dôvodu
2) existuje zmluva (aj keď absolútne neplatná), plní sa z neplatného právneho úkonu
...
?

aky je v tom rozdiel? ak podpisu zmluvu dve nesvojpravne osoby ide o plnenie bez pravneho dovodu alebo o absolutne neplatnu zmluvu a plnenie z neplatneho pravneho ukonu?

"Nuž, ale texty o § 107 tuším nemajú veľké šťastie - diskusia sa vždy vyberie niekam inam :-)"

podla mojho nazoru je to preto ze
1) OZ hovori jasne, kto vlastni nehnutelnost, ten ma v rukach aj cierneho petra.

2) neanonymita vacsiny diskutujucich znamena ze si potrebuju zachovat "face" a nemozu tu napisat svoj opacny nazor, aj keby ten judikat bol akokolvek zly. tymto si dalo LF riadny gol do vlastnej brany. niekde na nete sa povaluje clanok o tom, ci moze advokat vytiahnut na svojho kolegu pred sudom clanok z internetu, v ktorom zastava poziciu B, ale pred sudom obhajuje A. to iste asi bude platit aj pre clanky na LF. ked tu pisu advokati, sudcovia alebo VSU ktori aplikuju vacsinovy pravny nazor A, asi tazko tu mozu pisat pod svojim menom ze spravnejsi je nazor B. (a to iste plati podla mna aj na akademikov, tituly sa na slovensku neudeluju len za "merit")

"Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je v tomto prípade právny úkon, síce nastala, ale právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie."
(z odôvodnenia 4 Cdo 237/2005, NS SR)

ak dvaja nesvojpravni 'uzavru' zmluvu na zaklade ktorej sa plnilo, ide v tom pripade o to, ze vobec nenastala pravna skutocnost, ktora by mala za nasledok vznik pravneho vztahu alebo pravna skutocnost nastala, ale je postihnuta neplatnostou?

zákon (na rozdiel od teórie, napr. Luby: Výber z diela ) výslovne nerozlišuje neexistentný právny úkon (tvoj uvádzaný príklad) od absolútne neplatného... tak ja sa síce môžem stotožniť s tým, že by sa vôbec nemalo jednať o zmluvu, ale asi by to súd kvalifikoval ako absolútnu neplatnosť právneho úkonu ( § 38 ods. 1)

Ja som si plnenie "bez právneho dôvodu" vždy pre zjednodušenie predstavoval ako plnenie naozaj bez akejkoľvek zmluvy - keď napr. niekto plní, pretože si myslí, že existuje zmluva o pôžičke, ale žiadna takáto zmluva neexistuje. Ale z teórie by podľa mňa bolo možné použiť aj neexistentný úkon (čo zákon rozlišuje napr. pri manželstve - non matrimonium a matrimonium nullum).

A čo sa týka vlastného gólu LF - toto je asi zložitá otázka. A bol to jeden z dôvodov, pre ktorý sme nechceli obmedziť anonymitu diskutujúcich (len autorov). Napriek tomu sa mi zdá, že pomerne slušný počet ľudí je ochotných diskutovať pod vlastným menom a to si veľmi vážime.
Ten text o potrebe obhajovať pred súdom opačný názor, ako právnik v minulosti publikoval, som myslím čítal. Venoval som teraz aj dosť veľa času tomu, aby som ho našiel, ale vôbec si neviem spomenúť, kde som ho čítal. Určite to je riziko. Tejto hrozbe však čelia všetci publikujúci právnici, bez ohľadu na to, či publikujú na internete alebo v tlačených periodikách. A napriek tejto hrozbe si myslím, že je dobré, keď skúsení a múdri právnici publikujú a diskutujú. Dobré pre právne prostredie a podľa mňa v konečnom dôsledku dobré aj pre tých právnikov. Preto sa vždy teším, keď sa tu do diskusie zapojí niekto oveľa skúsenejší a múdrejší ako my :-)

Nesúhlasím, že publikovať svoj názor je zlé. Keď tvrdím, že aktuálne právo (judikatúra) je správna, tak to budem tvrdiť aj klientovi a pred súdom. Keď súčasné právo (A) kritizujem, tak pred súdom sa budem odvolávať na to, že toto (A) je právo a takto to je a ak na mňa protistrana vytiahne môj článok (B), poviem, že to je môj názor (B), ale právo je ináč (A) a že mojou úlohou je hájiť záujmy klienta. Klienta na svoj publikovaný opačný názor vždy vopred upozorním (nedávno som v tej situácii bol). Nevidím v tom nejaké zásadné riziko.

Samozrejme ze tu nie je "riziko" v zmysle toho, ze sa sud bude riadit niecim inym ako platnym pravom. Skor je tu riziko, ze klient ktory vie pouzivat google, si radsej najde ineho advokata.

Aby som to nazorne prezentoval, nenajal by som si R.P. aby ma zastupoval v niecom co by bolo spojene s interrupciou, uz len na zaklade tohto clanku http://radoslavprochazka.blog.sme.sk/c/223682/Den-ochrany-potkanov.html

Eazy: myslím, že preceňuješ silu blogu (obzvlášť u akademikov). Podľa mňa práve naopak, v tejto dobe je najjednoduchšie (a najefektnejšie) akýkoľvek judikát skritizovať.

Ten článok, na ktorý sa odvolávate, je (asi?) tu:
http://jinepravo.blogspot.com/2007/12/ale-ctihodnosti-j-to-v-tom-lnku-opravdu.html

Plne súhlasím s názorom v danom judikáte. Vydanie BO či už z titulu neplatnosti zmluvy alebo dostúpenia od zmluvy je u nás veľmi strohé a nejasné. Pritom sa jedná o tak časté inštitúty. V nemeckom BGB majú pri synalagmatickým vzťahoch upravené plnenie Zug um Zug.
§ 348 Erfüllung Zug-um-Zug
Die sich aus dem Rücktritt ergebenden Verpflichtungen der Parteien sind Zug um Zug zu erfüllen. Die Vorschriften der § § 320, 322 finden entsprechende Anwendung. § 322 Verurteilung zur Leistung Zug-um-Zug
(1) Erhebt aus einem gegenseitigen Vertrag der eine Teil Klage auf die ihm geschuldete Leistung, so hat die Geltendmachung des dem anderen Teil zustehenden Rechts, die Leistung bis zur Bewirkung der Gegenleistung zu verweigern, nur die Wirkung, dass der andere Teil zur Erfüllung Zug um Zug zu verurteilen ist.
Plníme obaja, nakoľko sme obaja vzájomne zaviazaní a to bez rozdielu, či iusta causa odpadla, alebo nikdy nevznikla.

Len pre úplnosť:

"Ustanovení § 457 obč. zák. se aplikuje i v obchodněprávních vztazích v případě plnění z neplatné smlouvy. Obchodní zákoník zvláštní úpravu promlčení práv ze synallagmatického vztahu neobsahuje. Je tedy třeba ve smyslu ust. § 1 odst. 2 obch. zák. i na případy promlčení práv ze synallagmatického obchodněprávního vztahu aplikovat právní úpravu obsaženou v ust. § 107 odst. 3 obč. zák. Ustanovení § 107 odst. 3 obč. zák. lze proto aplikovat i v případě promlčení v obchodních závazkových vztazích.

Komplexnost právní úpravy promlčení v obchodním zákoníku je třeba chápat v tom smyslu, že obchodní zákoník upravuje běh a délku všech promlčecích dob. V případě nároku na vrácení plnění z neplatné smlouvy se tedy neaplikuje ustanovení § 107 odst. 1 a 2 obč. zák., nýbrž ustanovení § 394 odst. 2 a § 397 obch. zák. Tím ovšem není vyloučena aplikace ustanovení § 107 odst. 3 obč. zák., neboť tento případ obchodní zákoník neupravuje (nejde totiž o otázku běhu či délky promlčecí doby). V takovém případě se pak použije ustanovení předpisu obecného, tedy zákoníku občanského. Argument komplexnosti právní úpravy promlčení v obchodním zákoníku s cílem vyloučit možnost aplikace určitých ustanovení zákoníku občanského nemůže právě s ohledem na princip speciality obchodního zákoníku vyjádřený v § 1 obch. zák. obstát. Nejvyšší soud tímto reviduje svůj názor vyjádřený v R 26/2004."

podle rozsudku Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 31 Cdo 4781/2009, ze dne 16. 5. 2012

"Zákaz bezdôvodného obohatenia patrí svojou povahou do kategórie základných a všeobecných právnych princípov, na ktorých stojí od nepamäti celý kontinentálny právny poriadok. Základným zmyslom ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je (aplikujúce uvedené na nároky vzniknuté z bezdôvodného obohatenia) predovšetkým účinná ochrana poškodeného, na úkor ktorého sa obohatila iná osoba.

V prípade hodnôt vynaložených na cudziu nehnuteľnosť je pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia nie hodnota vynaložených prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred adaptáciou a po nej, pretože podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí byť vydané všetko, čo bolo nesprávne získané (rozhodnutie č. 26/1975, s. 144 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky). Ak účelom vynaloženia týchto nákladov bolo (spolu)užívanie rodinného domu, ktoré sa skončilo jeho predajom tretej osobe, lehoty na vrátenie tohto plnenia sa odvíjajú nie od jeho poskytnutia, ale od vzniku zodpovednostného vzťahu a bezdôvodného obohatenia, t. j. od času, keď právny dôvod plnenia dodatočne odpadol. Na určenie začiatku plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia tak nebol rozhodujúcim okamih zhodnotenia predmetnej nehnuteľnosti, ale deň, keď sťažovateľke bolo znemožnené predmetný rodinný dom užívať."


(nález Ústavného súdu SR zo 17. februára 2016, sp. zn. I. ÚS 548/2015)

"Ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka dopadá na prípady vzájomných (synalagmatických) záväzkov vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej či zrušenej zmluvy ( § 457 Občianskeho zákonníka), keď na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčí (napr. právo na peňažné plnenie) a na druhej strane nepremlčateľné právo (napr. vlastnícke právo).

Ustanovenie § 107 ods. 3 nemožno aplikovať ani na prípady, ak voči sebe stoja dve premlčateľné práva (napr. vzájomné práva na peňažné plnenie). Citované ustanovenie nemožno ďalej aplikovať ani na námietky premlčania smerujúce proti iným nárokom, hoci aj súvisiace s nárokmi podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka (napr. nárok osoby vydávajúcej predmet bezdôvodného obohatenia na náhradu nákladov, ktoré naň vynaložila po dobu jeho užívania, či nárok na náhradu znehodnotenia vydávanej veci). Tu nejde o nároky vzájomne podmienené nárokom druhého účastníka z neplatnej kúpnej zmluvy, ale o nároky samostatné - vzhľadom na vzájomné nároky uvedené v ustanovení § 457 Občianskeho zákonníka - a nemajú synalagmatický charakter. "


NS SR, sp. zn. 8 Cdo/15/2019, tvorba právnej vety: najprávo.sk