lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (119)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (10)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Krajčírovič (9)
Ľuboslav Sisák (7)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Peter Kotvan (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Ivan Bojna (4)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Maroš Hačko (4)
Josef Kotásek (4)
Jakub Jošt (3)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Marián Porvažník (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Zsolt Varga (2)
Peter Varga (2)
Gabriel Volšík (2)
Richard Macko (2)
Michal Hamar (2)
Marek Maslák (2)
Ladislav Pollák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Adam Glasnák (2)
Lukáš Peško (2)
Roman Kopil (2)
Martin Serfozo (2)
Anton Dulak (2)
Maroš Macko (2)
Juraj Schmidt (2)
Andrej Kostroš (2)
Peter Zeleňák (2)
Jozef Kleberc (2)
Martin Gedra (2)
Juraj Straňák (2)
Bob Matuška (2)
Tomáš Plško (2)
Dávid Tluščák (2)
Jiří Remeš (2)
Miriam Potočná (1)
lukas.kvokacka (1)
Matej Gera (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Tomáš Pavlo (1)
Ivan Kormaník (1)
Michal Ďubek (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Bránik (1)
Dávid Kozák (1)
Juraj Lukáč (1)
Peter Janík (1)
David Horváth (1)
Matej Kurian (1)
Zuzana Klincová (1)
Michaela Stessl (1)
Zuzana Kohútová (1)
Petr Novotný (1)
Peter Marcin (1)
I. Stiglitz (1)
Nina Gaisbacherova (1)
lukasmozola (1)
Martin Poloha (1)
Petr Kavan (1)
Lucia Berdisová (1)
Jana Mitterpachova (1)
Pavol Chrenko (1)
Vladimir Trojak (1)
Vladislav Pečík (1)
Róbert Černák (1)
David Halenák (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Svoboda (1)
Michal Jediný (1)
jaroslav čollák (1)
Martin Šrámek (1)
Martin Galgoczy (1)
Tibor Menyhért (1)
Tomáš Ľalík (1)
Vincent Lechman (1)
Jakub Mandelík (1)
Zuzana Adamova (1)
Rastislav Skovajsa (1)
Martin Estočák (1)
Natalia Janikova (1)
Bohumil Havel (1)
Roman Prochazka (1)
Marcel Jurko (1)
Mikuláš Lévai (1)
peter straka (1)
Marcel Ružarovský (1)
Eduard Pekarovič (1)
Peter Kubina (1)
Ivan Priadka (1)
Gabriel Závodský (1)
Tomas Pavelka (1)
Ján Štiavnický (1)
Ondrej Jurišta (1)
Ján Pirč (1)
Adam Pauček (1)
Ivan Michalov (1)
Robert Vrablica (1)
Michaela Vadkerti (1)
Bystrik Bugan (1)
Robert Šorl (1)
Katarína Dudíková (1)
Tomáš Demo (1)
Tomas Kovac (1)
Peter K (1)
Dušan Rostáš (1)
Petr Steiner (1)
Paula Demianova (1)
Dušan Marják (1)
Pavel Lacko (1)
Nora Šajbidor (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Andrej Majerník (1)
Igor Krist (1)
Lucia Palková (1)
Tomáš Korman (1)
Radoslav Pálka (1)
Patrik Pupík (1)
Martin Hudec (1)
Matej Košalko (1)
Patrik Patáč (1)
Emil Vaňko (1)
Pavol Mlej (1)
Viliam Vaňko (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

5 rokov SE

lukas.kvokacka, 08. 04. 2010 v 22:41

Komisia pred niekoľkými dňami zahájila konzultácie vo vzťahu k pripravovanej správe pre Európsky parlament, v ktorej má posúdiť 5 rokov používania SE. Cieľom je zhodnotiť výhody a nevýhody SE, jej rozšírenie, praktické problémy spojené s právnou úpravou a ich možné riešenie. Podľa čl. 69 nariadenia sa bude musieť vyjadriť aj k ďalším otázkam, mimo iného k možnosti umiestniť ústredie a sídlo SE v rôznych členských štátoch, k definícií pojmov zlúčenia a splynutia a k vybraným právomociam členských štátov.

Komisia tiež zverejnila externú správu o fungovaní a dopadoch nariadenia o európskej spoločnosti. Tá bola odovzdaná v decembri 2009 a v plnom rozsahu 294 strán (s prílohami 1.155) ju možno nájsť na stránke.

Aj keď sa mi k preštudovaniu správy samotnej podarí dostať až v neskôr, publikované závery hovoria o počte 431 SEs (momentálne už 510) a o ich rozmiestení v EÚ, kde 65% patrí ČR a Nemecku. Tiež sa venujú dôvodom spoločností na vytvorenie SE, ktorými sú najmä možnosť premiestnenia sídla a snaha o európsky image. K negatívam zas spoločnosti zaradzujú vysoké počiatočné náklady, zložitosť a neurčitosť právnej úpravy, ako aj zapojenie zamestnancov.

K návrhom externej správy na novelizáciu patrí zjednotenie pravidiel so smernicou o cezhraničných mergroch a zníženie náročnosti a nákladnosti procesu vytvorenia SE. Okrem iného prostredníctvom zníženia minimálneho základného imania alebo návrhom na umožnenie transformácie národnej s.r.o. na SE.


Názory k článku 5 rokov SE:


  Juraj Gyarfas, 12. 04. 2010 v 19:38 - Česká republika ako korporačná veľmoc?

V prvom rade ďakujem Lukášovi za zapojenie sa do autorského kolektívu a vítam ho :-)

Zaujalo ma, prečo je v ČR (a na Slovensku) tak disproporčne veľa SE. V Nemecku som sa pred časom zúčastnil jednej diskusie na túto tému a oni to odôvodňovali liberálnejším prístupom českých úradov k zakladaniu SE bez zamestnancov (v porovnaní s nemeckými). A asi nejde len o zakladanie, ale aj o to, čo sa s šuplíkovou SE stane, keď sa aktivizuje a začne naberať zamestnancov. Takže oni to interpretovali ako farmu pre SE re celý región, ktorá vznikla v ČR práve v dôsledku liberálnejšieho prístupu úradov. Čo si o tom myslíš?

  lukas.kvokacka, 15. 04. 2010 v 19:41 - lukas.kvokacka

1, Pokial viem, tak nad tym rozmyslali aj samotni Cesi a dosli k tomu, ze ceska pravna uprava SE neposkytuje vyhody, ktore by takyto stav zdovodnovali.

Tiez to teda vidim v oblasti mimo pravnej upravy. Popri pristupe uravdov tiez v "zlatych ceskych rucickach", teda sikovnosti ceskych firiem zakladajucich SE. Analyzou ceskych SE (k decembru 2009) dojdeme k tomu, zo 138 SE ich bolo vytvorenych 126 ako dcerska SE. Z toho viac nez polovica (73) dvoma spolocnotami.
Za uspechom CR teda vidim relativne malo relativne usilovnych ludi. Otazka samozrejme, je ci nasledny predaj tychto hotovych spolocnosti je az taky uspesny alebo tieto SE "stoja na sklade".

Tiez mam skusenost, ked tunajsi profesor odmietol vyskum na tuto otazku s tym, ze ide len o shelf SE a tych moze hocikto zalozit hocikolko.

2, Otazka vzniku SE bez zamestancov a teda absencia upravy ich zapojenia sa riesila v ramci celej EU. Teda ci napriek poziadavke cl. 12 nariadenia (ze dohoda o zapojeni zamestnancov je podmienkou je zapisu do registra) moze SE byt zapisana bez nej, ak nema zamestnancov a niet ju teda s kym uzatvorit.

Prax (a nielen v CR) tento spor vyriesila tym, ze tieto SE v pohode vznikaju.

V teorii (aj nemeckej) mozno najst oba pristupy. Osobne zastavam nazor, ze taketo SE vznikat mozu. Niekedy akoby sa zabudalo, ze cielom tych pravidiel nebolo implantovat nemecky system vsade alebo zaviest pravidla zapojenia zamestnancov. Cielom bolo zachovat mieru zapojenia zamestnancov. A ak je tato miera v novej spolocnosti so 0 zamesntnancami tiez nulova, tak potom nemoze dojst k znizeniu tejto urovne a ziadne zapojenie bude teda OK zapojenie.

3, Pravidla o zapojenia zamestnancov sa vztahuju k vzniku SE a v zasade nasledne naberanie zamestnancov nereflektuju. Ak sa Ti teda podari vytvorit SE bez zapojenia zamestnancov, tak ak aj prijmes zamestnancov neskot, tak sa na nich nema co vztahovat, lebo dohoda o ich zapojeni neexistuje. V nariadeni su urcite ustanovenia o zmenach a opatovnom rokovani o tychto otazkach, ale skor sa vztahuju k strukturalnym zmenam SE.

  Juraj Gyarfas, 16. 04. 2010 v 12:08 - Ad: SE bez zamestnancov

Čo sa týka založenia SE bez zamestnancov, takto to určite funguje aj na Slovensku. A akákoľvek iná interpretácia čl. 12 nariadenia by asi viedla k absurdnému dôsledku, že by vôbec nebolo možné založiť SE bez zamestnancov.

Ale zaujíma ma, ako sa to rieši, keď takto založená SE naberie zamestnancov. Pokiaľ viem, v Nemecku to interpretujú ako štrukturálnu zmenu a tým pádom požadujú dodatočné vyjednávanie. Nevieš ako to riešia Češi? Alebo či sa to už riešilo u nás?

A ešte k tým Čechom a množstvu českých SE - hej, o "farmách" alebo "chovných staniciach" na SE, kde sa z jednej mimoriadne plodnej matky v podstate bez potreby nadnárodného prvku (ktorý je prítomný vo všetkých ostatných spôsoboch založenia) rodia ďalšie a ďalšie dcéry som už počul. A pripadá mi to ako najkrajšia biologická metafora v práve, s akou som sa zatiaľ stretol :-)

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím