lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (115)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (43)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (22)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Michal Krajčírovič (6)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Ondrej Halama (5)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Ľuboslav Sisák (5)
Ivan Bojna (4)
Maroš Hačko (4)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Pavol Szabo (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Marián Porvažník (3)
Adam Valček (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Tomáš Plško (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Straňák (2)
Juraj Schmidt (2)
Anton Dulak (2)
Martin Gedra (2)
Jiří Remeš (2)
Jozef Kleberc (2)
Dávid Tluščák (2)
Bob Matuška (2)
Marek Maslák (2)
Lukáš Peško (2)
Gabriel Volšík (2)
Richard Macko (2)
Martin Serfozo (2)
Andrej Kostroš (2)
Roman Kopil (2)
Zsolt Varga (2)
Maroš Macko (2)
Ludmila Kucharova (2)
Peter Varga (2)
Peter K (1)
Petr Kavan (1)
Bohumil Havel (1)
Pavol Mlej (1)
Bystrik Bugan (1)
Tomáš Pavlo (1)
Zuzana Kohútová (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Zuzana Klincová (1)
Gabriel Závodský (1)
Peter Kubina (1)
Peter Marcin (1)
Dušan Rostáš (1)
David Horváth (1)
Tomáš Demo (1)
Dušan Marják (1)
Martin Poloha (1)
Martin Svoboda (1)
Michal Jediný (1)
Mikuláš Lévai (1)
Roman Prochazka (1)
I. Stiglitz (1)
lukasmozola (1)
Katarína Dudíková (1)
Emil Vaňko (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Ján Pirč (1)
Marcel Ružarovský (1)
Igor Krist (1)
Michaela Stessl (1)
Jakub Mandelík (1)
Lucia Palková (1)
Robert Šorl (1)
Róbert Černák (1)
David Halenák (1)
Ivan Priadka (1)
Pavol Chrenko (1)
Patrik Pupík (1)
Ivan Michalov (1)
Jana Mitterpachova (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Martin Galgoczy (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Šrámek (1)
Ladislav Pollák (1)
Tomas Kovac (1)
Matej Košalko (1)
Nora Šajbidor (1)
Miriam Potočná (1)
Patrik Patáč (1)
Andrej Majerník (1)
Zuzana Adamova (1)
Matej Gera (1)
Michal Ďubek (1)
Ondrej Jurišta (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Lucia Berdisová (1)
Peter Zeleňák (1)
Tomáš Ľalík (1)
Natalia Janikova (1)
Dávid Kozák (1)
Robert Vrablica (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Viliam Vaňko (1)
Tomáš Korman (1)
jaroslav čollák (1)
Radoslav Pálka (1)
Paula Demianova (1)
Vincent Lechman (1)
peter straka (1)
Vladislav Pečík (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Adam Pauček (1)
Pavel Lacko (1)
Matej Kurian (1)
Ivan Kormaník (1)
Martin Estočák (1)
Tibor Menyhért (1)
Tomas Pavelka (1)
Martin Bránik (1)
Marcel Jurko (1)
lukas.kvokacka (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Hudec (1)
Peter Janík (1)
Petr Steiner (1)
Petr Novotný (1)
Eduard Pekarovič (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Európsky súdny dvor a hranice štátu Izrael, 2. diel

Juraj Gyarfas, 01. 03. 2010 v 10:31

O predbežných otázkach položených Európskemu súdnemu dvoru (podľa Lisabonskej zmluvy vlastne už Súdnemu dvoru EÚ) v prípade Brita GmbH v. Hauptzollamt Hamburg-Hafen (C-386/08) som tu už písal na jeseň, keď Generálny advokát Bot zverejnil svoje stanovisko.

Vo štvrtok Súdny dvor zverejnil svoje rozhodnutie vo veci.

Rozhodnutie

O skutkových okolnostiach som už písal na jeseň, takže asi postačí úplne v krátkosti zopakovať kľúčovú otázku. V zásade išlo o to, či tovar vyrobený na Západnom brehu Jordánu, teda na území, ktoré Izrael kontroluje od roku 1967, spadá pod preferenčný colný režim v zmysle Euro-stredomorskej dohody zakladajúcej pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej (Dohoda s Izraelom) uzatvorenej v rámci Euro-stredomorského partnerstva v roku 1995. A ak nie, či takýto tovar alternatívne nespadá pod preferenčný colný režim v zmysle obdobnej dohody s Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (Dohoda s OOP), ktorá pokrýva územie Západného brehu a Pásma Gazy. Okrem toho išlo o procedurálne otázky spolupráce medzi európskymi a izraelskými colnými orgánmi, ktoré ale na tomto mieste nebudem bližšie rozoberať.

Súdny dvor si osvojil názor Generálneho advokáta a na obe otázky odpovedal záporne. Nie, tovar zo Západného brehu nespadá pod Dohodu s Izraelom. (Inými slovami: Áno, nemecké colné orgány mali právo na tento tovar uvaliť clo.) A nie, tento tovar nespadá pod preferenčný režim na základe Dohody s OOP, pretože exportný certifikát vydali izraelské orgány.

Argumentačne je rozhodnutie Súdneho dvora vystavané inak ako stanovisko Generálneho advokáta. Súdny dvor vychádzal okrem iného z Viedenského dohovoru o zmluvnom práve. Vlastne ani nie tak úplne z Dohovoru (keďže EÚ nie je jeho zmluvnou stranou), ale z niektorých jeho ustanovení, v ktorých je podľa Súdneho dvoru reflektované medzinárodné obyčajové právo. A medzinárodné obyčajové právo je súčasťou právneho poriadku EÚ (body 40-42).

V zmysle medzinárodného práva je zakázané uložiť tretiemu subjektu povinnosť bez jeho súhlasu (pacta tertiis nec nocent nec prosunt). Výklad Dohody s Izraelom, ktorý by oprávňoval izraelské colné orgány vykonávať právomoc vo vzťahu k výrobkom zo Západného brehu, by bol podľa Súdneho dvoru rovnocenný s uložením povinnosti palestínskym orgánom nevykonávať právomoc, ktorú im zaručuje Dohoda s OOP. (bod 52) Takýto výklad by bol preto v rozpore s uvedenou zásadou medzinárodného práva.

Súdny dvor sa na rozdiel od Generálneho advokáta nezaoberal medzinárodnoprávnymi aspektmi hraníc štátu Izrael. V podstate len lakonicky bez ďalšieho vysvetlenia poznamenal, že "podľa Európskej únie výrobky vyrobené na území, ktoré je od roku 1967 podriadené izraelskej správe, nemajú nárok na preferenčný režim podľa dohody." (bod 64)

Právo a politika

Už na jeseň som sa snažil naznačiť otázku, či takáto politická otázka vôbec patrí do súdnej siene. Odpoveď stále nepoznám.

Na jednej strane toto rozhodnutie vysiela silný politický signál, že EÚ nesúhlasí s izraelskou politikou na Západnom brehu a tento nesúhlas prejaví aj v rámci obchodných vzťahov. Bez ohľadu na to, či človek s týmto politickým postojom súhlasí alebo nie, je otázne, či by ho mali formulovať sudcovia alebo radšej politici. Na druhej strane si neviem predstaviť, ako inak Súdny dvor mohol rozhodnúť. Interpretovať pojem "územie štátu Izrael" (čl. 83 Dohody s Izraelom) ako zahŕňajúci Západný breh by naznačovalo medzinárodnoprávne uznanie suverenity, ktorú si vo vzťahu k Západnému brehu nenárokuje ani Izrael. Toto by bolo politicky nepriechodné a nepredstaviteľné. A hlavne by tým súdna moc urobila rozhodnutie, ktoré prináleží politikom. Súdny dvor možno mohol celú vec presunúť na mechanizmy riešenia sporov podľa Dohody s Izraelom. Ale v kontexte staršej judikatúry, ktorou Súdny dvor potvrdil svoju kompetenciu vykladať medzinárodné zmluvy, ktoré sú pre ES/EÚ záväzné (napr. prípad Demirel 12/86), by sa tento postoj javil nekonzistentne.

Neviem si teda predstaviť odôvodnenie iného rozhodnutia. Možno je aj hranica medzi právom a politikou v skutočnosti len poznanou nutnosťou ...

Praktické dôsledky

Ťažko povedať, čo toto rozhodnutie znamená z praktického hľadiska. Ťažko si predstaviť, že osadníci budú pre svoje výrobky žiadať exportné certifikáty od palestínskej samosprávy. Možno sa budú v osadách vyrábať polotovary, ktoré sa budú skladať v Izraeli a izraelskí colníci budú svojich európskych kolegov presviedčať, že ide o výrobky vyrobené v Izraeli. A možno nám zdražie červené víno z Golanských výšin.


Názory k článku Európsky súdny dvor a hranice štátu Izrael, 2. diel:


  Juraj Gyarfas, 22. 01. 2020 v 21:46 - ešte k hraniciam štátu Izrael

Medzinárodné právo na tomto blogu príliš "nefičí", ale keď už som pred pár rokmi načal túto tému, rád by som upozornil aj na ďalšie pokračovanie: C-363/18.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím