lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Michal Krajčírovič (7)
Ondrej Halama (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Natália Ľalíková (4)
Maroš Hačko (4)
Petr Kolman (4)
Ivan Bojna (4)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Monika Dubská (4)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Pavol Kolesár (3)
Marián Porvažník (3)
Denisa Dulaková (3)
Anton Dulak (2)
Juraj Schmidt (2)
Michal Hamar (2)
Ludmila Kucharova (2)
Jozef Kleberc (2)
Andrej Kostroš (2)
Dávid Tluščák (2)
Maroš Macko (2)
Martin Serfozo (2)
Gabriel Volšík (2)
Zsolt Varga (2)
Lukáš Peško (2)
Marek Maslák (2)
Peter Zeleňák (2)
Bob Matuška (2)
Martin Gedra (2)
Jiří Remeš (2)
Adam Glasnák (2)
Peter Varga (2)
Roman Kopil (2)
Ladislav Pollák (2)
Juraj Straňák (2)
Richard Macko (2)
Tomáš Plško (2)
Ivan Priadka (1)
Peter Kubina (1)
Lucia Palková (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Zuzana Adamova (1)
Paula Demianova (1)
Ondrej Jurišta (1)
Dušan Marják (1)
Matej Kurian (1)
Petr Steiner (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Patrik Pupík (1)
Emil Vaňko (1)
Mikuláš Lévai (1)
Gabriel Závodský (1)
Patrik Patáč (1)
Peter Marcin (1)
Matej Gera (1)
Juraj Lukáč (1)
Dušan Rostáš (1)
Eduard Pekarovič (1)
Bystrik Bugan (1)
Ján Pirč (1)
lukas.kvokacka (1)
Tomas Kovac (1)
Miriam Potočná (1)
Robert Vrablica (1)
Róbert Černák (1)
Michal Ďubek (1)
Tomáš Korman (1)
Igor Krist (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Petr Novotný (1)
peter straka (1)
Marcel Jurko (1)
Martin Bránik (1)
Natalia Janikova (1)
Ivan Kormaník (1)
David Halenák (1)
Dávid Kozák (1)
Tomáš Pavlo (1)
Roman Prochazka (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Robert Šorl (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Peter K (1)
I. Stiglitz (1)
Vladislav Pečík (1)
Zuzana Kohútová (1)
Martin Svoboda (1)
Pavol Chrenko (1)
Peter Janík (1)
David Horváth (1)
Marcel Ružarovský (1)
Radoslav Pálka (1)
Tomáš Demo (1)
Martin Poloha (1)
Andrej Majerník (1)
Martin Galgoczy (1)
Martin Estočák (1)
Lucia Berdisová (1)
Jakub Mandelík (1)
Katarína Dudíková (1)
Vincent Lechman (1)
lukasmozola (1)
Adam Pauček (1)
Pavel Lacko (1)
Martin Hudec (1)
Tomáš Ľalík (1)
Zuzana Klincová (1)
Matej Košalko (1)
Viliam Vaňko (1)
Tibor Menyhért (1)
Jana Mitterpachova (1)
Michal Jediný (1)
Tomas Pavelka (1)
Martin Šrámek (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Bohumil Havel (1)
Ivan Michalov (1)
Pavol Mlej (1)
jaroslav čollák (1)
Nora Šajbidor (1)
Michaela Stessl (1)
Vladimir Trojak (1)
Petr Kavan (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Záložné právo v konkurze a problém v § 79 ZKR

Martin Maliar, 16. 12. 2009 v 19:34

§ 79 ZKR

Majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu

(1) Pred tým ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu do súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy splnila za úpadcu pohľadávku zabezpečenú svojím majetkom. Ak tretia osoba na výzvu správcu záväzok za úpadcu nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu.
(2) Majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu môže správca speňažiť podľa tohto zákona; správca pritom koná v mene tejto osoby.
(3) Ak majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu z dôvodu zániku zabezpečovacieho práva prestane podliehať konkurzu, správca bezodkladne vylúči majetok tretej osoby zo súpisu.

Je zrejmé, že princípom, na ktorom je budované záložné právo je to, že záložca (resp. nadobúdateľ zálohu) zodpovedá za zaplatenie zabezpečenej pohľadávky výlučne založenou vecou t.j. maximálne do jej hodnoty. Od záložcu (resp. nadobúdateľa zálohu) nemožno viac požadovať.

Právna úprava § 79 ZKR je fajn v prípade, že hodota zálohu je vyššia ako zabezpečená pohľadávka . Vtedy má záložca šancu, aby uchránil pred súpisom svoj majetok tým, že plní do podstaty zabezpečenú pohľadávku. Ak je nižšia ako hodnota zálohu, tak by to malo byť prirodzene v jeho záujme. Do konkurzu si však musí prihlásiť podmienenú pohľadávku - tu vniká otázka v akej výške? Natíska sa odpoveď, že vo výške pohľadávky, ktorú svojím majetkom zabezpečuje. To by bolo síce v pohode riešenie, lenže hodnota jeho založeného majetku môže byť aj viac ako zabezpečovaná pohľadávka napr. pohľadávka 100 a záloh 150. Čo s tým rozdielom 50? Nemal by si záložca prihlasovať podmienenú pohľadávku 150? Takže problém prvý - podmienená pohľadávka v akej výške? 100 alebo 150?

Ak je však hodnota zálohu nižšia ako hodnota zabezpečená pohľadávka, tak máme iný problém. Záložca aby uchránil svoj majetok (napr. v hodnote 100) musí zaplatiť celú zabezpečenú pohľadávku (napr. 150), čo zrejme nikto neurobí.Môže si však prihlásiť podmienenú pohľadávku. V akej výške? Natíska sa odpoveď, že vo výške pohľadávky, ktorú zabezpečuje. Aby to ale bolo zrejmé, tak veci sa môžu mať tak, že zabezpečuje hodotou majetku 100 a pohľadávka je 1000. To riešenie by bolo samozrejme absurdné.

Riešenie je teda zrejme to, že podmienenú pohľadávku prihlasuje záložca (resp. nadobúdateľ zálohu) vo výške hodnoty majetku, za ktorým za zaplatenie zodpovedá. Ak je však hodnota pohľadávky nižšia ako zabezpečenie, tak v hodnote pohľadávky. Vychádzam z toho, že je smolou záložcu, že nezaplatil zabezpečenú pohľadávku a jeho majetok sa tak dostal do súpisu. Zvyšná časť výťažku zo speňaženia sa záložcovi pritom vydá (70 ods. 2 písm c/ ZKR) a neodchádza do všeobecnej podstaty.


Názory k článku Záložné právo v konkurze a problém v § 79 ZKR:


  Juraj Alexander, 20. 12. 2009 v 01:58 - z mimo-insolvenčného práva

Samozrejme súhlasím s riešením, to mimochodom vyplýva z mimoinsolvenčného práva - ktoré by malo byť smerodajné vždy, pokiaľ insolvenčné právo neodôvodňuje iný postup (tu nie).

Ale iné mi prichádza na rozum v tejto situácii - prečo vlastne sa majetok tretích osôb zaisťujúci pohľadávky za úpadcom spisuje do podstaty? To nemá žiadny logický dôvod, ako čo najväčšie nafukovanie podstaty. Veriteľ by mal mať právo postupovať voči tretej osobe bez ohľadu na úpadok úpadcu, veď to je hlavným dôvodom, že si vyžiada zaistenie.

Iná je situácia, ak pomery úpadcu a záložného dlžníka odôvodňujú rozšírenie moratória aj na majetok tretej osoby (príbuzných úpadcu, materskej spoločnosti, ktorá sama nemá dôvod vstupovať do insolvenčného konania) tak, aby bola možná realizácia nejakého plánu oddĺženia (či už individuálneho alebo reorganizácie).

Takže by bolo načim pri najbližšej novelizácii porozmýšľať nad úpravou onoho konceptu - lebo v súčasnosti to má ZKR presne naopak, ako by to malo byť - v konkurze tretieho - záložného dlžníka - jeho práva zbaví, ale v reštrukturalizácii ani v oddĺžení (hm, oddĺžení, to slovenský zákonodárca vôbec nepochopil, keď namiesto toho, aby dal spotrebiteľovi na výber medzi vzdaním sa majetku a vzdaním sa budúcich príjmov, ho pripravuje o oba... tým prakticky likviduje akúkoľvek motiváciu vstupovať do formálneho insolvenčného konania).

  Juraj Alexander, 20. 12. 2009 v 01:58 - ho nechráni

som chcel dokončiť vetu

  Martin Maliar, 20. 12. 2009 v 11:46 - V SR

V ČR to možno jednoznačne plynie z mimoinsolvenčného práva (t.j. OZ - záložné právo), ale ak pozrieš úpravu záložného práva v SR, tak od "veľkej reformy" to v SR z OZ vôbec jednoznačne neplynie.

Dôvodom, prečo sa zaraďuje do podstaty obligačného dlžníka aj majetok tretích osôb je zrejme odôvodnený akcesoritou (javí sa mi to aj správne). Plnenie záložcu (či už založeným majetkom alebo peniazmi) sa dosť týka majetku podstaty (všeobecnej), z ktorého nakoniec môže byť záložca uspokojený (ak prihlásil podmienenú pohľadávku). Je tomu tak aj preto, že sa tým akceleruje riešenie úpadku obligačného dlžníka zamedzuje sa zrejme dvojnásobnému uspokojeniu. Sú možno úpravy, čo to nerobia, ale tie majú zrejme aj iné špecifiká záložného práva (pozri napr. zásadné rozdiely medzi záložným v USA a u nás)

V tej ďalšej časti žiaľ úplne nerozumiem čo myslíš... Oddlženie v SR je samozrejme zaujímavé riešenie (zbaviť aj majetku aj príjmov), ktoré nemá snáď nikde na svete obdobu ( môj článok v JR 11/2009). Samozrejme úplne demotivačné a ja by som ho úplne inak postavil (V US to majú asi najlepšie upravené, z toho, čo som zatiaľ videl).



  Juraj Alexander, 21. 12. 2009 v 17:45 - Vysvetlím

Ad 1/ Zahrnutie majetku záložného dlžníka do podstaty


Nevidím celkom dobre, prečo by to v SR malo byť ináč. Zákon síce mlčí (jedine viz. zmienku v § 151ma(10) ObčZ), ale z povahy veci to vyplýva, ak sa nedohodli dlžník a záložný dlžník ináč (ktorý môže byť inou osobou, ako záložca - zákonodárca to dokonale pletie - záložca založí, záložný dlžník vec vlastní, osobný dlžní dlží) - či už to nazveme regres alebo náhrada škody.


Ad 2/ Prečo zahrnúť do podstaty


V akcesorite ten dôvod nevidím, aj keď áno, potrebovali by sme sa jej zbaviť, resp. lepšie ju definovať (čo to znamená - kedy sa môže pohľadávka oddeliť od zabezpečovacieho práva? v mnohých prípadoch to je totiž nutné, hlavne, ak nemáme trust - napr. syndikované úvery). Ale samotná akcesorita neodôvodňuje zahrnutie majetku tretích osôb do podstaty, obzvlášť v situácii, keď veriteľ práve získaním zaistenia od týchto osôb chce vylúčiť riziko dlžníkovho úpadku. Dvojnásobné uspokojenie samozrejme dôvodom byť nemôže, pretože pohľadávka v rozsahu uspokojenia zaniká - ak má byť toto nástroj monitorovania oportunizmu veriteľa, tak to je veľmi sloní prístup.

Dôvodom podobných opatrení v cudzích úpravách (viď. napr. Chapter 13 v USA) je ochrana tej tretej osoby - tj. oných synov a dcér/skych spoločností. Ale to v konkurze u nás neplatí. Mohlo by to platiť v nelikvidačnom oddĺžení, ale to nemáme.

  andrej polak, 10. 11. 2012 v 11:17 - konkurz a duplicitné vlastníctvo

Je možné dražiť v konkurze duplicitné vlastníctvo a skovať sa pod majetok tretej osoby ? :( ak dôjde k dražbe dôjde k zániku duplicity ? Došlo k dražbe zanikla duplicita ? je to titulom nadobudnutia vlastníctva ? Akého ? Podľa mňa nie z obi dvoch pohľadov ale ale keď kataster je evidenčný orgán argumenty má aj druhá strana????
Podobne ako dediť duplicitné vlastníctvo tiež by sa nemalo ale sa to robí záleží od notára :)

  andrej polak, 10. 11. 2012 v 12:45 - trochu k tomu

Nechcem tu žiadnu právnu poradňu chcem len povedať, že keď zákon dal prostredníctvom dobrovoľných dražieb právo dražiteľom na základe zákona prevádzať nehnuteľnosti, tak takáto
listina, ak je vydaná či už v súlede so zákonom alebo nie spôsobuje zopár právnych otázok, ktorých riešenie nepočká do nejakého konca súdneho sporu, ale skôr tieto spory vyvolá. Správca konurznej podstaty sa bráni tým, že duplicitný vlastník mohol použiť vylučovaciu žaloby len tak neurobil a tým , z jeho pohľadu podľa § 93 ods.3 nový nadobúdateľ nadobudol dražbou čisté vlastníctvo ale zmocnil záonodarca správcu na takéto riešenie ???.

  Juraj Gyarfas, 10. 11. 2022 v 19:50 - reštrukturalizácia a zabezpečovacie právo poskytnuté treťou osobou

"11. Dovolateľ odôvodnil namietané nesprávne právne posúdenie veci tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, či sa ustanovenie § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vzťahuje aj na veriteľa, ktorý si svoje pohľadávky neprihlásil podľa citovaného zákona, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

12. Dovolací súd konštatuje, že nastolená právna otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ riešená nebola. So zreteľom na nastolenie právnej otázky spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 432 CSP v spojení s § 421 ods. 1 písm. b) CSP, dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie je v danom prípade procesne prípustné; následne preto skúmal, či je podané dovolanie dôvodné (či je ním skutočne napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci).

13. Ustanovenie § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinné do 31. decembra 2011 znelo: „Ak plán neurčuje inak, plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.“ Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 604/2013 ustanovenia reštrukturalizačného plánu, na základe ktorého veritelia nemôžu vymáhať svoje pôvodné pohľadávky voči spoludlžníkom či ručiteľom sa jednoznačne vzťahuje výlučne len na veriteľov, ktorí boli účastníkmi plánu, no nemôžu obmedzovať veriteľa, ktorý svoju pohľadávku v reštrukturalizácii neprihlásil. Právny názor, podľa ktorého schválený a potvrdený reštrukturalizačný plán modifikuje obsah právnych vzťahov aj tých veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky do reštrukturalizácie neprihlásili je založený na ústavne nekonformnom výklade § 155 ods. 1, 2 a 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a porušuje základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii prijatej zákonom č. 348/2011 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2012 už reštrukturalizačným plánom nemôžu byť dotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

14. Podľa zhodného názoru odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie neprihlásenie pohľadávky žalovaného do reštrukturalizácie týkajúcej sa dlžníka, ktorá bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu nespôsobuje zánik záložného práva, eventuálne jeho nevykonateľnosť. Ustanovenie § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii totiž ako už bolo vyššie uvedené vylučuje, aby reštrukturalizačný plán zbavil veriteľov práva domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb, ktorým zabezpečili záväzok. Pokiaľ ide o neprihlásené pohľadávky, ktoré mali byť v reštrukturalizácii prihlásené, tieto sa stávajú účinnosťou plánu nevymáhateľné voči dlžníkovi, t. j. menia sa na naturálne obligácie. Voči iným osobám ako dlžníkovi však tieto pohľadávky možno vymáhať i naďalej, napr. voči ručiteľovi, poprípade spoludlžníkovi.

15. Na základe uvedeného má dovolací súd za to, že tvrdenie žalobcu - záložcu, že pokiaľ si žalovaný - záložný veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku voči záložnému dlžníkovi do reštrukturalizácie, jeho pohľadávka zaniká aj voči záložcovi, nemá oporu v právnej úprave. Naopak, z ustanovenia § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii explicitne vyplýva, že pokiaľ si veriteľ v rámci reštrukturalizácie riadne a včas neprihlási svoju pohľadávku, jej zabezpečenie poskytnuté tretími osobami ostáva procesom reštrukturalizácie absolútne nedotknuté. Právne posúdenie veci súdmi nižšej inštancie bolo teda správne. Keďže dovolateľ dovolaním napadol vecne správny rozsudok odvolacieho súdu, najvyšší súd jeho dovolanie ako nedôvodné podľa § 448 CSP zamietol.
"

NS SR, sp. zn. 1 Cdo/168/2017


  Juraj Gyarfas, 02. 12. 2022 v 16:59 - zabezpečenia poskytnuté tretími v rakúskom a nemeckom práve

"Von Absonderungsrecht spricht man nur, wenn das Recht an einem zur Insolvenzmasse gehörenden Gut besteht. Daher hat ein Gläubiger, dem ein Dritter zur Besicherung einer Forderung gegen den Schuldner ein Pfandrecht bestellt hat, kein Absonderungsrecht. Die Rechtsdurchsetzung gegen den Dritten ist vielmehr vom Insolvenzverfahren in keiner Weise betroffen. Umgekehrt wirkt sich aber die Befriedigung aus diesem Pfandrecht (Gleiches gilt bei Zahlungen etwa aufgrund einer Bürgschaft oder Garantie durcheinen Dritten) nicht auf die Rechtsstellung des Gläubigers im Insolvenzverfahren aus: Dieser kann seien Forderung weiter in voller Höhe geltend machen, bis diese vollständig bezahlt ist. Hingegen führt die Hereinbringung eines Teils der Forderung durch Verwertung eines Absonderungsrechts zu einer entsprechenden Reduktion der Insolvenzforderung. "

Kodek, G. E. Insolvenzrecht. facultas: Wien 2021, s. 54.

_______


"Gläubiger, deren Forderungen durch den Plan beeinträchtigt worden sind, behalten allerdings ihre Haftungsansprüche gegen Dritte in voller Höhe. Hat sich beispielweise ein Dritter für die Forderung des Gläubigers verbürgt, so kann der Gläubiger den Bürgen jetzt bis zur Höhe des ursprünglich vom Schuldner zu zahlenden Betrages in Anspruch nehmen, nicht nur auf den im Plan festgesetzten Betrag. Der Regress des Bürgen gegen den Schuldner ist dagegen auf die im Plan vorgesehene Summe beschränkt, da die mit dem Plan beabsichtigte Regelung sonst unterlaufen würde. Der Bürge wird dadurch nicht schlechter gestellt, da er ohne den Plan auf seine Regressforderung auch nur die Quote bekommen hätte. Unberührt bleiben nach § 254 Abs. 2 InsO auch die bestellten oder durch Vormerkung gesicherten dinglichen Sicherungsrechte am Vermögen Dritter."

Bork, R. Einführung in das Insolvenzrecht. 10., aktualisierte Auflage. Mohr Siebeck: Tübingen, 20021, s. 227


  Juraj Gyarfas, 08. 01. 2023 v 19:04 - záložné právo na majetok tretej osoby

"Záložným právom na účely reštrukturalizácie je len zabezpečovacie právo, ktoré viazne na majetku dlžníka. Záložné právo, ktoré viazne na majetku tretej osoby účinnosťou plánu nezaniká; takéto záložné právo sa v reštrukturalizácii ani neprihlasuje ( § 155 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2012)."
R 50/2022


  Juraj Gyarfas, 01. 03. 2024 v 18:38 - ÚS SR k zabezpečovaciemu opatreniu v konkurze

"Právny názor všeobecného súdu, podľa ktorého zabezpečovacím opatrením podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku zriadené záložné právo nie je zabezpečovacím právom podľa § 8 zákona o konkurze a v konkurze naň treba nahliadať rovnako ako na exekučné záložné právo, ktoré podľa § 167f ods. 4 zákona o konkurze vyhlásením konkurzu zaniká, nie je zjavne nesprávny, preto nezakladá dôvod porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky."

ÚS SR, III. ÚS 235/2022

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím