lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Ondrej Halama (7)
Michal Krajčírovič (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Peter Kotvan (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Ivan Bojna (4)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Maroš Hačko (4)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Pavol Szabo (4)
Petr Kolman (4)
Peter Pethő (3)
Adam Valček (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Marián Porvažník (3)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Michal Hamar (2)
Roman Kopil (2)
Lukáš Peško (2)
Richard Macko (2)
Anton Dulak (2)
Gabriel Volšík (2)
Zsolt Varga (2)
Jozef Kleberc (2)
Jiří Remeš (2)
Ludmila Kucharova (2)
Dávid Tluščák (2)
Tomáš Plško (2)
Juraj Straňák (2)
Adam Glasnák (2)
Martin Gedra (2)
Maroš Macko (2)
Marek Maslák (2)
Ladislav Pollák (2)
Peter Varga (2)
Andrej Kostroš (2)
Bob Matuška (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Serfozo (2)
Peter Zeleňák (2)
Martin Svoboda (1)
Bohumil Havel (1)
Lucia Berdisová (1)
Peter Janík (1)
Martin Estočák (1)
David Horváth (1)
peter straka (1)
Petr Steiner (1)
Róbert Černák (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Matej Gera (1)
Juraj Lukáč (1)
Robert Vrablica (1)
Zuzana Kohútová (1)
Petr Novotný (1)
Petr Kavan (1)
Jakub Mandelík (1)
Michal Jediný (1)
Dušan Marják (1)
Radoslav Pálka (1)
Jana Mitterpachova (1)
Zuzana Klincová (1)
Gabriel Závodský (1)
jaroslav čollák (1)
Viliam Vaňko (1)
Robert Šorl (1)
Emil Vaňko (1)
Bystrik Bugan (1)
Vladimir Trojak (1)
Peter Kubina (1)
Martin Šrámek (1)
Tomáš Pavlo (1)
Martin Bránik (1)
Pavol Mlej (1)
Tomas Pavelka (1)
Katarína Dudíková (1)
Martin Galgoczy (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Natalia Janikova (1)
Pavel Lacko (1)
Tomas Kovac (1)
Dušan Rostáš (1)
Lucia Palková (1)
Tomáš Ľalík (1)
Miriam Potočná (1)
Roman Prochazka (1)
Ivan Michalov (1)
Michal Ďubek (1)
Tibor Menyhért (1)
Ivan Kormaník (1)
I. Stiglitz (1)
Ján Pirč (1)
Patrik Patáč (1)
Matej Kurian (1)
Paula Demianova (1)
Dávid Kozák (1)
Pavol Chrenko (1)
Marcel Ružarovský (1)
Peter Marcin (1)
Michaela Stessl (1)
Patrik Pupík (1)
Tomáš Korman (1)
Peter K (1)
Nora Šajbidor (1)
Igor Krist (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Adam Pauček (1)
Matej Košalko (1)
Vladislav Pečík (1)
Mikuláš Lévai (1)
Ondrej Jurišta (1)
Tomáš Demo (1)
Marcel Jurko (1)
Vincent Lechman (1)
Martin Poloha (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
lukasmozola (1)
Martin Hudec (1)
Ivan Priadka (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Andrej Majerník (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Eduard Pekarovič (1)
David Halenák (1)
lukas.kvokacka (1)
Zuzana Adamova (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Reflexná škoda spoločníka s.r.o.

Kristián Csach, 16. 12. 2009 v 09:41

Po dlhšom čase a čiastočnom úlete do spotrebiteľského práva sa vráťme k významnej rozhodovacej činnosti našich súdov. V poslednom čase ma v oblasti práva obchodných spoločnosti zaujali dva rozsudky našich najvyšších súdov. Dovolím si upriamiť dnes Vašu pozornosť na rozsudok českého Najvyššieho súdu sp. zn. 29 Cdo 3180/2008 a zároveň ďakujem Bohušovi Havlovi za upozornenie na tento rozsudok.

V spore išlo o nárok žalobkyne na náhradu škody voči konateľovi z dôvodu porušenia jeho povinností, pričom škoda mala spočívať v znížení hodnoty jej obchodného podielu. Český NS uviedol:

„...Pro zodpovězení této otázky je třeba nejdříve definovat, v čem spočívá hodnota podílu ve společnosti s ručením omezeným. Podle § 61 odst. 1 věty první a věty třetí obch. zák. představuje podíl účast společníka ve společnosti a z ní plynoucí práva a povinnosti. Pro účely tohoto zákona se oceňuje mírou účasti společníka na čistém obchodním majetku společnosti, jež připadá na jeho podíl, nestanoví-li zákon jinak. Hodnota podílu ve společnosti se tedy odvíjí (zejména) od hodnoty čistého obchodního majetku společnosti. Čistým obchodním majetkem společnosti je obchodní majetek (veškerý majetek společnosti, srov. § 6 odst. 1 věta druhá obch. zák.) po odečtení veškerých závazků ( § 6 odst. 3 obch. zák. in fine). Z uvedeného je zřejmé, že skutečná škoda způsobená společnosti (v jejímž důsledku se sníží čistý obchodní majetek společnosti) se projeví i snížením hodnoty podílů ve společnosti – společníci v jejím důsledku utrpí újmu. Tato újma je však svou povahou odvozená od škody vzniklé na majetku společnosti. Její existence je závislá na existenci škody na majetku společnosti. Je-li škoda vzniklá na majetku společnosti nahrazena, je odstraněna i újma, způsobená jejím společníkům v důsledku snížení hodnoty jejich podílů. Jednatelé společnosti s ručením omezeným odpovídají společnosti za škodu, kterou jí způsobí svým jednáním ( § 194 odst. 5 obch. zák.). Nárok společnosti na náhradu škody lze prosadit prostřednictvím žaloby o náhradu škody, již je jménem společnosti proti jednateli oprávněn podat každý společník ( § 131a odst. 1 obch. zák.). Protože náhradou škody způsobené společnosti je odstraněna i újma vzniklá v důsledku tohoto jednání společníkům na jejich podílech, není potřeba, aby byl – vedle žaloby společnosti – konstruován další samostatný nárok společníka na náhradu této újmy. Lze tedy uzavřít, že společníci nemají proti jednateli společnosti nárok na náhradu újmy vzniklé na jejich podílech v důsledku škody na majetku společnosti, způsobené jeho jednáním, neboť odstranění této újmy se mohou domoci tím, že jménem společnosti uplatní (její) nárok na náhradu škody.“

Ergo, spoločník nemá nárok na náhradu škody spôsobenej znížením hodnoty jeho obchodného podielu. Škoda vzniká spoločnosti a spoločník si ju má uplatniť cestou actio pro socio. Aj naša koncepcia zodpovednosti štatutárov má svoj myšlienkový pôvod v nemeckom práve, konkrétne v § 93 Aktiengesetz a v § 43 GmBH-Gesetz a v konečnom dôsledku sa aj týmto rozhodnutím prikláňa k nemeckej koncepcii Reflexschaden (s. 74/75, neviem to nalinkovať), ako škody, ktorá vzniká spoločnosti a iba reflexne sa prejavuje v majetku spoločníka, a preto sa v zásade spoločníkovi nenahrádza (prípady jednoosobových spoločností a nejakých výnimiek majúcich pôvod v rozhodnutí BGH 61, 380 si odmyslíme). Potiaľ je rozhodnutie presvedčivé a správne.

Otázka je ale, aký bude mať toto rozhodnutie vplyv na posudzovanie aktívnej legitimácie spoločníka pri iných postupoch proti konaniam štatutárnych orgánov. V slovenskom práve sa presadila koncepcia, ktorá za určitých podmienok priznáva spoločníkovi naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu spoločnosti (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. apríla 2002, sp.zn. 2 Obo 222/2001): „Spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno bez ďalšieho uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrela spoločnosť a ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu.“

Otázkou je, či môžu tieto dva myšlienkové koncepty koexistovať. Na jednej strane povieme, že vzhľadom na skutočnosť, že poškodzujúcim konaním štatutára nedochádza ku škode na strane spoločníka ale iba spoločnosti (reflexná škoda spoločníka), a na strane druhej povieme, že konaním štatutára sa môže znížiť hodnota jeho obchodného podielu a preto mu umožňujeme podať určovaciu žalobu.

Bez veľmi hlbokých teoretických rozborov (možno prídu v diskusii) si myslím, že áno. Žaloba spoločníka o určenie neplatnosti právneho úkonu obchodnej spoločnosti, uskutočneného štatutárnym orgánom sa podľa všetkého historicky vyvinula ako negatórna žaloba proti protiprávnemu konaniu členov orgánu (pozri napríklad Schmidt, Gesellschaftsrecht, 4. Vydanie, s. 646 a nasl., určitá časť doktríny „Holzmüller“). Ak ju chápeme ako negatórnu, nemusí byť jej predpokladom vznik škody. Problém je skôr v tom, ako naliehavý právny záujem vymedzil slovenský NS vo vyššie-uvedenom rozhodnutí (ako mechanizmus na ochranu majetkových záujmov spoločníka). Čo vy na to?

PS: Všimli ste si, že negatórne vysvetlenie postupu spoločníka brániaceho sa proti uzneseniam valného zhromaždenia nevyžaduje, aby boli rozhodnutia valného zhromaždenia považované za právny úkon? Ale to je už iný a trochu komplikovanejší prípad...


Názory k článku Reflexná škoda spoločníka s.r.o.:


  Martin Maliar, 16. 12. 2009 v 19:29 - Problém vágnych judikátov

Nedá sa nepovšimnúť, že ak nejaký judikát NSSR formuluje nejakú právnu vetu, tak spravidla má vypovedaciu hodnotu ako tá uvedená v 2 Obo 222/2001. Chce akoby povedať všetko a nehovorí nič.

V aplikačnej praxi súdov SR sa výraznepresadzujú "určovačky" (najmä neplatnosti). Domnievam sa, že tomu nie je s nejakých doktrinálnych dôvodov (t.j., že by to malo tak byť), ale skôr kvôli tomu, že zodpovednostné nároky sa dosť ťažko žalujú a najmä preukazujú.K takémuto spôsobu uplatňovania vedú žalobcov samé súdy, keďže príčinnú súvislosť vo vzťahu k výške škody vykladajú spravidla materialisticky (tak sa to všetci učia na školách). Tento koncept podporujúci neplatnosť nie je správny a treba sa s ním rozísť.

Sa zamýšľam, či aj akcionárovi možno uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti PÚ a.s. ? - neviem, či sa právna veta NSSR môže vo všeobecnosti presadiť. Domnievam sa, že nie.

  Michal Novotný, 17. 12. 2009 v 08:47 - "reflexná škoda"

a určovačka spolu určite môžu koexistovať, veď stačí uvážiť, že nie každý úkon škodný pre spoločnosť musí byť nevyhnutne aj neplatný, a naopak (ako píše Kristian).

Problematické je ale naozaj to, čo prosto problematické je nielen v tomto prípade - lipnutie na neplatnosti a jej preferencia pred žalobami o plnenie. To je prípad aj toho citovaného judikátu a tam namietaných dôvodov neplatnosti (cituje: "...Dôvodom neplatnosti malo byť porušenie ustanovení Zákonníka práce, pričom žalobca tvrdil, že v rozpore s § 111 boli odmeny vyplatené pred vykonaním práce, v rozpore s § 232 Zákonníka práce uzavrel žalovaný ako výskumný ústav dohody o pracovnej činnosti, hoci mal možnosť tieto práce vykonať prostredníctvom pracovníkov v pracovnom pomere, v rozpore s § 233 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. c) Zákonníka práce boli odmeny vyplatené bez dokladov potvrdzujúcich vykonanie práce a v rozpore s § 237 Zákonníka práce boli dohody uzavreté na väčší rozsah odpracovaných hodín ako umožňuje zákon...").

Taktiež mám dojem, že tá právna veta hovorí trochu viac než samotné rozhodnutie a navyše vyvoláva mylný dojem. Ja by som pod vplyvom textu toho rozhodnutia skôr tú právnu vetu chápal tak, že spoločníkovi nemožno BEZ ĎALŠIEHO uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti, ale nemožno naliehavý právny záujem "stotožniť" s postavením spoločníka, teda samotné postavenie spoločníka ešte bez ďalšieho ani automaticky nedáva naliehavý právny záujem (porov. najmä vetu "Preto najmä tzv. minoritným spoločníkom, ktorí nemôžu ovplyvniť činnosť spoločnosti na valnom zhromaždení, nemožno zásadne uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti takýchto zmlúv.").

V neposlednom rade treba vidieť, že ten prípad sa odohral pred novelou Obch. zák. z roku 2001, kedy § 135 mal jednu jedinú vetu a § 135a neexistoval (detto pri akciovke). Čiže dnes by sme asi museli "platnosť" tohto judikátu premyslieť, resp. výrazne obmedziť, keďže spoločníkom je tu od 1.1 (al. 2.) 2002 k dispozícii žaloba proti členom štatutárneho orgánu o náhradu škody.

  Juraj Alexander, 20. 12. 2009 v 01:19 - Naliehavý právny záujem

NPZ spoločníka (a tobôž akcionára) je dosť problematický nástroj a mal by byť používaný len s maximálnou mierou obozretnosti v úplne extrémnych prípadoch. Je to podstatne silnejší nástroj ako negatórna žaloba, ktorú z podstaty veci musí súd prejednať predbežne, tj. pred realizáciou transakcie. A aj tam by mal skúmať NPZ, aj keď s mierne nižším štandardom - ak majú protistrana aj spoločnosť možnosť pred realizáciou transakcie (tj. spravidla medzi podpisom, resp. zverejnením, zmluvy a closingom) zmluvu upraviť, vidieť argumenty prípadných disidentov, tak to je ešte celkom fér. Ak ale po uzavretí zmluvy (často aj dlhé roky) akcionár, ktorý navyše so zmluvou nemusí mať nič spoločné, môže napadnúť zmluvu - prakticky bez akejkoľvek zodpovednosti a rizika - právna istota je tak trochu postavená na hlavu.

Viz. ale napr. 29 Odo 387/2006 a moju kritiku uverejnenú v PR 19/2008, str. 14. Sudcovia NS ČR sa tvárili trochu rozpačito, keď o tom bola reč na prvom sympóziu.

  Kristián Csach, 21. 12. 2009 v 10:28 - Ako obvykle,

v poste som problém trochu zjednodušil, aby bolo možné rozvinúť debatu. Ďakujem za komentáre.

Takže detailnejšie

Kde vidím problém:
1. Má mať spoločník (akcionár?) NPZ na určení a tak mať možnosť ďalšieho postupu proti rozhodnutiu štatutárov (nespájajme nateraz s valným zhormaždením, to situáciu iba komplikuje)? A ak áno, ako má byť NPZ vymedzený?

2. Ak NPZ vymedzujeme ako potenciálne poškodenie spoločníka (akcionára), má byť určovacia žaloba prípustná aj v prípade, ak (cestou reflexnej škody) povieme, že neutrpel vlastnú škodu, lebo ju utrpieť nemohol?

Ad Michal: asi nie celkom rozumiem. Zdá sa mi, že s určovačkou voči konaniu štatutárov problém nemáš, ale taktiež poukazuješ na obmedzenia z dôvodu postupu voči štatutárovi cestou actio pro socio. Ako?

Ad Juraj: S obavami čo sa týka NPZ súhlasím. Tiež sa mi konštrukt určovacích žalôb nepáči, a to hlavne ak máme tie nešťastné dôsledky neplatnosti aké máme. Ale ak by sme následky modifikovali (nejaká ta teória vadnej spoločnosti, resp. vadných korporatívných skutočností), tak by som so samotnou určovačkou až taký problém nemal. Potom by už išlo iba o to, ako ju vtesnať do konceptu práv spoločníka a ich výkonu.

Btw. 29 Odo 387/2006 je tak úplne mimo mojej schopnosti pochopiť, že neviem... (ale o tom sa hutne diskutovalo na leblogu, takže to by som nechcel otvárať opäť).

3. Problém s reflexnou škodou ale ostáva v inej súvislosti (ďakujem kolegovi Čorbovi):

Spoločník previedol svoj obchodný podiel na tretiu osobu, ktorá teraz "reflexne" znáša škodu. Zároveň sa ale v dôsledku konania štatutára zníži cena, za ktorú svoj podiel tento ex-spoločník predal. Zníženie ceny sa asi za reflexnú škodu považovať nedá. Má teda nárok na jej náhradu voči štatutárovi (ako náhrada svojej škody, nie cestou actio pro socio)?

Chytrákov :) , ktorí to chcú riešiť cez zákaz náhrady čistých majetkových škôd (pure economic loss), vopred varujem, nakoľko sa tento zákaz u nás evidentne neaplikuje.

  Kristián Csach, 21. 12. 2009 v 14:55 - Iba pokračovanie

Zabudol som k tomu prípadu dokončiť aj návrh riešenia. Ja by som mu ani v tom prípade nárok nepriznal a to z dvoch dôvodov:
a) pričítame mu na ťarchu to, že nevzniesol actio pro socio a neuplatnil si tak nárok na náhradu škody v prospech spoločnosti, čím by "reflexne" zvýšil cenu svojho podielu, alebo

b) budeme predpokladať, že aj reflexná škoda sa premieta do ceny a predpokladáme, že strany transakcie započítali potenciálny nárok na náhradu škody do výšky kúpnej ceny. Teda, že predávajúci sa s nadobúdateľom obchodného podielu mal dohodnúť na takej cene, ktorá by odrážala ešte neuplatnený nárok na náhradu škody v prospech spoločnosti.


PS: som sám, komu sa sem nedá prihlasiť v Mozille, ale iba v IE?

  Juraj Alexander, 21. 12. 2009 v 23:31 - NPZ a reflexná škoda

Ad 1/ Áno, v extrémnych situáciách by spoločník mal mať NPZ, najmä v prípade podvodu, na ktorom tretia osoba - žalovaný - participovala a žaloba na náhradu škody nemá zmysel, alebo v prípade, keď sa spoločnosť chystá realizovať strategickú transakciu a spoločník dostatočne silno odôvodní, že jej uzavretie by bolo v rozpore s právom, má mať NPZ. Ale ten prah by mal byť dostatočne vysoký.

Zároveň je treba rozlíšiť dve roviny - NPZ z titulu acio pro socio (derivatívna žaloba) - prah môže byť mierne nižší ako v prípade priamej žaloby, tj. žaloby založenej na škode spôsobenej priamo spoločníkovi. NPZ z titulu actio pro socio môže mať zmysel, ak spoločnosť napríklad nie je schopná žalobu podať. NPZ z titulu priamej škody môže mať zmysel len v prípade, že transakcia spôsobila škodu spoločníkovi nejakým priamym spôsobom (veľmi nepravdepodobné, spravidla pôjde o porušenie predpisov o cenných papieroch).

Ad 2/ Aha, už som odpovedal.

Ad 3/ Actio pro socio - len aktuálny spoločník. Žaluje totiž spoločnosť, podanie žaloby je len nahradením konania za spoločnosť (viz. celý systém Special Litigation Committee podľa práva štátu Delaware) z dôvodu konfliktu záujmov. Výnos zo žaloby sa nedistribuuje rovno žalujúcemu spoločníkovi, ale spoločnosti - typicky do trustu a súd (resp. dohoda o narovnaní) určí, čo s tým.

Priama žaloba - spoločník, ktorý utrpel škodu (tj. v prípade porušenia napríklad povinností zverejňovania a bývalý akcionár, ktorý predal pod cenu). To platí pre žalobu na náhradu škody aj pre NPZ pri určovačke. Kupujúci nemá prečo žalovať.

Predávajúci a kupujúci si vzťahy medzi sebou môžu upraviť sami, ak tušia nejaký nárok.

Ad PS - pracujem v Mozille.

  Kristián Csach, 22. 12. 2009 v 10:57 - pochopil som správne?

Juraj, pochopil som správne, že by si sub 3) priznal predávajúcemu priamu žalobu spoločníkovi (vždy riešime iba priamu, nie actio pro socio, tam je vec jasná, rovnako ako pri kupujúcemu) voči štatutárovi?

Čo by nasledovalo potom, ako by bola škoda predávajúcemu nahradená? Stratila by spoločnosť nárok voči štatutárovi, alebo by sa táto škoda znížila o podiel úspešne domáhajúceho sa a následne by ten spoločník (kupujúci), ktorý kúpil svoj obchodný podiel lacnejšie prišiel k "reflexnému zisku"? Alebo ešte matematicky komplikovanejšie riešenie? Zdá sa mi to príliš komplikované...

Neviem, či by som mechanizmus "Caparo" resp. iné otázky povinného zverejňovania v tomto prípade aplikoval, nakoľko tieto povinnosti smerujú (aj) priamo voči účastníkom...

PS: Si šťastný človek... :)

  Bohumil Havel, 22. 12. 2009 v 15:12 - Německý vzor?

Na margo diskuse, se zpožděním, Kristian odkazuje na čl. 93 AktG, a je také zjevné, že se nechal německým právem vést i NS ČR, niméně čtěme cit. č. pořádně, on nebere možnost dašlí náhrady škody, koncept rexflexní škody tak nestojí na úlné subsumpci pod actio pro socio, ale jen na překrývání. Jinak však návrh českého OZ:

§ 208
Poškodí-li korporaci její člen nebo člen jejího orgánu způsobem, který zakládá jeho povinnost k náhradě a kterým byl poškozen i jiný člen korporace na hodnotě své účasti, a domáhá-li se náhrady jen tento člen, může soud škůdci i bez zvláštního návrhu uložit povinnost nahradit způsobenou škodu jen korporaci, pokud to odůvodňují okolnosti případu, zejména pokud je dostatečně zřejmé, že se takovým opatřením vyrovná i škoda na znehodnocené účasti.


K té otázce 3, Kristiáne, snížení hodnoty podílu nastalo před převodem? Tedy ono jednání statutára.

A jinak, myslím, že celý problém příliš extendujeme, ono to totiž souvisí s piercingem korporace, tedy s prolomení její substance - extenze reflexní škody je toho jen derivátem.

  Kristián Csach, 22. 12. 2009 v 15:40 - pred prevodom

Áno, škodlivé konanie bolo pred prevodom. Po prevode je po funuse, to už nemá prečo prevádzajúceho zaujímať.

Ten návrh § 208 je tajuplný. On ráta s tým, že to konanie štatutára "byl poškozen i jiný člen korporace na hodnotě své účasti". Takže to nie je pojmovo vylúčené, aby spoločník utrpel škodu na obchodnom podiely (mám pocit, že reflexná škoda to rieši akoby pojmovo)?

Čo sa týka úvahy o substancii a derivátu, mne to znie ako úvaha o vajce a sliepke... Ale jasne, všetko je to o miere substancie spoločnosti. A kým je spoločník súčasťou hry je koncept reflexnej škody pochopiteľný. Keď ním prestane (prestáva) byť, tak puto reflexnosti sa podľa mňa trochu stráca (hoci, ako som uviedol, dá sa stále nájsť, len to už neodôvodňuješ reflexnosťou, ale skôr jeho pasivitou...)

Inak, aby sme boli na "jasnejšom". Ja vidím dve rozdielne veci:

a) porušenie povinností štatutára, ktoré smerujú primárne voči spoločníkom/akcionárom, potenciálnym akcionárom, atď. ako takým (informácie, kapitálový trh). Tam nevidím dôvod pre § 208, a ani pre actio pro socio a ani pre reflexnú škodu. Ale tomu by som sa nechcel venovať.

b) porušenie povinností, ktoré smerujú voči spoločnosti. Riešme iba túto otázku.

  Bohumil Havel, 22. 12. 2009 v 16:20 - Bohumil Havel

Myslím, na margo původní otázky, že převodem a projevem vůle společník o ochranné prvky přišel - ledaže bychom šli přes dobrou víru atd.

ad § 208 - myslím, že textace to, co napadáš, kreje.

ad konec, jistě, řešíme snad něco jiného? Německý koncept předpokládá, mj., jednání ke škodě společnosti, tedy ve vazbě na povinnosti v rámci její správy, a přesto zachovává možnost specifické žaloby, není-li překrytí.

  Juraj Alexander, 24. 12. 2009 v 00:14 - Reflexná a nereflexná

Kristián - áno, tam kde by som priznal priamu žalobu akcionárovi, som mal na mysli porušenie tých povinností, ktoré smerujú primárne voči akcionárom (najmä informačné). Ok riešme len tie prípady poškodenia (primárne) spoločnosti.

Tam potom nevidím dôvod na umožnenie samostatnej žaloby, neprekrytej reflexnou škodou - a aj NPZ musí byť konštruované ako derivatívna žaloba, tj. podaná menom spoločnosti.


Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím