lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (108)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (38)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (21)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Miroslav Kulatý (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Peter Kotvan (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Maroš Hačko (4)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Ivan Bojna (3)
Jakub Jošt (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Pavol Kolesár (3)
Juraj Schmidt (2)
Michal Hamar (2)
Marek Maslák (2)
Zsolt Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Maroš Macko (2)
Jiří Remeš (2)
Roman Kopil (2)
Peter Varga (2)
Juraj Straňák (2)
Jozef Kleberc (2)
Lukáš Peško (2)
Bob Matuška (2)
Martin Gedra (2)
Anton Dulak (2)
Andrej Kostroš (2)
Ondrej Halama (2)
Marián Porvažník (2)
Ludmila Kucharova (2)
Martin Serfozo (2)
Gabriel Volšík (2)
Zuzana Klincová (1)
Lucia Palková (1)
Martin Bránik (1)
Matej Gera (1)
Vladislav Pečík (1)
Peter K (1)
David Halenák (1)
Martin Galgoczy (1)
Pavel Lacko (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Zuzana Kohútová (1)
Emil Vaňko (1)
Róbert Černák (1)
Paula Demianova (1)
Martin Poloha (1)
Jakub Mandelík (1)
Ondrej Jurišta (1)
Martin Hudec (1)
Viliam Vaňko (1)
Vladimir Trojak (1)
Pavol Mlej (1)
Tomas Kovac (1)
Tomáš Demo (1)
Martin Svoboda (1)
Natalia Janikova (1)
Bohumil Havel (1)
Michal Ďubek (1)
Robert Vrablica (1)
Dušan Marják (1)
Matej Košalko (1)
lukas.kvokacka (1)
Martin Šrámek (1)
Bystrik Bugan (1)
Jana Mitterpachova (1)
Ivan Michalov (1)
Petr Kavan (1)
Dušan Rostáš (1)
Tomáš Korman (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Miriam Potočná (1)
David Horváth (1)
peter straka (1)
Tibor Menyhért (1)
jaroslav čollák (1)
Marcel Ružarovský (1)
Peter Janík (1)
Nora Šajbidor (1)
Ján Pirč (1)
Peter Kubina (1)
Eduard Pekarovič (1)
Martin Estočák (1)
Robert Šorl (1)
Tomáš Ľalík (1)
Katarína Dudíková (1)
Juraj Lukáč (1)
Michal Jediný (1)
Vincent Lechman (1)
Peter Marcin (1)
Marcel Jurko (1)
Ladislav Pollák (1)
Lucia Berdisová (1)
Ivan Priadka (1)
Gabriel Závodský (1)
lukasmozola (1)
Roman Prochazka (1)
I. Stiglitz (1)
Matej Kurian (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Igor Krist (1)
Radoslav Pálka (1)
Tomáš Pavlo (1)
Petr Steiner (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Richard Macko (1)
Zuzana Adamova (1)
Ivan Kormaník (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Európsky súdny dvor a hranice štátu Izrael

Juraj Gyarfas, 02. 12. 2009 v 23:12

Lexforum sa zatiaľ profiluje najmä ako fórum pre výmenu názorov o krásne logických a do seba zapadajúcich otázkach civilného práva v najširšom slova zmysle. V tomto texte by som rád upozornil na jednu kauzu z trochu inej oblasti, ktorá je podľa mňa podobne fascinujúca. Pracovne by som túto oblasť nazval pohraničie medzi právom a politikou.

Podľa mnohokrát citovaného Tocquevilleovho bonmotu v Spojených štátoch takmer neexistuje politická otázka, ktorá by sa skôr alebo neskôr nestala otázkou súdnou. Myslím, že toto do istej miery platí aj v súčasnej Európe. Mnohé politické otázky sa formulujú ako právne otázky a stávajú sa predmetom súdneho konania. Je pritom zrejmé, že niektoré otázky by mali patriť výlučne súdnictvu a do niektorých by súdy naopak nemali zasahovať. Kde presne leží hranica je však nejasné. Osobitnou kapitolou v komplikovaných vzťahoch medzi právom a politikou je zahraničná politika. Izraelského premiéra Ariela Šarona v roku 2001 predvolal belgický súd vo veci údajných zločinov v Libanone. Rusko-gruzínsky konflikt po vojenskej etape pokračuje v súdnej sieni. A kdesi v tomto pestrom hraničnom pásme sa nachádza aj prípad Brita GmbH v. Hauptzollamt Hamburg-Hafen, o ktorom v súčasnosti rozhoduje Európsky súdny dvor (C-386/08) a na ktorý by som v tomto texte rád upozornil.

Skutkové okolnosti

Brita GmbH je nemecká spoločnosť, ktorá z Izraela dováža prístroje na výrobu sódy a sirupy. Produkty vyrába spoločnosť Soda-Club so sídlom v mestečku Ma'ale Adumim (stanovisko generálneho advokáta síce uvádza názov Mishor Adumin, podľa sa však medializovaných informácii zdá, že ide o Ma'ale Adumim), ktoré leží kúsok na východ od Jeruzalema - teda na území tzv. Západného brehu Jordánu, ktoré Izrael obsadil počas šesťdňovej vojny v roku 1967.

Pri dovoze uvedeného tovaru do Nemecka spoločnosť Brita informovala nemecké colné úrady, že tovar pochádza z Izraela. Tým pádom by mal tovar podliehať preferenčnému colnému režimu a to na základe Euro-stredomorskej dohody zakladajúcej pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Izraelským štátom na strane druhej (Dohoda s Izraelom) uzatvorenej v rámci Euro-stredomorského partnerstva v roku 1995.

Nemecké colné úrady mali podozrenie, že tovar v skutočnosti nepochádza z izraelského územia (čl. 2 Protokolu 4 Dohody s Izraelom), ale z okupovaných území, a preto žiadali o dodatočné informácie. Izraelské colné úrady odpovedali, že tovar pochádza z územia podliehajúceho ich pôsobnosti. Na ďalšiu žiadosť nemeckých colníkov o potvrdenie (čl. 32 Protokolu 4 Dohody), či produkty neboli vyrobené na okupovaných územiach, už izraelské úrady neodpovedali vôbec. Nemeckí colníci odmietli priznať uplatnenie preferenčného režimu a na tovar uvalili clo. Vec sa dostala pred Finanzgericht Hamburg, ktorý sa s predbežnými otázkami obrátil na ESD.

Predbežné otázky

Predložené otázky sa čiastočne týkajú procesných aspektov spolupráce medzi colnými orgánmi, ktoré na tomto mieste nechcem podrobne riešiť. Vo vzťahu k podstate veci sa však Finanzgericht Hamburg v prvom rade pýta, či pôvod produktov zo Západného brehu vôbec treba riešiť, nakoľko ES (a členské štáty) uzavreli obdobnú dohodu ako s Izraelom aj s Organizáciou pre oslobodenie Palestíny (Dohoda s OOP) a táto by mala pokrývať územie Západného brehu. Inými slovami nemecký súd sa pýta, či sa preferenčný režim na produkty zo Západného brehu nebude aplikovať tak či tak, bez toho, aby bolo potrebné vyriešiť, či sa tak bude diať na základe Dohody s Izraelom alebo Dohody s OOP.

Vo zvyšných otázkach sa nemecký súd pýta, či sú nemecké colné úrady viazané certifikátom pôvodu, ktorý vydali izraelské úrady, ak nemecké úrady nemajú pochybnosť o tom, že tovar v skutočnosti pochádza z okupovaných území. A na záver kľúčová otázka pre prípad zápornej odpovede na všetky predchádzajúce otázky - či nemecké úrady môžu odmietnuť preferenčný režim vo vzťahu k produktom z okupovaných území alebo či by mal nasledovať zmluvne predpokladaný postup urovnávania sporov súvisiacich s overovaním pôvodu výrobkov.

Politická otázka

Európska komisia má s výrobkami z okupovaných území problém takmer od účinnosti Dohody s Izraelom. Ako uvádza generálny advokát Bot vo svojom stanovisku, Komisia už v roku 1997 vyjadrila isté pochybnosti o platnosti exportných certifikátov vydaných izraelskými úradmi na pomarančový džús a sťažovala sa na nedostatočnú spoluprácu zo strany izraelských úradov. Taktiež upozorňovala, že prepustenie tovaru z okupovaných území do voľného obehu môže mať za následok vznik colného dlhu.

Teraz sa táto (najmä) politická otázka stala otázkou súdnou. Formálne síce ide len o necelých 20 000 eur, ktoré spoločnosť Brita zaplatila v rámci colného konania a ktoré by rada vysúdila späť. Politicky však ESD musí rozhodnúť, či Európska únia uvalí "colnú blokádu" na výrobky z izraelských osád.

Stanovisko generálneho advokáta Bota

Koncom októbra bolo zverejnené stanovisko generálneho advokáta Bota. Generálny advokát sa pomerne jednoznačne postavil na stranu nemeckých colníkov.

Po prvé, generálny advokát uvádza, že mechanizmus administratívnej spolupráce medzi izraelskými a európskymi colnými úradmi síce spočíva na vzájomnej dôvere, táto dôvera však nie je bezhraničná. V prípade známeho a nespochybneného pôvodu dovezených výrobkov sa rozpor týka v prvom rade otázky, či miesto výroby nachádzajúce sa na Západnom brehu spadá do rozsahu pôsobnosti Dohody s Izraelom. Po druhé, generálny advokát je presvedčený, že Západný breh nie je súčasťou izraelského územia. A po tretie, generálny advokát si nemyslí, že predmetný tovar by mal tak či tak spadať pod preferenčný režim a to na základe Dohody s OOP (aj keď sa neaplikuje Dohoda s Izraelom), pretože takéto prepustenie by si vyžadovalo certifikát vydaný palestínskymi colnými orgánmi, nie izraelskými.

Odporúčanie generálneho advokáta vedie k záveru, že produkty vyrobené v Ma'ale Adumim a dovezené do ES na základe osvedčenia vydaného izraelskými colnými orgánmi nespadá pod preferenčný colný režim. A zdá sa celkom pravdepodobné, že ESD si tento názor osvojí.

Záver

Neviem povedať, na ktorej strane jemnej demarkačnej línie v právno-politickom pohraničí sa tento prípad nachádza. Na jednej strane je tu pomerne presvedčivá právna argumentácia generálneho advokáta (aj keď politicky sa s jeho závermi neviem stotožniť), ktorá sa opiera o staršiu judikatúru ESD potvrdzujúcu, že ESD má právomoc vykladať medzinárodné zmluvy uzatvorené na základe čl. 300 a 310 ZES (prípad Demirel - 12/86). Na druhej strane je tu "politickejší" spôsob riešenia tohto sporu prostredníctvom Association Council (čl. 75 a 67 Dohody), ktorý už roky prebieha, ale zatiaľ nedospel k výsledku.

Správne riešenie samozrejme nepoznám. Ale rozhodnutie ESD budem s napätím očakávať a dúfam, že sa mi podarilo na tento prípad upozorniť niekoho, kto o ňom nevedel a komu pripadá zaujímavý.


Názory k článku Európsky súdny dvor a hranice štátu Izrael:


  Karel Kvasnica, 04. 12. 2009 v 19:18 - Díky za článek.

Na rozhodnutí ESD jsem rovněž velice zvědav.
Území Západního břehu Jordánu skýtá obrovský potenciál přírodního bohatství, které však Palestinci nejsou sami schopni využít.
Pro společnost Soda Club Ltd. pak bude asi dosti pokořující vyžadovat od palestinských celních orgánů certifikát o původu zboží. Zvláště pak za současné napjaté politické situace.
Půjde zde tedy o zajímavý precedent a to nejen pro území Západního břehu Jordánu.

  Juraj Gyarfas, 04. 12. 2009 v 19:23 - Exportný certifikát

Som rád, že to niekoho zaujalo :-)

Osobne si tiež neviem predstaviť, že by osadnícka spoločnosť dostala exportný certifikát od palestínskej samosprávy (alebo že by o neho vôbec žiadala).

Skôr si viem predstaviť, že osadnícke firmy presunú niektoré produkčné štádia (posledné) do samotného Izraela. Ale každopádne, ak ESD rozhodne v súlade so stanoviskom AG, bude to silný politický signál.

  Juraj Alexander, 04. 12. 2009 v 21:09 - Dakujem

za skvelý post...

Osobne si myslím, že ESD strčí hlavu do piesku a namiesto toho, aby sa zamyslel nad účelom dohody - tj umožniť voľný obchod a tým podporiť obe ekonomiky a nemiešať do toho politiku (a následne neskutočne komplikovať obchodné vzťahy a riešiť niečo, čo súdom riešiť neprísluší) - bude analyzovať, kto má nad územím medzinárodnoprávneuznateľnú suverenitu.. a keďže AG a ICJ už rozhodli, tak sa toho bude držať.

Že s osadníctvom nesúhlasím a považujem postoje osadníkov za neudržateľné, na to nemá vplyv.

  Juraj Gyarfas, 05. 12. 2009 v 13:58 - Strčí hlavu do piesku?

Hmmm, strčenie hlavy do piesku by mohlo znamenať aj rozhodnutie, že túto otázku má riešiť Association Council. Ale Ty si asi myslel rozhodnutie v súlade so stanoviskom AG, nie?

Čo sa týka (ne)súhlasu s osadníkmi, to je politická otázka. Do tej sa tu nechcem púšťať. Ale bez ohľadu na politický názor o tejto otázke, nemyslím si, že ESD je ten správny hovorca, ktorý by mal Izraelu tlmočiť európsku nechuť k osadám. A nemyslím si, že colná blokáda je ten správny prostriedok.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím