Autori:

Predkladám na diskusiu opäť niečo z aktuálnych legislatívnych počinov (či skôr výčinov). Včera NR SR schválila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 386/2002 Z.z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách. Na prvý pohľad nevinne vyzerajúcu novelu tvorí jediný nový § 15b, ktorý znie:

"Ustanovenia § 9 ods. 3 a § 12 ods. 2 písm. a) sa nepoužijú pri poskytnutí štátnej záruky za úver, ktorý poskytne Európska investičná banka na účely financovania výstavby diaľnice D1.“.

Ak si však oba vnútorné odkazy doplníme:

§ 9 ods. 3: "Štátne záruky v príslušnom rozpočtovom roku možno poskytnúť len do celkovej sumy istín z úverov splatných v príslušnom rozpočtovom roku, na ktoré bola poskytnutá štátna záruka, a celkovej sumy menovitých hodnôt dlhopisov splatných v príslušnom rozpočtovom roku, na ktoré bola poskytnutá štátna záruka."

a § 12 ods. 2 písm. a): "Ministerstvo neposkytne štátnu záruku, ak by poskytnutím tejto štátnej záruky došlo k prekročeniu sumy podľa § 9 ods. 3."

dostávame sa k účelu novely - zaviesť ad hoc výnimku pre konkrétny úver od EIB na konkrétny PPP diaľnice D1, pričom v čase vypracovania návrhu zákona a teda aj v čase jeho schválenia v NR SR bolo známe súkromné partnerské konzorcium. Dovolím si zopakovať notoriety z úvodnej prednášky teórie práva. Základným princípom tvorby práva je všeobecná normatívna povahu zákonov, t. j. zákony sa majú bez výnimky vzťahovať na vopred neznámy počet prípadov a subjektov. Normatívnosť znamená, že právnou normou sa regulujú prípady rovnakého druhu (druhovo rovnaké spoločenské vzťahy) a neurčitého počtu subjektov, resp. adresátov právnej normy. Normatívnosť chápaná v tomto význame je nevyhnutnou obsahovou podmienkou každého zákona. Princíp všeobecnosti zákonnej regulácie patrí k pojmovým znakom právneho štátu (z mnohých ďalších napr. Holländer, P.; Základy všeobecné státovédy. Vyšehrad, Praha 1995, s. 103-104). Je zrejmé, že prijatím predkladaného zákona v NR SR vzniká riziko protiústavnosti zákona a tým aj neistoty v právnych vzťahoch ním založených.

Ešte na margo procedúry: zákon bol prijatý hladko a bez spochybnenia jeho podstaty. Po skrátenom pripomienkovom konaní (7 dní), v ktorom sa ako jediný verejný orgán ozval Protimonopolný úrad (aj to skôr s vecnou pripomienkou), zákon "odobrili" výbory národnej rady, medzi inými aj Ústavnoprávny výbor na čele s p. Mamojkom. Od samotného hlasovania v pléne NR SR racionalitu ťažko očakávať a tak máme na svete, konkrétne na Slovensku, nový zákon s ambíciou protiústavnosti.

Výlučne z ekonomického pohľadu je otázne, čo by bolo v budúcnosti pre SR menej nákladné: skutočne plniť štátnu záruku za úver vo výške cca. 1 mld eur alebo medzinárodne zodpovedať za škody, ktoré by pravdepodobne vznikli zrušením tohto zákona ako protiústavného. V tejto situácii neexistuje dobré riešenie. Alebo ho nájdeme v diskusii ? :)

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím