lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Ľuboslav Sisák (7)
Michal Novotný (7)
Michal Krajčírovič (7)
Ondrej Halama (7)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Ivan Bojna (4)
Maroš Hačko (4)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Monika Dubská (4)
Marián Porvažník (3)
Adam Valček (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Jakub Jošt (3)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Peter Varga (2)
Roman Kopil (2)
Richard Macko (2)
Tomáš Plško (2)
Maroš Macko (2)
Jozef Kleberc (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Schmidt (2)
Ludmila Kucharova (2)
Ladislav Pollák (2)
Jiří Remeš (2)
Anton Dulak (2)
Juraj Straňák (2)
Adam Glasnák (2)
Dávid Tluščák (2)
Peter Zeleňák (2)
Michal Hamar (2)
Marek Maslák (2)
Gabriel Volšík (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Gedra (2)
Andrej Kostroš (2)
Bob Matuška (2)
Michal Jediný (1)
Jana Mitterpachova (1)
Miriam Potočná (1)
Patrik Patáč (1)
Adam Pauček (1)
Marcel Jurko (1)
Dušan Rostáš (1)
Martin Bránik (1)
I. Stiglitz (1)
Viliam Vaňko (1)
Juraj Lukáč (1)
Tibor Menyhért (1)
Tomáš Ľalík (1)
Pavol Mlej (1)
Nora Šajbidor (1)
Tomas Kovac (1)
Martin Galgoczy (1)
Patrik Pupík (1)
Matej Kurian (1)
Peter Janík (1)
Pavel Lacko (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Ivan Priadka (1)
Dušan Marják (1)
Martin Šrámek (1)
David Halenák (1)
Peter K (1)
Mikuláš Lévai (1)
Lucia Berdisová (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Ondrej Jurišta (1)
Marcel Ružarovský (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Radoslav Pálka (1)
Natalia Janikova (1)
Martin Svoboda (1)
lukas.kvokacka (1)
Róbert Černák (1)
Katarína Dudíková (1)
Petr Novotný (1)
Matej Košalko (1)
Ján Pirč (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
David Horváth (1)
Bystrik Bugan (1)
Tomáš Korman (1)
Pavol Chrenko (1)
Martin Poloha (1)
Petr Kavan (1)
Tomáš Pavlo (1)
Michal Ďubek (1)
Tomas Pavelka (1)
Matej Gera (1)
Lucia Palková (1)
Jakub Mandelík (1)
Gabriel Závodský (1)
Robert Šorl (1)
Zuzana Adamova (1)
lukasmozola (1)
Robert Vrablica (1)
Martin Estočák (1)
Eduard Pekarovič (1)
Bohumil Havel (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Zuzana Kohútová (1)
Andrej Majerník (1)
Igor Krist (1)
Vladimir Trojak (1)
Dávid Kozák (1)
Peter Kubina (1)
Emil Vaňko (1)
Zuzana Klincová (1)
Roman Prochazka (1)
Vladislav Pečík (1)
Peter Marcin (1)
Paula Demianova (1)
Petr Steiner (1)
Michaela Stessl (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
peter straka (1)
Vincent Lechman (1)
Tomáš Demo (1)
Ivan Kormaník (1)
Ivan Michalov (1)
jaroslav čollák (1)
Martin Hudec (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Išiel notár za starostom alebo pár poznámok k novele notárskej a advokátskej praxe

Juraj Gyarfas, 12. 08. 2009 v 20:03

Kristián už v diskusii načal otázku aktuálnej novely notárskeho poriadku, zákona o advokácii, katastrálneho zákona a zákona o správnych poplatkoch (304/2009 Z. z.). Myslím, že tento legislatívny počin je dobrý námet na diskusiu.

Aby sme však zbytočne nezaberali priestor pod Milanovou anotáciou zaujímavého českého rozhodnutia našimi slovenskými legislatívnymi diskusiami, navrhujem presunúť diskusiu pod tento post. A rád by som na úvod tejto diskusie napísal niekoľko prvotných postrehov pri čítaní novely.

Novelu chápem ako pokračovanie neúspešnej snahy ministerstva spravodlivosti zveriť zmluvy o prevodoch nehnuteľností výlučne notárom a advokátom. Tento zámer ministerstva som nepovažoval za šťastný (okrem iného z dôvodov uvedených v tejto štúdii), v tom čase však ešte Lexforum neexistovalo a preto tu o tom žiadna diskusia nevznikla. Teraz je už asi passé o tom diskutovať.

Aktuálna novela (pričom tu budem písať len o časti týkajúcej sa advokátov a notárov a ich účasti pri prevode nehnuteľností, nie o iných aspektov novely) na rozdiel od svojej zamýšľanej predchodkyne v zásade nikoho neobmedzuje. Ale aj tak ju nepovažujem za šťastnú. Viaceré jej ustanovenia totiž podľa mňa buď nie sú dostatočne jasné alebo neriešia skutočný problém.

Posudzovanie úkonu zo strany notára

Podľa nového § 36 ods. 1 NP "Notár je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, ...". Podľa dôvodovej správy "Predkladateľ tým má na mysli napr. zjavné neprimeranosti vzájomných plnení, ... . Pri obchádzaní zákona pôjde napr. o kúpnu zmluvu, ktorou sa sleduje obídenie napr. zakázaného zabezpečovacieho prevodu práva v spotrebiteľských veciach."

Toto ustanovenie je podľa môjho názoru nejasné. Po konzultácii s Dr. Strakom z ministerstva spravodlivosti (ktorému by som sa týmto rád poďakoval za ochotu) som pochopil, že zámerom predkladateľa bolo, aby notár odmietol do notárskej zápisnice pojať zmluvu, ktorej obsah odporuje zákonu alebo dobrým mravom, nie aby kontroloval obsah zmlúv, na ktorých "len" osvedčuje podpis. Z gramatického ani systematického výkladu tohto ustanovenia však táto interpretácia podľa mňa jednoznačne nevyplýva.

Z gramatického výkladu mi totiž pripadá nejasné použitie pojmu "úkon". Zdá sa, že prvé použitie tohto pojmu v predmetnom ustanovení (požadovaný úkon) má označovať úkon notárskej činnosti (mohol by teda označovať aj legalizáciu alebo vidimáciu), zatiaľ čo druhé použitie pojmu "úkon" má označovať právny úkon, o ktorom sa má spísať notárska zápisnica. Takéto vysvetlenie by potvrdzovalo zámer predkladateľa, naráža však na systematické zaradenie uvedeného ustanovenia. Natíska sa otázka, prečo je ustanovenie týkajúce sa len notárskych zápisníc o právnych úkonoch zaradené vo všeobecných ustanoveniach o notárskej činnosti. Z čoho potom vyplýva, že toto ustanovenie sa nemá týkať aj vidimácie alebo legalizácie?

A preto, hoci zámer zákonodarcu mi pripadá rozumný, znenie a zaradenie tohto ustanovenia umožňujú aj absurdné výklady, podľa ktorých by mal notár (resp. poverený zamestnanec) posudzovať súlad právnych úkonov, na ktorých sa "len" osvedčuje podpis so zákonom a dobrými mravmi. Zároveň prichádza do úvahy aj úplne opačná interpretácia, podľa ktorej v súlade so zákonom a dobrými mravmi má byť len samotný úkon notára (vyhotovenie notárskej zápisnice) a nie obsah právneho úkonu, o ktorom sa notárska zápisnica vyhotovuje.

Ak však teda dospejeme k záveru, že účelom tohto ustanovenia je zaviesť "notársku kontrolu" nad obsahom notárskych zápisníc (čo mi pripadá rozumné), otvárajú sa viaceré praktické otázky. Ako budú notári posudzovať súlad s dobrými mravmi, keď v tom často nemajú jasno ani súdy? A čo sa stane, ak notár odmietne vyhotoviť notársku zápisnicu o úkone (napr. aj o valnom zhromaždení), hoci účastníci úkonu budú presvedčené, že neodporuje zákonu ani dobrým mravom? Chápem, že podľa § 36 ods. 1 NP bude notár povinný písomne vydať potvrdenie o dôvodoch odmietnutia a podľa § 38 ods. 2 NP sa možno sťažovať na komoru. Ale tipujem, že v praxi budú zmluvné strany skôr obiehať rôznych notárov a hľadať takého, ktorý to "s tými dobrými mravmi neberie až tak vážne". :-)

Overovanie totožnosti notárom

Podľa nového § 48 ods. 2 NP, ak notár vyhotovuje notársku zápisnicu a napriek predloženiu dokladu totožnosti "nemá istotu o totožnosti účastníkov úkonu, vykoná ďalšie zisťovanie, najmä vyzve osoby a ich zástupcov, aby doložili listiny z evidencie dokladov totožnosti, požiada o vyjadrenie príslušnú obec, vykoná zisťovanie na základe iných listinných dôkazov. Ak sa notárovi nepodarí zistiť skutočnú totožnosť účastníkov a vyhotovenie notárskej zápisnice neodmietne, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú zneužitím totožnosti účastníkov."

Chápem, že účelom tohto ustanovenia je zabrániť podvodom s falošnou totožnosťou a to tak, že ťarcha zodpovednosti sa presunie na notárov. A chápem, že toto ustanovenie má chrániť najmä "bežných ľudí" v dvoch situáciách. Buď pôjde o "predávajúcich", ktorým niekto počas dovolenky na základe falošného dokladu bez ich vedomia scudzí byt alebo o oklamaných kupujúcich, ktorým niekto predá byt, zinkasuje peniaze a následne sa ukáže, že konal na základe falošného dokladu a nie je skutočným vlastníkom bytu. Neviem síce, či niekto spočítal, o koľko prípadov v skutočnosti ide (dôvodová správa uvádza tabuľku o počte podvodov s nehnuteľnosťami, nie je však jasné, o aký typ podvodov išlo), ale rozumiem, že ministerstvo chce týchto ľudí preventívne chrániť pred zdĺhavými určovacími žalobami a nevymožiteľnou škodou. Asi je najľahšie žalovať poisteného notára.

Domnievam sa však, že toto ustanovenie problém nevyrieši alebo si to v praxi aspoň neviem predstaviť. Neochráni to osoby, ktorým niekto bez ich vedomia scudzí byt, pretože táto prísna úprava overovania totožnosti sa týka len notárskych zápisníc a nie klasickej legalizácie (navrhovaný § 58 ods. 2 NP nebol schválený). A okrem toho si myslím, že notári túto službu nebudú "bežným ľuďom" poskytovať s veľkým nadšením. Viem si predstaviť, že notár bude notárske zápisnice robiť pre známych a stálych klientov. Ale neviem si predstaviť ako notár pri neznámom účastníkovi preberá mnohomiliónovú zodpovednosť "len" na základe občianskeho preukazu, keď má mať "istotu o totožnosti účastníkov konania". A tak isto neviem si ani predstaviť, ako notár s účastníkom právneho úkonu beží na obecný úrad a žiada starostu o vyjadrenie sa k totožnosti daného účastníka. Na jarnom seminári Dr. Straku odznelo, že notári by mali mať elektronický prístup do evidencie obyvateľstva. Ten však zatiaľ údajne nemajú a pripadá mi nepravdepodobné, že s klientom pri vyhotovovaní notárskej zápisnice skutočne do evidencie pôjdu nahliadnuť. Kto by im ten čas zaplatil? A čo s cudzincami?

Inými slovami, podľa môjho názoru toto ustanovenie môže spôsobiť to, že inštitút notárskych zápisníc, ktorý mal pre "bežných ľudí" zjednodušiť prevody vlastníctva a zabrániť podvodom s falošnou totožnosťou, notári bežným ľuďom nebudú chcieť poskytovať (vyžiadajú si toľko dokladov, že účastník radšej súhlasí s obyčajnou legalizáciou). Inštitút tak ostane najmä pre známych a kamarátov a pre veľkých korporátnych klientov. A zrovna títo podľa mňa príliš často obeťami podvodov s falošnou identitou neboli.

Autorizácia zmlúv advokátom

Podľa nového § 1a zákona o advokácii "Autorizáciou zmluvy je spísanie zmluvy o prevode nehnuteľnosti, zistenie totožnosti účastníkov tejto zmluvy a ich zástupcov, posúdenie, či zmluva neodporuje zákonu, neobchádza zákon, neprieči sa dobrým mravom, a posúdenie, či uzavretím zmluvy nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody".

V teórii súhlasím s tým, že advokát by mal vedieť povedať, kedy je zmluva v súlade so zákonom a dobrými mravmi. V praxi si však neviem predstaviť, ako to advokát pri súčasnej hypertrofovanej interpretácii § 39 OZ svojim podpisom potvrdzuje a svojim majetkom zaručuje.

Tu mám opäť pochybnosti, ktoré som vyslovil vyššie o notároch. Mám pocit, že toto ustanovenie prenáša na advokáta bremeno, ktoré advokáti (opäť s výnimkou svojich známych a kamarátov a stálych veľkých klientov) nebudú chcieť na seba zobrať. Takže neviem, či tento inštitút bude využiteľný pre "bežných ľudí".

Overovanie totožnosti advokátom

Podľa nového § 1b ods. 2 zákona o advokácii "Ak advokát napriek postupu podľa odseku 1 [preukázanie totožnosti platným dokladom alebo dvoma svedkami] nemá istotu o totožnosti osôb, vykoná ďalšie zisťovanie, najmä vyzve osoby a ich zástupcov, aby doložili listiny z evidencie dokladov totožnosti, zistí totožnosť prostredníctvom ďalších svedkov, o ktorých totožnosti nemá žiadne pochybnosti, požiada o vyjadrenie príslušnú obec, vykoná zisťovanie na základe iných listinných dôkazov. (3) Ak sa ani napriek postupu podľa odseku 2 advokátovi nepodarí zistiť skutočnú totožnosť účastníkov a právnu službu neodmietne, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú zneužitím totožnosti ..."

Nechcem opakovať, čo som písal pri notároch. Ale ani v prípade advokátov si neviem predstaviť, ako advokát s klientom ide za starostom a overuje totožnosť. A ako dosť nepravdepodobné sa mi tiež javí, že advokát na seba vezme zodpovednosť za sfalšovaný občiansky preukaz, pokiaľ klienta nepozná alebo pokiaľ nejde o veľkého korporátneho klienta. Zodpovednosť za to, aby zmluva bola v súlade s dobrými mravmi a zákonom a nezakladala vznik škody v kombinácii so zodpovednosťou za potenciálne sfalšovaný doklad totožnosti podľa môjho názoru môže viesť k tomu, že inštitút autorizácie advokáti nebudú "bežným ľuďom" poskytovať s veľkým nadšením.

Informovanie o výške odmeny

Podľa nového § 18 zákona o advokácii "Advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí."

V tomto ustanovení ide podľa môjho názoru o nejasnú terminológiu. Zákonodarca používa pojem "spotrebiteľ právnej služby", ktorý sa doteraz v zákone o advokácii ani žiadnom inom predpise nevyskytoval. Mohlo by ísť o spotrebiteľa právnej služby v širokom slova zmysle - teda každá osoba, ktorá právnu službu spotrebúva a keďže právnu službu si nikto "neodkladá", spotrebúva ju vlastne každý jej príjemca. Toto by však bolo asi viac menej identické s pojmom klient a preto je takéto široké vymedzenie nepravdepodobné. Ako pravdepodobnejšie sa mi javí, že zákonodarca myslel pojem spotrebiteľ v iných predpisoch. Ale opäť nie je jasné, či ide o spotrebiteľa v zmysle § 52 OZ alebo v zmysle § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa. V prvom prípade by išlo len o fyzické osoby, v druhom aj o právnické.

Odhliadnuc od nejasnej terminológie nerozumiem ani samotnej povinnosti. Ako má advokát informovať klienta o odmene pri "ongoing assistance" v rôznych veciach. A prečo by mal vopred informovať klienta o celkovej odmene, keď sa dohodli na hodinovej sadzbe a nikto na začiatku nevie presne určiť, koľko práce si daná úloha vyžiada?

Záver

Ani neviem, čím tento brainstorming nad rozsiahlou novelou uzavrieť. V prvom rade by som chcel zdôrazniť, že je to len súbor prvých otázok, ktoré mi pri čítaní napadli. V druhom rade si myslím, že novela obsahuje aj mnohé užitočné ustanovenia. Nechcem spochybňovať potenciálne pozitívny vplyv ostatných ustanovení novely a ani prípadný pozitívny vplyv tých, ktoré sú mi zatiaľ nejasné. Ale tie, ktoré som tu vypichol, považujem buď za nejasné alebo za málo aplikovateľné v praxi. Čo si o tom myslíte?


Názory k článku Išiel notár za starostom alebo pár poznámok k novele notárskej a advokátskej praxe :


  Kristián Csach, 13. 08. 2009 v 11:53 - Je to žart alebo zlý žart?

Vďaka za post a upozornenie na niečo, čo som prehliadol (tém na reakciu je veľa, vyberiem iba niektoré). Tušil som, že si tú dôvodovú správu mám prečítať lepšie.

Nechám stranou absolútnu absenciu rozboru súčasného právneho stavu na Slovensku a dadaistickú komparáciu, ktorá našla živnú pôdu v dôvodovke a prejdem k veci.

Takže, dôvodová správa bod 8 ( § 36) tvrdí: "Predkladateľ tým má na mysli napr. zjavné neprimeranosti vzájomných plnení, laesio enormis, zakázanú prepadnú klauzulu a pod." Čo tým chce povedať? Dostáva sa do slovenského právneho poriadku laesio enormis? Zrazu ideme zneplatňovať neprimeranosť vzájomných plnení bez ďalšieho procedurálneho nedostatku? Čumím. Takže, ctení kolegovia, odložiť lopaty, perá do rúk a škrtáme: z § 49 ObčZ slovo "v tiesni", z § 53 ods.1 ObčZ slová: "Spotrebiteľská" a "v neprospech spotrebiteľa." A hotovo, lobotómia civilného práva, úspešná, systematika umrela.

Pokiaľ viem, doteraz sa burlaci slovenského práva pustili do kontroly plnenia a protiplnenia na podklade dobrých mravov iba pri sankciách (a je to vôbec vzťah plnenia vs. protiplnenia?) a inak iba pri pôžičke. Neviem, či práve pôžička nie je skôr výnimočným prípadom ako prejavom pravidelnej kontroly primeranosti plnenia/protiplnenia. O tom som sa snažil svojho času presvedčiť v tejto diskusii. O svojom úspechu pochybujem.

Kolega Jožko Čorba svojho času písal o tom, či plnenie a protiplnenie sa dá (resp. či sa má) "pomeriavať" na podklade dobrých mravov - a správne radil k opatrnosti. Aj z linkovanej diskusie vidno, že ja takéto pomerovanie v extrémnych prípadoch pripúšťam ( § 39 ako limit § 49 ObčZ)

Darmo, slovenské právo neomylne napreduje v ústrety svetlej budúcnosti.

K samotnej zodpovednosti potom ešte tiež priložím svoje polienko pod hranicu, na ktorej sa pečie zdravý rozum...

  Branislav Gvozdiak, 14. 08. 2009 v 10:31 - posudzovanie ukonu zo strany notara

Juraj, tak napriklad v nasom oblubenom Polsku :) - cl. 81 polskeho "Prawa o notariacie" - "Notariusz odmówi dokonania czynności notarialnej sprzecznej z prawem." Cize po slovensky notar ma povinnost odmietnut vykonat ukon notarskej cinnosti, ktory by bol v rozpore s pravom. Teoreticky by to mala byt vhodna formulacia na vyklad noveho § 36 ods. 1 NP tak, ako s nim suhlasis.

Aka je prax? Ja osobne som toho nazoru, ze notarska cinnost spocivajuca v osvedceni podpisu sa tyka iba samotneho podpisu, a nie obsahu listiny, a ak notar osvedcuje podpis, tak by pre neho mal byt obsah listiny irelevantny. Bohuzial prax velkej vacsiny notarov je ina - pricom sa povolavaju prave na spominany cl. 81 polskeho NP. Efekt je taky, ze mi tu neosvedcia podpis pod listinou napisanu napr. v slovencine. Vacsina notarskych kancelarii ziada overeny preklad, ak si s nejakou v dobrom kontakte, tak im staci preklad obycajny (tzn. dvojjazycna verzia dokumentu).

Myslim, ze az prax ukaze, ako sa k tomu postavia na Slovensku. Ako vidis aj celkom jasny zapis moze byt interpretovany uplne inac, ako by to chcel zakonodarca alebo zdravy rozum...

  Juraj Gyarfas, 14. 08. 2009 v 11:19 - Ad: Braňo

Ďakujem za komparatívny pohľad. Toto je podľa mňa presne problém tohto ustanovenia - jeho výklad je nejasný. Tiež som sa stretol s problémom, že poľský notár potrebuje vidieť overený preklad dokumentu, na ktorom len overuje podpis. Je to podľa mňa zbytočná buzerácie, ale ak by to zákonodarca jasne napísal - tak ok, nedá sa nič robiť. Ale práve nový slovenský § 36 NP a Tebou citovaný čl. 81 poľského PN sú podľa mňa nejasné ustanovenia, ktoré na notárov presúvaju bremeno bez toho, aby ho jasne pomenovali. A potom aby si to notár s mnohomiliónovou zodpovednosťou nejako vykladal.

  Branislav Gvozdiak, 14. 08. 2009 v 13:41 - vyklad cl. 81 polskeho NP

No neviem, mne sa zda ten clanok 81 celkom jasny. V pripade ze je "notarska cinnost" v rozpore so zakonom. Pri osvedceni podpisu je notarskou cinnostou osvedcenie podpisu, a nie obsah listiny. Pri notarskej zapisnici cely ukon. A hotovo. Ale samozrejme rozumiem, preco si notari chrania chrbat. Co neznamena ze s tym suhlasim. Treba mat na vec vlastny pohlad a byt schopny aj niest za to zodpovednost...

Ale ako tak teraz nad tym rozmyslam, v pripade ze notar odmietne vykonat ukon, mozes to jeho prostrednictvom napadnut - na "sad wojewodzki". Mozno by to bola cesta k ziskaniu nazoru sudcu. Aj ked sa priznam, ze nikdy som sa tym az tak do hlbky nezaoberal a mozno uz judikatura existuje. Len ma to vzdy stve, ze musim vsetko prekladat. A to mozem byt este rad, ze to "mojmu" notarovi staci a nechce overeny preklad.

  Juraj Gyarfas, 14. 08. 2009 v 17:57 - § 36 NP

Mne to až také jasné nepripadá. Úkonom notára totiž ani v prípade legalizácie ani v prípade notárskej zápisnice o právnom úkone nie je tá konkrétna zmluva (právny úkon). Právny úkon má ako obsah nejaké práva a povinnosti a v tomto smere môže byť v rozpore so zákonom. Ale nie je to právny úkon notára ani pri legalizácii ani pri vyhotovení notárskej zápisnice o tomto právnom úkone.

Týmto sa nechcem hádať o praktických dopadoch § 36 NP alebo poľského čl. 81. Ale stojím si za tým, že gramaticky to vôbec nie je jasné. Pri dôslednom gramatickom výklade § 36 NP (a možno ešte výraznejšie toho poľského ustanovenia, aj keď do toho sa až tak nechcem púšťať) sú podľa mňa dve možnosti: (i) buď prvé použitie slova úkon označuje notársky úkon a druhé použitie označuje súkromnoprávny úkon, ktorý robia napr. účastníci zmluvy, alebo (ii) obe použitie slova úkon označujú úkon notára. V prvom prípade by však stricto sensu mal notár posudzovať súlad so zákonom aj zmluvy, na ktorej overuje podpisy. V druhom prípade by nemal posudzovať súlad so zákonom ani na zmluve, o ktorej vyhotovuje notársku zápisnicu, pretože táto zmluva nie je právny úkon notára, ale právny úkon účastníkov zmluvy.

Čo si o tom myslíš?

  Branislav Gvozdiak, 14. 08. 2009 v 21:52 - hmm

No dalej si myslim ze je to celkom jasne ustanovenie... Doslovne ustanovenie polskeho NP znie, ako som pisal vyssie, ze notar nemoze vykonat notarsku cinnost v rozpore so zakonom. Notarskou cinnostou je osvedcenie podpisu/spisanie notarskej zapisnice etc. (vid. cl. 79 polskeho NP). Pri notarskej zapisnici este mozno tvrdit, s ohladom na cl. 49 pol. NP (Notariusz ponosi odpowiedzialność za szkodę wyrządzoną przy wykonywaniu czynności notarialnych na zasadach określonych w Kodeksie cywilnym, z uwzględnieniem szczególnej staranności, do jakiej jest obowiązany przy wykonywaniu tych czynności.), ze ukon by mal byt v sulade so zakonom. Pri legalizacii je uz podla mna takato argumentacia mocno pritiahnuta za vlasy.

Hladal som nejaku judikaturu, nasiel som 4 rozhodnutia, vsetky sa tykali notarskych zapisnic, kde sudy bez vynimky stoja na stanovisku, ze suladnost pravneho ukonu robeneho vo forme notarskej zapisnice je zodpovednostou notara spisujuceho zapisnicu.

  Juraj Gyarfas, 14. 08. 2009 v 23:06 - Ad: hmmm

Áno, ja súhlasím s tým, že by sa to tak malo vykladať a že je to takto rozumné. Len to podľa mňa z toho ustanovenia jednoznačne nevyplýva (ale možno ma zmýlil aj navrhovaný § 58 NP, ktorý v parlamente nakoniec neprešiel). Pokiaľ to všetkým ostatným bude takto jasné, beriem moju kritiku späť. Ale ja osobne si stále myslím, že to jasné nie je.

A čo si myslíš o ostatných ustanoveniach? Existuje v Poľsku niečo podobné?

  Juraj Gyarfas, 14. 08. 2009 v 23:16 - Ad: Kristián

Ďakujem za prvú reakciu. K tomu laesio enormis - súhlasím, že v tomto smere je dôvodovka dosť odvážna. Našťastie nie je prameňom práva :-)

Ešte mi napadla jedna vec, ktorú zatiaľ nemám veľmi premyslenú, ale skúsim ju hodiť do placu: Ako by sa mal notár správať v prípade notárskej zápisnice o právnom úkone, ak je týmto právnym úkonom obchodnoprávna zmluva a účastník, na ochranu ktorého je neplatnosť ustanovená, sa jej nechce dovolávať ( § 267 ObZ)? Mal by notár aj tak odmietnuť tento úkon vykonať? Nemáte pocit (aj v kontexte Tomášovho článku), že zákonodarca sa na svet pozerá cez prizmu spotrebiteľských vzťahov a potreby ochraňovať spotrebiteľov (čo je naprosto legitímne), ale výsledky týchto úvah potom aplikuje na všetky právne vzťahy?

  Karol Glinsky, 07. 09. 2009 v 23:08 - Niekolko nejasností...

Z diskutovaných legislatívnych zmien mi napríklad nie je jasné koľko vyhotovení zmlúv má advokát povinnosť autorizovať (k návrhu na vklad stačia 2)a vzniká tu aj otázka, či je možné, aby zmluvu advokát spísal, listy spojil a odoslal na osvedčenie podpisu inak nedostupných účastníkov pred matričným úradom a následne by u ostatných dostupných účastníkov zistil totožnosť osobne a zmluvu osobne autorizoval...

  Juraj Gyarfas, 09. 09. 2009 v 13:30 - Ad: niekoľko nejasností

Súhlasím, že zákon otvára ďalšie nezodpovedaná otázky. Čo sa týka osvedčenie podpisu nedostupných účastníkov, podľa mňa to nejde. Nenapĺňa to totiž definíciu autorizácie ako o.i. "zistenia totožnosti účastníkov". Okrem toho advokát je povinný údaje o totožnosti, ktoré zistil z úradného dokladu, uviesť v autorizačnej doložke (čl. 11 Uznesenie Predsedníctva SAK č. 3/13/2009).

zaujímavá je aj otázka, ktorý advokát by mal autorizáciu vykonať, ak sú obe strany zastúpené advokátom. Celkovo to vyzerá, ako keby zákonodarca formuloval túto úpravu podľa predstavy vzťahov medzi "bežnými ľuďmi" (pričom je otázne, či títo budú službu využívať) a nevysporiadal sa s jej aplikáciou na transakcie medzi inými subjektami.

  Marcel Jurko, 15. 09. 2009 v 20:56 - Ad: Juraj

Z čl. 11 uznesenia predsedníctva SAK č. 3/13/2009 vyplýva, že advokát je povinný údaje o totožnosti konajúcej osoby uviesť v doložke. Vzor doložky je v čl. 8, pričom ako na ňu hľadím, tak neviem do ktorej kolónky by som údaje o totožnosti konajúcej osoby napísal (a,b,c,d - alebo niekam mimo doložku ?)

Ozaj a všimli ste si, že vzor doložky podľa zákona č. 304/2009 Z. z. a vzor doložky podľa uznesenia P SAK nie sú totožné ?

Ako sa má zachovať advokát, ktorého podľa §1b ods. 4 zákona o advokácii požiadajú obaja účastníci zmluvy zastúpenie pred správou katastra na základe plnomocenstva ? Prijať plnomocenstvo len od jedného účastníka, ale od ktorého ? Zastupovanie oboch účastníkov je podľa mňa disciplinárnym previnením advokáta, nakoľko určite pôjde o účastníkov, ktorých práva a povinnosti sú v kolízii (kupujúci - predávajúci) - ibažeby šlo o účastníkov na jednej strane (zastupovanie naraz dvoch predávajúcich a pod.)

  Juraj Gyarfas, 22. 09. 2009 v 10:31 - Disciplinárne previnenie

Mhmmm, s tým disciplinárnym previnením by to mohol byť problém. Trochu to pripomína disciplinárne previnenie napomenuté v Bulletine SAK 7-8/2009 (s. 56) - aj keď v tomto prípade išlo o podpísanie zmluvy, nie len o zastupovanie v katastrálnom konaní.

  data16, 18. 10. 2009 v 20:18 - V katastrálnom konaní

je ale záujem účastníkov na oboch stranách (napr. predávajúceho a kupujúceho) rovnaký - získať kladné rozhodnutie správneho orgánu, ktorým vklad povolí, a teda schváli ich prejavy vôle vyjadrené a podpismi verifikované v texte priloženej zmluvy.
O akom antagonizme záujmov a disciplinárnom previnení sa v tejto súvislosti dá hovoriť?

  Juraj Gyarfas, 12. 12. 2009 v 11:42 - Predseda ÚGKK o autorizovaných zmluvách

Rád by som upozornil na zaujímavý rozhovor s predsedom ÚGKK v dnešnom SME (http://ekonomika.sme.sk/c/5150619/v-katastri-sa-upratuje.html).
Okrem iného hovorí: "Za Bratislavu za prvé tri mesiace z 8 420 predložených zmlúv na kataster notári a advokáti spísali 137. Dôvody sú podľa nás dva. Tak ako sme vopred upozorňovali, je to pre ľudí drahé. A notári a advokáti takéto zmluvy s osobami, ktoré nepoznajú, nechcú spisovať, pretože za ne nesú zodpovednosť."

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím