lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (163)
Juraj Gyarfas (119)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Tomáš Klinka (27)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Martin Friedrich (12)
Branislav Gvozdiak (12)
Michal Krajčírovič (10)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Petr Kolman (4)
Maroš Hačko (4)
Natália Ľalíková (4)
Ivan Bojna (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Pavol Kolesár (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Marián Porvažník (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Bob Matuška (2)
Maroš Macko (2)
Marek Maslák (2)
Roman Kopil (2)
Michal Hamar (2)
Andrej Kostroš (2)
Jozef Kleberc (2)
Anton Dulak (2)
Ladislav Pollák (2)
Adam Glasnák (2)
Lukáš Peško (2)
Peter Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Martin Serfozo (2)
Jiří Remeš (2)
Tomáš Plško (2)
Gabriel Volšík (2)
Juraj Straňák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Peter Zeleňák (2)
Zsolt Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Gedra (2)
Richard Macko (2)
Vladimir Trojak (1)
Martin Galgoczy (1)
Radoslav Pálka (1)
Martin Poloha (1)
Matej Košalko (1)
Martin Hudec (1)
Peter K (1)
Rastislav Skovajsa (1)
Jakub Mandelík (1)
Jakub Petráš (1)
Vladislav Pečík (1)
Lucia Palková (1)
Dušan Marják (1)
Adam Pauček (1)
Miriam Potočná (1)
Dávid Kozák (1)
Ivan Kormaník (1)
Gabriel Závodský (1)
Bystrik Bugan (1)
I. Stiglitz (1)
Bohumil Havel (1)
Tomáš Demo (1)
Peter Marcin (1)
Ondrej Jurišta (1)
Martin Estočák (1)
peter straka (1)
Juraj Lukáč (1)
Petr Kavan (1)
Ján Štiavnický (1)
lukasmozola (1)
Petr Novotný (1)
Roman Prochazka (1)
David Halenák (1)
Tomas Pavelka (1)
Peter Janík (1)
Peter Kubina (1)
Matej Gera (1)
Jakub Stupka (1)
Natalia Janikova (1)
Martin Šrámek (1)
Robert Vrablica (1)
Tibor Menyhért (1)
Mikuláš Lévai (1)
jaroslav čollák (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Pavol Chrenko (1)
Martin Svoboda (1)
Katarína Dudíková (1)
Tomáš Pavlo (1)
lukas.kvokacka (1)
Paula Demianova (1)
Pavel Lacko (1)
Viliam Vaňko (1)
Matej Kurian (1)
Tomáš Ľalík (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Eduard Pekarovič (1)
Igor Krist (1)
Michaela Stessl (1)
Marcel Jurko (1)
Michal Jediný (1)
Róbert Černák (1)
Jana Mitterpachova (1)
Michaela Vadkerti (1)
Martin Bránik (1)
Ivan Priadka (1)
Pavol Mlej (1)
Andrej Majerník (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Zuzana Adamova (1)
Robert Šorl (1)
Lucia Berdisová (1)
Tomáš Korman (1)
Patrik Patáč (1)
Ivan Michalov (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Zuzana Kohútová (1)
Petr Steiner (1)
Vincent Lechman (1)
Patrik Pupík (1)
David Horváth (1)
Marcel Ružarovský (1)
Dušan Rostáš (1)
Michal Ďubek (1)
Tomas Kovac (1)
Ján Pirč (1)
Nora Šajbidor (1)
Emil Vaňko (1)
Juraj Vivoda (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Zuzana Klincová (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Zmena (nemeckej) judikatúry k oprávneniu sporiteľne jednostranne zmeniť poplatky, alebo ako Spolkový súdny dvor akademikom podľahol

Kristián Csach, 19. 07. 2009 v 17:12

Keby som rukopis štandardných zmlúv ešte neuzavrel, tak by príbeh nemeckého Spolkového súdneho dvora (BGH) zaberal v kapitole o jednostrannej zmene všeobecných obchodných podmienok dosť veľký priestor (Nevadí, možno nabudúce. ;-) ) Tak sa s ním podelím aspoň s čitateľmi.

Najprv si treba uvedomiť, že Nemci to s kontrolou adhéznych zmlúv myslia skutočne vážne. Právo všeobecných zmluvných podmienok (AGB) tam tvorí podstatnú časť zmluvného práva a k dispozícii je detailný predpis ( § § 305 - 310 BGB), rozsiahla rozhodovacia činnosť a moria literatúry. Moje najobľúbenejšie ustanovenie je § 307 ods. 2 číslo 1 nemeckého BGB (tu aj so slušným prehľadom judikatúry), podľa ktorého je v prípade pochybností potrebné považovať všeobecnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, ak nie je v súlade s určujúcou základnou myšlienkou zákonnej normy. Iba dodám, že sa samozrejme myslí základná myšlienka dispozitívnej úpravy (to dá rozum, že ak je niečo v rozpore s určujúcou základnou myšlienkou kogentnej normy, tak sa to iba ťažko okecá). A práve na tomto ustanovení je založený zákaz jednostranných zmien zmluvy.

V nedávnom rozhodnutí rozhodol BGH, že táto klauzula v zmluvách používaných verejnoprávnymi sporiteľňami je neplatná: „Pokiaľ nie je dohodnuté nič iné, budú poplatky v rámci súkromných a podnikateľských vzťahov určované a menené Sporiteľňou podľa spravodlivého uváženia v súlade s § 315 BGB pri zohľadnení trhovej situácie (napríklad zmeny všeobecnej úrokovej hladiny) a nákladov.“

BGH sa najprv neodchýlil od doterajšej judikatúry, ktorá sa dá zhrnúť nasledovne:

a) V zásade je potrebné umožniť úverovej inštitúcii reagovať na zmenu trhu najmä pri dlhodobých zmluvách, a preto nie sú klauzuly upravujúce možnosť jednostrannej zmeny zmluvy per se neplatné. Takéto oprávnenie prospieva tak banke (možnosť minimalizovať riziko dlhodobého vzťahu) ako aj spotrebiteľovi (nemusí byť hneď na začiatku konfrontovaný s najhorším možným scenárom budúceho vývoja nákladov) (BGHZ 176, 244, pod bodom 14).

b) Zakázané (ako uvidíte neskôr, naschvál nehovorím, že neplatné) je ukladanie poplatkov za služby, ktoré je banka povinná vykonať zo zákona, zo zmluvy, alebo ktoré vykonáva prevažne vo svojom záujme z dôvodu rozporu so základnom myšlienkou (dispozitívnej) zákonnej úpravy, keďže podľa zákonnej úpravy sa poplatok za takúto službu nemá vyžadovať. (BGHZ 114, 330. BGHZ 146, 377. BGHZ 161, 189).

c) Zakázaná je klauzula, ktorá umožňuje jednostrannú zmenu poplatkov tým spôsobom, že neodvracia iba riziko zníženia zisku, ale naopak, umožňuje zisk zvýšiť (BGHZ 176, 244 – pod bodom 17).

Nejde ani tak veľmi o to, prečo vlastne BGH rozhodol tak, ako rozhodol (teda, že považoval klauzulu za neprijateľnú). Dôvodov je mnoho, okrem už naznačeného rozporu s § 307 BGB (oprávnenie vyžadovať poplatky za hocičo, teda aj za služby vyžadované zákonom, resp. zmluvou) zvýrazním osobitne ten, že z klauzuly nevyplýva povinnosť znížiť poplatky (pod bodom 28). Takže sa v tejto otázke nekonala žiadna revolúcia. Ako to už býva, podstatnejšie je ale niečo iné.

Podľa doterajšej judikatúry (BGHZ 97, 212. BGHZ 118, 126) vyššie uvedenú zakázanú klauzulu je potrebné vykladať tak, že neoprávňuje jej používateľa na neobmedzenú zmenu zmluvy, ale majú sa do nej vinterpretovať určité obmedzenia (zmena podmienok na kapitálovom trhu a povinnosť znížiť úroky/poplatky pri zmenách, ktoré sú pre klienta výhodné). Takže doteraz platilo – takúto zakázanú klauzulu je potrebné vykladať tak, že sa jednostranné oprávnenie uchová, ale konštruujú sa mu obmedzenia. Tento názor bol podrobený silnej kritike, lebo údajne zvýhodňoval banky – pozri len zoznam literatúry v bode 30 rozsudku [s literatúrou pracujú nemecké súdy skoro ako naše, nie ;-) ]. A BGH doterajšiu prax zmenil. Kapituloval, nasypal si popol na hlavu a jeden by povedal, že použil overruling zo sveta precedentálneho práva (bod 31: „Teraz však senát v súlade s prevládajúcou mienkou v literatúre opúšťa doterajšiu judikatúru“). A vyriekol ortieľ: Klauzula je neplatná. Basta.

Priznám sa, že mi logika BGH vo veci zmeny poplatkov, zákazu poplatkov za poskytovanie služieb, ktoré sú predpokladané zákonom nikdy nesedela. Neviem, čo tým BGH sleduje. V mojich očiach je jedno, ako je odplata konštruovaná (vyšší/nižší úrok či poplatok za podružnú službu) a presun časti ceny do poplatkov za fakultatívne služby považujem za rozumné, lebo to umožňuje spotrebiteľom prispôsobiť svoje správanie a mať tak vplyv na svoje náklady. A možnosť zmeny zmluvy? Ak umožníme sporiteľni zmluvu vypovedať, tak sa mi zdá byť nie celkom presvedčivé, že zabraňujeme možnosti zmluvu zmeniť (teda ak má byť povolené toto: „nesúhlasíš, končím“, prečo nie aj toto: „ak chceš ostať, meníme podmienky“). K čomu nás to ale vedie, je zjavné. Ak garantujeme právo ukončiť zmluvu sporiteľnou/bankou, potom sa musíme kriticky pozerať na tie prípady, kedy sú transakčné náklady zmeny dodávateľa služby tak vysoké, že voľba v skutočnosti neexistuje (kukni aj bod 37). Ale tu by asi mal zasiahnuť skôr regulátor (hospodárska súťaž) a nie súd zmluvno-právnou konštrukciou. Čo vy na to? Nemyslíte, že BGH vylieva z vaničky celú škôlku? Dá sa ešte formulovať klauzula jednostrannej zmeny, ktorá cez BGH prejde?

PS: Zaujímavé rozhodnutie BGH je aj toto – o poplatkoch za peňažné vklady (+/– ). Viete si predstaviť niečo také u nás?

PS2: Viem, že som mal písať o kauze, ale viete.


Názory k článku Zmena (nemeckej) judikatúry k oprávneniu sporiteľne jednostranne zmeniť poplatky, alebo ako Spolkový súdny dvor akademikom podľahol:


Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím