lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (119)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (10)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Krajčírovič (9)
Ľuboslav Sisák (7)
Ondrej Halama (7)
Michal Novotný (7)
Peter Kotvan (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Monika Dubská (4)
Petr Kolman (4)
Ivan Bojna (4)
Ján Lazur (4)
Maroš Hačko (4)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Radovan Pala (4)
Pavol Szabo (4)
Ladislav Hrabčák (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Adam Valček (3)
Pavol Kolesár (3)
Marián Porvažník (3)
Josef Šilhán (3)
Andrej Kostroš (2)
Jiří Remeš (2)
Maroš Macko (2)
Ludmila Kucharova (2)
Tomáš Plško (2)
Richard Macko (2)
Marek Maslák (2)
Ladislav Pollák (2)
Juraj Straňák (2)
Michal Hamar (2)
Gabriel Volšík (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Gedra (2)
Martin Serfozo (2)
Jozef Kleberc (2)
Bob Matuška (2)
Roman Kopil (2)
Adam Glasnák (2)
Peter Varga (2)
Lukáš Peško (2)
Peter Zeleňák (2)
Anton Dulak (2)
Juraj Schmidt (2)
Dávid Tluščák (2)
Ondrej Jurišta (1)
Pavel Lacko (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Nora Šajbidor (1)
Miriam Potočná (1)
Tomas Pavelka (1)
Robert Vrablica (1)
Katarína Dudíková (1)
Michal Jediný (1)
Michal Ďubek (1)
Robert Šorl (1)
Martin Svoboda (1)
Ivan Priadka (1)
lukas.kvokacka (1)
David Horváth (1)
Petr Steiner (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Zuzana Adamova (1)
Gabriel Závodský (1)
Igor Krist (1)
Patrik Patáč (1)
Marcel Ružarovský (1)
David Halenák (1)
Peter K (1)
Martin Galgoczy (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Pavol Mlej (1)
Róbert Černák (1)
Ján Pirč (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Matej Kurian (1)
Eduard Pekarovič (1)
Lucia Palková (1)
Martin Hudec (1)
Juraj Lukáč (1)
Peter Janík (1)
Vincent Lechman (1)
Zuzana Klincová (1)
Lucia Berdisová (1)
Tomáš Korman (1)
Vladimir Trojak (1)
Adam Pauček (1)
Petr Novotný (1)
Pavol Chrenko (1)
Petr Kavan (1)
Michaela Vadkerti (1)
Paula Demianova (1)
Tibor Menyhért (1)
Zuzana Kohútová (1)
Dávid Kozák (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Tomas Kovac (1)
Peter Kubina (1)
Patrik Pupík (1)
Natalia Janikova (1)
Matej Gera (1)
Emil Vaňko (1)
peter straka (1)
Dušan Rostáš (1)
Tomáš Pavlo (1)
Matej Košalko (1)
Vladislav Pečík (1)
Martin Šrámek (1)
Martin Estočák (1)
Jana Mitterpachova (1)
Roman Prochazka (1)
Ivan Kormaník (1)
Peter Marcin (1)
lukasmozola (1)
Bystrik Bugan (1)
Tomáš Ľalík (1)
Dušan Marják (1)
Michaela Stessl (1)
Radoslav Pálka (1)
Ján Štiavnický (1)
Tomáš Demo (1)
Rastislav Skovajsa (1)
Ivan Michalov (1)
Martin Bránik (1)
Mikuláš Lévai (1)
Andrej Majerník (1)
Viliam Vaňko (1)
Bohumil Havel (1)
Martin Poloha (1)
jaroslav čollák (1)
I. Stiglitz (1)
Marcel Jurko (1)
Jakub Mandelík (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Zmena (nemeckej) judikatúry k oprávneniu sporiteľne jednostranne zmeniť poplatky, alebo ako Spolkový súdny dvor akademikom podľahol

Kristián Csach, 19. 07. 2009 v 17:12

Keby som rukopis štandardných zmlúv ešte neuzavrel, tak by príbeh nemeckého Spolkového súdneho dvora (BGH) zaberal v kapitole o jednostrannej zmene všeobecných obchodných podmienok dosť veľký priestor (Nevadí, možno nabudúce. ;-) ) Tak sa s ním podelím aspoň s čitateľmi.

Najprv si treba uvedomiť, že Nemci to s kontrolou adhéznych zmlúv myslia skutočne vážne. Právo všeobecných zmluvných podmienok (AGB) tam tvorí podstatnú časť zmluvného práva a k dispozícii je detailný predpis ( § § 305 - 310 BGB), rozsiahla rozhodovacia činnosť a moria literatúry. Moje najobľúbenejšie ustanovenie je § 307 ods. 2 číslo 1 nemeckého BGB (tu aj so slušným prehľadom judikatúry), podľa ktorého je v prípade pochybností potrebné považovať všeobecnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, ak nie je v súlade s určujúcou základnou myšlienkou zákonnej normy. Iba dodám, že sa samozrejme myslí základná myšlienka dispozitívnej úpravy (to dá rozum, že ak je niečo v rozpore s určujúcou základnou myšlienkou kogentnej normy, tak sa to iba ťažko okecá). A práve na tomto ustanovení je založený zákaz jednostranných zmien zmluvy.

V nedávnom rozhodnutí rozhodol BGH, že táto klauzula v zmluvách používaných verejnoprávnymi sporiteľňami je neplatná: „Pokiaľ nie je dohodnuté nič iné, budú poplatky v rámci súkromných a podnikateľských vzťahov určované a menené Sporiteľňou podľa spravodlivého uváženia v súlade s § 315 BGB pri zohľadnení trhovej situácie (napríklad zmeny všeobecnej úrokovej hladiny) a nákladov.“

BGH sa najprv neodchýlil od doterajšej judikatúry, ktorá sa dá zhrnúť nasledovne:

a) V zásade je potrebné umožniť úverovej inštitúcii reagovať na zmenu trhu najmä pri dlhodobých zmluvách, a preto nie sú klauzuly upravujúce možnosť jednostrannej zmeny zmluvy per se neplatné. Takéto oprávnenie prospieva tak banke (možnosť minimalizovať riziko dlhodobého vzťahu) ako aj spotrebiteľovi (nemusí byť hneď na začiatku konfrontovaný s najhorším možným scenárom budúceho vývoja nákladov) (BGHZ 176, 244, pod bodom 14).

b) Zakázané (ako uvidíte neskôr, naschvál nehovorím, že neplatné) je ukladanie poplatkov za služby, ktoré je banka povinná vykonať zo zákona, zo zmluvy, alebo ktoré vykonáva prevažne vo svojom záujme z dôvodu rozporu so základnom myšlienkou (dispozitívnej) zákonnej úpravy, keďže podľa zákonnej úpravy sa poplatok za takúto službu nemá vyžadovať. (BGHZ 114, 330. BGHZ 146, 377. BGHZ 161, 189).

c) Zakázaná je klauzula, ktorá umožňuje jednostrannú zmenu poplatkov tým spôsobom, že neodvracia iba riziko zníženia zisku, ale naopak, umožňuje zisk zvýšiť (BGHZ 176, 244 – pod bodom 17).

Nejde ani tak veľmi o to, prečo vlastne BGH rozhodol tak, ako rozhodol (teda, že považoval klauzulu za neprijateľnú). Dôvodov je mnoho, okrem už naznačeného rozporu s § 307 BGB (oprávnenie vyžadovať poplatky za hocičo, teda aj za služby vyžadované zákonom, resp. zmluvou) zvýrazním osobitne ten, že z klauzuly nevyplýva povinnosť znížiť poplatky (pod bodom 28). Takže sa v tejto otázke nekonala žiadna revolúcia. Ako to už býva, podstatnejšie je ale niečo iné.

Podľa doterajšej judikatúry (BGHZ 97, 212. BGHZ 118, 126) vyššie uvedenú zakázanú klauzulu je potrebné vykladať tak, že neoprávňuje jej používateľa na neobmedzenú zmenu zmluvy, ale majú sa do nej vinterpretovať určité obmedzenia (zmena podmienok na kapitálovom trhu a povinnosť znížiť úroky/poplatky pri zmenách, ktoré sú pre klienta výhodné). Takže doteraz platilo – takúto zakázanú klauzulu je potrebné vykladať tak, že sa jednostranné oprávnenie uchová, ale konštruujú sa mu obmedzenia. Tento názor bol podrobený silnej kritike, lebo údajne zvýhodňoval banky – pozri len zoznam literatúry v bode 30 rozsudku [s literatúrou pracujú nemecké súdy skoro ako naše, nie ;-) ]. A BGH doterajšiu prax zmenil. Kapituloval, nasypal si popol na hlavu a jeden by povedal, že použil overruling zo sveta precedentálneho práva (bod 31: „Teraz však senát v súlade s prevládajúcou mienkou v literatúre opúšťa doterajšiu judikatúru“). A vyriekol ortieľ: Klauzula je neplatná. Basta.

Priznám sa, že mi logika BGH vo veci zmeny poplatkov, zákazu poplatkov za poskytovanie služieb, ktoré sú predpokladané zákonom nikdy nesedela. Neviem, čo tým BGH sleduje. V mojich očiach je jedno, ako je odplata konštruovaná (vyšší/nižší úrok či poplatok za podružnú službu) a presun časti ceny do poplatkov za fakultatívne služby považujem za rozumné, lebo to umožňuje spotrebiteľom prispôsobiť svoje správanie a mať tak vplyv na svoje náklady. A možnosť zmeny zmluvy? Ak umožníme sporiteľni zmluvu vypovedať, tak sa mi zdá byť nie celkom presvedčivé, že zabraňujeme možnosti zmluvu zmeniť (teda ak má byť povolené toto: „nesúhlasíš, končím“, prečo nie aj toto: „ak chceš ostať, meníme podmienky“). K čomu nás to ale vedie, je zjavné. Ak garantujeme právo ukončiť zmluvu sporiteľnou/bankou, potom sa musíme kriticky pozerať na tie prípady, kedy sú transakčné náklady zmeny dodávateľa služby tak vysoké, že voľba v skutočnosti neexistuje (kukni aj bod 37). Ale tu by asi mal zasiahnuť skôr regulátor (hospodárska súťaž) a nie súd zmluvno-právnou konštrukciou. Čo vy na to? Nemyslíte, že BGH vylieva z vaničky celú škôlku? Dá sa ešte formulovať klauzula jednostrannej zmeny, ktorá cez BGH prejde?

PS: Zaujímavé rozhodnutie BGH je aj toto – o poplatkoch za peňažné vklady (+/– ). Viete si predstaviť niečo také u nás?

PS2: Viem, že som mal písať o kauze, ale viete.


Názory k článku Zmena (nemeckej) judikatúry k oprávneniu sporiteľne jednostranne zmeniť poplatky, alebo ako Spolkový súdny dvor akademikom podľahol:


Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím