Autori:

"Keď chce právnik byť slávny, venuje sa trestnému právu. Keď chce byť bohatý, venuje sa obchodnému právu. A keď chce byť múdry ..."

Tento post bude trochu osobný ...

Keď som pred niekoľkými rokmi nastupoval na Právnickú fakultu Univerzity Komenského, nevedel som o práve vôbec nič. Na rozdiel od mnohých kolegov nepochádzam z právnickej rodiny (posledný právnik medzi mojimi priamymi predkami nežije už takmer sedemdesiat rokov). Keď som si na zápise čítal študijný plán na nasledujúcich päť rokov, vôbec nič vo mne neevokoval. Predmet občianske právo mi asocioval akurát tak občianske práva a s veľkým pobavením som s kamarátmi debatoval, čo by asi mohlo znamenať správne právo hmotné a správne právo procesné. Inými slovami - úplná tabula rasa.

V tom období som narazil na bonmot uvedený vyššie. Utkvel mi v pamäti. Nevedel som si síce predstaviť, že jedného dňa budem právnikom, ale povedal som si, že keby sa mi to náhodou prihodilo, je dobré vedieť, ktorá cestička vedie k sláve, ktorá k bohatstvu a ktorá k múdrosti. Stala sa mi však nepríjemná vec: zabudol som, ako sa tento výrok končí a teda ktoré právne odvetvie vedie k múdrosti.

Ak ste teda čakali, že tri bodky, ktoré hore nahrádzajú právne odvetvie vedúce k múdrosti, budú odhalené v pointe tohto textu, musím vás, žiaľ, sklamať. Ako by povedali (zaspievali) Lasica a Satinský, pointu som zabudol a ani po siedmich rokoch si na ňu neviem spomenúť. Ako by povedali psychológovia - Freude, Freude.

Medzitým som zistil, že občianske právo má pomerne malý súvis s občianskymi právami, pochopil som obsah pojmov správne právo hmotné a správne právo procesné a úspešne som ukončil Právnickú fakultu. Sláva ma asi neláka, lebo smerom k trestnému právu som sa nevybral. Venujem sa obchodnému právu a každého presviedčam, že to je len dovtedy, kým zistím, ktoré je to tretie právne odvetvie :-)

A tak sa obraciam na čitateľov s prosbou o pomoc. Pozná niekto tento výrok? Viete, ako sa končí a ktoré právne odvetvie vedie k múdrosti? Alebo už niekto našiel odpoveď bez pomoci cudzieho bonmotu? Ak áno, poraďte, prosím ...

V mojom lexforáckom medailóniku som pred mnohými rokmi napísal, že právo „hľadá rovnováhu medzi etikou, logikou a zdravým rozumom“. Preto som sa veľmi potešil, keď som trojpólovú štruktúru našiel v oveľa fundovanejšej a filozofickejšej forme tu:

"For these legal theorists [François Ost and Michel van de Kerchove], the validity of a norm, defined as its aptitude to produce legal effects, rests on the three criteria of formal, empirical and axiological validity. The three corresponding poles of legality, effectiveness and legitimacy necessarily interact, either by reinforcing or by countering one another. In this model, which is inspired by the tri-dimensional theory of law that had been developed in previous works, in particular those of the Brazilian philosopher Miguel Reale, all sorts of combinations are possible. For example, a norm that is legitimate but neither effective nor legal is only a value that can be taken into account by lawmakers or judges; a norm that is legal but that has no effectiveness or legitimacy is a norm that will sink into desuetude; a norm that is effective but that is neither legal nor legitimate can be that of an occupying power; a norm that is both legitimate and effective characterizes the traditional notion of natural law; and in yet another example, a norm that is legal and effective but that is not legitimate is an unjust norm. This conception purports to be a synthesis between the legalist approach (pole of legality), the doctrine of realism, the proponents of which include Holmes and Ross (pole of effectiveness), and the doctrine of natural law (pole of legitimacy)."

Gaillard, E. Legal Theory of International Arbitration. Martinus Nijhoff Publishers: Leiden, Boston, 2010, s. 8.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím