Autori:

V diskusii k môjmu predchadzájúcemu článku týkajúceho sa poľských obchodných spoločností sme sa v podstate všetci zhodli na tom, že jediný význam zakladania spoločnosti, ktorú slovenské právo nepozná, konkrétne spółki komandytowo-akcyjnej (eventuálne nemeckej Kommanditgesellschaft auf Aktien), je v kontexte obrany pred ponukami na prevzatie. Juraj Alexander vo svojom komentári dokonca vyjadril názor, že táto forma spoločnosti je anachronizmom. Fakt že téma „hostile takeover“ (po poľsky veľmi príjemne prekladaná ako „wrogie przejęcie”) je hodná samostatnej diskusie, ma priviedla k napísaniu samostatného postu, kým budem pokračovať v téme začatej predchádzajúcim článkom (pravdepodobne porovnaním živnostenského podnikania). Okrem toho „hostile takeover“ má byť téma mojej písomnej práce na postgraduálnom štúdiu kapitálového trhu na varšavskej univerzite, tak budem rád, ak sa so mnou v diskusii podelíte o svoje názory :)

Musím súhlasiť s tým, že zakladanie tejto formy spoločnosti nemá zmysel, ak nemá byť obchodovaná na burze. Veľmi zložité právne vzťahy, veľmi zložité účtovnictvo. O to viac ma prekvapil fakt, že takýchto spoločností je v Poľsku zaregistrovaných ponad 200 (čo znamená, že väčšina z nich na burze obchodovaná nie je)... Aby sme však význam tejto formy spoločnosti mohli plne oceniť, treba podľa mňa odpovedať na základnú otázku: poskytuje právo dostatočnú ochranu pred rizikom hostile takeover pre akciovú spoločnosť? Ak áno, tak S.K.A. alebo KGaA naozaj sú prežitkom... ak nie, tak poskytujú v podstate 100% istotu ochrany a v prípade reálnej hrozby, že prostriedky zabezpečujúce ochranu akciovky sú nedostatočné, existencia tejto právnej formy podnikania zmysel určite má.

Trochu teórie na úvod :) Podstatou hostile takeover je získanie kontroly nad spoločnosťou bez súhlasu (alebo proti vôli) predstavenstva spoločnosti alebo dozornej rady. To sa deje cestou získania akcií od akcionárov spoločnosti v množstve tvoriacom takzvaný „kontrolný balík“, ktorý umožňuje riadenie spoločnosti a nasmerovania jej konania vybraným smerom. Najčastejšie je za takýmto konaním jeden z týchto dôvodov: investovanie alebo konkurencia. Prvý prípad obyčajne vyzerá tak, že spoločnosť, ktorá je predmetom takého prevzatia tvorí nejakú skupinu obchodných aktivít, ktoré sa dajú rozdeliť na časti a následne jednotlivé časti predať. Obyčajne to vedie k zisku oveľa väčšiemu, než bola výška počiatočnej investície. Motív konkurenčný myslím netreba vysvetľovať, cieľom takého prevzatia býva likvidácia konkurencie.

Ako som už spomínal, forma S.K.A. zabezpečuje úplnú ochranu pred hostile takeover. Odstránenie komplementárov totiž nie je možné (komplementár by na to musel vyjadriť súhlas alebo by o jeho nútenom odchode musel rozhodnúť súd). Teda ani nadobudnutie väčšinového balíka akcií (zabezpečujúcich vačšinu na valnom zhromaždení) neumožňuje vplývať na smer činnosti spoločnosti. Ako je to pri akciovke?

Každopádne musia riadiace orgány akciovej spoločnosti na možnosť nepriateľského prevzatia myslieť a pripraviť sa na to. Existuje však niekoľko spôsobov obrany, predovšetkým:

1. Dôsledné opísanie podmienok upisovania akcií

Pri verejnej výzve na upisovanie akcií môžeme relatívne slobodne tvarovať podmienky upisovania akcií a zamedziť tak hromadeniu príliš veľkých objemov akcií v portfóliách investorov potenciálne plánujúcich nepriateľské prevzatie. Takáto úprava umožňuje vedeniu spoločnosti zredukovať alebo vôbec nezapísať akcie subjektom, ktorých zámery budia podozrenia. Tu nemôžem nespomenúť jednu situáciu, kedy pražská burza odmietla ponuku varšavskej burzy na nákup 100% balíka akcií pražskej burzy. Poliaci na to neradi spomínajú a tvrdia, že ich Česi nemajú radi... Fakt, že Ludwik Sobolewski (riaditeľ varšavskej burzy) mi nakoniec v diskusii dal za pravdu, že pražská burza na to mala plné právo, keďže nechcela, aby bol jej vlastníkom štát (a 100% vlastníkom varšavskej burzy je štát, v súvislosti s problémami, aké to spôsobuje, plánujú privatizáciu, ale o tom snáď inokedy...), neodpustil si však poznámku, že Česi ich aj tak nemajú radi. Preto budem rád, ak sa v diskusii vyjadríte aj k tomuto, že ako naozaj to je :)

2. Právne obmedzenia proti utajenému nákupu veľkých balíkov akcií

Na regulovanom trhu existujú v Poľsku taktiež významné obmedzenia, ktoré nakladajú na subjekt, ktorý chce nadobudnúť významné balíky akcií danej spoločnosti, rôzne informačné povinnosti (čl. 69 a nasl. zákona o verejnej ponuke Dz. U. 2005 r., Nr 184, poz. 1539). Spoločnosti a Úradu pre finančný trh (KNF) treba oznámiť dosiahnutie alebo prekročenie týchto prahov: 5 %, 10 %, 20 %, 25 %, 33 %, 50 % a 75 %.

Zároveň, tak ako aj u nás, pri prekročení 33% a 66% (na Slovensku aj 50 ak si dobre pamätám) podielu na hlasovacích právach spojených s akciami vydanými jednou spoločnosťou (a taktiež nadobudnutie akcií oprávňujúcich na výkon 10% hlasovacích práv v období kratšom ako 60 dní alebo 5% hlasov v okrese kratšom než 12 mesiacov akcionárom, ktorý už vlastní 33% hlasov) vzniká povinnosť vyhlásenia povinnej ponuky na prevzatie. Inštitúcia povinnej ponuky na prevzatie (ang. tender offer) chráni menšinových akcionárov pred vplyvom nadobudnutia veľkého balíka akcií na trhové ceny akcií a zároveň im umožňuje odísť zo spoločnosti z dôvodu vzniku dominantného postavenia niektorého z akcionárov v spoločnosti. V súvislosti s hostile takeover je povinná ponuka na prevzatie chápaná predovšetkým ako možnosť doterajších akcionárov predať akcie za celkom atraktívnu cenu. Zároveň, tak ako aj u nás, podlieha schváleniu Komisji Nadzoru Finansowego (Úrad pre finančný trh).

3. Iné prostriedky využívané spoločnosťami

Spoločnosť môže taktiež využiť celé množstvo prostriedkov stažujúcich/znepríjemňujúcich eventuálne nepriateľské prevzatie (ang. shark repellents). Osobne sa mi páči napríklad možnosť v stanovách spoločnosti obmedziť obchodovateľnosť akcií na meno (čl. 337 § 2 KSH), a ešte viac prostriedky majúce za účel stabilizáciu funkcií členov predstavenstva spoločnosti – napr. tzv. „zlaté padáky“ (ang. golden parachutes, golden shakehands).

Dúfam, že tento krátky a ani zďaleka tému nevyčerpávajúci post (skôr by som povedal že som sa týmto o tému iba obtrel) prinesie zaujímavú diskusiu... Ešte raz zopakujem otázku: poskytuje právo akciovej spoločnosti dostatočnú ochranu pred nepriateľským prevzatím? Aké iné prostriedky môžu spoločnosti využiť? A samozrejme úplne najcennejšie budú osobné skúsenosti...

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím