lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (117)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Krajčírovič (7)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Xénia Petrovičová (6)
Peter Kotvan (6)
Adam Zlámal (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Ivan Bojna (4)
Maroš Hačko (4)
Marián Porvažník (3)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Jakub Jošt (3)
Juraj Schmidt (2)
Jiří Remeš (2)
Peter Varga (2)
Ludmila Kucharova (2)
Ladislav Pollák (2)
Adam Glasnák (2)
Jozef Kleberc (2)
Peter Zeleňák (2)
Andrej Kostroš (2)
Bob Matuška (2)
Tomáš Plško (2)
Roman Kopil (2)
Dávid Tluščák (2)
Martin Gedra (2)
Marek Maslák (2)
Richard Macko (2)
Martin Serfozo (2)
Maroš Macko (2)
Lukáš Peško (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Straňák (2)
Gabriel Volšík (2)
Anton Dulak (2)
Zsolt Varga (2)
Vladislav Pečík (1)
Vincent Lechman (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Peter Janík (1)
Dušan Marják (1)
Mikuláš Lévai (1)
Zuzana Adamova (1)
Zuzana Kohútová (1)
Marcel Jurko (1)
David Horváth (1)
Ivan Priadka (1)
Andrej Majerník (1)
Tibor Menyhért (1)
Jakub Mandelík (1)
Robert Vrablica (1)
Michal Jediný (1)
Martin Poloha (1)
Robert Šorl (1)
Peter K (1)
Martin Bránik (1)
Katarína Dudíková (1)
Marcel Ružarovský (1)
Bohumil Havel (1)
jaroslav čollák (1)
Peter Marcin (1)
Nora Šajbidor (1)
Róbert Černák (1)
Viliam Vaňko (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Pavol Chrenko (1)
Lucia Berdisová (1)
lukas.kvokacka (1)
Dávid Kozák (1)
Radoslav Pálka (1)
Petr Kavan (1)
Juraj Lukáč (1)
Patrik Patáč (1)
Tomas Kovac (1)
David Halenák (1)
Peter Kubina (1)
Ján Pirč (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
lukasmozola (1)
Martin Svoboda (1)
Petr Steiner (1)
Igor Krist (1)
Dušan Rostáš (1)
Martin Šrámek (1)
Bystrik Bugan (1)
Tomas Pavelka (1)
Eduard Pekarovič (1)
Michaela Stessl (1)
Adam Pauček (1)
I. Stiglitz (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Hudec (1)
Patrik Pupík (1)
Jana Mitterpachova (1)
Pavol Mlej (1)
Ivan Michalov (1)
Ondrej Jurišta (1)
Martin Estočák (1)
Ivan Kormaník (1)
Tomáš Demo (1)
peter straka (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Miriam Potočná (1)
Michal Ďubek (1)
Zuzana Klincová (1)
Matej Košalko (1)
Emil Vaňko (1)
Roman Prochazka (1)
Lucia Palková (1)
Paula Demianova (1)
Pavel Lacko (1)
Matej Kurian (1)
Tomáš Korman (1)
Martin Galgoczy (1)
Tomáš Pavlo (1)
Matej Gera (1)
Vladimir Trojak (1)
Gabriel Závodský (1)
Petr Novotný (1)
Natalia Janikova (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Podnikanie v Poľsku | Ako začať I. – Základné informácie

Branislav Gvozdiak, 28. 01. 2009 v 15:21

Úvod

Rozhodol som sa vytvoriť sériu článkov týkajúcich sa práva obchodných spoločností v Poľsku, keďže mám k nemu momentálne relatívne blízko a zdá sa mi to byť aj celkom zaujímavá téma na diskusiu – ak ste sa niekedy zaoberali aspoň trochu právnou komparatistikou, tak snáď budete súhlasiť s názorom, že najzaujímavejšie je porovnávať právne systémy, ktoré sú si veľmi podobné, nakoľko vtedy môžete ísť naozaj do hĺbky témy a zaoberať sa úplnými podrobnosťami. K téme ma tiež priviedlo to, že takmer žiadne informácie týkajúce sa poľského práva obchodných spoločností a podnikateľských podmienok v tejto krajine sa v priestore slovenského/českého internetu nenachádzajú. V súlade s článkom 43 zakladajúcej zmluvy môže každý obyvateľ EÚ podnikať v ktoromkoľvek inom členskom štáte... Zahraničné osoby zo štátov EÚ (a štátov ktoré sú členmi EFTA) môžu teda v Poľsku podnikať presne tak ako subjekty poľské. Iné zahraničné osoby si môžu vybrať iba jednu z týchto foriem spoločností: komanditná spoločnosť (spółka komandytowa Sp. k.), komanditno-akciová spoločnosť (spółka komandytowo-akcyjna S.K.A.), spoločnosť s ručením obmedzeným (spółka z ograniczoną odpowiedzialnością Sp. z o.o.) alebo akciová spoločnosť (spółka akcyjna S.A.).

Poľsko určite nenájdete na prvých miestach rebríčkov hodnotiacich krajiny z pohľadu prekážok, ktoré pri podnikaní kladie pod nohy právny systém daného štátu. Je to však spôsobené predovšetkým skomplikovanou daňovou sústavou a predpismi pracovného práva, ktoré sa zamestnávateľom oprávnene nemusia páčiť (veľké množstvo štátnych sviatkov, dlhé obdobie platenia PN-ky, skvelým príkladom je aj možnosť zamestnanca 4x v roku zobrať si voľno „na žiadanie“ – čo vyzerá asi tak, že keď sa večer opijete, tak ráno môžete zavolať, že neprídete do práce, tomuto sa ale môžeme venovať v prípade záujmu v niektorom z nasledujúcich článkov). Čo sa však týka úzko chápanej „slobody podnikania“ a obchodného práva, tak sa táto krajina od Slovenska (Česka) v podstate neodlišuje. Dokonca môžeme nájsť aj niekoľko zaujímavých riešení, prijímaných najmä v súvislosti so smernicou o službách.

Právo

Najdôležitejšie predpisy regulujúce základné obchodnoprávne otázky podnikania:

1. Zákon zo dňa 2. júla 2004 roku o slobode hospodárskej činnosti (Dz. U. z 2007 r., Nr 155, poz. 1095 v znení neskorších predpisov).

2. Zákon zo dňa 15. septembra 2000 roku – Zákonník obchodných spoločností (Dz. U. z 2000 r., Nr 94, poz. 1037 v znení neskorších predpisov).

3. Zákon zo dňa 23. apríla 1964 roku – Občiansky zákonník (Dz. U. z 1964 r. Nr 16, poz. 93 v znení neskorších predpisov).

4. Zákon zo dňa 20. augusta 1997 roku o národnom súdnom registri (Dz. U. z 2007 r. Nr 168, poz. 1186 v znení neskorších predpisov).

5. Zákon zo dňa 19. novembra 1999 roku – Právo hospodárskej činnosti (Dz. U. z 1999 r., Nr 101, poz. 1178 v znení neskorších predpisov).

V angličtine mám iba prvé predpisy, aj to iba v papierovej forme, ak by ich ale niekto potreboval, myslím že by sa to dalo nejako zariadiť a nájsť na internete.

Formy podnikania

Samozrejme, tak ako v zásade všade, môžeme podnikať ako fyzická alebo právnická osoba, eventuálne aj ako organizačná jednotka, ktorá nie je právnickou osobou, ale v zmysle osobitných predpisov má spôsobilosť na právne úkony. Pri fyzickej osobe to bude forma „działalności gospodarczej” (= živnosť), táto sa registruje v Ewidencji Działalności Gospodarczej – niečo ako náš živnostenský register, akurát v Poľsku je tento register vedený samosprávnymi orgánmi – gminami (obce). Za následok to má to, že neexistuje žiadna jednotná celoštátna evidencia, a asi ani tak skoro existovať nebude, čo má samozrejme ten mínus, že získanie informácií, ktoré na Slovensku nájdeme na stránke www.zrsr.sk môže byť v Poľsku dosť náročné. Zaujímavé je skôr to, že živnostníci môžu spolu vytvoriť tzv. civilnú spoločnosť –spółka cywilna (s.c.). Túto možnosť im dáva poľský občiansky zákonník (čl. 860-875), ktorý ju upravuje v časti záväzkové právo ako jeden zo zmluvných typov. Do 9. januára 2009 mali tieto civilné spoločnosti povinnosť zmeniť sa na verejnú obchodnú spoločnosť (spółka jawna) v prípade prekročenia určitej hranice ročného obratu (najprv ekvivalent 400 tisíc, potom 800 tisíc, až nakoniec 1.2 milióna euro) 2x po sebe, takáto zmena je však od spomínaného dátumu už iba fakultatívna (keďže bola takmer nevynútiteľná).

Čo sa týka subjektov zapisovaných do KRS (Krajowy Rejestr Sądowy, niečo ako náš OR), tu je možných foriem relatívne dosť a pre niektoré nemáme v slovenskom právnom poriadku zodpovedajúcu im formu. Taká rýchla vymenovávačka: osobné spoločnosti: spółka jawna – Sp.j. (verejná obchodná spoločnosť (tu si vždy spomeniem na moje registrované partnerstvo – z ang. registered partnership – s Jurajom Gyárfášom:))), spółka partnerska (táto forma bola uvedená 1. januára 2001 Kódexom Obchodných Spoločností a predstavuje formu, ktorú môžu zakladať predstavitelia vymenovaných slobodných povolaní); spółka komandytowa – Sp. k. (komanditná spoločnosť); spółka komandytowo-akcyjna – S.K.A. (komanditno-akciová spoločnosť) a kapitálové spoločnosti: spółka z ograniczoną odpowiedzialnością – Sp. z o.o. (spoločnosť s ručením obmedzeným); spółka akcyjna – S.A. (akciová spoločnosť). Samozrejme do KRS sa zapisujú ešte iné subjekty – družstvo, európska spoločnosť, európske družstvo, európske zoskupenie hospodárskych záujmov, štátny podnik, poisťovne. Všetky tieto právne formy sú zapisované do jednej z troch častí KRS – do evidencia podnikateľov. Ďalšie samostatné časti KRS tvoria evidencia združení, iných verejných a profesionálnych organizácií, nadácií a verejných zdravotníckych zariadení a evidencia insolventných dlžníkov.

Informácie z KRS už môžeme získať o niečo jednoduchšie než z Ewidencji Działalności Gospodarczej, pretože je vytvorená centrálna databáza, ktorá je samozrejme verejná, treba však ísť na niektorý z registrových súdov, vystáť obyčajne celkom slušnú radu (a tu si dovolím tvrdiť že poliaci sú masochisti, všade treba stáť v rade:)) a samozrejme zaplatiť. Na internete nebolo dlho nič, teraz existuje vyhladávač subjektov zapísaných v KRS na adrese http://krs.cors.gov.pl/, kde sa dá vyhľadávať podľa obchodného mena alebo čísla KRS. Vo výpise sú iba základné údaje a ani zdaľeka nemôžeme vyhľadávať subjekty podľa toľkých kritérií ako u nás, ale aj tak – konečne, thumbs up :). Pre verejnú informáciu to stačí.

Záver

Tento post bol určite poriadne nudný, považoval som ale za nutné taký úvod k tejto téme napísať. A myslím, že aj tu nájdeme niekoľko zaujímavostí na diskusiu a hlbšie poznanie rozdielov jednotlivých právnych poriadkov. V nasledujúcich postoch by som sa už chcel rozobrať postup pri začínaní s podnikaním v Poľsku, venovať sa konkrétnym formám podnikania, a predovšetkým takým konkrétnym ustanoveniam poľského práva obchodných spoločností, ktoré sa mi zdajú, ako slovenskému právnikovi, zaujímavé. A nevylučujem ani zaoberanie sa zaujímavými otázkami daňového a pracovného práva. Len by som chcel, aby ste v diskusii vyjadrili svoj názor – či to má vôbec nejaký zmysel aj pre vás a eventuálne položili zopár otázok, na ktoré by ste chceli poznať odpoveď...


Názory k článku Podnikanie v Poľsku | Ako začať I. – Základné informácie:


  Juraj Gyarfas, 29. 01. 2009 v 21:23 - polske obchodne spolocnosti

Dakujem Branovi za dobry uvodny post a tesim sa na dalsie porovnavanie polskeho a slovenskeho prava.

Z tejto casti ma zaujali hlavne tie dva typy obchodnych spolocnosti, ktore my nemame - spolka partnerska a komandytowo-akcyjna. Nemam zial ziadne skusenosti so spolkou partnerskou (alebo nemeckou Partnergesellschaft), ale pripada mi to ako dobre riesenie pre slobodne povolania. Neviem presne preco to u nas nezaradili do Obchodneho zakonnika - neviete niekto?

Co sa tyka komanditnej-akciovky, v Polsku nam tusim hovorili, ze ani jedna jedina neexistuje, lebo je to prilis komplikovane. Ale v Nemecku sa to myslim celkom vyuziva (napr. Merck, Henkel) a hlavne dovody su zevraj rozne sikovne danove schemy a kombinacia obchodovania s akciami na burze a ucinneho branenia sa hostile takeover. Mate s tym niekto nejake skusenosti?

  Branislav Gvozdiak, 29. 01. 2009 v 21:39 - dakujem juraj...

Ani nevies ako si ma tym kratkym postom potesil, presne som dufal ze sa niekto opyta na to komanditnu-akciovku. To ze ziadna neexistuje nie je pravda, ale naozaj ich nie je vela, co je podla mna skoda, hlavne v suvislosti s tym ze v polsku je celkom dobre rozbehnuta burza cennych papierov. Presne preto som sa uz stretol s odporucaniami spolocnostiam, ktore chceli vstupit na burzu cennych papierov, alebo na new connect (alternativny system obchodu na varsavskej burze), aby si vybrali prave tuto formu. Fakt ze to nie je jednoduche, ale tak verejne spolocnosti obchodovane na burze maju aj tak taku kopu povinnosti, ze sa to da prezit (inac v tom osobne nevidim dovod vyuzivat tuto formu, ak nema byt spolocnost obchodovana na burze). Komanditko-akciovka umoznuje to, aby osoba, ktora sama vybudovala dobru spolocnost (a takych je na GPW (=BCP) vela) a chce ziskat peniaze na burze - cize odpredat akcie, mala dalej sama podstatny vplyv na vyvoj spolocnosti a aby sa nemusela bat toho "hostile takeover". Fakt ze sa to nemusi vsetkym investorom pacit, ale z druhej strany vacsina investorov vobec nema chut bavit sa s riadenim spolocnosti, chcu iba zarobit (investovat). Takze tato forma je urcite v niektorych pripadoch hodna uvahy...

  Branislav Gvozdiak, 30. 01. 2009 v 10:47 - Partnergesellschaft

v polsku bola tato forma ako som pisal pridana na zaciatku 2001 roku. Teraz od 9.1.2009 nemusi mat spolocenska zmluva formu notarskej zapisnice. Myslim ze je to dobra forma prave pre slobodne povolania (v polsku ich na potreby tejto spolocnosti definuje cl. 88 KSH, su to napr. advokati, lekarnici, architekti, lekari, stomatologovia, porodne baby:)) - skvele je na nej to, ze napriek tomu ze to je osobna spolocnost s rovnakym postavenim vsetkych partnerov, tak rucenie jednotlivych partnerov je obmedzene, tzn. nevztahuje sa na skody vyplyvajuce z cinnosti inych partnerov a zaroven tato forma umoznuje vytvorit predstavenstvo ako v Sp. z o.o. (aj ked to nie je organ spolocnosti nakolko iba kapitalove spolocnosti konaju prostrednictvom svojich organov). A vieme ze taky zubar moze neodbornym vykonom narobit celkom slusnu skodu, porodna baba alebo advokat detto...

Co sa tyka komanditnej akciovky, tak som ich v KRS nasiel vyse 200, co nie je zase tak malo (samozrejme v porovnani s innymi formami je to uplne mizive percento, ale nejake su...). Paci sa mi ako sa musi tvorit meno tejto spolocnosti - musi obsahovat cele meno komplementara, takze mozeme mat Gy&Gv spolocnost s rucenim obmedzenym spolocnost komanditovo-akciova :)

  Juraj Gyarfas, 30. 01. 2009 v 11:54 - akciova komanditka

Az 200 ich je v Polsku? To mi pripada ako celkom vysoke cislo, porovnatelne s poctom klasickych komanditiek u nas (asi 250). Kombinacia ziskavania penazi na burze a zachovania "rodinneho charakteru" je asi naozaj lakava. Celkom by ma zaujimalo, ci s tym nejaky citatel ma prakticke skusenosti (napr. podla nemeckeho prava).

Co sa tyka spolky partnerskej .... jasne Gy&Gv znie dobre. Len kto bude robit tu porodnu babicu :-)

  Juraj Alexander, 01. 02. 2009 v 00:35 - llp

K tej spolke partnerskej - zodpoveda to tomu, co sa tu vola LLP a myslim, ze pre slobodne povolania to je velmi prakticke...

Ale zas KGaA je podla mna uz anachronizmus a je to velmi podivne.. zmysluplne je o tom diskutovat naozaj len v kontexte obrany pred ponukami na prevzatie a to si myslim, ze je samostatna diskusia..

  Juraj Gyarfas, 01. 02. 2009 v 10:32 - ad llp

Aky je rozdiel medzi britskou a americkou LLP? Je to priamo zo zakona vylucne pre slobodne povolania (ako spolka partnerska a Partnergesellschaft) alebo sa to len z praktickych dovodoch najma pre tieto povolania pouziva?

  Branislav Gvozdiak, 21. 02. 2009 v 13:24 - komanditna akciovka

Este sa chcem vratit ku komanditovej akciovke - KGaA v Nemecku, S.K.A. v Polsku. Juraj G. vyjadril v diskusii prekvapenie, ze ich je v Polsku viac nez 200, nakolko je to dost zlozita forma. Tak som rozmyslal preco ich tolko je - nuz dovodom nie je obrana pred nepriatelskym prevzatim, nakolko fungovanie tejto spolocnosti na burze je ekonomicky nezmyselne (bez rozoberania podrobnosti - je to kvoli vykladu danovych predpisov danovym uradom (podla mna zleho), ktory je pre akcionarov SKA (rozumej investorov) velmi nevyhodny). Preco teda existuje tolko komanditnych akcioviek?

Nuz suvisi to s tym, ze este relativne nedavno bola skvela doba na investovanie do nehnutelnosti. A investicne fondy samozrejme nechceli tuto prilezitost zmeskat. Pravo dovoluje specializovane "nehnutelnostove" investicne fondy, ale pravnici vymysleli jednoduchsiu cestu - zakladanie normalnych otvorenych investicnych fondov, ktore investovali peniaze do spolocnosti zaoberajucich sa investiciami do nehnutelnosti, ktore same zakladali ako SPV (special purpose vehicle), resp. zakladali ich spolocnosti ktore su riadiacim organom investicnych fondov (velmi zaujimava pravna konstrukcia...), no a urad pre dozor nad financnym trhom to kupil. Samozrejme, zeby boli splnene predpisy urcujuce hranice kapitaloveho zaangazovania, bolo treba tych SPV niekolko. No a SPV mali formu SKA (v ktorych komplementarom bola srocka) - priklad obch. mien - SKARBIEC NIERUCHOMOSCIOWY 1 Sp. z o.o. spolka komandytowo akcyjna, SKARBIEC NIERUCHOMOSCIOWY 2... Tato prax v podstate ozivila mrtvu formu spolocnosti, akou SKA bola...

  Juraj Gyarfas, 21. 02. 2009 v 17:08 - SPV ako akciova komanditka?

Diky za zaujimavu informaciu. Takze v Polsku sa v realitnom biznise na SPV pouziva pravna forma SKA? To je naozaj zaujimave. Mohol by si este napisat ake to ma vyhody (asi som to nie uplne pochopil)? Nie je to zbytocne komplikovane? Chapem, ze komplementar je nejaka srocka v ramci skupiny investora, ale kto teda kupuje akcie? A ako sa s tym potom pracuje pri predaji projektov?

  Branislav Gvozdiak, 21. 02. 2009 v 19:08 - SKA ako SPV

Najprv opravujem omyl z vyssieho komentara, mal som na mysli samozrejme uzavrete investicne fondy (nie otvorene). Zaroven chcem poznamenat, ze odpoved na tvoju otazku by mala mat podobu dalsieho postu, ale skusim to v skratke, len niektore hlavne dovody...

Danova optimalizacia... asi najdolezitejsi dovod. Pri preneseni nehnutelnosti do kapitalovej spolocnosti treba platit dan uz pred samym "prvym vbitim lopaty do zeme" - bez ohladu na formu prenesenia vlastnictva. Okrem toho, vela vlastnikov pozemkov (pod investiciu) je ich vlastnikom dlhe rokov a musia platit dan z prijmu. Osobna spolocnost (komanditka, akciova komanditka) nie je danovnikom, jej zisk je zdanovany na urovni spolocnikov. Vklad nehnutelnosti do osobnej spolocnosti nie je zdanene, kedze logicky nemoze byt zdanena transakcia s neexistujucim danovnikom... Investicia je tak zdanena az po jej ukonceni - pri predaji, ci zisk z najomu. Osoby bez developerskych skusenosti tak mohli zalozit s developerom komanditku, cim mohli ziskat ovela viac, ako zo sameho predaja pozemku - taka forma bola (minuly cas pouzivam, pretoze momentalne tento trh uplne zamrzol a asi sa zacnem zaujimat o rozvody:D) vhodna pre subjekty kapitalovo nesuvisiace.

Aktiva komanditovej akciovky vsak mohli byt zakladom pre investicne certifikaty uzavretych investycnych fondov. Zakladnym plusom bolo zvysenie zysku vdaka odlozeniu (v case) zdanenia. Investicne fondy platia dane az po vyplateni hodnoty investicnych certifikatov. Preto vznikali fondy, ktore lokovali kapital v niekolkych takychto spolocnostiach (kvoli obmedzeniam tykajucich sa koncentracii lokovania kapitalu). Vlastnikmi investicnych certifikatov boli subjekty, ktore vkladali nehnutelnosti do zakladanych spolocnosti a/alebo developer. Vdaka tomu bolo tiez mozne uviest investicne certifikaty na burzu.

Taktiez v tejto forme investovania vidim ten plus, ze netreba platit realne peniaze, ako v standardnych nehnutelnostovych investicnych fondoch (ktore potom za ne nakupuju nehnutelnosti). Moze to byt dolezite aj v dnesnych casoch, ked ziskanie realnych penazi na investicie je v podstate nemozne. Je totiz mozne, aby investor, ktory uz vlastni rozne investicie, casto v roznych cielovych spolocnostiach, vstupit do uzavreteho investicneho fondu s investormi ako dalsimi ucastnikmi.

No dufam ze to dava nejaky zmysel, naozaj myslim ze je to tema skor na clanok, a to celkom dlhy... Samozrejme cakam na dalsie otazky, ak budu, ono pisal som to tu "z prsta", ani uz neviem co je hore:), snad sa v tom nikto prilis nestrati...

  Branislav Gvozdiak, 21. 02. 2009 v 19:13 - ...

no mohol som to aspon raz precitat :) 1. z najmu, 2. kapitalovo neprepojene

  Branislav Gvozdiak, 21. 02. 2009 v 19:15 - zisk

BOZE milan prosim ta oprav to a tento post zmaz :D

  Juraj Gyarfas, 23. 02. 2009 v 10:13 - ad SKA ako SPV

V daniach sa teda moc nevyznam a v polskych uz vobec nie. Ale stale mi tie vyhody SKA ako SPV nie su moc jasne. Aka dan sa musi platit pri preneseni nehnutelnosti do kapitalovej spolocnosti? Ide o dan z prevodu nehnutelnosti? Tato dan sa nemusi platit pri vklade pozemku do SKA? Alebo nejaka ina dan?

A ako je to s osobami bez developerskych skusenosti - oni boli potom akcionarom a developer komplementarom? Alebo naopak? Alebo uplne nejako inak?

Je to zaujimava tema a na Slovensku som zatial moc nepocul o vyuzivani osobnych spolocnosti ako SPV, takze preto sa pytam. Diky :-)

  Branislav Gvozdiak, 23. 02. 2009 v 12:23 - osobne spolocnosti ako SPV

Ako som pisal, je to tema skor na osobitny komparativny clanok... snad sa k tomu niekedy dostanem. Ale na tomto mieste skusim kratko vysvetlit... Osobne som sa stretol napr. s takouto situaciou – fyzicka osoba bola majitelom pozemku, ktory chcela predat developerovi. Ovela vyhodnejsie sa vsak ukazalo riesenie, ktore som spominal vyssie – pozemok bol nepenaznym vkladom do komanditnej akciovky, znalec urcil trhovu cenu pozemku a v tej cene upisala ta osoba akcie zalozenej spolocnosti (cize bol tu akcionar). Developer – ako subjekt ktory celu investiciu realizoval (islo tu o vybudowanie kancelarskych priestorov) bol komplementarom.

Hlavnym motivom bola spominana danova optimalizacia (a hned ti hovorim ze na Slovensku by to s osobnymi spolocnostami takto neslo). Urcite si z UW pamatas, ze osobne spolocnosti nemaju v Polsku pravnu subjektivitu = nie su pravnickou osobou (hoci ma sposobilost na pravne ukony)... dost sme o tom vtedy diskutovali, pre slovenskeho pravnika je to urcite tazko pochopitelna konstrukcia. Myslim ze sme dospeli k nazoru, ze v podstate je to len teoreticky problem a tema pre teoriu prava, a v praxi to nema ziadne dosledky. No nie je to celkom tak... :) Komanditka ani komanditna akciovka (ani ine osobne spoloncosti) nie su danovnikom – netyka sa ich ani dan z prijmu FO ani PO...

Fyzicka osoba musi pri predaji pozemku zaplatit dan z prijmu (o tom sa da napisat nie len clanok, ale cela knizka, ale v zasade je to 19%). V niektorych pripadoch – ked je ta osoba vlastnikom dlhe roky, tak sa ta dan plati v podstate z celej ceny, kedze nie je co odratat ako „naklady“. Ak z toho urobi vklad do osobnej spolocnosti a stane sa v nej spolocnikom – tak plati dan az z prijmu, ktory mu tento vlkad priniesol (cl. 5 zakona o dani z prijmu pravnickych osob Dz.U.00.54.654). Taky vklad neznamena ani vznik danovej povinnosti na zaklade cl. 10 ods. 1 bod 8 pism. a) zakona o dani z prijmu FO (Dz.U.00.14.176), nakolko sa tu nejedna o odplatny prevod nehnutelnosti (pozri ods. 2 toho clanku), a nie je to tiez prijem z „inych zdrojov“ – nakolko sa nenachadza vo vymenovavacke v cl. 20 ani nesplna vseobecnu definiciu prijmu z cl. 11 zakona o dani z prijmu FO. Vsetko toto je identicke v pripade pravnickych osob ako vkladatelov do osobnej spolocnosti.

Vklad do kapitalovej spolocnosti je prijmom tejto spolocnosti a je aj tak zdaneny (cl. 12 ods. 1 bod 7 zakona o dani z prijmu PO). Preto som spominal nevyhnutnost zaplatenia dane hned na zaciatku investicie...

Tiez je podla mna vhodne spomenut aj to, ze pre developera moze byt organizacne vyhodne mat investicie rozdelene v roznych spolocnostiach.

Predpisy: Dz.U.00.54.654: http://www.lex.com.pl/podatek/?akt=00.54.654.htm, Dz.U.00.14.176: http://www.lex.com.pl/podatek/?akt=00.14.176.htm.

Dufam ze to takto staci teraz :) Vidim ze tema uzavretych investicnych fondov investujucich do nehnutelnosti prostrednictvom akciovych komanditiek ta nezaujala, tak k tomu sa uz nebudem vracat, aj tak sa tento komentar urobil celkom dlhy...

  Juraj Gyarfas, 23. 02. 2009 v 13:17 - osobna spolocnost ako SPV

Diky za upresnenie. Ale stale mi to nie je celkom jasne. A podla mna sa tu trochu miesa predaj nehnutelnosti a vklad.

1. Co sa tyka predaja, pochopil som, ze fyzicka osoba by pri predaji nehnutelnosti SPV-cku (kapitalovej spolocnosti) zaplatila dan z prijmu. Ale ak nehnutelnost preda osobnej spolocnosti, plati taktiez dan z prijmu, nie?

2. Co sa tyka vkladu do osobnej spolocnosti, pisal si, ze "plati az dan z prijmu, ktory tento vklad priniesol" (btw. ako sa predava podiel v osobnej spolocnosti?) Ale aky je v tomto rozdiel voci kapitalovym spolocnostiam? Hovoris, ze v Polsku by pri vklade nehnutelnosti do zakladneho imania kapitalovej spolcnosti (napr. Sro / Spzoo) tato spolocnosti platila dan z prijmu?

Nerozumiem ani tomu, ze, ako si pisal v tom priklade, vlastnik nehnutelnosti ju vlozil do SKA a za nu upisal akcie. Aky je z danoveho hladiska rozdiel, keby toto spravil v obycajnej akciovke?

  Branislav Gvozdiak, 23. 02. 2009 v 14:53 - pokus o upresnenie

No nie je to jednoduche vysvetlit :) Ale skusim odpovedat...

Ano, pisal som aj o predaji nehnutelnosti aj o nepenaznom vklade, kedze namiesto predaja je casto vhodnejsie dat tu nehnutelnost ako vklad do osobnej spolocnosti a stat sa tak spolocnikom. Cize:

1. FO by pri predaji nehnutelnosti HOCIKOMU zaplatila dan z prijmu (okrem urcitych vynimiek, ktore sa nas ale v tomto pipade vobec netykaju).

2. Vklad do osobnej spolocnosti - tym ze vkladatel/spolocnik plati az dan z prijmu, ktory tento vklad priniesie, som mal na mysli, ze samotny vklad sa nechape ako prijem spolocnika a nie je zdaneny (pripominam ze osobne spolocnosti nie su danovnikmi a zdanuje sa az prijem spolocnikov). Cele to tomu povodnemu majitelovi pozemku umoznuje zaratat rozne formy nakladov, a zdanuje sa len sam zisk z predaja ukoncenej investicie/najmu - ktory by sa zdanoval aj tak, v momente predaja/najmu investicie developerom, ktory by pozemok od FO najprv kupil... Ked si vsak precitas spominany cl. 12 ods. 1 bod 7 zakona o dani z prijmov PO, tak zistis ze prijmom je "nominalna hodnota podielov (akcii) v kapitalovej spolocnosti (...) ziskanych za nepenazny vklad (...)". Takze nepenazne vklady do kapitalovych spolocnosti su zdanene (ako prijem osoby ktora vklad do tejto spolocnosti vnasa). Cize jedina forma ako sa vyhnut plateniu dane z "odplatneho prevodu nehnutelnosti" je jej vklad do osobnej spolocnosti. To som mal tym celym na mysli :) Ospravedlnujem sa za rozne skratky v odovodnovani. A snad uz z toho aj vyplyva odpoved na poslednu otazku - rozdiel, ak by to urobil v normalnej akciovke, by bol ten, ze nominalna hodnota akcii by bola jeho prijmom.

Ono to nie je nikde priamo napisane a aj danove urady s tym mali problem, takze ak sa obcas zamotam vo vysvetlovani ja, tak sa to tiez da pochopit :) Na tuto interpretaciu treba prepojit KSH + niekolko rozhadzanych predpisov v spominanych zakonoch.

  Juraj Gyarfas, 23. 02. 2009 v 15:13 - aha

Aha, tak uz trochu viac rozumiem. To je zaujimava uprava. Tak len kratka rekapitulacia, ci som to spravne pochopil:

Ked vlozim nehnutelnost ako nepenazny vklad do zakladneho imania Spzoo a nadobudnem obchodny podiel v nominalnej hodnote 10 000 PLN, zaplatim dan zo zakladu 10 000 PLN. Ked vlozim nehnutelnost do zakladneho imania akciovky a nadobudnem akcie v nominalnej hodnote 10 000 PLN, zaplatim rovnaku dan. A ked vlozim nehnutelnost do zakladneho imania SKA a nadobudnem akcie v nominalnej hodnote 10 000 PLN, nezaplatim ziadnu dan? To je zvlastne nie?

  Branislav Gvozdiak, 23. 02. 2009 v 15:33 - :)

Ako si to krasne napisal :) asi budes za mna pisat komentare...
je to zvlastne... cele to je podla mna zakopane prave v tom, ze osobne spolocnosti nemaju pravnu subjektivitu.

Hlavne z danovych dovodov su pre fyzicke osoby casto zaujimavou alternativou ku kapitalovym spolocnostiam... Da sa tak uniknut dvojitemu zdaneniu (ano, v kapitalovych spolocnostiach dochadza pri FO k dvojitemu zdaneniu). Da sa tiez fungovat na 19% dani, zaroven sa napr. da do nakladov zaratat strata z inej osobnej spolocnosti. Zodpovednost (rucenie) sa da obmedzit napriklad tak, ze srocka bude komplementarom a FO komanditistom v komanditke...

  Juraj Gyarfas, 23. 02. 2009 v 16:28 - zvlastne

Suhlasim s tym, ze je to zvlastne. Este by som vedel pochopit, ze spolocnik zaplati dan z obchodneho podielu, ktory nadobudne na zaklade nepenazneho vkladu.

Ale interpretacia, ze pri nadobudnuti akcii v akciovke zaplati dan a pri nadobudnuti akcii v komanditnej akciovke nie mi pripada vcelku bizarna.

  Tomas Vavrak, 11. 03. 2009 v 11:50 - add 15.13

ahoj, trocha sme to s jurajom vcera rozoberali a jedna otazocka ma napada.

1) pri vklade do kap. spolocnosti sa musi uplatnit Tax Merger Smernica, ie zdani sa iba to co sa naviac zahrnie do danovych nakladov. Ak teda polske predpisy zvysia Zaklad Dane (ZD) o 10,000 v roku 1, v rokoch 1,2,.... x moze kapitalova spololcnost uplatnit tuto ciastku alikvotne do nakladov.

2) otazka co sa tyka tej fyzickej osoby, tak ona dan nezaplati ale si ani odpisy neuplatni. kde je potom ten tax upside? vidim tam iba cashflow vyhodu (aj ked aj to je vyhoda, samozrejme)

(ak ide o nehnutelnost ktora je pozemok, slovo odpisy nahradte slovom "danova zostatkova cena")

  Juraj Gyarfas, 11. 03. 2009 v 13:53 - vitam Tomasa a jeho tax insight

Dakujem Tomasovi za reakciu a za to, ze sem konecne priniesol ozajstny danovy insight. To je absolutne skvele. Musim sa vsak priznat, ze uprinme nerozumiem a potreboval by som to vysvetlit ako trojrocne dieta. Islo by to jednoduchsie alebo som uz strateny pripad?
Diky vopred :-)

  Branislav Gvozdiak, 12. 03. 2009 v 10:34 - :)

Musim sa priznat ze ani ja som to (prvy bod) prilis nepochopil :D stretol som sa s takymi pripadmi naozaj len okrajovo, a aj to nie od danovej stranky (ale bolo mi vysvetlene, ako to je danovo vyhodne/nevyhodne a pokusil som sa to tu prelozit+vysvetlit tak, ako som to pochopil:)).

Ale co sa tyka tej FO, nie je to iba cashflow vyhoda. Ako som pisal, osobna spolocnost nie je vobec danovym subjektom (co sa tyka dani z prijmu), a medzi spolocnikov sa rozdeluje nie len zisk, ale aj naklady. Konkretne financne rozdiely boli v tychto pripadoch (tzn. vnesenie pozemku ako vkladu do osobnej spolocnosti namiesto jeho priameho predaja developerovi) dost vyznamne.

  Peter Cernek, 30. 04. 2009 v 15:46 - e shop

Ahoj,

v prvom rade sa chcem podakovat ze super informacie. Nie osm pravnik a naozaj sa nevyznam v zakonoch a urcite nie v Polskych. Samozrejme aj pri citani tvojho postu som sa uz troska stratil, preto sa na teba obraciam s jednoduchou otazkoz. Otvaram e shop na slovensku a chcel by som predavat aj v Polsku. Co mam preto urobit? Stale rozmyslam o registracii na zivnost alebo sro (na Slovensku). Je vobec nieco taketo mozne?? mozem tovar distribuovat zo slovenska alebo musim mat sidlo v PL? Dakujem.. S pozdravom Peter

  Branislav Gvozdiak, 05. 05. 2009 v 09:36 - re: Peter

brancatko@yahoo.com ...

  maria.gablikova, 01. 05. 2011 v 21:34 - Podnikanie v Poľsku-Ako začať

Prosím o radu. Prečítala som si už veľa článkov ohľadom živnosti v Poľsku, ale stále nemám v tom jasno. Chcem predávať na Slovensku Poľské krmivá pre poštové holuby mám S.R.O. na Slovensku a keďže u nás je daň 20% som veľmi drahá pre Slovenský trh. Chcem si založiť živnosť v Polsku a predávať na Slovensku ako Poliak s ich daňou. Je to prosím možné a ako mám postupovať? Ďakujem

  Lucia Palková, 12. 05. 2011 v 15:34 - Ad spółka partnerska

Nedá sa niečo podobné dosiahnuť na základe zmluvy o združení v zmysle OZ? Netuším, čo taký spolok môže a nemusí v Poľsku, ale toto mi to pripomína..

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím