
Malá príručka nezaisteného veriteľa - Syndikované úvery a kríza
Juraj Alexander, 29. 10. 2008 v 04:19
Väčšie úvery korporátnym dlžníkom sú často syndikované, tj. poskytnuté viacerými bankami od začiatku (klubové úvery) alebo poskytnuté jednou bankou, ktorá neskôr časť úveru predá (postúpi) iným bankám. Banky majú zároveň záujem obchodovať s úvermi (časťami úverov), za podmienok stanovených v úverovej zmluve, tj. napríklad predať problémový úver fondu, ktorý sa zaoberá nákupom podobných aktív (vulture funds). Toto obchodovanie prebieha na sekundárnom trhu a banky spravidla používajú tzv. “transfer certificates” (prevodné certifikáty) za týmto účelom.
V prípade, že je syndikovaný úver zaistený, má aranžujúca banka (arranger), prípadne banka, ktorá bude mať úlohu správcu úveru (facility agent), záujem, aby zaistenie úveru nedržali ostatné banky, ale len správca zaistenia (security agent), ktorý je väčšinou totožný so správcom úveru. Rovnaká potreba vzniká, ak je účastníkov syndikátu veľa, prípadne ak nie sú prítomní v krajine, kde sa nachádzajú aktíva dlžníka slúžiace ako zaistenie.
Táto situácia sa, v prípade dlžníkov v ČR a SR, zvykne riešiť pomocou dvoch štruktúr:
- tzv. paralelným dlhom – úver sa riadi cudzím, často anglickým, právom, ktoré umožňuje dohodu medzi dlžníkom a veriteľmi o tom, že správca zaistenia bude mať voči dlžníkovi samostatnú pohľadávku na plnenie zodpovedajúce súčtu pohľadávok všetkých bánk – táto pohľadávaka sa označuje ako paralelný dlh (parallel debt) a zaisťuje sa;
- aktívnou solidaritou – správca zaistenia je aktívne solidárny, tj. spoločne a nerozdielne oprávnený na plnenie dlhu spolu s každým ďalším veriteľom – každý z týchto veriteľov bude ale oprávnený len na svoje plnenie (spoločne a nerozdielne so správcom); otázka je, akým spôsobom môže správca zaistenia (spravidla pôvodný veriteľ celého úveru) postúpiť časť svojej pohľadávky na iného veriteľa bez toho, aby zároveň postúpil zaistenie.
V dôsledku súčasnej situácie na trhu sa dá predpokladať, že sa určité množstvo takto štruktúrovaných úverov dostane pred české a slovenské (insolvenčné) súdy. Nepochybne sa niekto pokúsi tieto štruktúry spochybniť (tj. napríklad napadnúť platnosť, výšku alebo identitu veriteľa oprávneného zo záložného práva), napr. nezaistený veriteľ, ktorý by tým mohol dosiahnuť vyššie uspokojenie v konkurze, alebo správca, ktorý môže s predmetmi nezaťaženými zaistením nakladať voľnejšie. Otázka je, kde ležia hranice pre platnosť takejto štruktúry (bez ohľadu na legal opinion, ktorý na ňu renomovaná pražská/bratislavská AK bankám vydala).
K dispozícii je len obmedzená judikatúra, najrelevantnejšie sa mi zdá rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 29 Odo 1121/2004, kde súd uvádza: „Ze solidární pohledávky se sice odvíjí samostatné právo každého ze solidárních věřitelů, odpovídá jí však jediný (jeden) dlužníkův závazek. . . . . Jednota takového závazku je dána (jako je tomu i v posuzované věci) jednotným obsahem i předmětem (stejným plněním) a pluralita se týká pouze jeho subjektů.” Z literatúry je relevantný článok P. Lavického (K historii, pojmu a vzniku solidárních závazků, Právní rozhledy 2/2005, str. 25-53), ktorý presadzuje opačnú koncepciu, tj. že ide o viac záväzkovo-právnych vzťahov, akurát s totožným predmetom plnenia – a tým pádom môžu byť aj podmienky dohodnuté medzi stranami rôzne pre jednotlivých veriteľov.
Môj názor na vec je taký, že ak je dohoda strán dostatočne jasná (viz. NS ČR, rozsudok vo veci sp. zn. 33 Odo 1105/2005) v tom, aká pohľadávka správcu zaistenia je zaistenou pohľadávkou v rámci jednotlivých zaisťovacích dokumentov, tak je zaistenie zriadené (za dodržania ostatných podmienok) platne. Tou môže byť buď pohľadávka z paralelného dlhu alebo pohľadávka správcu zaistenia vyplývajúca z jeho aktívnej solidarity s ostatnými veriteľmi (a jeho vlastná pohľadávka z úveru, ktorý poskytol). Zostávajú ale otázky:
- Ak NS ČR trvá na koncepcii jednotného záväzku, znamená to, že tomuto záväzku zodpovedá viac pohľadávok a len jedna z týchto pohľadávok (a to správcu zaistenia) bude zaistená? Ak nie, aké sú následky pre platnosť/existenciu pohľadávky správcu zaistenia?
- Ako budú veritelia vystupovať v insolvenčnom konaní? Sú všetci zaistení? Alebo len správca zaistenia? Ako budú hlasovať? Musia mať spoločného zástupcu (viz. pre podmienené pohľadávky § 35 (4) in fine ZKR)? Musia sa vždy dohodnúť (viz. pre viac záložných práv § 230(2) InsZ)?
- Ak pôvodný veriteľ (správca zaistenia) postúpil časť svojej pohľadávky podľa českého/slovenského práva, mohol sa s nadobúdateľom dohodnúť, že (i) zaistenie na postupníka neprechádza a (ii) po postúpení zostáva správca zaistenia aktívne solidárnym veriteľom s postupníkom? Čo akcesorita zaistenia?
- Je možné abstraktnú pohľadávku existujúcu podľa cudzieho práva zaistiť podľa českého/slovenského práva?
- Ak nezaistený veriteľ vyzval dlžníka k plneniu, môže správca zaistenia vykonať zaisťovacie právo (podľa § 513 o.z. je dlžník povinný plniť len tomu veriteľovi, ktorý vyzval ako prvý na plnenie)? Podľa mňa áno, ale nemôže už získať rozsudok na osobné plnenie.
Názory k článku Malá príručka nezaisteného veriteľa - Syndikované úvery a kríza:
Juraj Gyarfas, 31. 10. 2008 v 18:59 - výkon záložného práva
Ako bude prebiehať výkon záložného práva, keď máme dvoch veriteľov (obaja zapísaní na LV)? Musia pri výkone konať obaja? Alebo môže jeden konať samostatne? Čo ak výťažok nebude stačiť na úplné uspokojenie oboch?
Predstavujem si, že by nemuseli pri výkone konať spoločne a jeden z nich by dostal vyplatený výťažok, ktorý by nestačil ani len na pokrytie jeho časti pohľadávky. Musel by časť vyplatiť druhému, aby obe časti pohľadávky zostali pomerne uspokojené (resp. neuspokojené)? Na základe čoho?
Juraj Gyarfas, 05. 03. 2009 v 16:27 - paralelný dlh
Čo však potom so zabezpečením? Zabezpečenie neplatného / neexistujúceho dlh asi tiež nemôže byť platné. To by banku asi moc nepotešilo ...
Juraj Alexander, 06. 03. 2009 v 05:37 - pozri zákon
Z môjho výskumu vyplýva jedno rozhodnutie k § 495 OZ v novom znení, a to 32 Odo 626/2003. Ten síce smeruje skôr opačným smerom, ale podľa mňa plnenie zo strany bánk a dohoda o postavení správcu zaistenia je hospodárskym cieľom...
Juraj Gyarfas, 06. 03. 2009 v 10:03 - ad § 495 a paralelny dlh
Martin Mendel, 22. 09. 2010 v 23:42 - ad paralelny dlh
Z Vašej diskusie mi vyplýva, že by to mohlo byť ťažšie v prípade, že by som chcel syndikovaný úver podľa slovenského práva. V tomto prípade už nemôžem preniesť bremeno zodpovednosti na ctihodného anglického kolegu. No nie som si istý, či úplne rozumiem potrebe rozlišovať medzi paralelným dlhom a aktívnou solidaritou. Myslím, že sa oba varianty budú správať veľmi podobne. Obsahom dohody o paralelnom dlhu totiž nebude nič iné ako to, že pohľadávka správcu zodpovedá súčtu záväzkov dlžníka/dlžníkom voči veriteľom syndikovaného úveru. A v rozsahu v akom zaniknú záväzky dlžníka/dlžníkov zanikne aj časť pohľadávky správcu zabezpečenia. Čo samozrejme platí aj naopak, v rozsahu v akom zanikne (bude splatená) časť pohľadávky správcu zabezpečenia, zanikne aj záväzok dlžníka/dlžníkov voči jednotlivým veriteľom podľa dohody medzi nimi.
Takže som náchylný súhlasiť s Jurajom A., že syndikovaný úver podľa slovenského práva môže obsahovať platnú dohodu, ktorá pre účely zabezpečenia vytvára „solidárnu“ pohľadávku správcu zabezpečenia, ktorá zodpovedá súčtu záväzkov dlžníka/dlžníkov voči veriteľom syndikovaného úveru (platná platná dohoda by bola spôsobilá na zabezpečenie).
Juraj G., myslím, že si príliš formalistický :-) ... možno si sa nechal zviesť označením „paralelný dlh“...
Myslím, že paralelný dlh (alebo „aktívna solidárita sui generis“) nevytvára dva samostatné záväzky (aj keď podľa K. Kristovej in J. Lazar, Základy občianskeho hmotného práva, 2. zväzok, Iura Edition, 2000, s. 16 „podstata aktívnej solidarity spočíva v tom, že každý z veriteľov síce má samostatnú pohľadávku, avšak toto právo sa u všetkých vzťahuje na to isté plnenie“), ale spoločný záväzok voči/spoločnú pohľadávku správcu zabezpečenia s jednotlivými veriteľmi syndikovaného úveru. To znamená, že správca zabezpečenia alebo jednotlivý veriteľ môžu každý samostatne žiadať dlžníka/dlžníkov o splnenie celej pohľadávky poskytnutej daným veriteľom. Pričom zabezpečenie je oprávnený uplatňovať iba správca zabezpečenia.
Aktívna solidarita má uľahčovať splnenie dlhu dlžníkom ako aj vymáhanie dlhu veriteľmi voči dlžníkovi. Paralelný dlh má uľahčiť zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich zo syndikovaného úveru. Neviem, aké ustanovenie zákona by takéto uľahčenie zakazovalo alebo nedovoľovalo, aby si strany dohodli určitú formu solidarity pre zriadenie a výkon zabezpečenia. Zdá sa mi, že zmluvná voľnosť ( §2 ods. 3 OZ) a analógia zákona podľa §853 OZ budú mať v tomto prípade ničím nehatenú cestu, aby podporili platnosť „paralelnému dlhu“ aj podľa slovenského práva. A banky sa môžu tešiť aj naďalej :) ...
Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím