Autori:

Väčšie úvery korporátnym dlžníkom sú často syndikované, tj. poskytnuté viacerými bankami od začiatku (klubové úvery) alebo poskytnuté jednou bankou, ktorá neskôr časť úveru predá (postúpi) iným bankám. Banky majú zároveň záujem obchodovať s úvermi (časťami úverov), za podmienok stanovených v úverovej zmluve, tj. napríklad predať problémový úver fondu, ktorý sa zaoberá nákupom podobných aktív (vulture funds). Toto obchodovanie prebieha na sekundárnom trhu a banky spravidla používajú tzv. “transfer certificates” (prevodné certifikáty) za týmto účelom.

V prípade, že je syndikovaný úver zaistený, má aranžujúca banka (arranger), prípadne banka, ktorá bude mať úlohu správcu úveru (facility agent), záujem, aby zaistenie úveru nedržali ostatné banky, ale len správca zaistenia (security agent), ktorý je väčšinou totožný so správcom úveru. Rovnaká potreba vzniká, ak je účastníkov syndikátu veľa, prípadne ak nie sú prítomní v krajine, kde sa nachádzajú aktíva dlžníka slúžiace ako zaistenie.

Táto situácia sa, v prípade dlžníkov v ČR a SR, zvykne riešiť pomocou dvoch štruktúr: 

• tzv. paralelným dlhom – úver sa riadi cudzím, často anglickým, právom, ktoré umožňuje dohodu medzi dlžníkom a veriteľmi o tom, že správca zaistenia bude mať voči dlžníkovi samostatnú pohľadávku na plnenie zodpovedajúce súčtu pohľadávok všetkých bánk – táto pohľadávaka sa označuje ako paralelný dlh (parallel debt) a zaisťuje sa;
• aktívnou solidaritou – správca zaistenia je aktívne solidárny, tj. spoločne a nerozdielne oprávnený na plnenie dlhu spolu s každým ďalším veriteľom – každý z týchto veriteľov bude ale oprávnený len na svoje plnenie (spoločne a nerozdielne so správcom); otázka je, akým spôsobom môže správca zaistenia (spravidla pôvodný veriteľ celého úveru) postúpiť časť svojej pohľadávky na iného veriteľa bez toho, aby zároveň postúpil zaistenie.

V dôsledku súčasnej situácie na trhu sa dá predpokladať, že sa určité množstvo takto štruktúrovaných úverov dostane pred české a slovenské (insolvenčné) súdy. Nepochybne sa niekto pokúsi tieto štruktúry spochybniť (tj. napríklad napadnúť platnosť, výšku alebo identitu veriteľa oprávneného zo záložného práva), napr. nezaistený veriteľ, ktorý by tým mohol dosiahnuť vyššie uspokojenie v konkurze, alebo správca, ktorý môže s predmetmi nezaťaženými zaistením nakladať voľnejšie. Otázka je, kde ležia hranice pre platnosť takejto štruktúry (bez ohľadu na legal opinion, ktorý na ňu renomovaná pražská/bratislavská AK bankám vydala).

K dispozícii je len obmedzená judikatúra, najrelevantnejšie sa mi zdá rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 29 Odo 1121/2004, kde súd uvádza: „Ze solidární pohledávky se sice odvíjí samostatné právo každého ze solidárních věřitelů, odpovídá jí však jediný (jeden) dlužníkův závazek. . . . . Jednota takového závazku je dána (jako je tomu i v posuzované věci) jednotným obsahem i předmětem (stejným plněním) a pluralita se týká pouze jeho subjektů.” Z literatúry je relevantný článok P. Lavického (K historii, pojmu a vzniku solidárních závazků, Právní rozhledy 2/2005, str. 25-53), ktorý presadzuje opačnú koncepciu, tj. že ide o viac záväzkovo-právnych vzťahov, akurát s totožným predmetom plnenia – a tým pádom môžu byť aj podmienky dohodnuté medzi stranami rôzne pre jednotlivých veriteľov. 

Môj názor na vec je taký, že ak je dohoda strán dostatočne jasná (viz. NS ČR, rozsudok vo veci sp. zn. 33 Odo 1105/2005) v tom, aká pohľadávka správcu zaistenia je zaistenou pohľadávkou v rámci jednotlivých zaisťovacích dokumentov, tak je zaistenie zriadené (za dodržania ostatných podmienok) platne. Tou môže byť buď pohľadávka z paralelného dlhu alebo pohľadávka správcu zaistenia vyplývajúca z jeho aktívnej solidarity s ostatnými veriteľmi (a jeho vlastná pohľadávka z úveru, ktorý poskytol). Zostávajú ale otázky:

• Ak NS ČR trvá na koncepcii jednotného záväzku, znamená to, že tomuto záväzku zodpovedá viac pohľadávok a len jedna z týchto pohľadávok (a to správcu zaistenia) bude zaistená? Ak nie, aké sú následky pre platnosť/existenciu pohľadávky správcu zaistenia?
• Ako budú veritelia vystupovať v insolvenčnom konaní? Sú všetci zaistení? Alebo len správca zaistenia? Ako budú hlasovať? Musia mať spoločného zástupcu (viz. pre podmienené pohľadávky § 35 (4) in fine ZKR)? Musia sa vždy dohodnúť (viz. pre viac záložných práv § 230(2) InsZ)?
• Ak pôvodný veriteľ (správca zaistenia) postúpil časť svojej pohľadávky podľa českého/slovenského práva, mohol sa s nadobúdateľom dohodnúť, že (i) zaistenie na postupníka neprechádza a (ii) po postúpení zostáva správca zaistenia aktívne solidárnym veriteľom s postupníkom? Čo akcesorita zaistenia?
• Je možné abstraktnú pohľadávku existujúcu podľa cudzieho práva zaistiť podľa českého/slovenského práva?
• Ak nezaistený veriteľ vyzval dlžníka k plneniu, môže správca zaistenia vykonať zaisťovacie právo (podľa § 513 o.z. je dlžník povinný plniť len tomu veriteľovi, ktorý vyzval ako prvý na plnenie)? Podľa mňa áno, ale nemôže už získať rozsudok na osobné plnenie.
  
  
  

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím