Autori:

Väčšie úvery korporátnym dlžníkom sú často syndikované, tj. poskytnuté viacerými bankami od začiatku (klubové úvery) alebo poskytnuté jednou bankou, ktorá neskôr časť úveru predá (postúpi) iným bankám. Banky majú zároveň záujem obchodovať s úvermi (časťami úverov), za podmienok stanovených v úverovej zmluve, tj. napríklad predať problémový úver fondu, ktorý sa zaoberá nákupom podobných aktív (vulture funds). Toto obchodovanie prebieha na sekundárnom trhu a banky spravidla používajú tzv. “transfer certificates” (prevodné certifikáty) za týmto účelom.

V prípade, že je syndikovaný úver zaistený, má aranžujúca banka (arranger), prípadne banka, ktorá bude mať úlohu správcu úveru (facility agent), záujem, aby zaistenie úveru nedržali ostatné banky, ale len správca zaistenia (security agent), ktorý je väčšinou totožný so správcom úveru. Rovnaká potreba vzniká, ak je účastníkov syndikátu veľa, prípadne ak nie sú prítomní v krajine, kde sa nachádzajú aktíva dlžníka slúžiace ako zaistenie.

Táto situácia sa, v prípade dlžníkov v ČR a SR, zvykne riešiť pomocou dvoch štruktúr: 

• tzv. paralelným dlhom – úver sa riadi cudzím, často anglickým, právom, ktoré umožňuje dohodu medzi dlžníkom a veriteľmi o tom, že správca zaistenia bude mať voči dlžníkovi samostatnú pohľadávku na plnenie zodpovedajúce súčtu pohľadávok všetkých bánk – táto pohľadávaka sa označuje ako paralelný dlh (parallel debt) a zaisťuje sa;
• aktívnou solidaritou – správca zaistenia je aktívne solidárny, tj. spoločne a nerozdielne oprávnený na plnenie dlhu spolu s každým ďalším veriteľom – každý z týchto veriteľov bude ale oprávnený len na svoje plnenie (spoločne a nerozdielne so správcom); otázka je, akým spôsobom môže správca zaistenia (spravidla pôvodný veriteľ celého úveru) postúpiť časť svojej pohľadávky na iného veriteľa bez toho, aby zároveň postúpil zaistenie.

V dôsledku súčasnej situácie na trhu sa dá predpokladať, že sa určité množstvo takto štruktúrovaných úverov dostane pred české a slovenské (insolvenčné) súdy. Nepochybne sa niekto pokúsi tieto štruktúry spochybniť (tj. napríklad napadnúť platnosť, výšku alebo identitu veriteľa oprávneného zo záložného práva), napr. nezaistený veriteľ, ktorý by tým mohol dosiahnuť vyššie uspokojenie v konkurze, alebo správca, ktorý môže s predmetmi nezaťaženými zaistením nakladať voľnejšie. Otázka je, kde ležia hranice pre platnosť takejto štruktúry (bez ohľadu na legal opinion, ktorý na ňu renomovaná pražská/bratislavská AK bankám vydala).

K dispozícii je len obmedzená judikatúra, najrelevantnejšie sa mi zdá rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 29 Odo 1121/2004, kde súd uvádza: „Ze solidární pohledávky se sice odvíjí samostatné právo každého ze solidárních věřitelů, odpovídá jí však jediný (jeden) dlužníkův závazek. . . . . Jednota takového závazku je dána (jako je tomu i v posuzované věci) jednotným obsahem i předmětem (stejným plněním) a pluralita se týká pouze jeho subjektů.” Z literatúry je relevantný článok P. Lavického (K historii, pojmu a vzniku solidárních závazků, Právní rozhledy 2/2005, str. 25-53), ktorý presadzuje opačnú koncepciu, tj. že ide o viac záväzkovo-právnych vzťahov, akurát s totožným predmetom plnenia – a tým pádom môžu byť aj podmienky dohodnuté medzi stranami rôzne pre jednotlivých veriteľov. 

Môj názor na vec je taký, že ak je dohoda strán dostatočne jasná (viz. NS ČR, rozsudok vo veci sp. zn. 33 Odo 1105/2005) v tom, aká pohľadávka správcu zaistenia je zaistenou pohľadávkou v rámci jednotlivých zaisťovacích dokumentov, tak je zaistenie zriadené (za dodržania ostatných podmienok) platne. Tou môže byť buď pohľadávka z paralelného dlhu alebo pohľadávka správcu zaistenia vyplývajúca z jeho aktívnej solidarity s ostatnými veriteľmi (a jeho vlastná pohľadávka z úveru, ktorý poskytol). Zostávajú ale otázky:

• Ak NS ČR trvá na koncepcii jednotného záväzku, znamená to, že tomuto záväzku zodpovedá viac pohľadávok a len jedna z týchto pohľadávok (a to správcu zaistenia) bude zaistená? Ak nie, aké sú následky pre platnosť/existenciu pohľadávky správcu zaistenia?
• Ako budú veritelia vystupovať v insolvenčnom konaní? Sú všetci zaistení? Alebo len správca zaistenia? Ako budú hlasovať? Musia mať spoločného zástupcu (viz. pre podmienené pohľadávky § 35 (4) in fine ZKR)? Musia sa vždy dohodnúť (viz. pre viac záložných práv § 230(2) InsZ)?
• Ak pôvodný veriteľ (správca zaistenia) postúpil časť svojej pohľadávky podľa českého/slovenského práva, mohol sa s nadobúdateľom dohodnúť, že (i) zaistenie na postupníka neprechádza a (ii) po postúpení zostáva správca zaistenia aktívne solidárnym veriteľom s postupníkom? Čo akcesorita zaistenia?
• Je možné abstraktnú pohľadávku existujúcu podľa cudzieho práva zaistiť podľa českého/slovenského práva?
• Ak nezaistený veriteľ vyzval dlžníka k plneniu, môže správca zaistenia vykonať zaisťovacie právo (podľa § 513 o.z. je dlžník povinný plniť len tomu veriteľovi, ktorý vyzval ako prvý na plnenie)? Podľa mňa áno, ale nemôže už získať rozsudok na osobné plnenie.
  
  
  

"Právne postavenie agenta pre zabezpečenie je odlišné od právneho postavenia agenta ako mandatára veriteľov.

Agent pre zabezpečenie je spoločným a nerozdielnym veriteľom každého peňažného záväzku dlžníka podľa klubovej/syndikovanej úverovej zmluvy s každým iným veriteľom danej úverovej zmluvy, s cieľom uplatňovania a výkonu všetkých práv veriteľov vyplývajúcich zo zabezpečovacích dokumentov, a to najmä výkonu záložných práv a prihlásenia zabezpečených pohľadávok veriteľov z klubovej/syndikovanej úverovej zmluvy do úpadkových konaní na majetok dlžníka a uplatňovanie práv na oddelené uspokojenie z predmetu zabezpečenia.

Na základe dohôd obsiahnutých v štandardizovanej klubovej/syndikovanej úverovej zmluve má agent pre zabezpečenie svoje vlastné a nezávislé právo žiadať dlžníka (alebo inú povinnú osobu, ktorá poskytla zabezpečenie záväzkov dlžníka) o plnenie ich záväzkov podľa zabezpečovacích dokumentov. Akékoľvek plnenie, ktoré agent pre zabezpečenie získa od dlžníka alebo iných povinných osôb v rámci výkonu zabezpečenia zo zabezpečovacích dokumentov, agent pre zabezpečenie následne rozdelí medzi veriteľov pomerne podľa výšky podielov, akými sa zúčastňujú na financovaní.

Dôležitou súčasťou fungovania právnej konštrukcie postavenia agenta pre zabezpečenie ako spoločného a nerozdielneho veriteľa každého peňažného záväzku dlžníka podľa klubovej/syndikovanej úverovej zmluvy s každým iným veriteľom je náležité vyznačenie tejto skutočnosti v účtovníctva dlžníka a aj v účtovníctve agenta pre zabezpečenie, spôsobom v súlade s príslušnými účtovnými princípmi a postupmi a tak, aby mal agent pre zabezpečenie dostatočnú aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a/alebo na prihlásenie pohľadávok všetkých veriteľov dlžníka na základe klubovej/syndikovanej úverovej zmluvy do konkurzu na majetok alebo v reštrukturalizácii dlžníka, a to ako zabezpečených pohľadávok, ktorých veritelia majú právo na oddelené uspokojenie v konkurze/reštrukturalizácii z predmetu zabezpečenia. "

Vojtko, M., Kapinaj, M., Kudlák, M., Valientová, S. a kol. Banking & Finance - všeobecná prax. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 212.

_________

"Väčšie domáce financovania sú spravidla klubové alebo syndikované a pri cezhraničnom financovaní je to takmer vždy pravidlom. Z dôvodu participácie jednotlivých financujúcich strán na syndikovanom úvere by bolo nepraktické, aby zabezpečenie bolo poskytnuté v prospech všetkých veriteľov. Na tento účel je zabezpečenie zdieľané v syndikáte a je poskytnuté a zriadené formálne v prospech iba jedného z veriteľov, a to agenta pre zabezpečenie.

...

Pre tento prípad je tiež charakteristické zriadenie zabezpečenia v prospech iba jediného veriteľa v syndikáte, tzv. agenta pre zabezpečenie, a to prostredníctvom spravidla paralelného dlhu, resp. ako spoločného a nerozdielneho veriteľa v úverovej zmluve. ...

V prípadoch absencie konštrukcie paralelného dlhu, resp. agenta pre zabezpečenie ako spoločného a nerozdielneho veriteľa by pre transakcie, ktoré sú financované prostredníctvom syndikovaného úveru, muselo platiť, že záložné právo by muselo byť zriadené v prospech všetkých veriteľov na syndikáte a nielen v prospech agenta pre zabezpečenie. Uvedené by bolo nielen v rozpore s praxou na trhu, ale by z praktického hľadiska vytváralo aj značné problémy (napríklad, pre prípad postúpenia časti úveru v syndikáte na iného veriteľ'a bude mať na následok nutnosť prípadných zmien v záložných zmluvách, ako aj opätovnej registrácie záložného práva a pod.).

Paralelný dlh

V prípade cezhraničných transakcií, pri ktorých sa zmluva o syndikovanom úvere riadi anglickým právom (čo predstavuje veľkú väčšinu takýchto financovaní na Slovensku), drží zabezpečenie agent pre zabezpečenie v prospech syndikátu v správe (tzv. trust). Keďže slovenské právo nepozná koncept správy, tieto úverové zmluvy vyžadujú doplnenie ustanovenia o tzv. paralelnom dlhu.

V princípe predstavuje paralelný dlh zmluvné dojednanie, ktoré zahŕňa uznanie samostatného dlhu dlžníkom v prospech agenta pre zabezpečenie. Tento paralelný dlh je nezávislý od dlhu podľa úverovej zmluvy a existuje paralelne alebo inak povedané simultánne s týmto (skutočným) dlhom. Uvedené má za následok skutočnosť, že v prípade splatenia tohto dlhu voči tomu-ktorému veriteľovi je aj paralelný dlh splatený rovnako a automaticky. Inými slovami, zmluvné dojednanie o paralelnom dlhu vytvorí priamy záväzok splatiť dlh povinnej osoby, ktorá zriadila zabezpečenie v prospech agenta pre zabezpečenie v sume, ktorá sa rovná a ktorú má táto povinná osoba voči ostatným veriteľom v syndikáte.

Treba podotknúť, že samotná vykonateľnosť tejto zmluvnej fikcie sa bude riadiť anglickým právom, resp. iným právom, ktorým sa riadi úverová alebo veriteľská zmluva a ktoré právo predmetnej jurisdikcie predpokladá vykonateľnosť tohto dojednania. V praxi tak ustanovenie o paralelnom dlhu musí byť teda primárne pripravené a jeho vykonateľnosť posúdená právnym poradcom oprávneným v danej jurisdikcii. ...

Z pohľadu samotných zabezpečovacích zmlúv je táto konštrukcia pomerne jednoduchá a záložné zmluvy sú koncipované tak, že záložca zriadi záložné právo v prospech agenta pre zabezpečenie. V niektorých krajinách je pochybnosť, či možno zriadiť zabezpečenie zabezpečujúce paralelný dlh. Z nášho pohľadu je posúdenie existencie paralelného dlhu otázkou zahraničného práva a slovenskými zabezpečovacími dokumentami je následne možné zabezpečiť takúto pohľadávku.

Spoločný a nerozdielny veriteľ

Okrem právnej fikcie paralelného dlhu je možné ošetriť situáciu potreby zriadenia zabezpečenia v prospech jedného veriteľa v syndikáte aj prostredníctvom zmluvných dojednaní, kde je agent pre zabezpečenie spoločným a nerozdielnym veriteľom. Uvedené je dôležité v prípade slovenských financovaní, kde sa bude úverová zmluva riadiť slovenským právom.

.....

Komisionárska zmluva

Okrem vyššie uvedených prípadov agenta pre zabezpečenie ako spoločného a nerozdielneho veriteľ'a bolo (a prípadne, vo veľmi zriedkavých prípadoch, je) možné sa pri domácich financovaniach stretnúť aj s komisionárskou zmluvou. Táto konštrukcia mala však svoje slabé miesta týkajúce sa spoločného zdieľania zabezpečenia v syndikáte a v súčasnosti je vhodnejšie z pohľadu praxe použiť koncept spoločného a nerozdielneho veriteľa, ktorý je v súčasnosti všeobecne akceptovateľným štandardom na trhu. "

Vojtko, M., Kapinaj, M., Kudlák, M., Valientová, S. a kol. Banking & Finance - všeobecná prax. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 259-262

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím