lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (116)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (6)
Michal Krajčírovič (6)
Ľuboslav Sisák (6)
Peter Kotvan (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Pavol Szabo (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Maroš Hačko (4)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Ivan Bojna (4)
Radovan Pala (4)
Natália Ľalíková (4)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Marián Porvažník (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Adam Valček (3)
Ludmila Kucharova (2)
Andrej Kostroš (2)
Juraj Schmidt (2)
Peter Zeleňák (2)
Jiří Remeš (2)
Ladislav Pollák (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Gedra (2)
Michal Hamar (2)
Jozef Kleberc (2)
Dávid Tluščák (2)
Anton Dulak (2)
Marek Maslák (2)
Gabriel Volšík (2)
Bob Matuška (2)
Richard Macko (2)
Roman Kopil (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Straňák (2)
Peter Varga (2)
Maroš Macko (2)
Zsolt Varga (2)
Tomáš Plško (2)
Tomáš Demo (1)
Pavel Lacko (1)
Matej Košalko (1)
Martin Poloha (1)
Eduard Pekarovič (1)
Lucia Palková (1)
David Horváth (1)
Dávid Kozák (1)
Dušan Marják (1)
Vladislav Pečík (1)
Petr Steiner (1)
Emil Vaňko (1)
Zuzana Kohútová (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Martin Estočák (1)
Michal Jediný (1)
Martin Hudec (1)
Ivan Kormaník (1)
Radoslav Pálka (1)
peter straka (1)
Gabriel Závodský (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Tomáš Pavlo (1)
Petr Novotný (1)
Juraj Lukáč (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Pavol Chrenko (1)
Natalia Janikova (1)
Marcel Ružarovský (1)
Martin Šrámek (1)
Robert Šorl (1)
Róbert Černák (1)
lukasmozola (1)
Michal Ďubek (1)
Robert Vrablica (1)
Katarína Dudíková (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Petr Kavan (1)
Pavol Mlej (1)
Paula Demianova (1)
Jakub Mandelík (1)
Martin Bránik (1)
Andrej Majerník (1)
I. Stiglitz (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Galgoczy (1)
Adam Pauček (1)
Michaela Stessl (1)
Matej Gera (1)
Patrik Patáč (1)
Vladimir Trojak (1)
Patrik Pupík (1)
Ondrej Jurišta (1)
Viliam Vaňko (1)
Zuzana Klincová (1)
Ivan Michalov (1)
Ivan Priadka (1)
Peter Marcin (1)
Marcel Jurko (1)
Bohumil Havel (1)
Ján Pirč (1)
Peter Janík (1)
Miriam Potočná (1)
Tibor Menyhért (1)
Nora Šajbidor (1)
Vincent Lechman (1)
Tomas Pavelka (1)
Tomáš Korman (1)
Jana Mitterpachova (1)
lukas.kvokacka (1)
Lucia Berdisová (1)
Tomas Kovac (1)
Peter Kubina (1)
Adam Glasnák (1)
Matej Kurian (1)
Igor Krist (1)
Roman Prochazka (1)
jaroslav čollák (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Bystrik Bugan (1)
Mikuláš Lévai (1)
David Halenák (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Zuzana Adamova (1)
Martin Svoboda (1)
Dušan Rostáš (1)
Peter K (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Malá príručka nezaisteného veriteľa - Syndikované úvery a kríza

Juraj Alexander, 29. 10. 2008 v 04:19

Väčšie úvery korporátnym dlžníkom sú často syndikované, tj. poskytnuté viacerými bankami od začiatku (klubové úvery) alebo poskytnuté jednou bankou, ktorá neskôr časť úveru predá (postúpi) iným bankám. Banky majú zároveň záujem obchodovať s úvermi (časťami úverov), za podmienok stanovených v úverovej zmluve, tj. napríklad predať problémový úver fondu, ktorý sa zaoberá nákupom podobných aktív (vulture funds). Toto obchodovanie prebieha na sekundárnom trhu a banky spravidla používajú tzv. “transfer certificates” (prevodné certifikáty) za týmto účelom.

V prípade, že je syndikovaný úver zaistený, má aranžujúca banka (arranger), prípadne banka, ktorá bude mať úlohu správcu úveru (facility agent), záujem, aby zaistenie úveru nedržali ostatné banky, ale len správca zaistenia (security agent), ktorý je väčšinou totožný so správcom úveru. Rovnaká potreba vzniká, ak je účastníkov syndikátu veľa, prípadne ak nie sú prítomní v krajine, kde sa nachádzajú aktíva dlžníka slúžiace ako zaistenie.

Táto situácia sa, v prípade dlžníkov v ČR a SR, zvykne riešiť pomocou dvoch štruktúr: 

V dôsledku súčasnej situácie na trhu sa dá predpokladať, že sa určité množstvo takto štruktúrovaných úverov dostane pred české a slovenské (insolvenčné) súdy. Nepochybne sa niekto pokúsi tieto štruktúry spochybniť (tj. napríklad napadnúť platnosť, výšku alebo identitu veriteľa oprávneného zo záložného práva), napr. nezaistený veriteľ, ktorý by tým mohol dosiahnuť vyššie uspokojenie v konkurze, alebo správca, ktorý môže s predmetmi nezaťaženými zaistením nakladať voľnejšie. Otázka je, kde ležia hranice pre platnosť takejto štruktúry (bez ohľadu na legal opinion, ktorý na ňu renomovaná pražská/bratislavská AK bankám vydala).

K dispozícii je len obmedzená judikatúra, najrelevantnejšie sa mi zdá rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 29 Odo 1121/2004, kde súd uvádza: „Ze solidární pohledávky se sice odvíjí samostatné právo každého ze solidárních věřitelů, odpovídá jí však jediný (jeden) dlužníkův závazek. . . . . Jednota takového závazku je dána (jako je tomu i v posuzované věci) jednotným obsahem i předmětem (stejným plněním) a pluralita se týká pouze jeho subjektů.” Z literatúry je relevantný článok P. Lavického (K historii, pojmu a vzniku solidárních závazků, Právní rozhledy 2/2005, str. 25-53), ktorý presadzuje opačnú koncepciu, tj. že ide o viac záväzkovo-právnych vzťahov, akurát s totožným predmetom plnenia – a tým pádom môžu byť aj podmienky dohodnuté medzi stranami rôzne pre jednotlivých veriteľov. 

Môj názor na vec je taký, že ak je dohoda strán dostatočne jasná (viz. NS ČR, rozsudok vo veci sp. zn. 33 Odo 1105/2005) v tom, aká pohľadávka správcu zaistenia je zaistenou pohľadávkou v rámci jednotlivých zaisťovacích dokumentov, tak je zaistenie zriadené (za dodržania ostatných podmienok) platne. Tou môže byť buď pohľadávka z paralelného dlhu alebo pohľadávka správcu zaistenia vyplývajúca z jeho aktívnej solidarity s ostatnými veriteľmi (a jeho vlastná pohľadávka z úveru, ktorý poskytol). Zostávajú ale otázky:


Názory k článku Malá príručka nezaisteného veriteľa - Syndikované úvery a kríza:


  Juraj Gyarfas, 31. 10. 2008 v 18:59 - výkon záložného práva

Skvelý článok ....
Ako bude prebiehať výkon záložného práva, keď máme dvoch veriteľov (obaja zapísaní na LV)? Musia pri výkone konať obaja? Alebo môže jeden konať samostatne? Čo ak výťažok nebude stačiť na úplné uspokojenie oboch?
Predstavujem si, že by nemuseli pri výkone konať spoločne a jeden z nich by dostal vyplatený výťažok, ktorý by nestačil ani len na pokrytie jeho časti pohľadávky. Musel by časť vyplatiť druhému, aby obe časti pohľadávky zostali pomerne uspokojené (resp. neuspokojené)? Na základe čoho?

  Juraj Gyarfas, 05. 03. 2009 v 16:27 - paralelný dlh

Píšeš, že paralelný dlh by mohol byť podľa cudzieho práva. Čo ak je však úverová dokumentácia podľa slovenského / českého práva a je tam snaha dohodnúť paralelný dlh? Podľa nášho práva by toto podľa mňa vôbec nemalo fungovať.

Čo však potom so zabezpečením? Zabezpečenie neplatného / neexistujúceho dlh asi tiež nemôže byť platné. To by banku asi moc nepotešilo ...

  Juraj Alexander, 06. 03. 2009 v 05:37 - pozri zákon

Indeed, pozri § 495 OZ. K tomu nie je judikatúra, ale preukázať dôvod - veď dôvodom môže byť aj potreba vytvoriť pohľadávku, ktorá bude zaistená, ak tá pohľadávka zodpovedá ekonomickému vzťahu medzi stranami (bez ohľadu na pluralitu...). Takže ja si myslím, že paralelný dlh by mal fungovať aj podľa českého alebo slovenského práva, viz. § 2 ods. 3 OZ, ale legal opinion by som na to nedal, keďže väčšina sudcov si to asi myslieť nebude. A toto sa bude riešiť hlavne v konkurze.

Z môjho výskumu vyplýva jedno rozhodnutie k § 495 OZ v novom znení, a to 32 Odo 626/2003. Ten síce smeruje skôr opačným smerom, ale podľa mňa plnenie zo strany bánk a dohoda o postavení správcu zaistenia je hospodárskym cieľom...

  Juraj Gyarfas, 06. 03. 2009 v 10:03 - ad § 495 a paralelny dlh

Nesuhlasim. Problem totiz podla mna nie je v tom, ci paralelny dlh ma kauzu (v tomto samozrejme suhlasim, ze podla § 495 kauza nemusi byt vyjadrena). Podla mna je vsak problematicke, ci existuju oba zavazky (t.j. aj voci Lender aj voci Security Agent) alebo ci existuje len jeden. Pri rieseni tejto situacie prostrednictvom paralelneho dlhu (a nie aktivnou solidaritou, ako pises vyssie), tuto otazku nevieme zodpovedat (podobnu otazku sme myslim spolu uz riesili pri dvojitom titule podla long-form ajd short-form agreement). Mozno som prilis formalisticky, ale ak existuju dva zavazky, mali by sa oba zaplatit. A ak sa ma zaplatit len jeden a ten druhy je len paralelny zavazok za ucelom zabezpecenia (t.j. v podstate fiktivny), je podla mna opravnene pochybovat o jeho platnej existencii.

  Martin Mendel, 22. 09. 2010 v 23:42 - ad paralelny dlh

Zdravím páni :-) zaujímavé názory, aj keď v tejto chvíli by som asi radšej ako problematické otázky videl jednoznačné odpovede. Momentálne ma trápi otázka zabezpečenia pohľadávky zo syndikovaného úveru. Ak by som vychádzal z toho, čo napísal Juraj A.: ak je úver poskytnutý bankami podľa anglického práva, je pre slovenské zabezpečenie rozhodujúca otázka, či má správca zabezpečenia pohľadávku, ktorá zodpovedá súčtu pohľadávok všetkých veriteľov syndikovaného úveru; resp. (z pohľadu dlžníka/dlžníkov) ... či má správca zabezpečenia pohľadávku, ktorá zodpovedá súčtu všetkých záväzkov dlžníka/dlžníkov vyplývajúcich zo syndikovaného úveru. Na túto otázku mi odpovie ctihodný anglický právnik. Ak povie, že takáto pohľadávka správcu zabezpečenia existuje, potom mám bezproblémovo fungujúce slovenské zabezpečenie. Ak takáto pohľadávka neexistuje, potom nemám ani zabezpečenie.

Z Vašej diskusie mi vyplýva, že by to mohlo byť ťažšie v prípade, že by som chcel syndikovaný úver podľa slovenského práva. V tomto prípade už nemôžem preniesť bremeno zodpovednosti na ctihodného anglického kolegu. No nie som si istý, či úplne rozumiem potrebe rozlišovať medzi paralelným dlhom a aktívnou solidaritou. Myslím, že sa oba varianty budú správať veľmi podobne. Obsahom dohody o paralelnom dlhu totiž nebude nič iné ako to, že pohľadávka správcu zodpovedá súčtu záväzkov dlžníka/dlžníkom voči veriteľom syndikovaného úveru. A v rozsahu v akom zaniknú záväzky dlžníka/dlžníkov zanikne aj časť pohľadávky správcu zabezpečenia. Čo samozrejme platí aj naopak, v rozsahu v akom zanikne (bude splatená) časť pohľadávky správcu zabezpečenia, zanikne aj záväzok dlžníka/dlžníkov voči jednotlivým veriteľom podľa dohody medzi nimi.

Takže som náchylný súhlasiť s Jurajom A., že syndikovaný úver podľa slovenského práva môže obsahovať platnú dohodu, ktorá pre účely zabezpečenia vytvára „solidárnu“ pohľadávku správcu zabezpečenia, ktorá zodpovedá súčtu záväzkov dlžníka/dlžníkov voči veriteľom syndikovaného úveru (platná platná dohoda by bola spôsobilá na zabezpečenie).

Juraj G., myslím, že si príliš formalistický :-) ... možno si sa nechal zviesť označením „paralelný dlh“...

Myslím, že paralelný dlh (alebo „aktívna solidárita sui generis“) nevytvára dva samostatné záväzky (aj keď podľa K. Kristovej in J. Lazar, Základy občianskeho hmotného práva, 2. zväzok, Iura Edition, 2000, s. 16 „podstata aktívnej solidarity spočíva v tom, že každý z veriteľov síce má samostatnú pohľadávku, avšak toto právo sa u všetkých vzťahuje na to isté plnenie“), ale spoločný záväzok voči/spoločnú pohľadávku správcu zabezpečenia s jednotlivými veriteľmi syndikovaného úveru. To znamená, že správca zabezpečenia alebo jednotlivý veriteľ môžu každý samostatne žiadať dlžníka/dlžníkov o splnenie celej pohľadávky poskytnutej daným veriteľom. Pričom zabezpečenie je oprávnený uplatňovať iba správca zabezpečenia.

Aktívna solidarita má uľahčovať splnenie dlhu dlžníkom ako aj vymáhanie dlhu veriteľmi voči dlžníkovi. Paralelný dlh má uľahčiť zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich zo syndikovaného úveru. Neviem, aké ustanovenie zákona by takéto uľahčenie zakazovalo alebo nedovoľovalo, aby si strany dohodli určitú formu solidarity pre zriadenie a výkon zabezpečenia. Zdá sa mi, že zmluvná voľnosť ( §2 ods. 3 OZ) a analógia zákona podľa §853 OZ budú mať v tomto prípade ničím nehatenú cestu, aby podporili platnosť „paralelnému dlhu“ aj podľa slovenského práva. A banky sa môžu tešiť aj naďalej :) ...

  Juraj Gyarfas, 26. 12. 2022 v 17:34 - security agent v slovenskej praxi

"Právne postavenie agenta pre zabezpečenie je odlišné od právneho postavenia agenta ako mandatára veriteľov.

Agent pre zabezpečenie je spoločným a nerozdielnym veriteľom každého peňažného záväzku dlžníka podľa klubovej/syndikovanej úverovej zmluvy s každým iným veriteľom danej úverovej zmluvy, s cieľom uplatňovania a výkonu všetkých práv veriteľov vyplývajúcich zo zabezpečovacích dokumentov, a to najmä výkonu záložných práv a prihlásenia zabezpečených pohľadávok veriteľov z klubovej/syndikovanej úverovej zmluvy do úpadkových konaní na majetok dlžníka a uplatňovanie práv na oddelené uspokojenie z predmetu zabezpečenia.

Na základe dohôd obsiahnutých v štandardizovanej klubovej/syndikovanej úverovej zmluve má agent pre zabezpečenie svoje vlastné a nezávislé právo žiadať dlžníka (alebo inú povinnú osobu, ktorá poskytla zabezpečenie záväzkov dlžníka) o plnenie ich záväzkov podľa zabezpečovacích dokumentov. Akékoľvek plnenie, ktoré agent pre zabezpečenie získa od dlžníka alebo iných povinných osôb v rámci výkonu zabezpečenia zo zabezpečovacích dokumentov, agent pre zabezpečenie následne rozdelí medzi veriteľov pomerne podľa výšky podielov, akými sa zúčastňujú na financovaní.

Dôležitou súčasťou fungovania právnej konštrukcie postavenia agenta pre zabezpečenie ako spoločného a nerozdielneho veriteľa každého peňažného záväzku dlžníka podľa klubovej/syndikovanej úverovej zmluvy s každým iným veriteľom je náležité vyznačenie tejto skutočnosti v účtovníctva dlžníka a aj v účtovníctve agenta pre zabezpečenie, spôsobom v súlade s príslušnými účtovnými princípmi a postupmi a tak, aby mal agent pre zabezpečenie dostatočnú aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a/alebo na prihlásenie pohľadávok všetkých veriteľov dlžníka na základe klubovej/syndikovanej úverovej zmluvy do konkurzu na majetok alebo v reštrukturalizácii dlžníka, a to ako zabezpečených pohľadávok, ktorých veritelia majú právo na oddelené uspokojenie v konkurze/reštrukturalizácii z predmetu zabezpečenia.
"

Vojtko, M., Kapinaj, M., Kudlák, M., Valientová, S. a kol. Banking & Finance - všeobecná prax. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 212.

_________

"Väčšie domáce financovania sú spravidla klubové alebo syndikované a pri cezhraničnom financovaní je to takmer vždy pravidlom. Z dôvodu participácie jednotlivých financujúcich strán na syndikovanom úvere by bolo nepraktické, aby zabezpečenie bolo poskytnuté v prospech všetkých veriteľov. Na tento účel je zabezpečenie zdieľané v syndikáte a je poskytnuté a zriadené formálne v prospech iba jedného z veriteľov, a to agenta pre zabezpečenie.

...

Pre tento prípad je tiež charakteristické zriadenie zabezpečenia v prospech iba jediného veriteľa v syndikáte, tzv. agenta pre zabezpečenie, a to prostredníctvom spravidla paralelného dlhu, resp. ako spoločného a nerozdielneho veriteľa v úverovej zmluve. ...

V prípadoch absencie konštrukcie paralelného dlhu, resp. agenta pre zabezpečenie ako spoločného a nerozdielneho veriteľa by pre transakcie, ktoré sú financované prostredníctvom syndikovaného úveru, muselo platiť, že záložné právo by muselo byť zriadené v prospech všetkých veriteľov na syndikáte a nielen v prospech agenta pre zabezpečenie. Uvedené by bolo nielen v rozpore s praxou na trhu, ale by z praktického hľadiska vytváralo aj značné problémy (napríklad, pre prípad postúpenia časti úveru v syndikáte na iného veriteľ'a bude mať na následok nutnosť prípadných zmien v záložných zmluvách, ako aj opätovnej registrácie záložného práva a pod.).

Paralelný dlh

V prípade cezhraničných transakcií, pri ktorých sa zmluva o syndikovanom úvere riadi anglickým právom (čo predstavuje veľkú väčšinu takýchto financovaní na Slovensku), drží zabezpečenie agent pre zabezpečenie v prospech syndikátu v správe (tzv. trust). Keďže slovenské právo nepozná koncept správy, tieto úverové zmluvy vyžadujú doplnenie ustanovenia o tzv. paralelnom dlhu.

V princípe predstavuje paralelný dlh zmluvné dojednanie, ktoré zahŕňa uznanie samostatného dlhu dlžníkom v prospech agenta pre zabezpečenie. Tento paralelný dlh je nezávislý od dlhu podľa úverovej zmluvy a existuje paralelne alebo inak povedané simultánne s týmto (skutočným) dlhom. Uvedené má za následok skutočnosť, že v prípade splatenia tohto dlhu voči tomu-ktorému veriteľovi je aj paralelný dlh splatený rovnako a automaticky. Inými slovami, zmluvné dojednanie o paralelnom dlhu vytvorí priamy záväzok splatiť dlh povinnej osoby, ktorá zriadila zabezpečenie v prospech agenta pre zabezpečenie v sume, ktorá sa rovná a ktorú má táto povinná osoba voči ostatným veriteľom v syndikáte.

Treba podotknúť, že samotná vykonateľnosť tejto zmluvnej fikcie sa bude riadiť anglickým právom, resp. iným právom, ktorým sa riadi úverová alebo veriteľská zmluva a ktoré právo predmetnej jurisdikcie predpokladá vykonateľnosť tohto dojednania. V praxi tak ustanovenie o paralelnom dlhu musí byť teda primárne pripravené a jeho vykonateľnosť posúdená právnym poradcom oprávneným v danej jurisdikcii. ...

Z pohľadu samotných zabezpečovacích zmlúv je táto konštrukcia pomerne jednoduchá a záložné zmluvy sú koncipované tak, že záložca zriadi záložné právo v prospech agenta pre zabezpečenie. V niektorých krajinách je pochybnosť, či možno zriadiť zabezpečenie zabezpečujúce paralelný dlh. Z nášho pohľadu je posúdenie existencie paralelného dlhu otázkou zahraničného práva a slovenskými zabezpečovacími dokumentami je následne možné zabezpečiť takúto pohľadávku.

Spoločný a nerozdielny veriteľ

Okrem právnej fikcie paralelného dlhu je možné ošetriť situáciu potreby zriadenia zabezpečenia v prospech jedného veriteľa v syndikáte aj prostredníctvom zmluvných dojednaní, kde je agent pre zabezpečenie spoločným a nerozdielnym veriteľom. Uvedené je dôležité v prípade slovenských financovaní, kde sa bude úverová zmluva riadiť slovenským právom.

.....

Komisionárska zmluva

Okrem vyššie uvedených prípadov agenta pre zabezpečenie ako spoločného a nerozdielneho veriteľ'a bolo (a prípadne, vo veľmi zriedkavých prípadoch, je) možné sa pri domácich financovaniach stretnúť aj s komisionárskou zmluvou. Táto konštrukcia mala však svoje slabé miesta týkajúce sa spoločného zdieľania zabezpečenia v syndikáte a v súčasnosti je vhodnejšie z pohľadu praxe použiť koncept spoločného a nerozdielneho veriteľa, ktorý je v súčasnosti všeobecne akceptovateľným štandardom na trhu.
"

Vojtko, M., Kapinaj, M., Kudlák, M., Valientová, S. a kol. Banking & Finance - všeobecná prax. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 259-262


  Juraj Gyarfas, 20. 03. 2024 v 16:20 - security agent v dlhopisovej praxi

"Záverom oba právne inštitúty – komisionár podľa komisionárskej zmluvy alebo spoločné a nerozdielne veriteľstvo – v slovenskom právnom poriadku pre postavenie agenta pre zabezpečenie fungujú a sú oba platné a vymáhateľné v štandardnom rozsahu [T.j. vymáhateľné za štandardných predpokladov a so štandardnými výhradami]; pre plný rozsah aktívnej legitimácie agenta pre zabezpečenie pri použití ktoréhokoľvek z týchto právnych inštitútov je však potrebné účtovať o pohľadávke zabezpečenej daným zabezpečením aj v účtovníctve agenta pre zabezpečenie. "

Gosssányiová, P. In: Vojtko, M., Jedinák, P., Pálka, R. a kol. Právo a prax kapitálových trhov. Praktická príručka. Bratislava : C. H. Beck, 2023, s. 227.


Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím