lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (161)
Juraj Gyarfas (116)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Michal Krajčírovič (6)
Peter Kotvan (6)
Adam Zlámal (6)
Ondrej Halama (6)
Xénia Petrovičová (6)
Ľuboslav Sisák (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Maroš Hačko (4)
Petr Kolman (4)
Natália Ľalíková (4)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Ivan Bojna (4)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Marián Porvažník (3)
Jakub Jošt (3)
Gabriel Volšík (2)
Juraj Straňák (2)
Jozef Kleberc (2)
Juraj Schmidt (2)
Ladislav Pollák (2)
Roman Kopil (2)
Maroš Macko (2)
Lukáš Peško (2)
Ludmila Kucharova (2)
Dávid Tluščák (2)
Martin Serfozo (2)
Marek Maslák (2)
Martin Gedra (2)
Richard Macko (2)
Jiří Remeš (2)
Zsolt Varga (2)
Andrej Kostroš (2)
Tomáš Plško (2)
Michal Hamar (2)
Peter Varga (2)
Peter Zeleňák (2)
Bob Matuška (2)
Anton Dulak (2)
Petr Novotný (1)
Jana Mitterpachova (1)
Roman Prochazka (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Patrik Pupík (1)
Robert Vrablica (1)
jaroslav čollák (1)
Tomas Kovac (1)
Tibor Menyhért (1)
Katarína Dudíková (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Zuzana Adamova (1)
Zuzana Klincová (1)
Zuzana Kohútová (1)
Pavel Lacko (1)
David Horváth (1)
Tomáš Pavlo (1)
Vincent Lechman (1)
Petr Kavan (1)
Pavol Mlej (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Eduard Pekarovič (1)
peter straka (1)
Jakub Mandelík (1)
Robert Šorl (1)
Mikuláš Lévai (1)
Nora Šajbidor (1)
lukas.kvokacka (1)
Martin Svoboda (1)
Bystrik Bugan (1)
Bohumil Havel (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Andrej Majerník (1)
lukasmozola (1)
Róbert Černák (1)
Viliam Vaňko (1)
Ivan Kormaník (1)
Michaela Stessl (1)
Radoslav Pálka (1)
Natalia Janikova (1)
Dušan Rostáš (1)
Miriam Potočná (1)
Martin Hudec (1)
Tomáš Ľalík (1)
Ondrej Jurišta (1)
Martin Estočák (1)
Peter Janík (1)
Igor Krist (1)
Michal Ďubek (1)
Martin Šrámek (1)
Adam Pauček (1)
Martin Galgoczy (1)
Ján Pirč (1)
Ivan Michalov (1)
Marcel Jurko (1)
Lucia Berdisová (1)
Peter Kubina (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Gabriel Závodský (1)
Martin Bránik (1)
Petr Steiner (1)
Dávid Kozák (1)
Ivan Priadka (1)
Patrik Patáč (1)
Dušan Marják (1)
Marcel Ružarovský (1)
Matej Kurian (1)
Martin Poloha (1)
Matej Gera (1)
Tomáš Korman (1)
Lucia Palková (1)
Tomáš Demo (1)
Vladimir Trojak (1)
Adam Glasnák (1)
Tomas Pavelka (1)
David Halenák (1)
Peter K (1)
Peter Marcin (1)
Emil Vaňko (1)
Matej Košalko (1)
I. Stiglitz (1)
Juraj Lukáč (1)
Vladislav Pečík (1)
Paula Demianova (1)
Michal Jediný (1)
Pavol Chrenko (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Karteziánske rovnice a sloboda usadzovania

Juraj Alexander, 15. 10. 2008 v 04:56

Rád by som sa vyjadril k jednej staršej novinke nepochybne už zachytenej na českom aj slovenskom právnickom radare, a to k stanovisku generálneho advokáta Madura vo veci Cartesio predloženej Európskemu súdnemu dvoru na rozhodnutie predbežnej otázky (C-210/06).

Maďarská spoločnosť sa snaží presunúť svoje “operational headquarters” do talianska a zapísať tento presun do maďarského obchodného registra. Maďarské právo samozrejme takú vec, podobne ako české alebo slovenské právo, nepripúšťa (české to zakazuje - §19c(2) OZ, slovenskému je to jedno, len to nevie zapísať do OR - §2(3) ObchZ). Cartesio sa opiera o slobodu usadzovania. Podľa judikatúry ESD majú spoločnosti právo usadiť sa v inom štáte, ale podľa 20 rokov starého rozhodnutia Daily Mail (81/87) môže členský štát vyžadovať, aby spoločnosť založená podľa jeho práva mala centrálu (nazývanú stredisko hlavných záujmov, skutočné sídlo alebo ináč) na jeho území. Generálny advokát však z novšej judikatúry týkajúcej sa slobody usadzovania dovodzuje, že je potrebná zmena tohoto stanoviska, pretože ide o “an outright negation of the freedom of establishment”.

Na detailnú analýzu tu nie je priestor ani nie som na ňu povolaný. Zaujímavá je však poznámka na konci stanoviska, kde GA hovorí, že “it may be acceptable for a Member State to set certain conditions before a company constituted under its own national company law can transfer its operational headquarters abroad. It might, for instance, be possible for the Member State to consider that it will no longer be able to exercise any effective control over the company and, therefore, to require that the company amends its constitution and ceases to be governed by the full measure of the company law under which it was constituted.

Otázka je, aké môžu byť tieto opatrenia. Zmena práva, ktorým sa riadia vnútorné pomery spoločnosti? Nevyžadovalo by to nejakú koordináciu medzi pôvodným a novým rozhodným právom? Nie je jasné, či to počká na 14. smernicu (tj. o presune sídla, ktorá sa pripravuje a nemala by vyžadovať aj presun skutočného sídla spoločnosti), ako (do istej miery) počkalo rozhodnutie o možnosti cezhraničných fúzií v Sevic Systems AG (C-411/03) na desiatu.. (myšlienka od Zdeňka Kapitána, viz. tu). Zaujímavé je, že GA Maduro vo svojom stanovisku nezmieňuje "impact assessment" realizovaný komisiou k tomuto problému ani návrh 14. smernice. To je pomerne zvláštny prístup k riešeniu takto citlivej otázky.

V Európe si neviem predstaviť situáciu ako v USA, kde nič podobné ako sloboda usadzovania neexistuje a jednotlivé štáty môžu cudzím (tj. v inom spojenom štáte založeným) spoločnostiam zakázať prevádzkovanie podniku na svojom území (viz. Railway Express Agency v. Commonwealth of Virginia, 282 U.S. 440 (1931)). Napriek tomu to štáty nerobia a nevyžadujú aplikáciu vlastného korporátneho práva na cudzie spoločnosti (výnimkou je New York a California, ale len v niektorých prípadoch). Zároveň sú jednotlivé korporátne práva viac-menej skoordinované za účelom presunu (registrového) sídla. V Európe bol predchádzajúci krok, tj. umožnenie usadenia sa cudzej spoločnosti, umožnený až ESD. Je potrebný “federálny” zásah v podobe rozhodnutia ESD v ďalšom kroku?

Aké budú daňové dôsledky takého presunu nie je celkom jasné. V Lasteyrie du Saillant (C-9/02) súd rozhodol, že tiché rezervy fyzickej osoby nemôže štát, z ktorého sa odsťahováva, zdaniť pri odchode. Bude to isté platiť pre právnické osoby?

Slovenské (obchodné) právo sa nezaujíma o skutočné sídlo spoločnosti. České naopak. Aké sú reálne dôsledky? Existujú slovenské spoločnosti s hlavným sídlom v cudzine? Určite. Tvária sa tak aj pred daňovými orgánmi? To neviem. Zaujímavá otázka. Určite to ale znamená, že slovenské právo nebude treba, na rozdiel od českého, meniť, ak ESD rozhodne v súlade so stanoviskom GA.


Názory k článku Karteziánske rovnice a sloboda usadzovania:


Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím