lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (163)
Juraj Gyarfas (119)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Tomáš Klinka (27)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (12)
Michal Krajčírovič (10)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Ľuboslav Sisák (7)
Ondrej Halama (7)
Michal Novotný (7)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Petr Kolman (4)
Maroš Hačko (4)
Natália Ľalíková (4)
Josef Kotásek (4)
Pavol Szabo (4)
Ivan Bojna (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Denisa Dulaková (3)
Peter Pethő (3)
Adam Valček (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Josef Šilhán (3)
Marián Porvažník (3)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Adam Glasnák (2)
Tomáš Plško (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Gedra (2)
Marek Maslák (2)
Jozef Kleberc (2)
Ladislav Pollák (2)
Bob Matuška (2)
Anton Dulak (2)
Lukáš Peško (2)
Michal Hamar (2)
Roman Kopil (2)
Richard Macko (2)
Peter Zeleňák (2)
Gabriel Volšík (2)
Peter Varga (2)
Zsolt Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Andrej Kostroš (2)
Ludmila Kucharova (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Straňák (2)
Maroš Macko (2)
Dávid Tluščák (2)
Ján Štiavnický (1)
Ivan Michalov (1)
Nora Šajbidor (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Zuzana Kohútová (1)
Zuzana Adamova (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Emil Vaňko (1)
Jakub Stupka (1)
Vladimir Trojak (1)
Andrej Majerník (1)
Ivan Priadka (1)
Gabriel Závodský (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Ondrej Jurišta (1)
Martin Šrámek (1)
Pavol Chrenko (1)
Lucia Berdisová (1)
Marcel Jurko (1)
Katarína Dudíková (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Peter Kubina (1)
Pavel Lacko (1)
Dávid Kozák (1)
Dušan Marják (1)
Dušan Rostáš (1)
Martin Hudec (1)
David Horváth (1)
Lucia Palková (1)
Viliam Vaňko (1)
Jakub Mandelík (1)
peter straka (1)
Paula Demianova (1)
Jakub Petráš (1)
I. Stiglitz (1)
Martin Svoboda (1)
Ján Pirč (1)
Marcel Ružarovský (1)
Bohumil Havel (1)
Miriam Potočná (1)
Michaela Stessl (1)
Jana Mitterpachova (1)
Petr Steiner (1)
Radoslav Pálka (1)
Ivan Kormaník (1)
Michaela Vadkerti (1)
Martin Galgoczy (1)
lukasmozola (1)
David Halenák (1)
Tomáš Korman (1)
Adam Pauček (1)
Tomas Pavelka (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Patrik Patáč (1)
Tomáš Demo (1)
Roman Prochazka (1)
Tomáš Pavlo (1)
Petr Kavan (1)
Martin Estočák (1)
Peter Marcin (1)
Rastislav Skovajsa (1)
Michal Jediný (1)
Pavol Mlej (1)
Martin Poloha (1)
Robert Vrablica (1)
Vincent Lechman (1)
Patrik Pupík (1)
Tomáš Ľalík (1)
Natalia Janikova (1)
Juraj Lukáč (1)
Juraj Vivoda (1)
Martin Bránik (1)
Eduard Pekarovič (1)
Tomas Kovac (1)
lukas.kvokacka (1)
Matej Kurian (1)
Róbert Černák (1)
Robert Šorl (1)
Matej Košalko (1)
Vladislav Pečík (1)
Peter K (1)
Igor Krist (1)
Peter Janík (1)
Zuzana Klincová (1)
Tibor Menyhért (1)
Mikuláš Lévai (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Michal Ďubek (1)
Petr Novotný (1)
jaroslav čollák (1)
Matej Gera (1)
Bystrik Bugan (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Karteziánske rovnice a sloboda usadzovania

Juraj Alexander, 15. 10. 2008 v 04:56

Rád by som sa vyjadril k jednej staršej novinke nepochybne už zachytenej na českom aj slovenskom právnickom radare, a to k stanovisku generálneho advokáta Madura vo veci Cartesio predloženej Európskemu súdnemu dvoru na rozhodnutie predbežnej otázky (C-210/06).

Maďarská spoločnosť sa snaží presunúť svoje “operational headquarters” do talianska a zapísať tento presun do maďarského obchodného registra. Maďarské právo samozrejme takú vec, podobne ako české alebo slovenské právo, nepripúšťa (české to zakazuje - §19c(2) OZ, slovenskému je to jedno, len to nevie zapísať do OR - §2(3) ObchZ). Cartesio sa opiera o slobodu usadzovania. Podľa judikatúry ESD majú spoločnosti právo usadiť sa v inom štáte, ale podľa 20 rokov starého rozhodnutia Daily Mail (81/87) môže členský štát vyžadovať, aby spoločnosť založená podľa jeho práva mala centrálu (nazývanú stredisko hlavných záujmov, skutočné sídlo alebo ináč) na jeho území. Generálny advokát však z novšej judikatúry týkajúcej sa slobody usadzovania dovodzuje, že je potrebná zmena tohoto stanoviska, pretože ide o “an outright negation of the freedom of establishment”.

Na detailnú analýzu tu nie je priestor ani nie som na ňu povolaný. Zaujímavá je však poznámka na konci stanoviska, kde GA hovorí, že “it may be acceptable for a Member State to set certain conditions before a company constituted under its own national company law can transfer its operational headquarters abroad. It might, for instance, be possible for the Member State to consider that it will no longer be able to exercise any effective control over the company and, therefore, to require that the company amends its constitution and ceases to be governed by the full measure of the company law under which it was constituted.“

Otázka je, aké môžu byť tieto opatrenia. Zmena práva, ktorým sa riadia vnútorné pomery spoločnosti? Nevyžadovalo by to nejakú koordináciu medzi pôvodným a novým rozhodným právom? Nie je jasné, či to počká na 14. smernicu (tj. o presune sídla, ktorá sa pripravuje a nemala by vyžadovať aj presun skutočného sídla spoločnosti), ako (do istej miery) počkalo rozhodnutie o možnosti cezhraničných fúzií v Sevic Systems AG (C-411/03) na desiatu.. (myšlienka od Zdeňka Kapitána, viz. tu). Zaujímavé je, že GA Maduro vo svojom stanovisku nezmieňuje "impact assessment" realizovaný komisiou k tomuto problému ani návrh 14. smernice. To je pomerne zvláštny prístup k riešeniu takto citlivej otázky.

V Európe si neviem predstaviť situáciu ako v USA, kde nič podobné ako sloboda usadzovania neexistuje a jednotlivé štáty môžu cudzím (tj. v inom spojenom štáte založeným) spoločnostiam zakázať prevádzkovanie podniku na svojom území (viz. Railway Express Agency v. Commonwealth of Virginia, 282 U.S. 440 (1931)). Napriek tomu to štáty nerobia a nevyžadujú aplikáciu vlastného korporátneho práva na cudzie spoločnosti (výnimkou je New York a California, ale len v niektorých prípadoch). Zároveň sú jednotlivé korporátne práva viac-menej skoordinované za účelom presunu (registrového) sídla. V Európe bol predchádzajúci krok, tj. umožnenie usadenia sa cudzej spoločnosti, umožnený až ESD. Je potrebný “federálny” zásah v podobe rozhodnutia ESD v ďalšom kroku?

Aké budú daňové dôsledky takého presunu nie je celkom jasné. V Lasteyrie du Saillant (C-9/02) súd rozhodol, že tiché rezervy fyzickej osoby nemôže štát, z ktorého sa odsťahováva, zdaniť pri odchode. Bude to isté platiť pre právnické osoby?

Slovenské (obchodné) právo sa nezaujíma o skutočné sídlo spoločnosti. České naopak. Aké sú reálne dôsledky? Existujú slovenské spoločnosti s hlavným sídlom v cudzine? Určite. Tvária sa tak aj pred daňovými orgánmi? To neviem. Zaujímavá otázka. Určite to ale znamená, že slovenské právo nebude treba, na rozdiel od českého, meniť, ak ESD rozhodne v súlade so stanoviskom GA.


Názory k článku Karteziánske rovnice a sloboda usadzovania:


Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím