lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (118)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (10)
Tomáš Čentík (9)
Michal Krajčírovič (9)
Zuzana Hecko (9)
Ľuboslav Sisák (7)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (7)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Xénia Petrovičová (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Pavol Szabo (4)
Maroš Hačko (4)
Petr Kolman (4)
Ivan Bojna (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Denisa Dulaková (3)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Marián Porvažník (3)
Ludmila Kucharova (2)
Juraj Schmidt (2)
Adam Glasnák (2)
Gabriel Volšík (2)
Lukáš Peško (2)
Roman Kopil (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Gedra (2)
Martin Serfozo (2)
Richard Macko (2)
Maroš Macko (2)
Anton Dulak (2)
Peter Varga (2)
Tomáš Plško (2)
Michal Hamar (2)
Dávid Tluščák (2)
Jozef Kleberc (2)
Zsolt Varga (2)
Andrej Kostroš (2)
Ladislav Pollák (2)
Juraj Straňák (2)
Peter Zeleňák (2)
Marek Maslák (2)
Bob Matuška (2)
Zuzana Klincová (1)
Tomáš Demo (1)
Tomáš Korman (1)
Natalia Janikova (1)
Tomas Pavelka (1)
Radoslav Pálka (1)
Marcel Ružarovský (1)
Tomas Kovac (1)
Igor Krist (1)
Mikuláš Lévai (1)
Ivan Kormaník (1)
Ondrej Jurišta (1)
Michaela Stessl (1)
Michal Ďubek (1)
Vladislav Pečík (1)
Roman Prochazka (1)
Zuzana Adamova (1)
Matej Košalko (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Michal Jediný (1)
Martin Poloha (1)
Ján Pirč (1)
Juraj Lukáč (1)
Patrik Patáč (1)
Viliam Vaňko (1)
Zuzana Bukvisova (1)
David Halenák (1)
Vladimir Trojak (1)
Katarína Dudíková (1)
Martin Estočák (1)
Ivan Priadka (1)
Tomáš Pavlo (1)
Lucia Palková (1)
Dávid Kozák (1)
Ján Štiavnický (1)
Robert Šorl (1)
Zuzana Kohútová (1)
lukasmozola (1)
Martin Hudec (1)
Matej Gera (1)
Rastislav Skovajsa (1)
Pavol Chrenko (1)
Marcel Jurko (1)
Róbert Černák (1)
Petr Kavan (1)
Eduard Pekarovič (1)
Martin Šrámek (1)
Nora Šajbidor (1)
Dušan Rostáš (1)
Tibor Menyhért (1)
Peter Janík (1)
peter straka (1)
Matej Kurian (1)
Petr Novotný (1)
David Horváth (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Martin Galgoczy (1)
Jana Mitterpachova (1)
Pavel Lacko (1)
Petr Steiner (1)
Bystrik Bugan (1)
Peter Marcin (1)
jaroslav čollák (1)
Patrik Pupík (1)
Andrej Majerník (1)
Peter K (1)
Paula Demianova (1)
Pavol Mlej (1)
lukas.kvokacka (1)
Jakub Mandelík (1)
I. Stiglitz (1)
Lucia Berdisová (1)
Martin Bránik (1)
Miriam Potočná (1)
Adam Pauček (1)
Bohumil Havel (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Svoboda (1)
Ivan Michalov (1)
Vincent Lechman (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Dušan Marják (1)
Robert Vrablica (1)
Emil Vaňko (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Peter Kubina (1)
Gabriel Závodský (1)
Tomáš Ľalík (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Karteziánske rovnice a sloboda usadzovania

Juraj Alexander, 15. 10. 2008 v 04:56

Rád by som sa vyjadril k jednej staršej novinke nepochybne už zachytenej na českom aj slovenskom právnickom radare, a to k stanovisku generálneho advokáta Madura vo veci Cartesio predloženej Európskemu súdnemu dvoru na rozhodnutie predbežnej otázky (C-210/06).

Maďarská spoločnosť sa snaží presunúť svoje “operational headquarters” do talianska a zapísať tento presun do maďarského obchodného registra. Maďarské právo samozrejme takú vec, podobne ako české alebo slovenské právo, nepripúšťa (české to zakazuje - §19c(2) OZ, slovenskému je to jedno, len to nevie zapísať do OR - §2(3) ObchZ). Cartesio sa opiera o slobodu usadzovania. Podľa judikatúry ESD majú spoločnosti právo usadiť sa v inom štáte, ale podľa 20 rokov starého rozhodnutia Daily Mail (81/87) môže členský štát vyžadovať, aby spoločnosť založená podľa jeho práva mala centrálu (nazývanú stredisko hlavných záujmov, skutočné sídlo alebo ináč) na jeho území. Generálny advokát však z novšej judikatúry týkajúcej sa slobody usadzovania dovodzuje, že je potrebná zmena tohoto stanoviska, pretože ide o “an outright negation of the freedom of establishment”.

Na detailnú analýzu tu nie je priestor ani nie som na ňu povolaný. Zaujímavá je však poznámka na konci stanoviska, kde GA hovorí, že “it may be acceptable for a Member State to set certain conditions before a company constituted under its own national company law can transfer its operational headquarters abroad. It might, for instance, be possible for the Member State to consider that it will no longer be able to exercise any effective control over the company and, therefore, to require that the company amends its constitution and ceases to be governed by the full measure of the company law under which it was constituted.

Otázka je, aké môžu byť tieto opatrenia. Zmena práva, ktorým sa riadia vnútorné pomery spoločnosti? Nevyžadovalo by to nejakú koordináciu medzi pôvodným a novým rozhodným právom? Nie je jasné, či to počká na 14. smernicu (tj. o presune sídla, ktorá sa pripravuje a nemala by vyžadovať aj presun skutočného sídla spoločnosti), ako (do istej miery) počkalo rozhodnutie o možnosti cezhraničných fúzií v Sevic Systems AG (C-411/03) na desiatu.. (myšlienka od Zdeňka Kapitána, viz. tu). Zaujímavé je, že GA Maduro vo svojom stanovisku nezmieňuje "impact assessment" realizovaný komisiou k tomuto problému ani návrh 14. smernice. To je pomerne zvláštny prístup k riešeniu takto citlivej otázky.

V Európe si neviem predstaviť situáciu ako v USA, kde nič podobné ako sloboda usadzovania neexistuje a jednotlivé štáty môžu cudzím (tj. v inom spojenom štáte založeným) spoločnostiam zakázať prevádzkovanie podniku na svojom území (viz. Railway Express Agency v. Commonwealth of Virginia, 282 U.S. 440 (1931)). Napriek tomu to štáty nerobia a nevyžadujú aplikáciu vlastného korporátneho práva na cudzie spoločnosti (výnimkou je New York a California, ale len v niektorých prípadoch). Zároveň sú jednotlivé korporátne práva viac-menej skoordinované za účelom presunu (registrového) sídla. V Európe bol predchádzajúci krok, tj. umožnenie usadenia sa cudzej spoločnosti, umožnený až ESD. Je potrebný “federálny” zásah v podobe rozhodnutia ESD v ďalšom kroku?

Aké budú daňové dôsledky takého presunu nie je celkom jasné. V Lasteyrie du Saillant (C-9/02) súd rozhodol, že tiché rezervy fyzickej osoby nemôže štát, z ktorého sa odsťahováva, zdaniť pri odchode. Bude to isté platiť pre právnické osoby?

Slovenské (obchodné) právo sa nezaujíma o skutočné sídlo spoločnosti. České naopak. Aké sú reálne dôsledky? Existujú slovenské spoločnosti s hlavným sídlom v cudzine? Určite. Tvária sa tak aj pred daňovými orgánmi? To neviem. Zaujímavá otázka. Určite to ale znamená, že slovenské právo nebude treba, na rozdiel od českého, meniť, ak ESD rozhodne v súlade so stanoviskom GA.


Názory k článku Karteziánske rovnice a sloboda usadzovania:


Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím