lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (162)
Juraj Gyarfas (119)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (10)
Michal Krajčírovič (9)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Ľuboslav Sisák (7)
Ondrej Halama (7)
Michal Novotný (7)
Peter Kotvan (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Pavol Szabo (4)
Petr Kolman (4)
Radovan Pala (4)
Ivan Bojna (4)
Monika Dubská (4)
Ján Lazur (4)
Maroš Hačko (4)
Natália Ľalíková (4)
Josef Kotásek (4)
Marián Porvažník (3)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Josef Šilhán (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Jakub Jošt (3)
Jiří Remeš (2)
Juraj Straňák (2)
Tomáš Plško (2)
Juraj Schmidt (2)
Marek Maslák (2)
Roman Kopil (2)
Jozef Kleberc (2)
Ladislav Pollák (2)
Zsolt Varga (2)
Peter Varga (2)
Anton Dulak (2)
Dávid Tluščák (2)
Lukáš Peško (2)
Bob Matuška (2)
Adam Glasnák (2)
Maroš Macko (2)
Gabriel Volšík (2)
Peter Zeleňák (2)
Andrej Kostroš (2)
Michal Hamar (2)
Richard Macko (2)
Martin Serfozo (2)
Martin Gedra (2)
Ludmila Kucharova (2)
Katarína Dudíková (1)
Eduard Pekarovič (1)
Martin Poloha (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Miriam Potočná (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Estočák (1)
Igor Krist (1)
peter straka (1)
Rastislav Skovajsa (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Mikuláš Lévai (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Michaela Stessl (1)
Michal Jediný (1)
Michal Ďubek (1)
Michaela Vadkerti (1)
Peter K (1)
Peter Janík (1)
Marcel Ružarovský (1)
Tibor Menyhért (1)
jaroslav čollák (1)
David Halenák (1)
Dušan Marják (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Vladimir Trojak (1)
Pavol Chrenko (1)
Petr Kavan (1)
Martin Galgoczy (1)
Tomáš Demo (1)
Bystrik Bugan (1)
Bohumil Havel (1)
Róbert Černák (1)
Natalia Janikova (1)
Zuzana Klincová (1)
Martin Hudec (1)
Martin Šrámek (1)
Marcel Jurko (1)
Patrik Pupík (1)
Jakub Mandelík (1)
Tomas Pavelka (1)
Ján Pirč (1)
Radoslav Pálka (1)
Matej Košalko (1)
David Horváth (1)
Robert Šorl (1)
Vladislav Pečík (1)
Lucia Berdisová (1)
Tomáš Pavlo (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Dávid Kozák (1)
Ivan Priadka (1)
Dušan Rostáš (1)
Robert Vrablica (1)
Peter Kubina (1)
Zuzana Kohútová (1)
Matej Gera (1)
Patrik Patáč (1)
Petr Novotný (1)
Andrej Majerník (1)
Tomáš Ľalík (1)
Ján Štiavnický (1)
Emil Vaňko (1)
Ondrej Jurišta (1)
Vincent Lechman (1)
Pavol Mlej (1)
Petr Steiner (1)
Martin Svoboda (1)
I. Stiglitz (1)
lukasmozola (1)
Jana Mitterpachova (1)
Adam Pauček (1)
Ivan Michalov (1)
Matej Kurian (1)
Zuzana Adamova (1)
Tomas Kovac (1)
Viliam Vaňko (1)
Lucia Palková (1)
Roman Prochazka (1)
Martin Bránik (1)
Gabriel Závodský (1)
Paula Demianova (1)
Ivan Kormaník (1)
Nina Gaisbacherova (1)
lukas.kvokacka (1)
Pavel Lacko (1)
Peter Marcin (1)
Tomáš Korman (1)
Nora Šajbidor (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Karteziánske rovnice a sloboda usadzovania

Juraj Alexander, 15. 10. 2008 v 04:56

Rád by som sa vyjadril k jednej staršej novinke nepochybne už zachytenej na českom aj slovenskom právnickom radare, a to k stanovisku generálneho advokáta Madura vo veci Cartesio predloženej Európskemu súdnemu dvoru na rozhodnutie predbežnej otázky (C-210/06).

Maďarská spoločnosť sa snaží presunúť svoje “operational headquarters” do talianska a zapísať tento presun do maďarského obchodného registra. Maďarské právo samozrejme takú vec, podobne ako české alebo slovenské právo, nepripúšťa (české to zakazuje - §19c(2) OZ, slovenskému je to jedno, len to nevie zapísať do OR - §2(3) ObchZ). Cartesio sa opiera o slobodu usadzovania. Podľa judikatúry ESD majú spoločnosti právo usadiť sa v inom štáte, ale podľa 20 rokov starého rozhodnutia Daily Mail (81/87) môže členský štát vyžadovať, aby spoločnosť založená podľa jeho práva mala centrálu (nazývanú stredisko hlavných záujmov, skutočné sídlo alebo ináč) na jeho území. Generálny advokát však z novšej judikatúry týkajúcej sa slobody usadzovania dovodzuje, že je potrebná zmena tohoto stanoviska, pretože ide o “an outright negation of the freedom of establishment”.

Na detailnú analýzu tu nie je priestor ani nie som na ňu povolaný. Zaujímavá je však poznámka na konci stanoviska, kde GA hovorí, že “it may be acceptable for a Member State to set certain conditions before a company constituted under its own national company law can transfer its operational headquarters abroad. It might, for instance, be possible for the Member State to consider that it will no longer be able to exercise any effective control over the company and, therefore, to require that the company amends its constitution and ceases to be governed by the full measure of the company law under which it was constituted.

Otázka je, aké môžu byť tieto opatrenia. Zmena práva, ktorým sa riadia vnútorné pomery spoločnosti? Nevyžadovalo by to nejakú koordináciu medzi pôvodným a novým rozhodným právom? Nie je jasné, či to počká na 14. smernicu (tj. o presune sídla, ktorá sa pripravuje a nemala by vyžadovať aj presun skutočného sídla spoločnosti), ako (do istej miery) počkalo rozhodnutie o možnosti cezhraničných fúzií v Sevic Systems AG (C-411/03) na desiatu.. (myšlienka od Zdeňka Kapitána, viz. tu). Zaujímavé je, že GA Maduro vo svojom stanovisku nezmieňuje "impact assessment" realizovaný komisiou k tomuto problému ani návrh 14. smernice. To je pomerne zvláštny prístup k riešeniu takto citlivej otázky.

V Európe si neviem predstaviť situáciu ako v USA, kde nič podobné ako sloboda usadzovania neexistuje a jednotlivé štáty môžu cudzím (tj. v inom spojenom štáte založeným) spoločnostiam zakázať prevádzkovanie podniku na svojom území (viz. Railway Express Agency v. Commonwealth of Virginia, 282 U.S. 440 (1931)). Napriek tomu to štáty nerobia a nevyžadujú aplikáciu vlastného korporátneho práva na cudzie spoločnosti (výnimkou je New York a California, ale len v niektorých prípadoch). Zároveň sú jednotlivé korporátne práva viac-menej skoordinované za účelom presunu (registrového) sídla. V Európe bol predchádzajúci krok, tj. umožnenie usadenia sa cudzej spoločnosti, umožnený až ESD. Je potrebný “federálny” zásah v podobe rozhodnutia ESD v ďalšom kroku?

Aké budú daňové dôsledky takého presunu nie je celkom jasné. V Lasteyrie du Saillant (C-9/02) súd rozhodol, že tiché rezervy fyzickej osoby nemôže štát, z ktorého sa odsťahováva, zdaniť pri odchode. Bude to isté platiť pre právnické osoby?

Slovenské (obchodné) právo sa nezaujíma o skutočné sídlo spoločnosti. České naopak. Aké sú reálne dôsledky? Existujú slovenské spoločnosti s hlavným sídlom v cudzine? Určite. Tvária sa tak aj pred daňovými orgánmi? To neviem. Zaujímavá otázka. Určite to ale znamená, že slovenské právo nebude treba, na rozdiel od českého, meniť, ak ESD rozhodne v súlade so stanoviskom GA.


Názory k článku Karteziánske rovnice a sloboda usadzovania:


Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím