lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (159)
Juraj Gyarfas (106)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (35)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (24)
Milan Hlušák (21)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Michal Krajčírovič (4)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Josef Šilhán (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Maroš Hačko (3)
Ivan Bojna (3)
Denisa Dulaková (3)
Martin Serfozo (2)
Juraj Straňák (2)
Lukáš Peško (2)
Gabriel Volšík (2)
Maroš Macko (2)
Anton Dulak (2)
Jozef Kleberc (2)
Martin Gedra (2)
Zsolt Varga (2)
Marián Porvažník (2)
Peter Varga (2)
Roman Kopil (2)
Andrej Kostroš (2)
Michal Hamar (2)
Marek Maslák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Juraj Schmidt (2)
Jiří Remeš (2)
Dávid Tluščák (2)
Bob Matuška (2)
Ondrej Halama (2)
lukas.kvokacka (1)
Eduard Pekarovič (1)
Zuzana Adamova (1)
jaroslav čollák (1)
Miriam Potočná (1)
Róbert Černák (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Katarína Dudíková (1)
Pavel Lacko (1)
lukasmozola (1)
Jana Mitterpachova (1)
Marcel Jurko (1)
Petr Steiner (1)
Zuzana Kohútová (1)
Tomáš Korman (1)
Ivan Kormaník (1)
Gabriel Závodský (1)
Matej Košalko (1)
Vladimir Trojak (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Martin Estočák (1)
peter straka (1)
Peter Marcin (1)
Juraj Lukáč (1)
Viliam Vaňko (1)
Paula Demianova (1)
Natalia Janikova (1)
Robert Vrablica (1)
Matej Gera (1)
David Halenák (1)
Bohumil Havel (1)
Nora Šajbidor (1)
Zuzana Klincová (1)
Vincent Lechman (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Pavol Mlej (1)
Tomas Kovac (1)
Martin Galgoczy (1)
Bystrik Bugan (1)
Ján Pirč (1)
Ladislav Pollák (1)
Peter Kubina (1)
Peter K (1)
Tibor Menyhért (1)
Igor Krist (1)
Lucia Palková (1)
Dušan Rostáš (1)
Jakub Mandelík (1)
Ondrej Jurišta (1)
Ivan Michalov (1)
Roman Prochazka (1)
Martin Poloha (1)
Matej Kurian (1)
Lucia Berdisová (1)
Radoslav Pálka (1)
Vladislav Pečík (1)
Tomáš Demo (1)
Emil Vaňko (1)
Tomáš Ľalík (1)
Ivan Priadka (1)
David Horváth (1)
Robert Šorl (1)
Michal Ďubek (1)
Petr Kavan (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Šrámek (1)
Martin Hudec (1)
Peter Janík (1)
Martin Svoboda (1)
I. Stiglitz (1)
Dušan Marják (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Otázka určenia dĺžky premlčacej lehoty v nadväznosti na zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu

Zuzana Klincová , 19. 11. 2019 v 11:49

Od 01.01.2018 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 11a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) v zmysle ktorého osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka (napr. konateľ) zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Ide o priamy nárok veriteľa, ktorý si môže veriteľ uplatniť samostatne bez ingerencie správcu. V nadväznosti na výklad ratio legis sa uvedené vzťahuje tak na oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu ale aj na prípady, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný vôbec, teda napríklad ak spoločnosť zanikla ex offo uznesením súdu.

Okrem vyššie uvedeného sa zakotvuje aj vyvrátiteľná domnienka rozsahu náhrady škody, a to v rozsahu v akom pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku. Dôkazné bremeno rozsahu spôsobenej škody zaťažuje dlžníka.

Zodpovednosť za škodu nepostihuje samotného dlžníka, ale len osoby povinné podať v mene dlžníka (za dlžníka) návrh na vyhlásenie konkurzu. Zodpovednosť dlžníka sa môže posudzovať len podľa § 420 OZ. (ĎURICA, Milan. § 11a [Zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu (s účinnosťou od 1. januára 2018)]. In: ĎURICA, Milan. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. 3. vydanie. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2019, s. 84.)

Otázka, ktorá v tomto prípade vystupuje do popredia a ku ktorej by som rada otvorila diskusiu sa týka stanovenia dĺžky premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii totiž v ustanovení § 11a ods. 4 stanovuje: „Nároky veriteľa podľa odseku 1 sa premlčia najskôr uplynutím jedného roka od zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, od zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo od ukončenia exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.“ Z gramatického výkladu uvedeného ustanovenia jasne vyplýva, že 1 ročná lehota je najkratšou lehotou v ktorej môže dôjsť k premlčaniu nároku na náhradu škody spôsobeného nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a zároveň pripúšťa existenciu dlhšej lehoty. Z dôvodovej správy vyplýva, že pre právnu istotu a ochranu veriteľov je potrebné interpretovať ods. 4 tak, že lehota plynie od právoplatného skončenia konkrétneho konania.

Čo ale v prípade, ak bola spoločnosť zrušená ex offo bez likvidácie a k žiadnemu z vyššie uvedených konaní v ustanovení § 11a ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nedošlo?

Domnievam sa, že okrem aplikácie ustanovenia § 11a ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii by v tomto prípade aplikovali aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Aplikácia ustanovenia § 373 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v aktuálnom znení (ďalej len „Obchodný zákonník“) o zodpovednosti za škodu neprichádza do úvahy, nakoľko ide o osobitný druh zodpovednosti za škody. Vzhľadom na ustanovenie § 757 ak je škoda spôsobená porušením povinnosti ustanovenej Obchodným zákonníkom: „pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.“ sa aplikujú sa rovnako ustanovenia Obchodného zákonníkaDo úvahy by vzhľadom na ustanovenie § 1 Obchodného zákonníka „ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.“ prichádzala aplikácia všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Uvedené potvrdzuje aj renomovaný komentár: „Aplikácia všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ prichádza do úvahy vtedy, ak subjekt obchodného záväzkového vzťahu poruší povinnosť stanovenú v inom právnom predpise ako v Obchodnom zákonníku a z tohto osobitného právneho predpisu nevyplýva niečo iné.“ (ĎURICA, Milan. § 373 [Vymedzenie pojmu]. In: PATAKYOVÁ, Mária, BARKOCI, Stanislav, BARTOVÁ, Zuzana, BLAHA, Marián, DURAČINSKÁ, Jana, ĎURICA, Milan, GRAMBLIČKOVÁ, Barbora, JABLONKA, Branislav, KISELY, Ivan, KOVÁCSOVÁ, Tímea, MAŠUROVÁ, Angelika, MORAVČÍKOVÁ, Andrea, PÁLKA, Radoslav, VOZÁR, Jozef. Obchodný zákonník. 5. vydanie. Bratislava: Nakladatelství C. H. Beck, 2017, s. 1257.)

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil v rozsudku (v rozsudku sp. zn. 3MCdo 40/2012 zo dňa 17.4.2012), že „zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti podľa iného právneho predpisu než Obchodného zákonníka sa aplikuje Občiansky zákonník, a to vrátane jeho ustanovení o premlčaní práva na náhradu škody.“ Alebo „Ak nedošlo k porušeniu povinností uložených Obchodným zákonníkom, naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením povinnosti treba posudzovať podľa všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu, ktorou sú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vrátane zániku práva domôcť sa plnenia v dôsledku vznesenia námietky premlčania.“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2016, sp. zn. II. ÚS 637/2015)

Z uvedeného vyplýva, že na vyvodenie zodpovednosti za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu má veriteľ k dispozícii premlčaciu lehotu podľa ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka, a to subjektívnu lehotu 2 roky alebo objektívnu lehotu 3 roky, prípadne 10 rokov ak ide o škodu spôsobenú úmyselne a zároveň 1 ročnú premlčaciu lehotu podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

§ 106

(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

(3) Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.


Názory k článku Otázka určenia dĺžky premlčacej lehoty v nadväznosti na zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurzu :


  Juraj Gyarfas, 21. 11. 2019 v 20:56 - privítanie

S veľkou radosťou vítam novú prispievateľku a ďakujem za zaujímavý príspevok.

K premlčaniu nárokov podľa osobitného zákona mi bez nejakej podrobnejšej analýzy napadajú dve rozhodnutia - jedno k premlčaniu nárokov spôsobených porušením ZVO (tu) a jedno k porušeniu nárokov z nájmu nebytových priestorov (tu). Ale inak sa obávam, že ide o jeden z mnohých nešťastných dôsledkov dvojkoľajnosti nášho súkromného práva, ktoré už na tomto blogu bola mnohokrát predmetom kritiky.

  Milan Hlušák, 03. 12. 2019 v 12:34 - Pár poznámok

Pokiaľ ide o režim premlčania, povinnosť likvidátora podať návrh na vyhlásenie konkurzu vyplýva z § 72 ods. 2 ObZ, čiže odškodňovací nárok voči nemu by sme asi pod obchod vedeli zahrnúť. Čo sa týka štatutára, pri ňom som v ObZ takúto výslovnú povinnosť nenašiel, ale ak jej fakt niet, nedala by sa vyvodiť z povinnosti odbornej starostlivosti (napr. § 135a ods. 1 ObZ)? Mne sa zdá, že z napr. z § 135a ods. 3 vyplýva, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu je práve povinnosťou, ktorá z odbornej starostlivosti vyplýva. Čiže do obchodu by sme sa asi mohli dostať aj pri štatutárovi.

Pokiaľ ide o dĺžku premlčacej lehoty, § 11a ods. 4 ZoKR (obdoba § 66aa ods. 3 ObZ) podľa mňa nenormuje osobitnú premlčaciu lehotu. Vždy sa uplatní buď lehota podľa občana alebo podľa obchodu, akurát s tým, že neuplynie skôr ako jeden rok po skutočnosti uvedenej v § 11a ods. 4 ZoKR. Čiže zisťovať režim premlčania musíme vždy, nielen vtedy, ak ide o prípady nevymenované v § 11a ods. 4 ZoKR.

Ale nie som komercialista, tak ktohovie, ako to naozaj je...

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím