lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (105)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (22)
Milan Hlušák (20)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (5)
Radovan Pala (4)
Robert Goral (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Maroš Hačko (3)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Michal Krajčírovič (3)
Ivan Bojna (3)
Jakub Jošt (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Jozef Kleberc (2)
Peter Varga (2)
Juraj Straňák (2)
Marián Porvažník (2)
Marek Maslák (2)
Jiří Remeš (2)
Zsolt Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Anton Dulak (2)
Roman Kopil (2)
Martin Gedra (2)
Bob Matuška (2)
Michal Hamar (2)
Ondrej Halama (2)
Maroš Macko (2)
Gabriel Volšík (2)
Lukáš Peško (2)
Ludmila Kucharova (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Schmidt (2)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Šrámek (1)
Paula Demianova (1)
Petr Kavan (1)
Radoslav Pálka (1)
Dušan Rostáš (1)
Lucia Palková (1)
Tomáš Demo (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Matej Košalko (1)
lukasmozola (1)
Katarína Dudíková (1)
Peter K (1)
Bystrik Bugan (1)
Ivan Michalov (1)
Martin Hudec (1)
Michal Ďubek (1)
Vincent Lechman (1)
Roman Prochazka (1)
Viliam Vaňko (1)
Matej Gera (1)
Dušan Marják (1)
Nora Šajbidor (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Ján Pirč (1)
Petr Steiner (1)
Gabriel Závodský (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Pavel Lacko (1)
Zuzana Adamova (1)
Miriam Potočná (1)
David Halenák (1)
Ladislav Pollák (1)
Matej Kurian (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Juraj Lukáč (1)
Tomáš Ľalík (1)
Andrej Kostroš (1)
Ondrej Jurišta (1)
Zuzana Kohútová (1)
David Horváth (1)
Peter Janík (1)
Peter Kubina (1)
Martin Galgoczy (1)
Vladimir Trojak (1)
Tomas Kovac (1)
Igor Krist (1)
Marcel Jurko (1)
Natalia Janikova (1)
I. Stiglitz (1)
Martin Poloha (1)
Emil Vaňko (1)
Martin Estočák (1)
lukas.kvokacka (1)
jaroslav čollák (1)
Lucia Berdisová (1)
Ivan Kormaník (1)
Róbert Černák (1)
Robert Šorl (1)
peter straka (1)
Peter Marcin (1)
Martin Svoboda (1)
Robert Vrablica (1)
Tibor Menyhért (1)
Pavol Mlej (1)
Jana Mitterpachova (1)
Vladislav Pečík (1)
Bohumil Havel (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Poskytnutie náhrady z PZP a bezdôvodné obohatenie

Andrej Kostroš, 07. 12. 2018 v 11:13

Povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „PZP“) je známa nielen držiteľom motorových vozidiel, ale aj širšej verejnosti. Práva a povinnosti subjektov prameniace z predmetného poistného vzťahu sú legislatívne vymedzené v zákone č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“). Pri konkrétnej poistnej udalosti je potom rozsah nárokov poisteného pozitívne enumerovaný v paragrafe 4 zákona o PZP.

Samotné uplatňovanie práva na náhradu uplatnených a preukázaných nárokov poškodeného bude závisieť od okolností toho-ktorého prípadu. Nás bude primárne zaujímať situácia, kedy dopravná nehoda, zakladajúca právo na náhradu z PZP, bude predmetom vyšetrovania a v konečnom dôsledku aj rozhodovania súdu v rámci trestného konania, v ktorom môže byť vinníkovi dopravnej nehody uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Novovytvorený vzťah s viacerými subjektmi prináša so sebou viaceré komplikácie, ktorých riešenie nebolo doposiaľ v doktrinálnej ani judikatúrnej praxi jednoznačne stabilizované. Cez prizmu jednej modelovej situácie sa pokúsim predostrieť základné úskalia problematiky s jej potencionálnymi riešeniami.

MODELOVÁ SITUÁCIA: Dopravná nehoda, pri ktorej je poškodenému-chodcovi spôsobená smrť. Súd v rámci konania o dohode o vine a treste popri podmienečnom treste odňatia slobody uloží obvinenému (ďalej aj ako „vodič“) uhradiť manželke nebohého spôsobenú škodu - pohrebné náklady vo výške 1.500,- EUR. Odsúdený sumu uhradí v dvoch splátkach. Prvú (750,- EUR) tesne po právoplatnosti rozsudku, druhú (750,- EUR) po uplynutí skúšobnej doby na výzvu súdu. Medzi prvou a druhou splátkou však poisťovňa titulom PZP uhradila poškodenej manželke vydokladované pohrebné náklady vo výške 2.000,- EUR. Poškodená tak z rovnakého titulu obdržala dve plnenia: jedno od odsúdeného, ktorému bola rozsudkom uložená bližšie nešpecifikovaná povinnosť uhradiť pohrebné náklady; druhé od poisťovne, ktorá plnila na základe riadne vydokladovaných pohrebných nákladov. Je zrejmé, že určitá peňažná suma „skončila“ u subjektu, ktorý naň nemá právo, resp. toto právo stratil. Pokiaľ sa vodič chce domôcť svojho práva vyplývajúceho z paragrafu 4 zákona o PZP, dostáva sa pred právne zložitú situáciu. Nasledujúce riadky obsahujú analýzu potenciálnych riešení, ktoré by vodič mohol zvážiť:

1. žaloba na plnenie v zmysle § 4 zákona o PZP voči poisťovateľovi a žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia voči poškodenej

Vodič by sa sumy 1.500,- EUR dožadoval uplatnením dvoch samostatných nárokov voči dvom zodpovedným subjektom:

A. nárok vo výške 750,- EUR (prvá splátka) voči poisťovateľovi ako majetkové právo, ktoré poistenému vyplýva z § 4 zákona o PZP. O tejto eventualite je však nevyhnutné uvažovať v intenciách naznačených v závere úvah o možných riešeniach. Ako možnosť sa javí tiež uplatnenie nároku voči poisťovateľovi na základe skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia uvedenej v § 454 Občianskeho zákonníka - Plnenie za iného, čo mal podľa práva plniť sám. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia by bola odôvodnená tým, že v čase plnenia prvej časti súdom uloženej sumy poisťovateľ neposkytol poškodenej manželke žiadnu náhradu za vynaložené pohrebné náklady. Táto úvaha je však odôvodnená len v tom prípade, že poisťovateľ mal vedomosť o svojej povinnosti poskytnúť náhradu za poisteného. Otázne je, či ako dostatočná notifikácia postačuje trestný rozsudok, ktorý žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikuje rozsah vynaložených pohrebných nákladov. V uvedenom kontexte možno však zásadnú prekážku vidieť v tom, že predpokladom pre aplikáciu predmetného ustanovenia je aj to, aby ten, kto plní za iného nebol sám právne povinný na toto plnenie (R 1/1979). Právna povinnosť uhradiť pohrebné náklady však odsúdenej bola súdom jednoznačne uložená.

B. druhú časť uhradených pohrebných nákladov uplatní odsúdený voči poškodenej, ktorá sa v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatila tým, že prijala plnenie bez právneho dôvodu. Favorizácia tejto skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia pred „plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol“ je daná tým, že pri druhej uvedenej sa vyžaduje, aby dlh v čase poskytnutia stále existoval. Záväzok vodiča však poskytnutím plnenia zo strany poisťovateľa zanikol.

2. žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia výlučne voči poškodenej

V tomto prípade by vodič uplatnil svoj nárok výlučne voči poškodenej, avšak na základe dvoch rozličných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia:

A. prvú časť uhradenej sumy ako plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol ( § 451 Občianskeho zákonníka). Obdobne tu platí to, čo bolo uvedené v predchádzajúcich bodoch - právny dôvod odpadol dňom poskytnutia plnenia zo strany poskytovateľa.

B. druhú časť odôvodní vodič tým, že plnil bez právneho dôvodu ( § 451 Občianskeho zákonníka).

Za čo do právnej argumentácie saturovanejšie riešenie považujeme možnosť číslo 1. Uvedené platí samozrejme len za predpokladu, že (i) náklady poškodenej boli skutočne v plnej miere pokryté plnením poisťovateľa (v modelovom prípade vyčíslené na 2.000,- EUR) a (ii) poisťovateľ v čase plnenia mal vedomosť o tom, že vodič už poškodenej plnenie poskytol. Pokiaľ nie je splnený predpoklad označeným číslo (ii), do úvahy bude prichádzať zrejme iba postup voči poškodenej podľa bodu 2. Pri uplatňovaní nároku na náhradu pohrebných nákladov je potrebné tiež brať na zreteľ zákonnú limitáciu normovanú § 449 Občianskeho zákonníka, § 101 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ako aj nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Poškodená by pre preukázanie dôvodnosti svojich nárokov musela naopak osvedčiť, že ňou vynaložené náklady presiahli sumu poskytnutú poisťovateľom (v našom prípade 2.000,- EUR) a zároveň nepresiahla zákonom stanovený limit.

Otázka premlčania práva poisteného podľa § 4 zákona o PZP

V kontexte uvedenej modelovej situácie sa záverom ostáva zamyslieť nad otázkou, akým spôsobom sa bude premlčiavať právo poisteného na náhradu nárokov v zmysle § 4 ods. 2 zákona o PZP. Samotný zákon o PZP v súvislosti s premlčaním rieši výlučne problematiku priameho nároku poškodeného na náhradu škody voči poisťovateľovi. Z tohto dôvodu by sa na pertraktovanú problematiku mal v zmysle § 1 ods. 2 zákona o PZP aplikovať Občiansky zákonník a ním stanovená všeobecná trojročná premlčacia doba ( § 101 Občianskeho zákonníka).

Predostreté situácie je možné modifikovať ťažko vyčerpateľným množstvom spôsobov. Konečné odpovede na položené otázky by v rezultáte priniesla najmä rozhodovacia prax súdov. Verím však, že názor každého diskutujúceho dokáže do tejto problematiky priniesť viac svetla.


Názory k článku Poskytnutie náhrady z PZP a bezdôvodné obohatenie:


  Milan Hlušák, 07. 12. 2018 v 20:19 - Za alternatívu 1

Aj ja sa prikláňam k alternatíve 1, hoci bez hlbšieho zamyslenia. Podmienka aby ten, kto plní za iného, nebol sám právne povinný na toto plnenie, tu podľa mňa nemusí byť až taká zásadná. Ako už pred mnohými rokmi povedal prof. K. Plank, poistený je síce povinný na náhradu škody, ale poistením si zabepečil, aby túto škodu zaňho nahradila poisťovňa (Poistenie občanov, 1989).

  Martin Maliar, 21. 12. 2018 v 10:07 - Zaujímavé

Ak mám s iným uzavretú zmluvu, podľa ktorej, ak nastanú určité podmienky, bude mať povinnosť plniť namiesto mňa, tak v situácii, že bude plniť on a ja budem plniť tiež, je rozhodujúce dojednanie o následkoch tejto situácie v zmluve (predpokladám, že sú v nej zakomponované notifikačné povinnosti).

Všeobecne sa to stane asi aj v prípadoch spoludlžníctva, ručiteľských záväzkov, záložného práva...

Ak ten, kto mal plniť namiesto mňa porušil svoje povinnosti, môže byť zrejme namieste úvaha o nároku na náhradu škody. Na môj úkor sa však zrejme bezdôvodne neobohatil.... Jeho majetková podstata sa v prípadoch, že plnil, neobohatila.

(Ak to vezmeme abstraktne...) Ak dám príkaz (podľa zmluvy) na úhradu dlžníkovi banke (pošte,....) a potom idem splniť dlh (pre istotu alebo omylom) dlžníkovi ešte aj v hotovosti, tak konštrukcia, že by mi banka (pošta) mala vydať bezdôvodko sa bude zrejme aj 99% neprávnikov javiť absurdná. Sú tu nejaké kľúčové komponenty, ktoré robia túto situáciu odlišnou od nadnesenej? Je abstraktná povaha takéhoto príkazu kľúčovou odlišnosťou, ktorá smeruje k inému riešeniu?



Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím