Autori:

Vašu pozornosť si dovoľujem upriamiť na rozhodovaciu prax niektorých súdov a OČTK v súvislosti s rozhodovaním o odmene obhajcu, ktorého ustanovenie skončilo (napr. po prepustení z väzby), pričom trestné stíhanie ešte nebolo právoplatne skončené. V prípade, ak obhajca podá návrh na priznanie odmeny a náhrad po doručení opatrenia o zrušení ustanovenia, niektoré OČTK trvajú na tom, že návrh bol podaný predčasne, nakoľko nezodpovedá ustanoveniu § 553 ods.5 Tr. por. Napr. prokuratúra odmieta uznesenia o odmene vydať, resp. podáva sťažnosti oproti uzneseniam súdov o priznaní odmeny a pod.

Vôbec nie je prihliadané na ustanovenie § 553 ods.3 posledná veta Tr. por., podľa ktorého o výške odmeny a náhrady obhajcu podľa osobitného predpisu, ktorý ukončil zastupovanie vo veci, rozhodne na návrh obhajcu orgán činný trestnom konaní alebo súd po ukončení zastupovania. Uvedené ustanovenie je účinné od 1.1.2016 a podľa môjho názoru je osobitným ustanovením (lex specialis), z ktorého vyplýva povinnosť OČTK alebo súdu rozhodnúť o návrhu obhajcu už po ukončení zastupovanie, t.j. ešte pred právoplatným skončením veci samej.

Štátnou mocou použité ustanovenie § 553 ods.5 Tr. por. sa použije iba v prípadoch, ak obhajca zastupoval obvineného aj v čase právoplatného skončenia trestného stíhania, t.j. v prípadoch, kedy nedošlo k skoršiemu ukončeniu zastupovania vo veci. Aj napriek tomu, však tieto orgány tvrdia, že ustanovenie § 553 ods.5 je rozhodujúce.

Podľa odôvodnenia návrhu zákona, ktorým bolo doplnené ustanovenie § 553 ods.3 Tr. por. (zdroj www.nrsr.sk) „s ohľadom na poznatky aplikačnej praxe sa navrhuje riešiť osobitne otázku rozhodovania o trovách ustanovených obhajcov, ktorý ukončili zastupovanie vo veci. Navrhuje sa, aby o výške odmeny a náhrady obhajcu, ktorý ukončil zastupovanie vo veci, rozhodol na návrh obhajcu orgán činný trestnom konaní alebo súd po ukončení zastupovania, nie až po právoplatnom skončení veci.“ V praxi totiž (ako uvádza aj odôvodnenie novely zákona) boli identifikované prípady, kedy obhajca, ktorý ukončil zastupovanie vo veci, nemal niekoľko rokov vyplatenú odmenu a náhradu z dôvodu, že doposiaľ nedošlo k právoplatnému skončeniu veci.

Z uvedeného je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu a účelom zmeny právnej úpravy bolo, aby OČTK a súdy o odmene ustanoveného obhajcu rozhodli po návrhu obhajcu už po skončení obhajoby a „nečakali“ s rozhodnutím na právoplatné skončenie veci.

Uznávam, že novelizované ustanovenie mohlo byť systematicky zaradené do iného odseku,. malo byť precíznejšie napísané a pod (aby nevyvolávalo dojem , že §553 ods.3 je “nadradený”). Avšak úmysel zákonodarcu a účel novely je úplne jasný.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že novela pri tomto ustanovení neobsahuje prechodné ustanovenia

Nepriznaním odmeny a náhrady ustanovenému obhajcovi (resp. odmietaním rozhodnutia) podľa môjho názoru dochádza k nesprávnemu procesnému postupu a tým aj porušeniu práv obhajcu chránených právnymi predpismi a Ústavou SR s potenciálnymi zodpovednostnými nárokmi.

Neviem, či ste sa s danou problematikou už stretli, pokiaľ aj nie, bol by som rád za Vaše názory.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím