Autori:

§ 260

Ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

Ak si dobre spomínam, tak pravidlo o náhrade výdavkov (podľa § 253 ods.2 „nákladov“.... zrejme adekvátny pojem v tejto súvislosti je „trov“) znalca sme tu už mali ( §258). Išlo však len o špecifické pravidlo pre trovy výsluchu znalca.

Bude zaujímavé sledovať prax súdov, vo vzťahu k náhrade trov znalca, ako rozlíšia výsluch znalca (prináleží mu len náhrada hotových výdavkov) od ústneho znaleckého posudku, ktorý §208 ods. 1 CSP umožňuje (znalcovi prináleží zrejme aj odmena).

Ak ide o „riadenie sa ustanoveniami osobitného predpisu“ (zrejme ide o zákon o znalcoch, T a P resp. vykonávaciu vyhlášku č. 491/2004 Z.z.), tak sa javí, že ide zatiaľ o tzv. blanko odkaz, keďže tento osobitný predpis ustanovenia o (sic!) náhrade trov neobsahuje. Má síce ustanovenia o odmeňovaní Z, T a P, avšak podľa § 3 ods. 1 ZoZZTP je prioritná zmluvná odmena. Výhľadovo sa mi nejaví ako zmysluplné, aby predpisy o znaleckej činnosti ustanovovali pravidlá pre náhradu trov. Tie majú byť zrejme v CSP. Zostáva teda uzavrieť, že toto ustanovenie zrejme zatiaľ nehovorí o ničom nič. Ako sa teda priznáva znalečné, tlmočné? Znalec, tlmočník a prekladateľ bude zrejme povinný tento nárok uplatniť návrhom a ďalej sa použije § 259.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím