Autori:

§ 256

(1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

(2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

Odsek 1 je v podstate § 146 ods. 2 OSP. Nie je však prebratá druhá veta (Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.). Chce sa tým vyjadriť nejaký významový posun? Snáď nie, ale toto výslovné pravidlo mi prišlo celkom praktické pre uchopenie teórie o posudzovaní zavinenia. Tí, ktorí boli vychovaní na šošovicovom prívarku a ešte OSP to budú brať dúfajme zotrvačnosťou. Ale o pár rokov? Ktovie. Zastavenie konania zásadne zaviní žalobca tým, že žalobu vzal späť podľa § 144 CSP. Súd v zásade nie je povolaný skúmať motív takéhoto postupu a výnimka bola práve druhá veta § 146 ods. 2 OSP.

Inak zaujímavé, že §29 ods. 1 CMP hovorí o možnosti navrhovateľa zobrať návrh na začatie konania späť. Hnidopichovia by si povzdychli: „Ach... ten boj s terminológiou.“

Do pravidiel pre náhradu konania pri nemeritórnom skončení konania nie sú prevzaté žiadne pravidlá z pôvodného § 146 ods. 1 OSP, hoc by sa tiež hodili (napr. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné). Inak, prípadné zastavenie konania pre prekážky v podmienkach konania a jeho vzťah k náhrade trov konania, na ktorý sa zvykol aplikovať práve § 146 ods. 1 písm. c) OSP, zostáva nejasný. Súdy budú musieť pre tieto situácie nejaké pravidlo „navariť“ asi cez čl. 3 ods. 2 CSP?

K použitiu slova „zavinil“ mám výhrady už dlhodobejšie. Mal by byť použitý adekvátnejší pojem „zapríčinil“ (čítal som Lubyho). Slovo „zavinil“ evokuje potrebu skúmania spôsobu zavinenia (z nedbanlivosti?, úmyselne?). Procesná zodpovednosť je objektívna t.j. ide o zodpovednosť za výsledok, nie za zavinenie.

V odseku 2 nastáva značný posun, kedy zavinené trovy môžu byť dané k náhrade, len protistrane. Iné osoby ako napr. svedkovia, či znalci, však v konaní žiadnu „protistranu“ nemajú a teda nie je zrejmé, čo s trovami, ktoré im vzniknú v súvislosti so zavinením niektorej zo strán resp. asi im oproti súčasnosti nemôže byť uložená povinnosť nahradiť nimi zavinené trovy (prečo?). Platí to aj v opačnom garde. Ak svedok nedostavením sa na predvolanie zmarí pojednávanie? Prečo by nemal znášať trovy všetkých ostatných? Nerozumiem dôvodom takejto zmeny pravidla výslovne pre CSP, keďže napr. § 54 CMP pôvodné (širšie) pravidlo obsahuje.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím