Autori:

§ 254

Oslobodenie od súdneho poplatku

(1) Súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany.

(2) Priznané oslobodenie od súdneho poplatku súd kedykoľvek počas konania odníme, a to i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania preukáže, že pomery strany neodôvodňujú alebo neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku.

Strane vzniká v priebehu konania spravidla viacero poplatkových povinností. Nie je zrejmé, či zákonodarca použitím jednotného čísla mieni pri každej poplatkovej povinnosti vždy individuálne rozhodovať o oslobodení od každého súdneho poplatku. Už len s ohľadom na § 253 ods. 2 CSP tento výklad treba odmietnuť. Toto je skôr myslené, že „ako doteraz“.

Oproti súčasnému stavu ( § 138 ods.1) však nie je jasné, či sa zaplatené poplatky pred oslobodením majú vrátiť alebo nie. Inak povedané, či oslobodenie (vo vzťahu k zaplateným poplatkom) má účinky ex tunc alebo ex nunc. Súdy si snáď aj bez pôvodného výslovne uvedeného pravidla poradia. Nahráva to však výkladu oproti súčasnosti opačnému, že aj zaplatené SUP sa vrátia.

Uznesenie o oslobodení/neoslobodení od súdneho poplatku sa každopádne dostáva do pozície uznesenia, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Nezaplatenie súdneho poplatku bude viesť často k zastaveniu súdneho konania, proti ktorému však už odvolanie prípustné je. Opäť bude zaujímavé sledovať, čo s prípadným právoplatným rozhodnutím o neoslobodení odvolačka urobí a či cez § 389 ods. 2 bude mať tendenciu revidovať úvahu súdu prvého stupňa.

Z ustanovenia nie je taktiež zrejmé, či je možné čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku. Snáď áno a bude to výklad prevažujúci.

Aké kritériá sú teda podstatné pre priznanie oslobodenia? Tu je zákon veľmi stručný, až mystický. Pod spojením „pomery strany“ si každý predstaví niečo iné (dvaja právnici tri názory?). V dôsledku toho dôjde k značnému rozptylu pri posudzovaní súdmi. Rovnosť v prístupe k súdu a k právu na súdu ochranu sa vcelku rýchlo môže vytratiť.

Z ustanovenia vypadlo druhé kumulatívne kritérium týkajúce sa možnosti prejudiciálnej úvahy súdu o zrejmej bezúspešnosti uplatnenia práva. Dôvodová správa k tomu o tom nemá zmienku, čo je škoda. Dôvodom a úvahou zákonodarcu pri odstránení tohto kritéria snáď bude to, že v prísne kontradiktórnom procese je právom strany viesť aj taký spor, ktorý je zjavné, že prehrá. Túto úvahu mi však potom narušujú niektoré inštitúty ako výsluch jednej strany z úradnej podľa § 130. Chceli by ste ako žalovaný zistiť, že súd so žalobcom už spolu o veci rozprávali?

Odsek 2 je parafrázou súčasného znenia § 138 ods. 5 a čo možno k nemu uviesť je, že nie je úplne zrejmé riešenia dokazovania („preukáže sa...“) pre potreby takéhoto rozhodnutia. Zrejme z úradnej povinnosti. Súdy sa snáď priklonia k takému výkladu, že takéto dokazovanie bude spadať niekde „do škatuľky“ procesné podmienky podľa § 185 ods.3 CSP, aj keď také riešenie nie je celkom ideálne a určite mohlo byť efektívnejšie.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím