Autori:

Návrh Civilného sporového poriadku a jeho paragrafy pred pár týždňami uzreli svetlo sveta. Verejná diskusia sa ale zatiaľ príliš nerozbehla, aspoň tá právnická nie. Možno je to dovolenkovým obdobím, možno rozsiahlosťou nového kódexu. Verím ale, že súčasné ticho je len tichom pred búrkou a nie je dôsledkom pasivity nás právnikov. Nové pravidlá civilného procesu si totiž zaslúžia plnohodnotnú kritiku, tú pozitívnu aj negatívnu. Preto by som vás kolegovia chcel požiadať, aby sme k tomuto účelu využili aj lexforum. Otvorenosť tohto webu, neformálna komunikácia, ktorá tu vládne, dostupnosť a, samozrejme, aj odbornosť a praktické skúsenosti diskutujúcich dávajú predpoklad, že lexforum bude výbornou platformou pre diskusiu. No a určite nás čítajú aj tí, ktorí vedia osud nového kódexu ovplyvniť. Tak do toho!

Ja osobne by som chcel túto možnosť zatiaľ využiť na diskusiu o ustálenej rozhodovacej praxi, resp. o prístupe k nej. Tento pojem - ak som správne počítal - sa v návrhu spomína celkom 4-krát. Cieľ je očividný – posilniť právnu istotu (čl. 1) a legislatívne podchytiť to, čo už bolo judikované (napr. IV. ÚS 14/07 alebo III. ÚS 192/06) – súdy budú musieť na ustálenú rozhodovaciu prax „najvyšších súdnych autorít“ prihliadať (čl. 3(2)) a ak s ňou nebudú súhlasiť, svoj nesúhlas budú musieť dôsledne zdôvodniť (čl. 1(3) a §210(4)). Odchýlenie od nej bude navyše dovolacím dôvodom ( §418(1)). Uvedené paragrafy určite predstavujú posun vpred. Otázka ale je, aká ľahká bude ich aplikácia?

A tu môže byť problém. Vzhľadom na kvalitu mnohých rozhodnutí najvyšších slovenských súdnych autorít bude určite zložité povedať, aká rozhodovacia prax je vlastne ustálená. Slovenské rozhodnutia sú totiž veľmi často založené na akomsi „vykrádaní“ iných rozhodnutí bez toho, aby na tieto „vykradnuté“ rozhodnutia odkázali. Čitateľ potom len ťažko zistí, či daná myšlienka je nová alebo „ustálená“. Dôsledné odkazovanie na iné rozhodnutia - a to nie len tie zaradené do Zbierky stanovísk a rozhodnutí – bude preto nevyhnutnosťou.

Nevyhnutnosťou bude aj dostupnosť k rozhodnutiam najvyššieho súdu. Nemyslím len súčasnú formálnu dostupnosť, ale aj premyslený systém vyhľadávania a „prehrabávania“ sa v judikátoch. To, čo teraz používa web najvyššieho súdu, absolútne nepostačuje. Napr. za meritum veci sa považuje „vymoženie 836,48 €.“ Pri takýchto možnostiach vyhľadávania nám neostane nič iné, len čítať – mnohokrát zbytočne – celé rozhodnutia.

Týmto príspevkom som chcel poukázať na možné úskalia novej úpravy len v otázke prístupu k judikatúre a jej kvality čo do odkazovania na iné rozhodnutia. Novú úpravu celkovo hodnotím vysoko pozitívne. Ako som ale uviedol vyššie, zmena v spôsobe písania odôvodnení rozhodnutí a v zverejňovaní judikátov bude nevyhnutná.

Ostatné zaujímavé otázky (napr. odanonymizovanie judikátov, aby sme nemuseli pred súdmi mávať spisovými značkami, ale jasnými názvami typu Hlušák vs. Slovenská republika) si nechávam na neskôr, prípadne pre ostatných. Bokom som nateraz ponechal aj niektoré praktické otázky, napr. kedy je prax už ustálená (stačia 2, 3 alebo 4 rozhodnutia?), alebo či ustálená prax bude zhmotnená len v právnych vetách mnohokrát odtrhnutých od skutkových okolností alebo skôr v ratio decidendi, ktoré bude zohľadňovať aj fakty prípadu. Odpovede na ne si najvyššie súdne autority zrejme budú ešte musieť „ustáliť.“

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím