lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (103)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (16)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Radovan Pala (4)
Pavol Szabo (4)
Lexforum (4)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Robert Goral (4)
Ivan Bojna (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Maroš Hačko (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Michal Krajčírovič (3)
Roman Kopil (2)
Dávid Tluščák (2)
Jozef Kleberc (2)
Lukáš Peško (2)
Maroš Macko (2)
Martin Gedra (2)
Zsolt Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Schmidt (2)
Anton Dulak (2)
Ludmila Kucharova (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Jiří Remeš (2)
Marián Porvažník (2)
Juraj Straňák (2)
Peter Varga (2)
Bob Matuška (2)
Igor Krist (1)
Tibor Menyhért (1)
Ladislav Pollák (1)
peter straka (1)
I. Stiglitz (1)
Paula Demianova (1)
Peter Kubina (1)
Dušan Marják (1)
Gabriel Volšík (1)
Ivan Michalov (1)
Viliam Vaňko (1)
Nora Šajbidor (1)
Ivan Kormaník (1)
Marek Maslák (1)
Vladislav Pečík (1)
Robert Vrablica (1)
Zuzana Adamova (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Robert Šorl (1)
Dušan Rostáš (1)
Matej Košalko (1)
Vladimir Trojak (1)
Tomáš Demo (1)
lukasmozola (1)
Roman Prochazka (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Ondrej Halama (1)
Peter Marcin (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Hudec (1)
Pavol Mlej (1)
Radoslav Pálka (1)
Petr Steiner (1)
Emil Vaňko (1)
lukas.kvokacka (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Zuzana Kohútová (1)
Peter Janík (1)
Katarína Dudíková (1)
Jana Mitterpachova (1)
Martin Šrámek (1)
David Horváth (1)
Martin Svoboda (1)
Bystrik Bugan (1)
Lucia Berdisová (1)
Zuzana Bukvisova (1)
David Halenák (1)
Vincent Lechman (1)
Marcel Jurko (1)
Martin Estočák (1)
Matej Gera (1)
Tomas Kovac (1)
Natalia Janikova (1)
Petr Kavan (1)
Lucia Palková (1)
Bohumil Havel (1)
Miriam Potočná (1)
Peter K (1)
Ján Pirč (1)
Martin Galgoczy (1)
Juraj Lukáč (1)
Matej Kurian (1)
Ondrej Jurišta (1)
Michal Ďubek (1)
Gabriel Závodský (1)
Pavel Lacko (1)
Róbert Černák (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Mŕtvy dedič - žiadny dedič

Robert Goral, 18. 10. 2013 v 19:47

V našich podmienkach nie je neobvyklým, že dedičské konanie trvá aj niekoľko rokov. Problém nastane napr., keď notár poverený vyporiadaním dedičstva nevie určiť, kto je dedičom. Vtedy toho, koho dedičské postavenie sa javí ako menej opodstatnené, odkáže na súd, aby ten rozhodol, či dedičom je alebo nie.

Naťahovanie dedičského konania, či už z objektívnych dôvodov (čaká sa na ukončenie určovacieho súdneho konania) alebo subjektívnych (notár nekoná), môže privodiť stav, že pred jeho ukončením zomrie aj samotný dedič. Do konania tak vstupuje jeho dedič, ako jeho nástupca. A práve v tomto momente dochádza k situácii, ktorú notári (a súdy) neriešia jednotne. Otázka stojí takto: Komu osvedčiť dedičstvo po poručiteľovi? Či zomretému dedičovi alebo jeho dedičovi, ktorý sa osobne zúčastnil prejednávania dedičstva u notára.

Prevláda druhá možnosť a notári, či súdy osvedčujú dedičstvo žijúcemu dedičovi dediča. Neplatí to však bez výnimky, lebo sú rozhodnutia, ktorými sa dedičstvo priznalo už zomretému dedičovi.

Ako je to možné, že v tomto druhu súdneho konania rozhodovanie nie je jednotné a je úplne protichodné? Logicky tak jeden spôsob rozhodovania je nezákonný. A paradoxne nezákonné rozhodovanie prevláda. Neosvedčovať dedičstvo nežijúcim dedičom je nesprávne a v rozpore so zákonom.

Podľa vyjadrenia niekoľkých notárov máme nejednoznačnú právnu úpravu, ktorá pripúšťa dvojaký spôsob rozhodovania (i zomretému dedičovi i jeho dedičovi).

Pozrime sa teda na našu právnu úpravu bližšie.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Zákon nám tu jasne predpisu čo sa deje s dedičstvom (prechádza) a k akému časovému momentu tento zákonný prechod nastáva (smrťou poručiteľa). Z § 461 v nadväznosti na § 473 a nasl. tiež jednoznačne vyplýva, kto dedičstvo nadobúda („Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona“). Zákon ďalej presne určuje čo predstavuje dedičstvo a ako sa zisťuje.

Zákon teda nepochybne upravuje kto (dedič), čo (dedičstvo) a kedy (smrťou poručiteľa) nadobúda do vlastníctva titulom dedenia. A preto zákon (OZ, OSP) ukladá súdu tento zákonom privodený stav úradne „posvätiť“ ( § 481 OZ: „Ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.“; § 484 OZ: „Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov.“; § 175q OSP: „Súd v uznesení o dedičstve potvrdí nadobudnutie dedičstva“).

Teda dedičské rozhodnutie len deklaruje stavu, ktorý už nastal zo zákona, ktorý už reálne (právne) existuje.

Modifikácia tohto sa pripúšťa len ohľadom rozsahu nadobudnutého dedičstva, i o tom však rozhodujú len dedičia ( § 482 ods. 1 OZ: „Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.“).

Modifikácia sa nepripúšťa ohľadom určenia iných osôb než sú dedičia, a to dokonca zo strany súdu, k čomu dochádza, keď súd/notár osvedčí dedičstvo inej osobe ako je dedič(jeho dedičovi).

V dedičskom konaní sa neurčuje kto má s pozostalosťou disponovať v čase vydania rozhodnutia (dnes), určuje sa na koho vlastníctvo k pozostalosti už prešlo, a to ku dňu smrti poručiteľa.

Dedič dediča nezískava jeho smrťou aj jeho dedičské postavenie v dedičskom konaní, lebo on nie je hmotnoprávnym nástupcom po poručiteľovi, po ktorom dedič dedí. Dedič dediča sa momentom smrti dediča stáva len procesným nástupcom v konaní a koná za neho ako za účastníka konania.

Dedič dediča v konečnom dôsledku dedičstvo nadobudne, ale nemožno obísť postupnosť prechodu dedičstva z poručiteľa na dediča a až potom na neho. Dedič dediča tak dedičstvo získava až momentom smrti dediča, ktorý je vo vzťahu k nemu jeho poručiteľom.

A pre takéto prípady, že dedičstvo pripadne zomretému dedičovi, pričom dedičské konanie po ňom už skončilo, je úprava o novoobjavenom majetku ( § 175x OSP). Vykoná sa dodatočné dedičské konanie.


Nepriznávať dedičstvo mŕtvym dedičom je bežnou praxou súdov (notárov). Nesprávnosť tohto postupu vidno najmä v tom, že dedičstvo môže nadobudnúť osoba, ktorá k času, kedy sa jej priznáva, ešte nebola ani počatá.

Príklad:

Poručiteľ zomrel v roku 1996. Dedič umrel v roku 2005. Dedičské rozhodnutie sa vydá v roku 2008 po tom, čo súd rozhodol o okruhu dedičov. Súd koná už s dedičom dediča a prizná mu pozostalosť ku dňu smrti poručiteľa, teda od roku 1996. Lenže dedič dediča má v čase vydania rozhodnutia 8 rokov. Teda hoci sa narodil v roku 2000, majetok mu patrí už od roku 1996 a tak sa i zapíše do katastra nehnuteľností.

Podľa mňa táto otázka vyriešená je a naša právna úprava dedenia mi nepríde ako nejednoznačná. Naopak, považujem ju za jednoznačnú, zrozumiteľnú a nepripúšťajúcu dvojaký výklad. Alebo sa mýlim?

Článok bol publikovaný na portáli www.najpravo.sk.


Názory k článku Mŕtvy dedič - žiadny dedič:


Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím