Autori:

Rada by som upriamila Vašu pozornosť na materiál uverejnený na Portáli právnych predpisov týkajúci sa návrhu na podpis Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na prvý pohľad nenápadný materiál značným spôsobom rozširuje právomoci Európskeho súdu pre ľudské práva. Zakladá totiž novú právomoc Súdu vydávať poradné stanoviská k zásadným otázkam týkajúcich sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvádzaných v Dohovore. Požiadať o poradné stanovisko v súvislosti s prípadom, ktorým sa zaoberá môžu najvyššie súdy a tribunály Vysokých zmluvných strán. O ich žiadosti bude rozhodovať porada piatich sudcov Veľkej komory. Komisár Rady Európy ako aj členský štát, ktorého súd alebo tribunál požiada o poradné stanovisko, budú mať právo predložiť písomné vyjadrenie a zúčastniť sa na pojednávaniach. Poradné stanoviská budú odôvodnené a spolu s odlišným názorom sudcov sa budú uverejňovať. Podľa predkladaného znenia Protokolu nemajú mať záväznú povahu. V prípade podpisu a následnej ratifikácie Protokolu Slovenskou republikou budú mať potenciálne aj slovenské súdy možnosť žiadať o poradné stanovisko ohľadom uplatňovania práv a slobôd súvisiacich s prejednávaným prípadom.

Ťažko sa ubrániť porovnaniu zriaďovaného mechanizmu so systémom prejudiciálnych (predbežných) otázok predkladaných Súdnemu dvoru EÚ týkajúcich sa výkladu Zmlúv a platnosti a výkladu aktov. V rámci európskeho práva majú prejudiciálne otázky nesporný význam a vďaka nim Súdny dvor v rámci svojho výkladu „našiel“ viaceré právne zásady, ktoré podstatne ovplyvnili vývoj európskeho práva a rovnako značne posilnili postavenie samotného Súdneho dvora. Môžeme obdobný úspech očakávať aj od inštitútu poradných stanovísk? Vzhľadom na striktnejšie vymedzenie pojmu „súd“, fakultatívnosť podania žiadosti o poradné stanoviská aj pri súdoch v poslednej inštancii, ich nezáväznosť a zverejňovanie stanovísk sudcov s odlišným názorom si myslím, že nie.

Zaujímavý rozmer však tento inštitút môže dostať po pristúpení Európskej únie ako zmluvnej strany k Dohovoru, tak ako to predpokladá čl. 6 Zmluvy o Európskej únii. Ak inštitút prejudiciálnych otázok vytvoril medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi vzťah s určitými črtami federalistickej hierarchie, vytvorí inštitút poradných stanovísk obdobný vzťah medzi Súdnym dvorom a Európskym súdom pre ľudské práva v ľudskoprávnych otázkach?

Osobne si myslím, že o „osude“ poradných stanovísk veľa napovie už štádium podpisov a ratifikácie protokolu členskou základňou Rady Európy.

Veľmi rada uvítam všetky postrehy a názory skúsených expertov na tomto fóre.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím