Autori:

Kde bolo tam bolo zlomil Janko srdce Marienke. Keďže Marienka sa chcela pomstiť, naviedla svojich bratov Lajčiho a Karčiho na to, aby Jankovi niečo vyparátili. Po dvoch dňoch hútania im aj niečo napadlo. V nedeľu večer sa vybrali na ulicu, kde Janko býva a na veľkú bielu stenu oproti sprejom napísali: "Janko z Rozprávky je podvodník a klamár."

Janko zostal ráno v šoku.

Posprejovaný dom patrí miestnemu zemepánovi Petrovi, ktorý ho však už dlhšie prenajíma trom študentom práva. "Pokreslená" stena je za plotom zemepána Petra. Janko nemôže premaľovať nápis svojpomocne podľa § 6 ObčZ, a privolaná polícia mu nechcela poskytnúť ochranu pokojného stavu podľa § 5 ObčZ.

Janko je smutný.

Po príchode z práce sa Janko rozhodne navštíviť nájomníkov zemepána Petra. Zdvorilo ich požiadal, či by mohli stenu premaľovať, keďže on "toho, kto to spôsobil" nepozná, ale celá ulica sa z neho teraz smeje. Študenti práva však odmietajú stenu premaľovať zadarmo. Tvrdia, že s tým tiež musí súhlasiť ich prenajímateľ zemepán Peter. Vyhovárajú sa tiež na to, že sami predsa nespôsobili zásah do jeho osobnostných práv. Janko však tvrdí, že majú povinnosť predchádzať škodám podľa § 415 ObčZ a, že porušenie tejto povinnosti im môže založiť zodpovednosť za škodu ( § 420 ObčZ). Študenti Janka vysmejú s poukazom na to, že § 420 upravuje len majetkové škody a on im musí preukázať najprv škodu až potom prípadne žiadať restitutio in integrum podľa § 442 ods. 3 ObčZ.

Janko väčmi zosmutnie.

Večer pri googlení natrafí na § 13 ObčZ. Všimol, že tento paragraf zamlčuje adresáta odstraňovacieho nároku, keď hovorí, že "fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, [aby sa upustilo] od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov". Poteší sa, že dlžníkom z odstraňovacieho nároku môže byť aj osoba, ktorá nespôsobila zásah do jeho osobnostných práv vlastným konaním, a teda, že nimi môžu byť aj nájomníci zemepána Petra.

Janko zveselie.

Na druhý deň sa Janko rezkým krokom vyberie k domu zemepána Petra s tým, že to tým študentom vytmaví. Keď však príde pred dom, zostane v šoku. Študenti práva premaľovávajú stenu na bielo. Janko sa pristaví a chce im poďakovať. Nájomníci mu však len odvrknú, že to je "naposledy", kedy to robia za "vlastné". Tak sa Janko celý potešený vyberie do práce.

O týždeň neskôr sa však na stene objaví nové prekvapenie, nápis - "Janko z Rozprávky rozkradol chalúpkovo".

Janko opäť zosmutnie.

Hovorí si, že už má toho dosť. Zavolá si právnika a spolu hútajú. Napadne ich, že keďže nepoznajú "toho, kto to celé robí", mohli by aspoň podľa § 13 ods. 1 zažalovať zemepána Petra a jeho nájomníkov o zdržanie sa protiprávneho konania do budúcna. Podajú tak na nich žalobu, v ktorej žiadajú súd, aby ich ako dlžníkov zo zdržovacieho nároku ( § 13 ods. 1 ObčZ) zaviazal na konkrétne pozitívne kroky, ktorými sa bude predchádzať tomu, že niekto v noci preskočí plot zemepána Petra, preľstí jeho nájomníkov a pomaľuje jeho stenu nepeknými "príspevkami". Premýšľajú, či budú žiadať inštaláciu nejakej umelej výstrahy, zabebezpenie strážneho psa, alebo kamery. Ešte sa uvidí.

Otázka pre čitateľa: Ako volá slovenské deliktné právo zemepána Petra a jeho nájomníkov?

V literatúre sa častokrát objavuje pojem rušiteľ alebo porušiteľ, čo je však pravdepodobne len pojem, ktorý "nadpisuje" všetky osoby, ktoré akýmkoľvek spôsobom porušia určitú civilnoprávnu normu a tak im vznikne mimo-zmluvná zodpovednosť (či už ako zemepán Peter alebo Marienka). Má však civilistika vlastný pojmový aparát na označenie aktérov deliktu? Ak nie, mala by mať? Alebo si máme požičiavať pojmy z trestného práva, kde Marienku označíme za "účastníka na delikte" (Teilnehmer) a Lajčiho a Karčiho za "spolupáchateľov deliktu" (Mittäter). Ako potom ale označíme zemepána Petra a jeho nájomníkov? Trestné právo nepozná zodpovednosť voči takýmto osobám, ktoré svojím správaním len 'umožňujú', hoc aj nevedome, páchanie deliktov tretími osobami. Civilné právo ich 'zaťažuje' zodpovednosťou len do tej miery, do kedy to vyžaduje prevencia v spoločnosti, a zároveň umožňuje ich postavenie. Jedna možnosť je "nepriamy porušovateľ" (mittelbarer Rechtsverletzer). Len či neznie tento pojem podobne k tomu z trestného práva "nepriamy páchateľ", ktorý znamená niečo úplne iné.

Čo si myslíte? Priznám sa nepoznám literatúru na deliktné právo u nás.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím