rss
O odstúpení od zmlúv o prevode nehnuteľností sa na tomto blogu už diskutovalo tak často (napr. tu, tu, tu a tu), že tuším ide spolu s rozhodcovskými doložkami v spotrebiteľských zmluvách a určujúce témy Lexfora.
Tentokrát sa k téme vraciam na základe zaujímavého rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 2011, sp. zn. 6 Sžo 229/2010 (JUDr. Hargaš, JUDr. Fúrová a JUDr. Reisenauerová), na ktoré ma upozornil Michal. Rozhodnutie nebolo vydané v civilnom konaní, ale v správnom súdnictve (o žalobe proti rozhodnutiu správy katastra) a aj keď so závermi sa nestotožňujem, ide podľa mňa o najlepšie a najdôkladnejšie odôvodnené rozhodnutie, ktoré bolo k tejto téme na Slovensku podľa mojich vedomostí zatiaľ vydané.
Zhrnutie postojov
Na úvod by som rád načrtol dve chápania následkov odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností. Podľa prvej školy (skúsme ju nazvať "českou") dochádza odstúpením k zániku zmluvy ex tunc, v dôsledku čoho sa automaticky obnovuje vecnoprávna pozícia existujúca pred účinnosťou zmluvy a pred zápisom práva do katastra. Inými slovami, účinnosťou odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností, na základe ktorej bol zapísaný prevod vlastníckeho práva, dochádza automaticky k obnoveniu vlastníckeho práva prevodcu. Ak prevodca platne a účinne odstúpi od zmluvy, automaticky sa opäť stáva vlastníkom a správa katastra túto zmenu zapíše záznamom.
Česká škola v podstate vytvára spätne v čase fikciu, že vlastnícke právo nikdy nevzniklo. To nezadržateľne vedie k logicky absurdnému dôsledku, že o vlastnícke právo v dôsledku odstúpenia medzi prevodcom (A) a nadobúdateľom (B) automaticky prichádza aj tretia osoba (C), ktorá vec medzitým nadobudla od osoby B. Keďže tento dôsledok je zjavne absurdný, musel tento záver na základe ústavnoprávnych úvah korigovať Ústavný súd Českej republiky. Výsledok možno nazvať "korigovaná česká škola", podľa ktorej odstúpením síce dochádza k automatickému obnoveniu vlastníckeho práva prevodcu, to však neplatí, ak je potrebné chrániť dobromyseľne konajúcu tretiu osobu.
Česká škola sa opiera najmä o § 48 ods. 2 OZ ("od začiatku zrušuje"). A potom sa opiera aj o princíp kauzality v slovenskom a českom práve. Bez existencie platného záväzkového vzťahu (titul) nemôže platne dôjsť ani k zmene vecnoprávnej pozície. Ak titul odstúpením zanikne spätne, musí zaniknúť aj vecnoprávna pozícia.
Alternatívou k českej škole je argumentácia, ktorú sme sa snažili s Michalom obhájiť v článku v Justičnej revue (3/2010). Keďže naša argumentácia akcentuje záväzkový charakter následkov odstúpenia, nazval by som ju pre účely tohto článku "záväzková škola".
Podľa záväzkovej školy nie je dôvod myslieť si, že zrušenie zmluvy v dôsledku odstúpenia automaticky navracia vecnoprávnu pozíciu. Ustanovenie § 48 ods. 2 OZ hovorí o "zrušení", na čo nadväzuje § 457 OZ, podľa ktorého si majú strany "zrušenej" zmluvy vrátiť čo dostali. Nadobúdateľ zo zrušenej zmluvy dostal vlastnícke právo, mal by ho teda vrátiť. Zo zákona však nevyplýva, že by k návratu dochádzalo automaticky ex lege. Túto povinnosť by mal kupujúci splniť vecnoprávnym (solučným) úkonom. Zjednodušene povedané overeným podpisom na papieri, ktorým prevádza vlastnícke právo späť na pôvodného prevodcu a tým plní svoj záväzok vzniknutý ex lege na základe § 457 OZ. Zápis v katastri by mal byť vo forme vkladu, nie záznamu. Ak nadobúdateľ odmietne tento záväzok splniť, môže ho prevodca žalovať na plnenie ("žalovaný je povinný spätne previesť vlastnícke právo ..."), pričom rozhodnutie súdu podľa § 161 ods. 3 OSP nahradí solučný úkon nadobúdateľa (citované ustanovenie OSP sa zväčša aplikuje len na zmluvy o budúcich zmluvách, podľa gramatického aj systematického výkladu by sa však malo aplikovať širšie).
Podľa záväzkovej školy toto riešenie vedie k logickejším dôsledkom, keďže nezakladá problém dobromyseľného nadobúdateľa (ktorý sa podľa korigovanej českej školy musí riešiť nesystematickým exkurzom do ústavného práva). Tak isto nevzniká spätná fikcia, že kupujúci vlastne prestáva byť vlastníkom ku dňu uzavretia zmluvy. Riešenie je symetrickejšie, pretože v prípade odstúpenia vzniknú dve symetrické obligačnoprávne povinnosti - nadobúdateľ musí spätne previesť vlastnícke právo a prevodca musí vrátiť kúpnu cenu. Ani vo vzťahu ku kúpnej cene nedochádza k automatickému vráteniu (musí sa žalovať na plnenie), identicky by sa teda malo riešiť aj vecné právo.
S Michalom sme sa okrem vyššie uvedených systematických argumentov opierali o znenie § 48 v spojení s § 457 OZ a taktiež o podobnú interpretáciu príbuzných právnych systémov - konkrétne nemeckého, rakúskeho, švajčiarskeho, poľského a holandského.
Postoj slovenských súdov
Na tomto mieste nemá význam sumarizovať rozsiahlu českú diskusiu o odstúpení. Po prvé sme tak s Michalom urobili vo vyššie citovanom článku a po druhé možno väčšinu relevantných rozhodnutí nájsť aj na tomto blogu v článkoch prelinkovaných vyššie.
Aký však bol v tejto otázke postoj slovenských súdov? Najčastejšie citovaným autoritatívnym zdrojom bolo doteraz rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. augusta 1997, sp. zn. 3 Cdo 151/96 (59/1997 ZSP). Ťažko povedať, či toto rozhodnutie stálo na strane českej alebo záväzkovej školy, keďže bolo vnútorne značne nekonzistentné a nelogické. Na jednej strane hovorilo, že odstúpenie nezakladá zánik vecného práva a nie je automaticky dôvodom na obnovenie vlastníckeho práva v katastri (náznak záväzkovej školy). Ďalej však tvrdilo, že konštitutívne účinky môžu byť nahradené dvoma spôsobmi. Po prvé, vkladom na základe dohody účastníkov. Alebo alternatívne záznamom na základe rozhodnutia súdu o žalobe požadujúcej určenie vlastníckeho práva. Tieto dve možnosti si však protirečia. Buď k obnoveniu vecnoprávnej pozície dochádza automaticky (v takom prípade je nelogické hovoriť o dohode a zápise formou vkladu). Alebo naopak nedochádza, v takom prípade však súd na základe určovacej žaloby nemá čo určovať.
Z podobného chápania zrejme vychádzalo aj nie príliš šťastné ustanovenie § 38 písm. h) starej katastrálnej vyhlášky (č. 79/1996 Z. z.), ktoré však do novej katastrálnej vyhlášky (č. 461/2009 Z. z.) nebolo prevzaté. Nová katastrálna vyhláška nerieši dôsledky odstúpenia vôbec.
K otázke odstúpenia sa dvakrát vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. V oboch prípadoch sa prihlásil ku korigovanej českej škole (aj s výslovným odkazom na príslušné české rozhodnutia) (nález z 30. septembra 2010, sp. zn. I. ÚS 350/08 a nález z 10. februára 2010, sp. zn. I. ÚS 50/2010). V ani jednom prípade však nešlo primárne o otázku následkov odstúpenia, len o rozšírenie argumentácie v odôvodnení. Ústavný súd v oboch prípadoch judikoval, že tretia osoba nemôže v dôsledku odstúpenia prísť o dobromyseľne nadobudnuté vlastnícke právo, tento záver však vyplýva rovnako z korigovanej českej školy ako aj zo záväzkovej školy. Ústavný súd, verný svojmu poslaniu strážcu ústavnosti a nie arbitra civilistických debát, nepovažoval za potrebné systematicky analyzovať samotné odstúpenie.
Čo povedal správny senát Najvyššieho súdu
Cez rozsiahly exkurz sa tak konečne dostávam ku komentovanému rozhodnutiu správneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Je zaujímavé, že zatiaľ najdôslednejšie, najkonzistentnejšie a najlepšie odôvodnené rozhodnutie v tejto civilistickej otázke vydal práve správny senát. V rozsiahlom civilistickom exkurze sa senát prihlásil ku korigovanej českej škole, pričom argumentoval nasledovne.
Keďže odstúpením sa zmluva zrušuje ex tunc a keďže vecnoprávne účinky nemôžu nastať bez obligačnoprávnych, dochádza medzi stranami v dôsledku odstúpenia k právnemu stavu,"ako keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo a to nielen z hľadiska obligačných účinkov ale i účinkov vecnoprávnych". Najvyšší súd judikoval, že obligačné účinky zmluvy spočívajúce v záväzku predávajúceho previesť nehnuteľnosť do vlastníctva kupujúceho už zápisom do katastra aj tak zanikli, pretože boli nahradené účinkami vecnoprávnymi.
Potiaľto by išlo o čistú českú školu. Najvyšší súd ju však následne s odkazom na českú ústavnú judikatúru koriguje a dopĺňa, že automatické obnovenie vlastníckeho práva predávajúceho nastáva len vtedy, ak vlastníctvo nebolo pred odstúpením dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou.
Z uvedeného logicky vyplýva, že k zápisu spätného prechodu vlastníckeho práva dochádza záznamom, ktorého podkladom je listina o odstúpení (jednostranný adresovaný právny úkon), ktoré si nevyžaduje súhlas príjemcu ani rozhodnutie súdu. Správa katastra nie je oprávnená skúmať platnosť odstúpenia (či došlo k naplneniu dôvodov na odstúpenie), je však povinná skúmať, či platnosť odstúpenia je medzi účastníkmi sporná. Ak áno, bude musieť rozhodnúť súd (na základe určovacej žaloby, nie žaloby na plnenie). Ak platnosť odstúpenia nie je sporná, správa katastra vykoná zápis vo forme záznamu.
Záver
Páči sa mi, že rozhodnutie Najvyššieho súdu je logické a konzistentné. Po prihlásení sa ku korigovanej českej škole logicky a konzistentne načrtáva dôsledky pre katastrálne konanie. Tento výklad sa asi v najbližšom období stane rozhodujúcim vodítkom pre správy katastra (najmä pri absencii úpravy v katastrálnej vyhláške a nekonzistentnosti staršieho rozhodnutia 59/1997 ZSP).
S východiskami však napriek tomu nemôžem súhlasiť. Ako som písal vyššie (a ako sme s Michalom podrobne písali vo vyššie citovanom článku), názor, že odstúpením sa automaticky ex lege obnovuje vlastníctvo prevodcu podľa mňa nemá oporu v zákone. Zákon naopak pomerne jednoznačne v § 48 ods. 2 v spojení s § 457 OZ normuje záväzkový charakter dôsledkov zrušenia zmluvy. Tento záver je konzistentný s tým, ako následky odstúpenia interpretujú v podstate všetky príbuzné právne poriadky (s výnimkou Českej republiky) a je konzistentný s interpretáciou odstúpenia v slovenskom obchodnom práve.
Okrem toho je táto interpretácia podľa môjho názoru systematická v tom, že následkom odstúpenia je vznik dvoch symetrických obligačných nárokov (spätný prevod vlastníckeho práva a spätný prevod kúpnej ceny). Na druhej strane česká škola predpokladá asymetrickú situáciu, kedy po odstúpení predávajúcemu automaticky vznikne vecné právo (a priestor na vindikačnú žalobu), zatiaľ čo kupujúcemu ostane "len" obligačný nárok na vrátenie kúpnej ceny. Asymetrickosť tohto riešenia by sa ukázala najmä v prípade, ak by jedna zo strán medzitým spadla do konkurzu, kde by automatické obnovenie vecného práva zakladalo superprioritnú pozíciu, zatiaľ čo kupujúci by sa s nárokom na vrátenie kúpnej ceny musel zaradiť medzi ostatných veriteľov.
Nesúhlas možno poslúži ako základ na diskusiu. Som však veľmi rád, že takéto rozhodnutie máme a že dôkladným a logickým odôvodnením na takúto diskusiu vytvára priestor.
Názory k článku Zase raz a určite nie naposledy: Odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti:
Peter, 09. 01. 2012 v 10:29 - existuje zmluva ?
Splnením dlhu zaniknú záväzky, ak zanikli záväzky od akej zmluvy bývalý predávajúci odstupuje ? Nezanikla splnením aj samotná zmluva o prevode nehnuteľnosti ?
Peter, 09. 01. 2012 v 10:29 - existuje zmluva ?
Splnením dlhu zaniknú záväzky, ak zanikli záväzky od akej zmluvy bývalý predávajúci odstupuje ? Nezanikla splnením aj samotná zmluva o prevode nehnuteľnosti ?
Ondrej Pivarči, 10. 01. 2012 v 09:44 - Ad Peter + iné
dlh = povinnosť plniť, splnením zanikne dlh (nie právny vzťah, resp. účinky zmluvy ako právneho úkonu, ktorým tento vzťah vznikol), viď § 559 ods. 1 OZ. Záväzok = právny vzťah.
Mňa by však zaujímalo, keďže sa prikláňam tiež k "záväzkovej škole", ak by naozaj došlo k odstúpeniu od zmluvy pred vyhlásením konkurzu a predávajúci by prišiel podľa "korigovanej českej školy" automaticky o nehnuteľnosť (zápis v katastri by nastal až po vyhlásení konkurzu), s tým, že predávajúcemu ako úpadcovi by zostal iba nárok na vrátenie kúpnej ceny, ktorý by vymáhal správca, a kupujúci by sa tak stal prioritným veriteľom, čo ZoKR priamo zakazuje.
Mohol by ktorýkoľvek z ostatných veriteľov žalovať príslušný správny orgán pre porušenie zákonných ustanovení o odstúpení, resp. pre porušenie ZoKR, nakoľko bol postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach?
Mňa by však zaujímalo, keďže sa prikláňam tiež k "záväzkovej škole", ak by naozaj došlo k odstúpeniu od zmluvy pred vyhlásením konkurzu a predávajúci by prišiel podľa "korigovanej českej školy" automaticky o nehnuteľnosť (zápis v katastri by nastal až po vyhlásení konkurzu), s tým, že predávajúcemu ako úpadcovi by zostal iba nárok na vrátenie kúpnej ceny, ktorý by vymáhal správca, a kupujúci by sa tak stal prioritným veriteľom, čo ZoKR priamo zakazuje.
Mohol by ktorýkoľvek z ostatných veriteľov žalovať príslušný správny orgán pre porušenie zákonných ustanovení o odstúpení, resp. pre porušenie ZoKR, nakoľko bol postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach?
Paula Demianova, 10. 01. 2012 v 15:30 - Ad Juraj
Možno budem trošku opovážlivá, ale dovolím si nesúhlasiť s niektorými závermi „záväzkovej školy“. Prikláňam sa skôr k názoru, že odstúpením od zmluvy o prevode nehnuteľností sa zmluva v zmysle ust. § 48 ods. 2 OZ zrušuje, v dôsledku čoho sa obnovuje pôvodný stav a teda zo zákona sa obnovuje vlastnícke právo a to nie len pôvodné vlastnícke právo predávajúceho k prevádzanej veci, ale aj pôvodné vlastnícke právo kupujúceho k uhradeným finančným prostriedkom, ktoré boli predávajúcemu vyplatené ako kúpna cena (vychádzam z toho, že sa jedná o klasickú kúpnu zmluvu). Nesúhlasím, že „česká škola“ by predpokladala asymetrickú situáciu, kedy po odstúpení predávajúcemu automaticky vznikne vecné právo (a priestor na vindikačnú žalobu) a kupujúcemu ostane len obligačný nárok na vrátenie kúpnej ceny. Obaja sa dostávajú do rovnakej situácie, pretože vlastnícke právo je obnovené u oboch (u jedného k prevedenej veci, u druhého k zaplateným finančným prostriedkom) a obom svedčí nárok na vrátenie toho, čo vydali (t.j. u jedného nárok na vydanie prevedenej veci a u druhého nárok na vydanie zaplatených finančných prostriedkov).
Rovnako tak ust. § 457 OZ hovorí o tom, že ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Pod „vrátením“ si predstavujem naturálnu reštitúciu, ktorá, v prípade ak nie je možná, nastáva postup podľa § 458 OZ, t.j. vydanie peňažnej náhrady. Nestotožňujem sa s tým, že pod vrátením by v danom prípade malo byť myslené vrátenie vlastníckeho práva.
Dôvody, ktoré ma vedú k takýmto záverom sú aj praktické, keď v prípade, ak by sa postupovalo podľa „záväzkovej školy“, bol by celý proces nákladnejší (notárske, správne poplatky), časovo náročnejší (najprv žaloba na plnenie o uzatvorenie zmluvy, ktorou sa spätne prevedie vlastnícke právo, potom vindikačná žaloba) a tiež by bolo potrebné zvážiť daňové dopady spätného prevodu vlastníckeho práva a spätného prevodu kúpnej ceny (skôr otázka na daňového odborníka) ale takisto v prípade, ak by sa postupovalo v zmysle názorov „záväzkovej školy“ znamenalo by to, že odstúpením od zmluvy síce dôjde k zrušeniu zmluvy, ale nedôjde k zrušeniu práv nadobudnutých na základe takejto zrušenej zmluvy (zrušenej podľa zákona § 48 ods. 2 OZ od začiatku) a preto tieto nadobudnuté práva je nutné spätne prevádzať? Myslím si, že v zmysle zákona ide o automatické navrátenie vecnoprávnej pozície a dokonca aj ust. § 457 OZ v tomto zmysle z neho vychádza, keďže je systematicky zaradené do ustanovení o bezdôvodnom obohatení, ktoré si účastníci musia navzájom „vydať“ (vydať fakticky), pretože nemajú na ponechanie veci, či finančných prostriedkov právny titul (vlastnícke právo teda odstúpením od zmluvy zaniklo a nie je ho možné ani spätne previesť). V každom prípade ďakujem za poukázanie na zaujímavé rozhodnutie.
Rovnako tak ust. § 457 OZ hovorí o tom, že ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Pod „vrátením“ si predstavujem naturálnu reštitúciu, ktorá, v prípade ak nie je možná, nastáva postup podľa § 458 OZ, t.j. vydanie peňažnej náhrady. Nestotožňujem sa s tým, že pod vrátením by v danom prípade malo byť myslené vrátenie vlastníckeho práva.
Dôvody, ktoré ma vedú k takýmto záverom sú aj praktické, keď v prípade, ak by sa postupovalo podľa „záväzkovej školy“, bol by celý proces nákladnejší (notárske, správne poplatky), časovo náročnejší (najprv žaloba na plnenie o uzatvorenie zmluvy, ktorou sa spätne prevedie vlastnícke právo, potom vindikačná žaloba) a tiež by bolo potrebné zvážiť daňové dopady spätného prevodu vlastníckeho práva a spätného prevodu kúpnej ceny (skôr otázka na daňového odborníka) ale takisto v prípade, ak by sa postupovalo v zmysle názorov „záväzkovej školy“ znamenalo by to, že odstúpením od zmluvy síce dôjde k zrušeniu zmluvy, ale nedôjde k zrušeniu práv nadobudnutých na základe takejto zrušenej zmluvy (zrušenej podľa zákona § 48 ods. 2 OZ od začiatku) a preto tieto nadobudnuté práva je nutné spätne prevádzať? Myslím si, že v zmysle zákona ide o automatické navrátenie vecnoprávnej pozície a dokonca aj ust. § 457 OZ v tomto zmysle z neho vychádza, keďže je systematicky zaradené do ustanovení o bezdôvodnom obohatení, ktoré si účastníci musia navzájom „vydať“ (vydať fakticky), pretože nemajú na ponechanie veci, či finančných prostriedkov právny titul (vlastnícke právo teda odstúpením od zmluvy zaniklo a nie je ho možné ani spätne previesť). V každom prípade ďakujem za poukázanie na zaujímavé rozhodnutie.
Michal Novotný, 10. 01. 2012 v 16:57 - Akurát
že problémom s "obnovením" vlastníckeho práva k peniazom je to, že sa neobnovuje. Vlastnícke právo v zásade môže existovať len k individuálne určenej hmotnej veci (minca, bankovka); niečo všeobecné ako "vlastníctvo 100€" je ťažké, a to aj keby sme pripustili niečo ako "množstevnú vindikáciu", pretože tam by sme museli jednoznačne vedieť identifikovať majetkovú masu, z ktorej chceme konkrétne peniaze "vydať". Ak však vychádzame z reality, že drvivá väčšina predávajúcich si peniaze uloží na účet, z ktorého niečo platí, niečo naň prichádza, kúpi si za ne niečo iné atď atď., tak kvantitatívna vindikácia je tu (takmer) nemožná.
Inak, systematika bezdôvodného obohatenia by hovorila skôr v prospech "záväzkovej" školy, pretože nárok vlastníka na vydanie veci plynie už z § 126 Obč. zák., nepotrebujeme na to samostatný titul ( § 457). Význam tohto ustanovenia ( § 457) by sme potom efektívne zúžili na vyjadrenie synalagmy. Ďalej, nárok na vydanie bezdôvodka sa premlčuje, reivindikačný nie, čiže zaradenie "kvázivindikačného" nároku ( § 457) do bezdôvodka pôsobí krajne nesystémovo.
K tej vecnej obtiažnosti - nie je pravda, že by museli byť dve žaloby. Ak chápeme záväzok (pri záväzkovom riešení) z § 457 Obč. zák. ako integrálnu a naturálnu reštitúciu, potom to znamená, že pôvodný kupujúci je povinný vrátiť nielen vlastnícke právo, ale aj držbu (keďže podľa kúpnej zmluvy nedostal len vlastnícke právo, ale aj držbu - porov. § 588 Obč. zák.). Takže žalobu o vrátenie vl. práva a vydanie veci môžeme spojiť, pričom záväzok na vydanie tu nebude plynúť z vlastníctva, ale z § 457.
Inak, systematika bezdôvodného obohatenia by hovorila skôr v prospech "záväzkovej" školy, pretože nárok vlastníka na vydanie veci plynie už z § 126 Obč. zák., nepotrebujeme na to samostatný titul ( § 457). Význam tohto ustanovenia ( § 457) by sme potom efektívne zúžili na vyjadrenie synalagmy. Ďalej, nárok na vydanie bezdôvodka sa premlčuje, reivindikačný nie, čiže zaradenie "kvázivindikačného" nároku ( § 457) do bezdôvodka pôsobí krajne nesystémovo.
K tej vecnej obtiažnosti - nie je pravda, že by museli byť dve žaloby. Ak chápeme záväzok (pri záväzkovom riešení) z § 457 Obč. zák. ako integrálnu a naturálnu reštitúciu, potom to znamená, že pôvodný kupujúci je povinný vrátiť nielen vlastnícke právo, ale aj držbu (keďže podľa kúpnej zmluvy nedostal len vlastnícke právo, ale aj držbu - porov. § 588 Obč. zák.). Takže žalobu o vrátenie vl. práva a vydanie veci môžeme spojiť, pričom záväzok na vydanie tu nebude plynúť z vlastníctva, ale z § 457.
Juraj Gyarfas, 10. 01. 2012 v 21:38 - Ad Paula
Ďakujem za reakciu. Určite v tom nie je nič opovážlivé - zmyslom tohto blogu je diskusia, ktorá je podmienená nesúhlasom. Koniec koncov - ak je tu niečo opovážlivé, je to môj nesúhlas s najvyšším súdom :-)
Ale obsahovo nesúhlasím. Po prvé, vlastníctvo k peniazom sa nemôže obnoviť automaticky, pretože pri zameniteľnej veci nie je možné tieto peniaze oddeliť. Ak si predávajúci vložil peniaze na účet (alebo povedzme aj do pančušky), nemožno tieto prostriedky vindikovať, ale domáhať sa ich zaplatenia len na základe obligačného vzťahu (v tomto prípade záväzok nevzniká ex contractu, ale ex lege, konkrétne z § 457 v spojení s § 48). Takže si myslím, že môj argument s asymetriou obstojí a osobitne by sa to prejavilo v konkurze.
Tak isto nesúhlasím s tým, že z § 457 vyplýva, že ide len o vrátenie veci v zmysle vindikácie. Po prvé, systematické zaradenie do časti o bezdôvodnom obohatení naznačuje skôr obligačný charakter.
Po druhé, najlepšie to podľa mňa možno ilustrovať na Michalovom príklade s kúpnou zmluvou o hnuteľnej veci. Obsahom tejto zmluvy je povinnosť predávajúceho odovzdať vec. V tomto smere sa však kúpna zmluva nijako neodlišuje od nájomnej zmluvy alebo od výpožičky. Rozdiel je v tom, že pri kúpnej zmluve sa vec odovzdáva s úmyslom previesť vlastnícke právo. Ak by sa napríklad uzavrela kúpna zmluva, podľa ktorej má dôjsť k odovzdaniu veci (a prevodu vlastníctva) o týždeň, ale predávajúci by vec ešte predtým kupujúcemu požičal, nedošlo by fyzickým odovzdaním k prevodu vlastníctva. K prevodu vlastníckeho práva dochádza až odovzdaním veci s úmyslom previesť vlastníctvo. Prevod vlastníctva nad rámec samotného faktického odovzdania akcentuje aj § 409 ObZ.
Z uvedeného vyplýva, že kupujúci na základe kúpnej zmluvy nedostal len faktické odovzdanie (to mohol dostať aj na základe výpožičky), ale dostal odovzdanie spojené s prevodom vlastníckeho práva. Ak sa zmluva zruší, mal by toto isté vrátiť.
Ale obsahovo nesúhlasím. Po prvé, vlastníctvo k peniazom sa nemôže obnoviť automaticky, pretože pri zameniteľnej veci nie je možné tieto peniaze oddeliť. Ak si predávajúci vložil peniaze na účet (alebo povedzme aj do pančušky), nemožno tieto prostriedky vindikovať, ale domáhať sa ich zaplatenia len na základe obligačného vzťahu (v tomto prípade záväzok nevzniká ex contractu, ale ex lege, konkrétne z § 457 v spojení s § 48). Takže si myslím, že môj argument s asymetriou obstojí a osobitne by sa to prejavilo v konkurze.
Tak isto nesúhlasím s tým, že z § 457 vyplýva, že ide len o vrátenie veci v zmysle vindikácie. Po prvé, systematické zaradenie do časti o bezdôvodnom obohatení naznačuje skôr obligačný charakter.
Po druhé, najlepšie to podľa mňa možno ilustrovať na Michalovom príklade s kúpnou zmluvou o hnuteľnej veci. Obsahom tejto zmluvy je povinnosť predávajúceho odovzdať vec. V tomto smere sa však kúpna zmluva nijako neodlišuje od nájomnej zmluvy alebo od výpožičky. Rozdiel je v tom, že pri kúpnej zmluve sa vec odovzdáva s úmyslom previesť vlastnícke právo. Ak by sa napríklad uzavrela kúpna zmluva, podľa ktorej má dôjsť k odovzdaniu veci (a prevodu vlastníctva) o týždeň, ale predávajúci by vec ešte predtým kupujúcemu požičal, nedošlo by fyzickým odovzdaním k prevodu vlastníctva. K prevodu vlastníckeho práva dochádza až odovzdaním veci s úmyslom previesť vlastníctvo. Prevod vlastníctva nad rámec samotného faktického odovzdania akcentuje aj § 409 ObZ.
Z uvedeného vyplýva, že kupujúci na základe kúpnej zmluvy nedostal len faktické odovzdanie (to mohol dostať aj na základe výpožičky), ale dostal odovzdanie spojené s prevodom vlastníckeho práva. Ak sa zmluva zruší, mal by toto isté vrátiť.
Juraj Gyarfas, 10. 01. 2012 v 21:47 - Ad Ondrej
Obávam sa, že nie celkom rozumiem. Neotočil si náhodou v druhom odseku kupujúceho a predávaúceho?
Ak správne rozumiem, ide o situáciu, v ktorej pred vyhlásením konkurzu na majetok kupujúceho došlo k odstúpeniu, ale správa katastra zapísala zmenu vecnoprávneho stavu až po vyhlásení konkurzu.
Ak vychádzame z korigovanej českej školy, ktorá bude vzhľadom na rozhodnutie NS na Slovensku asi v najbližšej dobe rozhodujúca, nevidím tam pochybenie katastra. Momentom odstúpenia došlo k obnoveniu vlastníckeho práva predávajúcho a zápis sa vykonal len deklaratórne záznamom. Mení na tom niečo vyhlásenie konkurzu?
Nehnuteľnosť je podľa tohto prístupu mimo podstaty a správca môže od predávajúceho vymáhať vrátenie kúpnej ceny, ktorá po zaplatení spadne do podstaty kupujúceho.
Problematickejší je však podľa mňa konkurz predávajúceho. Ak predávajúci spadne do konkurzu a dôjde k odstúpeniu od zmluvy, nehnuteľnosť spadá do podstaty a správca ju môže vindikovať od kupujúceho. Kupujúcemu príde o nehnuteľnosť, zároveň mu však ostane len obligačný nárok na vrátenie kúpnej ceny, s ktorým sa bude musieť zaradiť medzi ostatných veriteľov.
Ak správne rozumiem, ide o situáciu, v ktorej pred vyhlásením konkurzu na majetok kupujúceho došlo k odstúpeniu, ale správa katastra zapísala zmenu vecnoprávneho stavu až po vyhlásení konkurzu.
Ak vychádzame z korigovanej českej školy, ktorá bude vzhľadom na rozhodnutie NS na Slovensku asi v najbližšej dobe rozhodujúca, nevidím tam pochybenie katastra. Momentom odstúpenia došlo k obnoveniu vlastníckeho práva predávajúcho a zápis sa vykonal len deklaratórne záznamom. Mení na tom niečo vyhlásenie konkurzu?
Nehnuteľnosť je podľa tohto prístupu mimo podstaty a správca môže od predávajúceho vymáhať vrátenie kúpnej ceny, ktorá po zaplatení spadne do podstaty kupujúceho.
Problematickejší je však podľa mňa konkurz predávajúceho. Ak predávajúci spadne do konkurzu a dôjde k odstúpeniu od zmluvy, nehnuteľnosť spadá do podstaty a správca ju môže vindikovať od kupujúceho. Kupujúcemu príde o nehnuteľnosť, zároveň mu však ostane len obligačný nárok na vrátenie kúpnej ceny, s ktorým sa bude musieť zaradiť medzi ostatných veriteľov.
Juraj Gyarfas, 10. 01. 2012 v 22:00 - nadobúdanie vlastníctva
Ešte jeden argument, ktorý tu zatiaľ myslím nepadol. Podľa § 132 vlastníctvo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Záväzková škola tvrdí, že po odstúpení vzniká povinnosť nadobúdateľa právnym úkonom previesť vlastnícke právo späť na prevodcu. Titul nadobudnutia teda bude právny úkon (zmluva).
Z českej školy však podľa mňa nevyplýva, ako po odstúpení prevodca opäť nadobudne vlastníctvo. Zjavne nejde o zmluvu, dedenie ani rozhodnutie štátneho orgánu. A tak isto podľa mňa nejde ani o inú skutočnosť ustanovenú zákonom, lebo § 48 ani § 457 nič o nadobúdaní vlastníctva neustanovujú.
Záväzková škola tvrdí, že po odstúpení vzniká povinnosť nadobúdateľa právnym úkonom previesť vlastnícke právo späť na prevodcu. Titul nadobudnutia teda bude právny úkon (zmluva).
Z českej školy však podľa mňa nevyplýva, ako po odstúpení prevodca opäť nadobudne vlastníctvo. Zjavne nejde o zmluvu, dedenie ani rozhodnutie štátneho orgánu. A tak isto podľa mňa nejde ani o inú skutočnosť ustanovenú zákonom, lebo § 48 ani § 457 nič o nadobúdaní vlastníctva neustanovujú.
Kristian Neugierig, 11. 01. 2012 v 08:33 - strata vlastníctva
Rovnako nemožno ani stratiť vlastníctvo len tak odstúpením od zmluvy. Jednoducho česká škola, ak ju tak vôbec môžme nazvať, lebo neverím, že právny systém platný v dnešných Čechách začiatkom 20teho storočia by takéto niečo pripúšťal, sa dostala do akejsi slepej uličky, z ktorej existujú iba nesystematické východiská.
Ja chápem odstúpenie od zmluvy v dvoch následkoch. Základným je zánik zmluvy a vedľajším je povinnosť vrátiť si všetko, čo sa vzájomne poskytlo. Teda akékoľvek plnenie sa musí navrátiť. Už iba prostá držba nebude nikdy vyriešená, pokiaľ pripustíme, že zmluva zaniká a s ňou aj vlastníctvo. Kto zbaví držiteľa držby?
Ja chápem odstúpenie od zmluvy v dvoch následkoch. Základným je zánik zmluvy a vedľajším je povinnosť vrátiť si všetko, čo sa vzájomne poskytlo. Teda akékoľvek plnenie sa musí navrátiť. Už iba prostá držba nebude nikdy vyriešená, pokiaľ pripustíme, že zmluva zaniká a s ňou aj vlastníctvo. Kto zbaví držiteľa držby?
Juraj Gyarfas, 17. 01. 2012 v 14:18 - záložné práva bánk
Z akademickej diskusie o charaktere následkov odstúpenia späť do praxe - čo si myslíte o vplyvoch korigovanej českej školy na situáciu, ak osoba B v čase medzi kúpu pozemku od osoby A a odstúpením osoby A od tejto zmluvy zriadi na pozemok záložné právo v prospech banky C.
Podľa mňa by následky mali byť nasledovné:
- podľa radikálnej českej školy banka príde o záložné právo, keďže B spätne prichádza o vlastnícke právo
- podľa korigovanej českej školy by malo byť záložné právo zachované, keďže banka je v analogickom postavení ako dobromyseľný nadobúdateľ; neviem však ako sa potom vyriešia vzťahy medzi A a B, keďže osobe A sa pozemok vracia zaťažený
- podľa záväzkovej školy by záložné právo malo samozrejme tiež ostať zachované; B bude povinný okrem vrátenia vlastníckeho práva osobe A aj niečo doplatiť, keďže hodnota pozemku je záložným právom znížená (podľa § 458 ods. 1 druhá veta).
Čo si o tom myslíte? Riešil to už niekto?
Podľa mňa by následky mali byť nasledovné:
- podľa radikálnej českej školy banka príde o záložné právo, keďže B spätne prichádza o vlastnícke právo
- podľa korigovanej českej školy by malo byť záložné právo zachované, keďže banka je v analogickom postavení ako dobromyseľný nadobúdateľ; neviem však ako sa potom vyriešia vzťahy medzi A a B, keďže osobe A sa pozemok vracia zaťažený
- podľa záväzkovej školy by záložné právo malo samozrejme tiež ostať zachované; B bude povinný okrem vrátenia vlastníckeho práva osobe A aj niečo doplatiť, keďže hodnota pozemku je záložným právom znížená (podľa § 458 ods. 1 druhá veta).
Čo si o tom myslíte? Riešil to už niekto?
Kristian Neugierig, 18. 01. 2012 v 08:42 - Ad Juraj:
A tu je práve vidieť negatívne dôsledky českej školy. Ani prvé ani druhé riešenie nie je vyvážené a už vôbec nie čisté.
Buď príde banka o záložné právo a bude chcieť vyhlásiť dlžníkovi predčasné splatenie dlhu, prípadne ho bude nútiť o založenie niečoho iného. V každom prípade tam bude nejaké obdobie, kedy sa hypotekárny úver nebude môcť považovať za hypotekárny úver, keďže nebude sa ručiť nehnuteľnosťou.
Alebo banke ostane záložné právo a potom si aj tak osoba A bude musieť nárokovať bezdôvodné obohatenie.
Záväzková škola ide na to priamočiaro. A a B sa musia medzi sebou dohodnúť a vrátiť si všetko. Ako to uskutočnia, to je na nich. Nič nevylučuje ani to, aby sa záložné právo prenieslo na inú nehnuteľnosť súčasne so spätným prevodom vlastníctva. A všetci budú spokojní. Aj A, B aj C.
Buď príde banka o záložné právo a bude chcieť vyhlásiť dlžníkovi predčasné splatenie dlhu, prípadne ho bude nútiť o založenie niečoho iného. V každom prípade tam bude nejaké obdobie, kedy sa hypotekárny úver nebude môcť považovať za hypotekárny úver, keďže nebude sa ručiť nehnuteľnosťou.
Alebo banke ostane záložné právo a potom si aj tak osoba A bude musieť nárokovať bezdôvodné obohatenie.
Záväzková škola ide na to priamočiaro. A a B sa musia medzi sebou dohodnúť a vrátiť si všetko. Ako to uskutočnia, to je na nich. Nič nevylučuje ani to, aby sa záložné právo prenieslo na inú nehnuteľnosť súčasne so spätným prevodom vlastníctva. A všetci budú spokojní. Aj A, B aj C.
Juraj Gyarfas, 18. 01. 2012 v 09:25 - Ad Kristian
Úplne súhlasím a je to asi ďalší argument v prospech záväzkovej školy.
Ale keďže vzhľadom na rozhodnutie NS budeme na Slovensku asi v dohľadnej dobe musieť vychádzať z korigovanej českej školy, celkom by ma zaujímalo aký to bude mať vplyv na záložné právo.
Ako som písal vyššie, záložné právo dobromyseľnej banky by podľa mňa malo v zmysle korigovanej českej školy ostať zachované. Otázka je ako sa interne vysporiadajú A a B. Ale asi bude musieť B niečo doplatiť a predpokladám, že právny titul na toto doplatenie bude § 458. Čo myslíš?
Ale keďže vzhľadom na rozhodnutie NS budeme na Slovensku asi v dohľadnej dobe musieť vychádzať z korigovanej českej školy, celkom by ma zaujímalo aký to bude mať vplyv na záložné právo.
Ako som písal vyššie, záložné právo dobromyseľnej banky by podľa mňa malo v zmysle korigovanej českej školy ostať zachované. Otázka je ako sa interne vysporiadajú A a B. Ale asi bude musieť B niečo doplatiť a predpokladám, že právny titul na toto doplatenie bude § 458. Čo myslíš?
Xénia Petrovičová, 21. 01. 2012 v 21:56 - naozaj je co riesit?
Suhlasim s Petrom. Nejake spory medzi dvoma skolami sa mi zdaju odtrhnute od reality. Zmluva zanikla, takze nie je od coho odstupovat. Od pravneho vztahu sa neodstupuje (jediny pravny vztah ktory tu este existuje je absolutne vlastnicke pravo vlastnika voci vsetkym). Ziadny relativny vztah (zavazok) tu neexistuje. Netvrdim, ze mam stopercentne pravdu (vzdy si nechavam rezervu), pretoze mi to pripada az smiesne a tazko uveritelne, ze sa na tuto temu vykristalizovali nejake "skoly " a nazorove prudy. Tak ako nemozno splneny zavazok zrusit dohodou (572 ods. 2 OZ), tak od neho nemozno ani odstupit! Uz samotne slovne spojenia "vecnopravne ucinky" a "obligacnopravne ucinky" su vlastne vymyslom tychto skol a nikde inde som sa s nimi nestretla...
Juraj Gyarfas, 22. 01. 2012 v 12:29 - Ad Xénia
Nerozumiem. Chápem, že táto debata vyznieva veľmi akademicky (a tie "školy" som si pre účely tohto článku vymyslel, takže to netreba brať až tak vážne). Ale podľa mňa v konečnom dôsledku rieši veľmi praktické otázky. Teda konkrétne - zapisujú sa následky odstúpenia do katastra záznamom alebo vkladom? Mal by pôvodný prevodca žalovať na plnenie alebo na určenie? Čo ak nadobúdateľ medzitým spadol do konkurzu? Čo s vlastníckym právom tretieho nadobúdateľa.
Možno to zbytočne komplikujem, ale osobne si neviem predstaviť, ako by sa tieto praktické otázky dali vyriešiť bez "akademickej" debaty o následkoch odstúpenia.
Možno to zbytočne komplikujem, ale osobne si neviem predstaviť, ako by sa tieto praktické otázky dali vyriešiť bez "akademickej" debaty o následkoch odstúpenia.
Xénia Petrovičová, 22. 01. 2012 v 13:15 - ad Juraj Gyarfas
hlavnou otazkou je, ci mozno odstupit od zmluvy (teda od zavazkoveho vztahu, ktoreho obsahom su prava a povinnosti), ak uz tento vztah neexistuje (zanikol plnenim)?... Podla mojho nazoru nemozno zrusit nieco co neexistuje a preto neni dovod na zaklade takehoto odstupenia nieco zapisovat do katastra, nakolko nema ziadne ucinky... To je uz jedno, ci su to skoly, alebo nazorove prudy, uz to kvantum rozsudkov sa mi zda z mojho uhla pohladu zbytocne.
Formulacia "odstupenim od zmluvy sa zmluva od zaciatku zrusuje" ( §28 ods. 2 OZ) podla mna neznamena ze mozno odstupit od zmluvy ktora uz neexistuje - zanikla plnenim...
Povodny prevodca sa nemoze nijako branit, ak sa plnilo na zaklade platnej zmluvy- ved predsa ked sa splnilo to co sa malo plnit a a tak ako si to dohodli, preco by mal mat este nejake pravo od zmluvy odstupovat?
Formulacia "odstupenim od zmluvy sa zmluva od zaciatku zrusuje" ( §28 ods. 2 OZ) podla mna neznamena ze mozno odstupit od zmluvy ktora uz neexistuje - zanikla plnenim...
Povodny prevodca sa nemoze nijako branit, ak sa plnilo na zaklade platnej zmluvy- ved predsa ked sa splnilo to co sa malo plnit a a tak ako si to dohodli, preco by mal mat este nejake pravo od zmluvy odstupovat?
Juraj Gyarfas, 22. 01. 2012 v 17:49 - Ad Xenia
Asi sú to dve roviny otázok. Prvá je, či od zmluvy po splnení vôbec možno odstúpiť. Druhá je, akú sú následky odstúpenia (ak vôbec je možné).
Chápem, že ak sa prvá otázka zodpovie negatívne, druhá môže byť irelevantná. Nemyslím si však, že by sa prvá dala zodpovedať negatívne.
Podľa mňa tvrdenie, že zmluva plnením zaniká nemá oporu v zákone. Plnením zanikajú záväzky, nie však zmluva (aj keď to už je asi veľmi teoretická diskusia).
Názor, že plnenie (čo i len čiastočné) bráni neskoršiemu odstúpeniu, by bolo možné odvodiť od § 497 druhá veta, ak by sa toto ustanovenie aplikovalo nielen na odstúpenie s odstupným, ale na odstúpenie ako také. To si však nemyslím, pretože je to v priamom rozpore s inými ustanoveniami, napr. § 517 alebo § 597, kde už mohlo dôjsť k čiastočnému plneniu a zákon napriek tomu priznáva právo odstúpiť.
Skúsme príklad - predávajúci previedol vlastnícke právo, ale zaplatenie kúpnej ceny bolo odložené na dobu po zápise do katastra. Ak v tom čase kupujúci nezaplatí, nemal by mať predávajúci možnosť od zmluvy odstúpiť?
Chápem, že ak sa prvá otázka zodpovie negatívne, druhá môže byť irelevantná. Nemyslím si však, že by sa prvá dala zodpovedať negatívne.
Podľa mňa tvrdenie, že zmluva plnením zaniká nemá oporu v zákone. Plnením zanikajú záväzky, nie však zmluva (aj keď to už je asi veľmi teoretická diskusia).
Názor, že plnenie (čo i len čiastočné) bráni neskoršiemu odstúpeniu, by bolo možné odvodiť od § 497 druhá veta, ak by sa toto ustanovenie aplikovalo nielen na odstúpenie s odstupným, ale na odstúpenie ako také. To si však nemyslím, pretože je to v priamom rozpore s inými ustanoveniami, napr. § 517 alebo § 597, kde už mohlo dôjsť k čiastočnému plneniu a zákon napriek tomu priznáva právo odstúpiť.
Skúsme príklad - predávajúci previedol vlastnícke právo, ale zaplatenie kúpnej ceny bolo odložené na dobu po zápise do katastra. Ak v tom čase kupujúci nezaplatí, nemal by mať predávajúci možnosť od zmluvy odstúpiť?
Xénia Petrovičová, 22. 01. 2012 v 18:46 - da
nerozumiem rozdielu medzi pojmami ZMLUVA a zaväzok - jedine v com vidim rozdiel, ze zmluva moze obsahovat viacero zavazkov (v sirsom zmysle slova). Ak chapeme zaväzok v uzsom zmysle tak zmluva obsahuje tak povinnosti (záväzky) ako aj prava. Ak vsak zavazok (teda pravny vztah ktoreho obsahom su prava aj povinnosti) zanikne, od coho mozu zmluvy odstupovat, ked uz nic neexistuje? Pravna teoria nepozna sposob zaniku zmluvy ale len sposob zaniku zavazku a tym je odstupenie.
Nerozumiem rozlisovaniu medzi zmluvou a zavazkom v sirsom zmysle slova...
Z § 517 nevyplyva ze zanika aj zaväzok ciastocne plneny...V 597 je dlznik stale v omeskani nakolko nesplnil riadne a vcas....
Ak je zaplatenie kupnej zmluvy odlozene na dobu po zapise, tak ma predsa veritel pravo domahat sa plnenia na sude, pripadne si to moze preventivne niecim zabezpecit...preco by mal mat aj pravo na odstupenie od zmluvy? nestacia tieto pravne prostriedky?
Nerozumiem rozlisovaniu medzi zmluvou a zavazkom v sirsom zmysle slova...
Z § 517 nevyplyva ze zanika aj zaväzok ciastocne plneny...V 597 je dlznik stale v omeskani nakolko nesplnil riadne a vcas....
Ak je zaplatenie kupnej zmluvy odlozene na dobu po zapise, tak ma predsa veritel pravo domahat sa plnenia na sude, pripadne si to moze preventivne niecim zabezpecit...preco by mal mat aj pravo na odstupenie od zmluvy? nestacia tieto pravne prostriedky?
Kristian Neugierig, 23. 01. 2012 v 09:48 - Ad Xénia
Hmmm... Dohoda o možnosti odstúpenia od zmluvy nie je hlavným záväzkom, je to vedľajší záväzok. Dôvody na odstúpenie môžu byť rozmanité, nemusia sa upriamovať výhradne na plnenia z hlavného záväzku. Môže ísť o rôzne dohody, napr. ako pri darovaní. Preto by som naozaj netvrdil, že nemožno odstúpiť od niečoho, čo sa už splnilo.
Juraj Gyarfas, 23. 01. 2012 v 23:24 - Ad Xénia
Nie som si istý, či rozumiem. Hovoríš, že odstúpenie by malo byť vylúčené (i) po akomkoľvek čo i len čiastočnom plnení, alebo (ii) po splnení všetkých záväzkov?
Ak má platiť (i), bol by § 351 ObchZ obsolétny, pretože by si strany nemali čo vracať. Tak isto by bol nepoužiteľný § 597, pretože zjavne normuje situáciu, v ktorej už k nejakému plneniu došlo (aj keď vadnému).
Čo sa týka (ii), podľa mňa to nemá oporu v zákone. Ak má platiť, že odstúpenie je vylúčené po splnení všetkých záväzkov, možno by sa to dalo odvodiť z teórie (aj keď ja osobne si to nemyslím). Ale to nerieši našu otázku, pretože v takom prípade by zjavne mohlo dôjsť k odstúpeniu po prevode vlastníctva (pred zaplatením) - keďže sú splnené len niektoré, nie však všetky záväzky zo zmluvy. Tým pádom by diskusia o následkoch odstúpenia mala zrejme zmysel. Okrem toho, ak predpokladáme, že strany si možnosť odstúpenia v zmluve výslovne dohodnú, na základe akého ustanovenia by táto dohoda mala byť neplatná?
Na záver, k otázke či by nestačilo mať k dispozícii žalobu na plnenie alebo preventívne zabezpečovacie prostriedky ... to je asi otázka de lege ferenda. De lege lata podľa mňa v slovenskom právnom poriadku existuje možnosť odstúpenia aj po čiastočnom a dokonca aj po úplnom plnení a túto možnosť predpokladá viacero zákonných ustanovení. Tvrdenie, že to nie je možné, je podľa mňa dosť revolučné. To sa mi síce veľmi páči (vždy som za revolučné myšlienky:-)), ale neviem, o čo by sa to dalo oprieť.
Ak má platiť (i), bol by § 351 ObchZ obsolétny, pretože by si strany nemali čo vracať. Tak isto by bol nepoužiteľný § 597, pretože zjavne normuje situáciu, v ktorej už k nejakému plneniu došlo (aj keď vadnému).
Čo sa týka (ii), podľa mňa to nemá oporu v zákone. Ak má platiť, že odstúpenie je vylúčené po splnení všetkých záväzkov, možno by sa to dalo odvodiť z teórie (aj keď ja osobne si to nemyslím). Ale to nerieši našu otázku, pretože v takom prípade by zjavne mohlo dôjsť k odstúpeniu po prevode vlastníctva (pred zaplatením) - keďže sú splnené len niektoré, nie však všetky záväzky zo zmluvy. Tým pádom by diskusia o následkoch odstúpenia mala zrejme zmysel. Okrem toho, ak predpokladáme, že strany si možnosť odstúpenia v zmluve výslovne dohodnú, na základe akého ustanovenia by táto dohoda mala byť neplatná?
Na záver, k otázke či by nestačilo mať k dispozícii žalobu na plnenie alebo preventívne zabezpečovacie prostriedky ... to je asi otázka de lege ferenda. De lege lata podľa mňa v slovenskom právnom poriadku existuje možnosť odstúpenia aj po čiastočnom a dokonca aj po úplnom plnení a túto možnosť predpokladá viacero zákonných ustanovení. Tvrdenie, že to nie je možné, je podľa mňa dosť revolučné. To sa mi síce veľmi páči (vždy som za revolučné myšlienky:-)), ale neviem, o čo by sa to dalo oprieť.
Xénia Petrovičová, 24. 01. 2012 v 21:11 - Ad Juraj Gyarfas
Ak sa plnilo len čiastočne - teda sa neplnilo riadne a včas, t. j. sa zavazok nesplnil - možno od zmluvy odstúpiť
i) no to je dôležité, či došlo k plneniu vadnému alebo riadnému, pretože záväzok zaniká splnením, nie vadným plnením... Odstupenie je prostriedok, ktory dava veritelovi moznost prerusit zmluvny vztah s dlznikom (to ze sa zaviaze platit bez toho, aby to podmienil riadnym plnenim je uz jeho chyba a neopatrnost--ale to je uz ulet kamsi inam:)) Zda sa mi vsak ze pravnici zacali odstupenie vnimat ako akysi zazracny liek na kazdu zmluvu (ved ono sa uz vymysli nejaka tiesen...)
§ 351 ods. 2ObZ- Strany si mozu vratit plnenia ktore neboli riadne a vcas aj podla Obc. zakonnika. V tomto pripade ide vsak o zrejmy umysel vratit aj riadne plnenie ak druha strana este riadne neplnila - taketo ustanovenie by sa zislo aj v Obcianskom zakonniku, preto ze je jednoducho spravodlive. Povinnost vratit riadne plnenie vsak nevznika v dosledku zrusenia splneneho zavazku, ale v dosledku toho, ze to tak ustanovil Obch. Z, teda odstupenim jednej strany od svojho zaväzku vznika druhej strane zo zakona povinnost vratit to co riadne dostala - nejde teda o zrusenie splneneho zavazku a vydanie bezdovodneho obohatenia ale o špecialnu zakonnu povinnost.
ii) ak by sa uz nehnutelnost zavkladovala a nadobudatel by z nejakeho tazko predstavitelneho a v zmluve dohodnuteho dovodu odstupil od zmluvy...tak tu ma napada len ta odpoved ze vykon jeho prav by bol v rozpore s dobrymi mravmi ( §3 ods. 1) a teda odstupenie neplatne....
Mne sa naopak napr. aj § 572 ods. 2 zda kompatibilny s mojou teoriou , ale hlavne s pravnou teoriou (ktora by mala sluzit ako zaklad pre vyklad kazdeho ustanovenia). Nikto mi tu este nevysvetlil rozdiel medzi zmluvou a zaväzkom (obidva su podla mojho nazoru pravne vztahy, ktorych obsahom su prava a povinnosti ...teda ak zanika zavazok, tak zanika aj "zmluva" ustna ci pisomna...)... Je to na samostatny clanok - Mozno odstupit od pravneho vztahu (zmluvy- zaväzku) ,ak uz neexistuje? Moze niekto zasiahnut do vlastnickeho prava tym ze akymsi retroaktivnym odstupenim vzkriesi záväzkovoprávny vzťah a zruší tým niekomu vlastníctvo?
Ak by si strany dohodli, ze mozno odstupit od zmluvy, ktora sa uz splnila, tak taketo dojednanie je v rozpore s obsahom a ucelom zakona v zmysle § 39 nakolko odporuje ustanoveniu § 559 ods. 1, ktore by sme pre jeho vyznam mali povazovat za kogentne
Uznavam, ze formulacia zakonnych ustanoveni dava argumenty obom nazorovym prudom, avsak moja teoria sa mi zda principialnejsia, opierajuca sa o pravnu teoriu, nie o "potreby" praxe.
i) no to je dôležité, či došlo k plneniu vadnému alebo riadnému, pretože záväzok zaniká splnením, nie vadným plnením... Odstupenie je prostriedok, ktory dava veritelovi moznost prerusit zmluvny vztah s dlznikom (to ze sa zaviaze platit bez toho, aby to podmienil riadnym plnenim je uz jeho chyba a neopatrnost--ale to je uz ulet kamsi inam:)) Zda sa mi vsak ze pravnici zacali odstupenie vnimat ako akysi zazracny liek na kazdu zmluvu (ved ono sa uz vymysli nejaka tiesen...)
§ 351 ods. 2ObZ- Strany si mozu vratit plnenia ktore neboli riadne a vcas aj podla Obc. zakonnika. V tomto pripade ide vsak o zrejmy umysel vratit aj riadne plnenie ak druha strana este riadne neplnila - taketo ustanovenie by sa zislo aj v Obcianskom zakonniku, preto ze je jednoducho spravodlive. Povinnost vratit riadne plnenie vsak nevznika v dosledku zrusenia splneneho zavazku, ale v dosledku toho, ze to tak ustanovil Obch. Z, teda odstupenim jednej strany od svojho zaväzku vznika druhej strane zo zakona povinnost vratit to co riadne dostala - nejde teda o zrusenie splneneho zavazku a vydanie bezdovodneho obohatenia ale o špecialnu zakonnu povinnost.
ii) ak by sa uz nehnutelnost zavkladovala a nadobudatel by z nejakeho tazko predstavitelneho a v zmluve dohodnuteho dovodu odstupil od zmluvy...tak tu ma napada len ta odpoved ze vykon jeho prav by bol v rozpore s dobrymi mravmi ( §3 ods. 1) a teda odstupenie neplatne....
Mne sa naopak napr. aj § 572 ods. 2 zda kompatibilny s mojou teoriou , ale hlavne s pravnou teoriou (ktora by mala sluzit ako zaklad pre vyklad kazdeho ustanovenia). Nikto mi tu este nevysvetlil rozdiel medzi zmluvou a zaväzkom (obidva su podla mojho nazoru pravne vztahy, ktorych obsahom su prava a povinnosti ...teda ak zanika zavazok, tak zanika aj "zmluva" ustna ci pisomna...)... Je to na samostatny clanok - Mozno odstupit od pravneho vztahu (zmluvy- zaväzku) ,ak uz neexistuje? Moze niekto zasiahnut do vlastnickeho prava tym ze akymsi retroaktivnym odstupenim vzkriesi záväzkovoprávny vzťah a zruší tým niekomu vlastníctvo?
Ak by si strany dohodli, ze mozno odstupit od zmluvy, ktora sa uz splnila, tak taketo dojednanie je v rozpore s obsahom a ucelom zakona v zmysle § 39 nakolko odporuje ustanoveniu § 559 ods. 1, ktore by sme pre jeho vyznam mali povazovat za kogentne
Uznavam, ze formulacia zakonnych ustanoveni dava argumenty obom nazorovym prudom, avsak moja teoria sa mi zda principialnejsia, opierajuca sa o pravnu teoriu, nie o "potreby" praxe.
Xénia Petrovičová, 24. 01. 2012 v 21:28 - AD Ondrej Pivarči
" dlh = povinnosť plniť, splnením zanikne dlh (nie právny vzťah, resp. účinky zmluvy ako právneho úkonu, ktorým tento vzťah vznikol), viď § 559 ods. 1 OZ. Záväzok = právny vzťah."
- tomuto vobec nerozumiem. Uzavrie sa zmluva, ktorej obsahom sú povinnosti (dlhy) a im zodpovedajúce práva. Ak zanikne povinnosť-dlh, zanikne aj právo, to je podla mňa jasné, pretože práva bez povinností sú ničím . ( pojem "dlh" by sa mohol vykladať ako vzťah= povinnosť a jemu zodpovedajúce právo) Riadným splnením teda zaniknú práva aj povinnosti zo zmluvy, teda zanikne obsah záväzkovoprávneho vzťahu(!). Aké ešte "právne účinky" by tu mohli existovať, keď už neexistujú práva ani povinnosti? Právne účinky zmluvy spočívajú len v tom, že sa ňou založia/menia/zrušia právne vzťahy, teda tento právny úkon má nejaké právne účinky. Aké právne účinky má odstúpenie keď už neexistujú práva a povinnosti, ktoré by ním zanikali(resp. zrušovali sa)?
- tomuto vobec nerozumiem. Uzavrie sa zmluva, ktorej obsahom sú povinnosti (dlhy) a im zodpovedajúce práva. Ak zanikne povinnosť-dlh, zanikne aj právo, to je podla mňa jasné, pretože práva bez povinností sú ničím . ( pojem "dlh" by sa mohol vykladať ako vzťah= povinnosť a jemu zodpovedajúce právo) Riadným splnením teda zaniknú práva aj povinnosti zo zmluvy, teda zanikne obsah záväzkovoprávneho vzťahu(!). Aké ešte "právne účinky" by tu mohli existovať, keď už neexistujú práva ani povinnosti? Právne účinky zmluvy spočívajú len v tom, že sa ňou založia/menia/zrušia právne vzťahy, teda tento právny úkon má nejaké právne účinky. Aké právne účinky má odstúpenie keď už neexistujú práva a povinnosti, ktoré by ním zanikali(resp. zrušovali sa)?
Michal Novotný, 25. 01. 2012 v 08:58 - Ad
Naozaj tu ide o niekoľko vrstiev problémov.
1. Čiastočné plnenie nemusí znamenať, že kupovanú vec rozdelím na viac častí, ale napríklad aj to, že vec je síce prevlastnená (=je splnený záväzok previesť vlastnícke právo), ale nie je fyzicky odovzdaná (=nie je splnený záväzok odovzdať vec), alebo je fyzicky odovzdaná, ale nemá potrebné vlastnsti (štandardné či dohodnuté). Takáto situácia je možná, odstúpenie tu prichádza plne do úvahy a na jej riešenie smerujú obe "školy". Navyše, v prípade dvojstranných záväzkov môže strana odstúpiť od zmluvy aj vtedy, keď sama plnila, ale druhá strana neplnila, čo je tiež spôsobilý prípad, kedy vyššie uvedený problém vznikne (viď aj napr. § 573 občana, ktorý výslovne zmieňuje podobný problém). Preto tak občan, ako aj obchod používajú pojem odstúpenie od zmluvy, nie odstúpenie od záväzku.
2. Ale súhlasím s názorom, že od zmluvy, ktorá bola obojstranne riadne a úplne splnená, už nie je možné odstúpiť. Nemôžem ale súhlasiť s názorom, že by takéto dojednanie bolo v rozpore s obsahom a účelom zákona. Účelom § 559 občana, ale aj § 324 obchodu nespočíva v ničom inom, než určiť jasný okamih, kedy sa dlžník oslobodzuje od onoho "vinculum iuris", teda záväzku. Nie je v ňom žiadny mystický účel, ktorý by mal "skamenieť" vzniknuté právne vzťahy (koniec koncov, nadobúdateľ môže vec ihneď previesť späť, nie?). Takéto dojednanie teda neodporuje žiadnemu účelu ani obsahu ničoho, len ho treba interpretovať - strany používajú pojem "odstúpenie", čo je jednostranný prejav vôle, ktorý (v zásade) vyvolá zvrátenie existujúceho stavu do pôvodného stavu (teda pri kúpe vznikne - podľa obligačnej školy aspoň - povinnosť spätného prevlastnenia).
Teda strany sa zjavne dohodli, že jedna strana bude môcť svojím jednostranným prejavom vôle (možno len za určitých podmienok) založiť povinnosť druhej strany vrátiť jej predmet plnenia za rovnakých podmienok ako bolo poskytnuté (za súčasného vydania protiplnenia). Takáto dohoda sa spravidla nazýva opciou a proti jej obsahu podľa mňa (per se) nemožno vznášať žiadne námietky.
Tí, ktorí chcú poukazovať na "rozpor s jazykovým prejavom" podľa § 35 ods. 2 občana, nech to nerobia...
1. Čiastočné plnenie nemusí znamenať, že kupovanú vec rozdelím na viac častí, ale napríklad aj to, že vec je síce prevlastnená (=je splnený záväzok previesť vlastnícke právo), ale nie je fyzicky odovzdaná (=nie je splnený záväzok odovzdať vec), alebo je fyzicky odovzdaná, ale nemá potrebné vlastnsti (štandardné či dohodnuté). Takáto situácia je možná, odstúpenie tu prichádza plne do úvahy a na jej riešenie smerujú obe "školy". Navyše, v prípade dvojstranných záväzkov môže strana odstúpiť od zmluvy aj vtedy, keď sama plnila, ale druhá strana neplnila, čo je tiež spôsobilý prípad, kedy vyššie uvedený problém vznikne (viď aj napr. § 573 občana, ktorý výslovne zmieňuje podobný problém). Preto tak občan, ako aj obchod používajú pojem odstúpenie od zmluvy, nie odstúpenie od záväzku.
2. Ale súhlasím s názorom, že od zmluvy, ktorá bola obojstranne riadne a úplne splnená, už nie je možné odstúpiť. Nemôžem ale súhlasiť s názorom, že by takéto dojednanie bolo v rozpore s obsahom a účelom zákona. Účelom § 559 občana, ale aj § 324 obchodu nespočíva v ničom inom, než určiť jasný okamih, kedy sa dlžník oslobodzuje od onoho "vinculum iuris", teda záväzku. Nie je v ňom žiadny mystický účel, ktorý by mal "skamenieť" vzniknuté právne vzťahy (koniec koncov, nadobúdateľ môže vec ihneď previesť späť, nie?). Takéto dojednanie teda neodporuje žiadnemu účelu ani obsahu ničoho, len ho treba interpretovať - strany používajú pojem "odstúpenie", čo je jednostranný prejav vôle, ktorý (v zásade) vyvolá zvrátenie existujúceho stavu do pôvodného stavu (teda pri kúpe vznikne - podľa obligačnej školy aspoň - povinnosť spätného prevlastnenia).
Teda strany sa zjavne dohodli, že jedna strana bude môcť svojím jednostranným prejavom vôle (možno len za určitých podmienok) založiť povinnosť druhej strany vrátiť jej predmet plnenia za rovnakých podmienok ako bolo poskytnuté (za súčasného vydania protiplnenia). Takáto dohoda sa spravidla nazýva opciou a proti jej obsahu podľa mňa (per se) nemožno vznášať žiadne námietky.
Tí, ktorí chcú poukazovať na "rozpor s jazykovým prejavom" podľa § 35 ods. 2 občana, nech to nerobia...
Juraj Gyarfas, 25. 01. 2012 v 12:45 - Xénia
Mám pocit, že sme trochu odbočili od následkov odstúpenia k jeho prípustnosti.
K prvej otázke - ak platí, že odstúpenie je vylúčené až po splnení všetkých záväzkov zo zmluvy, potom diskusia o následkoch odstúpenia určite má zmysel, pretože určite môže dôjsť k situácii, kedy vlastnícke právo už bolo prevedené a niektoré záväzky zo zmluvy ešte neboli splnené.
K druhej otázke, či je odstúpenie po splnení záväzkov možné. Rozdiel medzi zmluvou a záväzkom je asi na veľmi teoretickú diskusiu, ale podľa mňa zmluva je právna skutočnosť (konkrétne právny úkon), zatiaľ čo záväzok je obsahom tohto právneho úkonu. Ale skúsil by som to postaviť inak. Predstavme si, že v slovenskom práve by odstúpenie po splnení všetkých záväzkov bolo naozaj vylúčené. Predstavme si ďalej, že v zmluve medzi A a B je ustanovenie, podľa ktorého "ak kedykoľvek aj po splnení všetkých záväzkov podľa tejto zmluvy nastane podmienka XY, strana A je oprávnená poslať strane B oznámenie, po doručení ktorého sú obe strany povinné vrátiť si všetko, čo na základe tejto zmluvy obdržali". Bolo by takéto ustanovenie v rozpore so zákonom? Ak nie, prečo by takýto mechanizmus nemohol ustanovovať priamo zákon pod názvom odstúpenie?
K prvej otázke - ak platí, že odstúpenie je vylúčené až po splnení všetkých záväzkov zo zmluvy, potom diskusia o následkoch odstúpenia určite má zmysel, pretože určite môže dôjsť k situácii, kedy vlastnícke právo už bolo prevedené a niektoré záväzky zo zmluvy ešte neboli splnené.
K druhej otázke, či je odstúpenie po splnení záväzkov možné. Rozdiel medzi zmluvou a záväzkom je asi na veľmi teoretickú diskusiu, ale podľa mňa zmluva je právna skutočnosť (konkrétne právny úkon), zatiaľ čo záväzok je obsahom tohto právneho úkonu. Ale skúsil by som to postaviť inak. Predstavme si, že v slovenskom práve by odstúpenie po splnení všetkých záväzkov bolo naozaj vylúčené. Predstavme si ďalej, že v zmluve medzi A a B je ustanovenie, podľa ktorého "ak kedykoľvek aj po splnení všetkých záväzkov podľa tejto zmluvy nastane podmienka XY, strana A je oprávnená poslať strane B oznámenie, po doručení ktorého sú obe strany povinné vrátiť si všetko, čo na základe tejto zmluvy obdržali". Bolo by takéto ustanovenie v rozpore so zákonom? Ak nie, prečo by takýto mechanizmus nemohol ustanovovať priamo zákon pod názvom odstúpenie?
Kristian Neugierig, 25. 01. 2012 v 13:37 - prípustnosť a následky
A)
Myslím, že prípustnosť odstúpenia nie je vôbec sporná. Už len odstúpenie od darovacej zmluvy pre prípad, že sa obdarovaný správa k darcovi spôsobom v rozpore s dobrými mravmi, je toho príkladom. Tam si už naozaj nemajú čo plniť a môže k odstúpeniu dôjsť aj po 30 rokoch. Ak to dokáže dovoliť zákon, ktorý tiež musí pôsobiť v medziach ústavnosti a teda aj dobrých mravov, potom nemôže existovať sila, ktorá by takéto konanie zakázala účastníkom právneho vzťahu.
Tu ešte poznamenám, že tak ako už Juraj napísal. Vzťah medzi zmluvou a záväzkom je úplne jednoduchý. Zmluva je konsenzuálny právny úkon, z ktorého vyplývajú pre zmluvné strany rôzne záväzky.
B)
Vyššie sme diskutovali o tom, ako sa vysporiadajú A a B pri zotrvaní záložného práva v prospech dobromyseľnej banky C. B bude musieť niečo doplatiť, prípadne aj nie, ak predmet prevodu zhodnotil, to už sa vysporiada. Titulom je tu podľa mňa §458.
Myslím, že prípustnosť odstúpenia nie je vôbec sporná. Už len odstúpenie od darovacej zmluvy pre prípad, že sa obdarovaný správa k darcovi spôsobom v rozpore s dobrými mravmi, je toho príkladom. Tam si už naozaj nemajú čo plniť a môže k odstúpeniu dôjsť aj po 30 rokoch. Ak to dokáže dovoliť zákon, ktorý tiež musí pôsobiť v medziach ústavnosti a teda aj dobrých mravov, potom nemôže existovať sila, ktorá by takéto konanie zakázala účastníkom právneho vzťahu.
Tu ešte poznamenám, že tak ako už Juraj napísal. Vzťah medzi zmluvou a záväzkom je úplne jednoduchý. Zmluva je konsenzuálny právny úkon, z ktorého vyplývajú pre zmluvné strany rôzne záväzky.
B)
Vyššie sme diskutovali o tom, ako sa vysporiadajú A a B pri zotrvaní záložného práva v prospech dobromyseľnej banky C. B bude musieť niečo doplatiť, prípadne aj nie, ak predmet prevodu zhodnotil, to už sa vysporiada. Titulom je tu podľa mňa §458.
Xénia Petrovičová, 25. 01. 2012 v 14:33 - Ad ad ad
Vrátenie daru je ina tema, obciansky zakonnik taky dovod odstupenia nepozna (v § 630 sa nespomína odstupenie).
Zmluva vs. zavazok - Odstupenie je pravny ukon, moze menit prava a povinnosti ucastnikov pravnych vztahov, ak vsak uz doslo k splneniu zavazku a k jeho zaniku (zanikli prava a povinnosti) co sa bude odstupenim menit? Absolutne vlastnicke pravo nadobudatela? Teda zanik vlastnictva "odstupenim"? Alebo je odstupenie spôsobom zániku právneho titulu? Aké sú "záväzkovoprávne účinky" odstúpenia ak už záväzok neexistuje?
Je tu naozaj vela ciastkovych tem a diskusia straca prehladnost. Kazda by si zasluzila clanok, mozno sa dakedy podujmem:
1. Pojmy -Zmluva vs. zavazok
2. Odstupenie od splneneho zavazku
3. Moznost odstupit len od jedneho zo zavazkov dohodnutych v zmluve.
4. Co v pripade, ak nebolo plnene riadne ale vklad uz bol vykonany, a kupujuci odstupi?
Zmluva vs. zavazok - Odstupenie je pravny ukon, moze menit prava a povinnosti ucastnikov pravnych vztahov, ak vsak uz doslo k splneniu zavazku a k jeho zaniku (zanikli prava a povinnosti) co sa bude odstupenim menit? Absolutne vlastnicke pravo nadobudatela? Teda zanik vlastnictva "odstupenim"? Alebo je odstupenie spôsobom zániku právneho titulu? Aké sú "záväzkovoprávne účinky" odstúpenia ak už záväzok neexistuje?
Je tu naozaj vela ciastkovych tem a diskusia straca prehladnost. Kazda by si zasluzila clanok, mozno sa dakedy podujmem:
1. Pojmy -Zmluva vs. zavazok
2. Odstupenie od splneneho zavazku
3. Moznost odstupit len od jedneho zo zavazkov dohodnutych v zmluve.
4. Co v pripade, ak nebolo plnene riadne ale vklad uz bol vykonany, a kupujuci odstupi?
p., 25. 01. 2012 v 14:54 - Peter
myslím si, že odstúpiť možno len od zmluvy, kde nedošlo k riadnemu plneniu, lebo ak došlo, tak zmluva zanikla...
Juraj Gyarfas, 25. 01. 2012 v 14:59 - odstúpenie a následky
Nerozumiem diskusii o odstupovaní od záväzku. Odstupuje sa od zmluvy, pričom z § 48 v spojení s § 457 vyplýva, že odstúpenie je právnou skutočnosťou (konkrétne právny úkon), s ktorou právo spája vznik nových záväzkov a to konkrétne záväzkov na vrátenie všetkého, čo bolo na základe zmluvy poskytnuté.
Nevidím v tom žiadny teoretický problém. Nikto nehovorí, že v dôsledku odstúpenia zaniká splnený záväzok (ten už samozrejme zanikol splnením a nemôže zaniknúť znovu). V dôsledku odstúpenia však vzniká NOVÝ záväzok, ktorý je obráteným zrkadlovým obrazom pôvodného. Nerozumiem, aký je v tomto právnoteoretický problém.
Nevidím v tom žiadny teoretický problém. Nikto nehovorí, že v dôsledku odstúpenia zaniká splnený záväzok (ten už samozrejme zanikol splnením a nemôže zaniknúť znovu). V dôsledku odstúpenia však vzniká NOVÝ záväzok, ktorý je obráteným zrkadlovým obrazom pôvodného. Nerozumiem, aký je v tomto právnoteoretický problém.
Kristian Neugierig, 25. 01. 2012 v 15:45 - Ad Xénia
OK, pri tom darovaní som sa blbo vyjadril o tom, že sa jedná o odstúpenie od zmluvy. Chcel som iba priblížiť, že možno od niekoho požadovať vrátenie veci a OZ to pripúšťa, ak už mu ju poskytol a to dávno, neodvolateľne a ešte neviem ako. Odstúpenie od zmluvy je rovnako ako požadovanie vrátenia daru jednostranný úkon, ktorý zakladá nové záväzky medzi pôvodnými účastníkmi zmluvy.
Pôvodne tu myslím Jurajovi išlo o to, čo sa bude diať po odstúpení od zmluvy podľa korigovanej českej školy, ku ktorej asi smerujeme aj my. Ale nejako sa to tu rozletelo do všetkých smerov :-)
Pôvodne tu myslím Jurajovi išlo o to, čo sa bude diať po odstúpení od zmluvy podľa korigovanej českej školy, ku ktorej asi smerujeme aj my. Ale nejako sa to tu rozletelo do všetkých smerov :-)
Michal Novotný, 25. 01. 2012 v 16:29 - Ad Juraj
Ale systematika je sviňa... (všimni si zaradenie § 344 a nasl. v obchode - nadpis dielu VIII). Pre občan to asi celkom neplatí, ale logiku by to asi malo mať rovnakú...
Juraj Gyarfas, 26. 01. 2012 v 20:00 - Michal
hmmm ... máš pravdu ... to som si neuvedomil :-)
Ale kľúčová otázka by podľa mňa aj tak malo byť, či zákon zakazuje dať si do zmluvy ustanovenie, ktoré by jednej strane umožňovalo aj po splnení všetkých záväzkov za splnenia určitých podmienok jednostranným úkonom založiť nové záväzky, ktoré by zrkadlovo zodpovedali pôvodným.
Ak je to prípustné, je asi jedno, či to nazveme odstúpenie alebo inak. Aj tak podľa mňa zákon nepozná dôvody na odstúpenie po úplnom splnení všetkých záväzkov (okrem tiesne). Takže väčšinou pôjde o zmluvnú konštrukciu. Nemyslíš?
Ale kľúčová otázka by podľa mňa aj tak malo byť, či zákon zakazuje dať si do zmluvy ustanovenie, ktoré by jednej strane umožňovalo aj po splnení všetkých záväzkov za splnenia určitých podmienok jednostranným úkonom založiť nové záväzky, ktoré by zrkadlovo zodpovedali pôvodným.
Ak je to prípustné, je asi jedno, či to nazveme odstúpenie alebo inak. Aj tak podľa mňa zákon nepozná dôvody na odstúpenie po úplnom splnení všetkých záväzkov (okrem tiesne). Takže väčšinou pôjde o zmluvnú konštrukciu. Nemyslíš?
Xénia Petrovičová, 26. 01. 2012 v 22:13 - ad all
už to tu nechcem zneprehľadňovať, treba fakt osobitny clanok na jednotlive problemy
Viliam Janáč, 16. 02. 2012 v 18:52 - odstúpenie od zmluvy o kúpe cenného papiera
dobry den vsetkym, rad by som sa spytal na Vas nazor na odstupenie od zmluvy o kupe cenneho papiera - akcie. tieto zmluvy idu podla obchodu (absolutny obchod). konkretne povedzme listinna akcia na meno, ktora sa prevadza rubopisom a odovzdanim. tiez sa priklanam k zaveru ze odstupenie od zmluvy ma len obligacnopravne ucinky a dorucenim odstupenia sa prevodca akcie nestava automaticky jej majitelom. Odstupenim vznika novy zavazok na vratenie si poskytnutych plneni co ako uz v diskusii bolo povedane tie zavazky maju rovnaky obsah len su zrkadlovo obratene. Preto pri dobrovolnom splneni by nadobudatel mal akciu odovzdat spat prevodcovi, zaroven by vsak musel na rube vyznacit spatny rubopis na prevodcu (co suvisi s tym ze ak podla zmluvy mam zavazok previest akciu na nadobudatela co nevyhnutne predpoklada vyznacenie rubopisu, potom pri vysporiadani prav po odstupeni to musi platit rovnako avsak naopak, plus dalsie argumenty prakticke - bez spatneho rubopisu mozne problemy pri zapise do zoznamu akcionarov, neistota v pripade ak by prevodca chcel akciu dalej predat, rubopis by stale svedcil nadobudatelovi). Aj tu existuju judikaty NS CR, ktore sa odvolavaju na pouzitie judikatov pojednavajucich o nehnutelnostiach a jednoznacne sa priklanaju k zaveru o vecnopravnych ucinkoch odstupenia. Sud hovori ze rozhodujucou je listinna o odstupeni. Rubopis vyznacovat netreba co sud opiera o argumentaciu ze zakon pozna pripady kedy k scudzeniu listinnej akcie moze dojst aj bez rubopisovanie (zmluva o predaji podniku, smrt, vydrzanie). Do zoznamu akcionarov by spolocnost mala podla sudu zapisat spat prevodcu na zaklade listiny o odstupeni. Ide tu vsak zaroven aj o procesnu stranku veci, konkretne aky typ zaloby treba zvolit aj nadobudatel dobrovolne nesplni povinnost vratit akciu po odstupeni. Mne to vychadza tak, ze urcovacou zalobou by bolo mozne sa domahat urcenia VP iba ak pripustim teoriu o vecnopravnych ucinkoch odstupenia. Ak vychadzam iba z obligacnych ucinkov potom prevodca nie je vlastnikom akcie ma iba pravo domahat sa vratenia akcie (vydanie BO). Ak by prevodca nebol vlastnikom, ale sud by vyrokom urcil ze nim je, konstituoval by tym novy pravny vztah, co by nemalo byt pripustne, nakolko urcovacie rozsudky su iba deklaratorne. Ak by vsak zaloval prevodca na plnenie (na vydanie BO) mal by ziadat v zalobe vydanie (vratenie akcie), zaroven vsak pre jednoznacnost jeho pravneho postavenia by sa mal domahat nahradenia prejavu vole nadobudatela v otazke vyznacenia spatneho rubopisu. Ako sa toto cele javi Vam?
Kristian Neugierig, 17. 02. 2012 v 09:15 - ad Viliam
Myslím si, že z praktického hľadiska je vždy žiadúce, aby na listinnej akcii na meno bol vždy vyznačený jej vlastník. Nechcem si ani predstaviť, ako by sa predstavenstvo zatvárilo v prípade, že prídem do spoločnosti, ktorej listinnú akciu mám v ruke s napísaným menom inej osoby a s papierom, že som odstúpil od nejakej zmluvy, ktorú oni ani nevideli.
Avšak ak pripustíme argumentáciu, že vlastníctvo spätne prechádza momentom odstúpenia priamo zo zákona a terajší držiteľ akciu nevydá, treba žalovať na vydanie (navrátenie držby). Ak vydá dobrovoľne, neexistuje jediná prekážka, prečo by sa nemohol vyznačiť aj spätný rubopis. Ak vydá dobrovoľne a odmietne rubopis, existujú v zásade dve možnosti: 1. Spoločnosť uverí a zapíše do zoznamu akcionárov vlastníka na základe držby listinnej akcie a listiny o odstúpení alebo 2. Spoločnosť neuverí a teraz prichádza otázka. Ako ďalej? Podať žalobu na uloženie povinnosti spoločnosti, aby zapísala žalobcu do zoznamu akcionárov?
Avšak ak pripustíme argumentáciu, že vlastníctvo spätne prechádza momentom odstúpenia priamo zo zákona a terajší držiteľ akciu nevydá, treba žalovať na vydanie (navrátenie držby). Ak vydá dobrovoľne, neexistuje jediná prekážka, prečo by sa nemohol vyznačiť aj spätný rubopis. Ak vydá dobrovoľne a odmietne rubopis, existujú v zásade dve možnosti: 1. Spoločnosť uverí a zapíše do zoznamu akcionárov vlastníka na základe držby listinnej akcie a listiny o odstúpení alebo 2. Spoločnosť neuverí a teraz prichádza otázka. Ako ďalej? Podať žalobu na uloženie povinnosti spoločnosti, aby zapísala žalobcu do zoznamu akcionárov?
Juraj Gyarfas, 13. 07. 2012 v 16:34 - k dodatočnej neplatnosti
Neplatnosť zmluvy musela byť daná od počiatku a nemôže vzniknpť neskôr. To podľa mňa potvrdzuje, že neskorším odstúpením od zmluvy medzi A a B nemôže byť dodatočne zneplatnená zmluva medzi B a C (a tým pádom ani ďalší prevod nehnuteľnosti).
"Platnost smlouvy je třeba posuzovat k okamžiku jejího uzavření; platné občanské právo nezná institut dodatečné ztráty platnosti smlouvy. Je-li smlouva uzavřena platně, nemůže se stát neplatnou v důsledku později nastalé skutečnosti (nejde-li o tzv. relativní neplatnost). Lze uvažovat jen o zániku práv a povinností vzniklých na základě takové smlouvy (viz zejména § 48, § 559 a násl. obč. zák.).
podle rozsudku Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 22 Cdo 2222/2011, ze dne 29. 5. 2012"
"Platnost smlouvy je třeba posuzovat k okamžiku jejího uzavření; platné občanské právo nezná institut dodatečné ztráty platnosti smlouvy. Je-li smlouva uzavřena platně, nemůže se stát neplatnou v důsledku později nastalé skutečnosti (nejde-li o tzv. relativní neplatnost). Lze uvažovat jen o zániku práv a povinností vzniklých na základě takové smlouvy (viz zejména § 48, § 559 a násl. obč. zák.).
podle rozsudku Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 22 Cdo 2222/2011, ze dne 29. 5. 2012"
Juraj Gyarfas, 08. 05. 2013 v 20:22 - tentokrát k relatívnej neplatnosti
"Kto v čase pred dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu previedol na tretiu osobu vec nadobudnutú na základe tohto právneho úkonu, disponoval s vecou ako vlastník a jeho dispozícia mala právne účinky prevodu vlastníctva.
Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu
v čase, ktorý predchádzal dovolaniu sa relatívnej neplatnosti."
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. decembra 2011 sp. zn. 6 Cdo 221/2010)
Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nemá vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu
v čase, ktorý predchádzal dovolaniu sa relatívnej neplatnosti."
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. decembra 2011 sp. zn. 6 Cdo 221/2010)
denisa, 25. 07. 2013 v 11:10 - k otazke vkladu zmluvy do KN
Dobry den, chcem sa opytat na problematiku povolovania vkladu zmluvy, ktora bola uzatovrena za istych zakonnych predpokladov a nasledne doslo po uzatovreni zmluvy k zruseniu zakona a prijatiu noveho zakona, ktory zakazal urcity typ prevodov. Sprava katastra zamietla vklad, pretoze novy zakon zakazuje tieto prevody, ale v case uzatvorenia zmluvy bolo vsetko v poriadku. Otazka znie, ci sprava katastra nemala posudzovat sulad zmluvy so zakonom ucinnym v case vzniku pravneho ukonu. Novy zakon neobsahuje ziadne prechodne ustanovenia.
p., 05. 08. 2013 v 16:08 - úvaha
@denisa: ak došlo k takej zmene zákona, že sa stalo plnenie zákonne nemožné §575 OZ, KN nemohol zapísať vklad na základe návrhu podaného v čase platnosti a účinnosti nového zákona
..došlo k zániku záväzkov pre nemožnosť plnenia
Juraj Gyarfas, 11. 10. 2013 v 15:53 - Martin Bako
... pre úplnosť - odkaz na pekne napísaný článok s odkazmi na judikatúru a literatúru (aj na tento post:-)): Bako, M.: O účinkoch odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností, JR 8-9/2013. Nebudem tajiť, že záver autora ma potešil ...
Tomáš Čentík, 12. 10. 2013 v 15:45 - ...
V zásade sa prikláňam k prístupu, podľa ktorého odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti nevyvoláva vecno-právne účinky, nakoľko právny vzorec § 48 ods. 2 + § 457 (+ § 458) OZ mi príde ako právne čistejším a logickejším riešením.
V tejto súvislosti mi však stále vŕta hlavou, prečo by sa táto argumentácia nemala použiť aj pri neplatnosti vzhľadom na dikciu § 457 OZ: Ak je zmluva NEPLATNÁ alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Právna norma obsiahnutá v § 457 OZ rieši právne následky, resp. dopĺňa nielen § 48 ods. 2, ale rovnako by mala platiť aj argumentácia napr. § 37 ( §39) + § 457 OZ. Nevidím dôvod, aby sa táto norma aplikovala rozdielne pri odstúpení a neplatnosti, nakoľko predvída právne následky pre oboje. Pri neplatnosti tu potom opäť máme problém s dobromyseľným nadobúdateľom. Tiež by ma potom zaujímalo, ak pri neplatnosti neakceptujeme § 457 tak ako pri odstúpení, na základe čoho okresný úrad:) zapíše vlastnícke právo v prospech pôvodného, t.j. skutočného vlastníka (myslím mimosúdne riešenie - napr. zhodné oznámenie strán, že ide o neplatný právny úkon, v dôsledku čoho sa vykoná záznam v katastri?)
V tejto súvislosti mi však stále vŕta hlavou, prečo by sa táto argumentácia nemala použiť aj pri neplatnosti vzhľadom na dikciu § 457 OZ: Ak je zmluva NEPLATNÁ alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Právna norma obsiahnutá v § 457 OZ rieši právne následky, resp. dopĺňa nielen § 48 ods. 2, ale rovnako by mala platiť aj argumentácia napr. § 37 ( §39) + § 457 OZ. Nevidím dôvod, aby sa táto norma aplikovala rozdielne pri odstúpení a neplatnosti, nakoľko predvída právne následky pre oboje. Pri neplatnosti tu potom opäť máme problém s dobromyseľným nadobúdateľom. Tiež by ma potom zaujímalo, ak pri neplatnosti neakceptujeme § 457 tak ako pri odstúpení, na základe čoho okresný úrad:) zapíše vlastnícke právo v prospech pôvodného, t.j. skutočného vlastníka (myslím mimosúdne riešenie - napr. zhodné oznámenie strán, že ide o neplatný právny úkon, v dôsledku čoho sa vykoná záznam v katastri?)
Tomáš Čentík, 12. 10. 2013 v 16:48 - na margo
rozhodnutia ÚS SR (uznesenie Ústavného súdu SR z 10. februára 2010, sp. zn. I. ÚS 50/2010-11), podľa ktorého: Prevod vlastníckeho práva bol totiž uskutočnený pred odstúpením od zmluvy zo strany prvého predávajúceho podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka.... Právny dôvod nadobudnutia vlastníctva u prevodcu odpadol až potom, ako nehnuteľnosť nadobudla do vlastníctva tretia osoba. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva teda nešlo o jeho nadobudnutie od ,,nevlastníka", ale naopak od ,,vlastníka".
Vychádzajúc z koncepcie § 48 ods. 2 v spojení s § 457 OZ, ktorou sa odlišujú obligačné a vecno-právne účinky odstúpenia od zmluvy, mi príde rozlišovanie „vlastníka“ a „nevlastníka“ nadbytočné, nakoľko subjekt B sa bude považovať za vlastníka (pretože voči A má iba obligačnú povinnosť previesť vlastníctvo, t.j. vlastníctvo automaticky nestráca). V tomto smere by malo byť tiež právne irelevantné, či k odstúpeniu zo strany subjektu A došlo pred alebo po prevode z B na C.
Vychádzajúc z koncepcie § 48 ods. 2 v spojení s § 457 OZ, ktorou sa odlišujú obligačné a vecno-právne účinky odstúpenia od zmluvy, mi príde rozlišovanie „vlastníka“ a „nevlastníka“ nadbytočné, nakoľko subjekt B sa bude považovať za vlastníka (pretože voči A má iba obligačnú povinnosť previesť vlastníctvo, t.j. vlastníctvo automaticky nestráca). V tomto smere by malo byť tiež právne irelevantné, či k odstúpeniu zo strany subjektu A došlo pred alebo po prevode z B na C.
Tomáš Čentík, 12. 10. 2013 v 17:06 - doplnenie
ospravedlňujem sa, že tu dávam samostatne už tretí koment, ale pri nahadzovaní druhého došlo k chybe a neskopírovalo mi celý
tu je doplnok:
Z vyššie uvedeného uznesenia totiž okrem iného nepriamo vyplýva, že odstúpeniu od zmluvy sa prisudzujú vecno-právne účinky (ak by došlo k prevodu po odstúpení od zmluvy išlo by podľa tohto rozhodnutia o nadobudnutie od nevlastníka, čo predpokladá vecno-právne účinky odstúpenia). Podľa tohto rozlišovania by potom bolo rozdielne posudzované nadobudnutie subjektom C, čo je v súlade s tzv. záväzkovou školou, ktorá má eliminovať problém s dobromyseľným nadobúdateľom.
V tomto kontexte by sa malo jednoznačne ustáliť, či ideme argumentovať v prospech zachovania vlastníctva subjektu C (i) rýdzo obligačnými účinkami odstúpenia od zmluvy alebo (ii) tým, či k odstúpeniu od zmluvy zo strany A došlo pred alebo po prevode vlastníctva z B na C.
tu je doplnok:
Z vyššie uvedeného uznesenia totiž okrem iného nepriamo vyplýva, že odstúpeniu od zmluvy sa prisudzujú vecno-právne účinky (ak by došlo k prevodu po odstúpení od zmluvy išlo by podľa tohto rozhodnutia o nadobudnutie od nevlastníka, čo predpokladá vecno-právne účinky odstúpenia). Podľa tohto rozlišovania by potom bolo rozdielne posudzované nadobudnutie subjektom C, čo je v súlade s tzv. záväzkovou školou, ktorá má eliminovať problém s dobromyseľným nadobúdateľom.
V tomto kontexte by sa malo jednoznačne ustáliť, či ideme argumentovať v prospech zachovania vlastníctva subjektu C (i) rýdzo obligačnými účinkami odstúpenia od zmluvy alebo (ii) tým, či k odstúpeniu od zmluvy zo strany A došlo pred alebo po prevode vlastníctva z B na C.
Juraj Gyarfas, 12. 10. 2013 v 22:49 - neplatnosť / odstúpenie
Rozdiel v aplikácii § 457 pri odstúpení a neplatnosti je podľa mňa v tom, že nemáme Abstraktionsprinzip. Ak by sme mali Abstraktionsprinzip, aplikoval by sa § 457 rovnako v oboch prípadoch, pretože v oboch prípadoch by sa B stal vlastníkom bez ohľadu na neplatnosť záväzkovej zmluvy alebo jej neskorší zánik v dôsledku odstúpenia.
Michal tu niekedy písal, že časť zmätku v slovenskej civilistike vychádza z toho, že zatiaľ čo naša teória je primárne rakúska, náš Občiansky zákonník je primárne nemecký (lebo sovieti opisovali z BGB a my sme opisovali od sovietov). Preto asi § 457 pôsobí tak nemecky.
Keďže nemáme Abstraktionsprinzip, B v prípade neplatnej zmluvy nikdy nenadobudol vlastníctvo a tým pádom sa § 457 nemôže na neho aplikovať.
Hoci to vedie k istej asymetrii, nevidím v tom zásadný problém, pretože bezdôvodné obohatenie má byť subsidiárnou úpravou, ktorá sa aplikuje pri absencii inej úpravy. Keďže otázku vlastníctva v prípade neplatnej zmluvy rieši priamo kauzálny princíp, nebude sa aplikovať § 457. Keďže otázku navrátenia vlastníctva pri odstúpení kauzálny princíp nerieši, bude sa musieť aplikovať § 457.
Asymetria v prípade neplatnej zmluvy medzi vecnoprávnym nárokom predávajúceho na vindikáciu veci a záväzkovým nárokom kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny je problematická v dvoch prípadoch.
Po prvé, ak sa záväzkový nárok premlčí. Toto rieši § 107 ods. 3.
Po druhé, ak predávajúci z neplatnej zmluvy padne do konkurzu. Toto sa podľa mňa nedá riešiť a treba len dávať pozor, aby sa absolútna neplatnosť z tohto dôvodu vykladala čo najužšie.
Michal tu niekedy písal, že časť zmätku v slovenskej civilistike vychádza z toho, že zatiaľ čo naša teória je primárne rakúska, náš Občiansky zákonník je primárne nemecký (lebo sovieti opisovali z BGB a my sme opisovali od sovietov). Preto asi § 457 pôsobí tak nemecky.
Keďže nemáme Abstraktionsprinzip, B v prípade neplatnej zmluvy nikdy nenadobudol vlastníctvo a tým pádom sa § 457 nemôže na neho aplikovať.
Hoci to vedie k istej asymetrii, nevidím v tom zásadný problém, pretože bezdôvodné obohatenie má byť subsidiárnou úpravou, ktorá sa aplikuje pri absencii inej úpravy. Keďže otázku vlastníctva v prípade neplatnej zmluvy rieši priamo kauzálny princíp, nebude sa aplikovať § 457. Keďže otázku navrátenia vlastníctva pri odstúpení kauzálny princíp nerieši, bude sa musieť aplikovať § 457.
Asymetria v prípade neplatnej zmluvy medzi vecnoprávnym nárokom predávajúceho na vindikáciu veci a záväzkovým nárokom kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny je problematická v dvoch prípadoch.
Po prvé, ak sa záväzkový nárok premlčí. Toto rieši § 107 ods. 3.
Po druhé, ak predávajúci z neplatnej zmluvy padne do konkurzu. Toto sa podľa mňa nedá riešiť a treba len dávať pozor, aby sa absolútna neplatnosť z tohto dôvodu vykladala čo najužšie.
Juraj Gyarfas, 12. 10. 2013 v 22:56 - ...
Ak A odstúpi od zmluvy potom, čo B uzavrel zmluvu na predaj veci osobe C, ale predtým ako došlo k prevodu vlastníctva na C (teda v období medzi titulom a modom právneho vzťahu B a C), bude mať B povinnosť previesť vlastníctvo k veci osobe A (pričom táto povinnosť vyplýva z § 457) a zároveň povinnosť previesť vlastníctvo k veci osobe C (pričom táto povinnosť vyplýva zo zmluvy medzi B a C).
Ak B najprv splní svoju povinnosť previesť vlastníctvo na A, bude A vlastníkom a C bude mať nároky z porušenia zmluvy.
Ak B najprv splní svoju povinnosť previesť vlastníctvo na C, bude C vlastníkom a A bude mať nárok na peňažnú náhradu podľa § 458 ods. 1.
Takto to podľa mňa vyplýva aj zo 4 MCdo 23/2008, o ktorom bola reč tu.
Ak B najprv splní svoju povinnosť previesť vlastníctvo na A, bude A vlastníkom a C bude mať nároky z porušenia zmluvy.
Ak B najprv splní svoju povinnosť previesť vlastníctvo na C, bude C vlastníkom a A bude mať nárok na peňažnú náhradu podľa § 458 ods. 1.
Takto to podľa mňa vyplýva aj zo 4 MCdo 23/2008, o ktorom bola reč tu.
Tomáš Čentík, 13. 10. 2013 v 00:28 - súhlas
napriek tomu, že tento výklad je z hľadiska racionálnej argumentácie prijateľný, chcelo by to precíznejšie legislatívne ukotvenie, nakoľko sme svedkami siahodlhých diskusií a nejednotností v súdnej praxi, čo neprispieva princípu predvídateľnosti súdneho rozhodovania a právnej istoty
skôr som chcel poukázať na zmätočnosť toho čo si nazval ako korigovaná česká škola, ktorú ako vyplýva z citovaného uznesenia prevzal náš Ústavný súd pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy
,,Odstoupením od smlouvy podle § 48 odst. 2 občanského zákoníku se - není-li právním předpisem nebo účastníky dohodnuto jinak - smlouva od počátku ruší, avšak pouze S ÚČINKY MEZI JEJÍMI ÚČASTNÍKY. Potiaľ to ma táto argumentácia nábeh na tzv. záväzkovú školu.
Pokračovanie argumentácie však už ide odlišnou cestou ako záväzková škola: „Vlastnické právo dalších nabyvatelů, pokud své vlastnické právo nabyli v dobré víře, než došlo k odstoupení od smlouvy, požívá ochrany v souladu s čl. 11 Listiny základních práv a svobod a s ústavními principy právní jistoty a ochrany nabytých práv vyvěrajícími z pojmu demokratického právního státu ve smyslu čl. 1 odst. 1 Ústavy, a nezaniká." Predmetný nález teda chráni vlastnícke právo vlastníka, ktorý toto nadobudol platne v čase, keď jeho právny predchodca bol podľa práva vlastníkom veci so všetkými čiastkovými oprávneniami vlastníka a následne (po prevode vlastníctva na v poradí ďalšieho nadobúdateľa) došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo strany prvého prevodcu.
V tejto druhej časti už vidieť odklon od riešenia cez zrušenie čisto obligačných účinkov lebo sa do toho mieša dobrá viera ďalších nadobúdateľov. Zároveň z pohľadu osoby C nevidím dôvod na rozlišovanie, či k odstúpenie od zmluvy došlo pred alebo po prevode na C, ktorá v ani jednom prípade nemusí mať o tom vedomosť a môže byť dobromyseľná v rovnakej kvalite. V tomto smere mi príde zvláštne argumentovať ochranou dobrej viery a zároveň rozlišovať kedy došlo k odstúpeniu. Na druhej strane ak časť tejto argumentácie kladie dôraz na to, že k odstúpeniu došlo až po prevode na C, t.j. B bol v tom čase vlastníkom, tak už nemá zmysel do toho ťahať dobrú vieru (to by malo mať zmysel iba pri nadobudnutí od nevlastníka.
Tým som len chcel poukázať na jedno z úskalí tzv. českej korigovanej školy, v dôsledku ktorého mi príde nekonzistentná. Navyše túto korigovanú školu v našich podmienkach ešte raz skorigoval ÚS SR, a to v časti týkajúcej sa neplatnosti, kde dobrú vieru striktne odmietol. Pokiaľ ide o neplatnosť, tak v podstate došiel k rovnakému záveru, ktorým dôvodil vyššie Juraj.
skôr som chcel poukázať na zmätočnosť toho čo si nazval ako korigovaná česká škola, ktorú ako vyplýva z citovaného uznesenia prevzal náš Ústavný súd pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy
,,Odstoupením od smlouvy podle § 48 odst. 2 občanského zákoníku se - není-li právním předpisem nebo účastníky dohodnuto jinak - smlouva od počátku ruší, avšak pouze S ÚČINKY MEZI JEJÍMI ÚČASTNÍKY. Potiaľ to ma táto argumentácia nábeh na tzv. záväzkovú školu.
Pokračovanie argumentácie však už ide odlišnou cestou ako záväzková škola: „Vlastnické právo dalších nabyvatelů, pokud své vlastnické právo nabyli v dobré víře, než došlo k odstoupení od smlouvy, požívá ochrany v souladu s čl. 11 Listiny základních práv a svobod a s ústavními principy právní jistoty a ochrany nabytých práv vyvěrajícími z pojmu demokratického právního státu ve smyslu čl. 1 odst. 1 Ústavy, a nezaniká." Predmetný nález teda chráni vlastnícke právo vlastníka, ktorý toto nadobudol platne v čase, keď jeho právny predchodca bol podľa práva vlastníkom veci so všetkými čiastkovými oprávneniami vlastníka a následne (po prevode vlastníctva na v poradí ďalšieho nadobúdateľa) došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo strany prvého prevodcu.
V tejto druhej časti už vidieť odklon od riešenia cez zrušenie čisto obligačných účinkov lebo sa do toho mieša dobrá viera ďalších nadobúdateľov. Zároveň z pohľadu osoby C nevidím dôvod na rozlišovanie, či k odstúpenie od zmluvy došlo pred alebo po prevode na C, ktorá v ani jednom prípade nemusí mať o tom vedomosť a môže byť dobromyseľná v rovnakej kvalite. V tomto smere mi príde zvláštne argumentovať ochranou dobrej viery a zároveň rozlišovať kedy došlo k odstúpeniu. Na druhej strane ak časť tejto argumentácie kladie dôraz na to, že k odstúpeniu došlo až po prevode na C, t.j. B bol v tom čase vlastníkom, tak už nemá zmysel do toho ťahať dobrú vieru (to by malo mať zmysel iba pri nadobudnutí od nevlastníka.
Tým som len chcel poukázať na jedno z úskalí tzv. českej korigovanej školy, v dôsledku ktorého mi príde nekonzistentná. Navyše túto korigovanú školu v našich podmienkach ešte raz skorigoval ÚS SR, a to v časti týkajúcej sa neplatnosti, kde dobrú vieru striktne odmietol. Pokiaľ ide o neplatnosť, tak v podstate došiel k rovnakému záveru, ktorým dôvodil vyššie Juraj.
Juraj Gyarfas, 13. 10. 2013 v 19:54 - súhlas
Maximálne súhlasím. Tiež si myslím, že ÚSČR v ságe odstúpenia síce dospel k správnemu záveru, ale z civilistického hľadiska bolo odôvodnenie nekoncepčné. Ústavným súdom je to ale asi ťažko vyčítať, keďže ich úlohou nie je vytvárať koncepčnú doktrínu civilného práva, ale len korigovať extrémne excesy všeobecných súdov. A po tom, čo predviedol NSČR v tomto prípade zrejme naozaj bolo čo korigovať :-)
Ale absolútne súhlasím, že táto otázka by si vyžadovala dôkladné civilistické rozpracovanie a nie ústavnoprávne hasenie totálneho civilistického úletu.
Ale absolútne súhlasím, že táto otázka by si vyžadovala dôkladné civilistické rozpracovanie a nie ústavnoprávne hasenie totálneho civilistického úletu.
Juraj Gyarfas, 10. 12. 2013 v 14:01 - Toth-Vaňo
Rád by som upozornil na komplexný a veľmi dobre vyargumentovaný článok TOTH-VAŇO, P.: Veľké "NIE" vecno-právnym účinkom odstúpenia od zmluvy; JR 10/2013.
Veľmi ma teší, že názor o záväzkovo-právnych následkoch odstúpenia sa v rámci odborných článkov stáva viac a viac mainstreamový. Škoda, že tieto články nečítajú autori pripravovanej novely katastrálneho zákona ... :-(
Veľmi ma teší, že názor o záväzkovo-právnych následkoch odstúpenia sa v rámci odborných článkov stáva viac a viac mainstreamový. Škoda, že tieto články nečítajú autori pripravovanej novely katastrálneho zákona ... :-(
m1234, 12. 12. 2013 v 13:33 - ad predchádzajúci príspevok
Dávam do povedomia, že správne kolégium NS SR na svojom ostatnom zasadnutí jednomyseľne rozhodlo o uverejnení rozsudku NS SR sp.zn. 6 Sžo 229/2010 z 20.7.2011 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR. Jedna z dvoch schválených právnych viet sa týka aj vecnoprávnych účinkov odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľnosti.
Závery vyplývajúce z tohto rozhodnutia si osvojili orgány štátnej správy katastra nehnuteľností ako i prokuratúra.
P.S. Magická schopnosť vedieť, čo číta niekto iný, musí byť úžasná...:-)
Závery vyplývajúce z tohto rozhodnutia si osvojili orgány štátnej správy katastra nehnuteľností ako i prokuratúra.
P.S. Magická schopnosť vedieť, čo číta niekto iný, musí byť úžasná...:-)
Juraj Gyarfas, 13. 12. 2013 v 09:17 - ...
Ospravedlňujem sa za nepresné vyjadrenie ... neviem, čo čítajú legislatívci katastra (ale ak by som vedel, určite by to bolo magické ... :-)).
Napriek tomu ma tá novela (v znení, v akom ju reprodukoval p. Toth-Vaňo) zaráža.
Analýza následkov odstúpenia sa zjavne dotýka úplných základov teórie civilného práva (učenie o titule a mode, vzťah medzi záväzkovým právom a vecným právom, atď.) a má množstvo praktických presahov do iných oblastí (konkurz, záložné práva, atď.). Osobne si myslím, že je to presne ten typ otázky, ktorá by mala byť riešená koncepčne a možno aj na základe "akademickej" debaty (práve preto, že zasahuje do toľkých oblastí a "jednoduché" nedomyslené riešenia môžu začať všelikde strieľať).
Nepamätám si, že by v poslednej dobe na Slovensku niekto napísal článok v prospech vecnoprávnych následkov odstúpenia, ktorý by bol čo i len zďaleka tak robustne vyargumentovaný ako článok p. Toth- Vaňa (ospravedlňujem sa, ak som niečo prehliadol).
Napriek tomu majú niektorí legislatívci pocit, že táto koncepčná civilistická otázka sa dá "jednoducho" vyriešiť jedným paragrafom v administratívnoprávnom predpise. Nemyslím si, že takéto "riešenia" dlhodobo prispievajú ku konzistentnosti a kvalite slovenského práva ...
Napriek tomu ma tá novela (v znení, v akom ju reprodukoval p. Toth-Vaňo) zaráža.
Analýza následkov odstúpenia sa zjavne dotýka úplných základov teórie civilného práva (učenie o titule a mode, vzťah medzi záväzkovým právom a vecným právom, atď.) a má množstvo praktických presahov do iných oblastí (konkurz, záložné práva, atď.). Osobne si myslím, že je to presne ten typ otázky, ktorá by mala byť riešená koncepčne a možno aj na základe "akademickej" debaty (práve preto, že zasahuje do toľkých oblastí a "jednoduché" nedomyslené riešenia môžu začať všelikde strieľať).
Nepamätám si, že by v poslednej dobe na Slovensku niekto napísal článok v prospech vecnoprávnych následkov odstúpenia, ktorý by bol čo i len zďaleka tak robustne vyargumentovaný ako článok p. Toth- Vaňa (ospravedlňujem sa, ak som niečo prehliadol).
Napriek tomu majú niektorí legislatívci pocit, že táto koncepčná civilistická otázka sa dá "jednoducho" vyriešiť jedným paragrafom v administratívnoprávnom predpise. Nemyslím si, že takéto "riešenia" dlhodobo prispievajú ku konzistentnosti a kvalite slovenského práva ...
MiskaMikuska, 30. 05. 2014 v 11:31 - Veľké „NIE“ vecnoprávnym účinkom odstúpenia od zmluvy“
Prosím Vás nemáte niekto článok „Veľké „NIE“ vecnoprávnym účinkom odstúpenia od zmluvy“ (uverejnený v časopise Justičná revue 10/2013) v elektronickej podobe?
Ďakujem vám:)
Ďakujem vám:)
Juraj Gyarfas, 25. 11. 2014 v 13:54 - formulácia petitu po odstúpení
"Nárok na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je zo zákona podmienený tým, že ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť. Takejto žalobe by súd mohol vyhovieť len vtedy, keby vo výroku rozsudku mohol vyjadriť synalagmatický záväzok oboch účastníkov neplatnej či zrušenej zmluvy na vrátenie plnení z oboch strán (porovnaj R 26/1975). Pokiaľ by vec skončila až v exekučnom konaní, jej riešenie je upravené v § 43 ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa tohto ustanovenia ak sa to, čo rozhodnutie ukladá povinnému, viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu, len ak oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému sám už splnil, prípadne jej splnenie zabezpečil."
ÚS SR, I. ÚS 119/2014, ZSP 4/2014 (viď aj poznámka v ZSP)
ÚS SR, I. ÚS 119/2014, ZSP 4/2014 (viď aj poznámka v ZSP)
Simon Šufliarsky, 11. 12. 2014 v 17:30 - premlčanie práva na vrátenie vlastníckeho práva
Síce som pravidelný čitateľ diskusií na tomto fóre, ale rozhodol som sa zaregistrovať až po prečítaní debaty k tomuto postu.
Veľmi sa mi pozdáva názor "záväzkovej školy", ale mám jednu otázku, ktorú som zatiaľ nebol schopný vyriešiť. Je možné, že je to spôsobené tým, že som nad témou strávil príliš dlho, takže sa dopredu ospravedlňujem ak je odpoveď jasná a stačilo by si dať krátku pauzu na prečistenie hlavy :)
Zaujímalo by mi či tí, ktorí sa k tejto škole názorovo prikláňajú, považujú právo na vrátenie vlastníckeho práva po odstúpení, teda na jeho spätný prevod, za právo ktoré sa v zmysle § 100 ods. 2 OZ premlčuje alebo nie. Doteraz som mal pocit, že na to aby sa majetkové právo nepremlčovalo, musí ísť o právo vlastníka (mne dostupná literatúra v súvislosti s nepremlčateľnosťou hovorí o nepremlčaní práv na vindikáciu príp. podanie negatórnej žaloby) a nie právo osoby, ktorá má nárok na "vrátenie" tohto vlastníckeho práva.
A tu sa dostávam k mojej dileme. Ak by toto právo na vrátenie vlastníckeho práva bolo premlčateľné, načo je potom v § 107 ods. 3 OZ je zmienka aj o účastníkoch zrušenej zmluvy ako o tých u ktorých súd prihliadne na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať? Nemajú účastníci zrušenej zmluvy podľa záväzkovej školy obaja "len" právo na vrátenie plnenia, ktoré sa u oboch premlčuje?
Veľmi sa mi pozdáva názor "záväzkovej školy", ale mám jednu otázku, ktorú som zatiaľ nebol schopný vyriešiť. Je možné, že je to spôsobené tým, že som nad témou strávil príliš dlho, takže sa dopredu ospravedlňujem ak je odpoveď jasná a stačilo by si dať krátku pauzu na prečistenie hlavy :)
Zaujímalo by mi či tí, ktorí sa k tejto škole názorovo prikláňajú, považujú právo na vrátenie vlastníckeho práva po odstúpení, teda na jeho spätný prevod, za právo ktoré sa v zmysle § 100 ods. 2 OZ premlčuje alebo nie. Doteraz som mal pocit, že na to aby sa majetkové právo nepremlčovalo, musí ísť o právo vlastníka (mne dostupná literatúra v súvislosti s nepremlčateľnosťou hovorí o nepremlčaní práv na vindikáciu príp. podanie negatórnej žaloby) a nie právo osoby, ktorá má nárok na "vrátenie" tohto vlastníckeho práva.
A tu sa dostávam k mojej dileme. Ak by toto právo na vrátenie vlastníckeho práva bolo premlčateľné, načo je potom v § 107 ods. 3 OZ je zmienka aj o účastníkoch zrušenej zmluvy ako o tých u ktorých súd prihliadne na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať? Nemajú účastníci zrušenej zmluvy podľa záväzkovej školy obaja "len" právo na vrátenie plnenia, ktoré sa u oboch premlčuje?
Juraj Gyarfas, 28. 12. 2014 v 09:50 - k vráteniu daru
"Vyzval-li podle právní úpravy platné a účinné do 31. 12. 2013 po právu dárce obdarovaného k vrácení nemovitého daru, nebylo zapotřebí za účelem dosažení souladu právního stavu se stavem zápisů v katastru nemovitostí uzavírat dohodu o vrácení daru; postačilo uzavřít souhlasné prohlášení podle § 40 KatZápPrVyh podléhající zápisu ve formě záznamu. Obdobně lze postupovat i v poměrech od 1. 1. 2014, avšak souhlasné prohlášení již podléhá vkladu do katastru nemovitostí."
Rozsudek NS z 15. 10. 2014, sp. zn. 30 Cdo 2644/2014
http://vrcha.webnode.cz/news/vraceni-nemoviteho-daru-a-dosazeni-souladu-se-stavem-zapisu-v-katastru-nemovitosti/
Rozsudek NS z 15. 10. 2014, sp. zn. 30 Cdo 2644/2014
http://vrcha.webnode.cz/news/vraceni-nemoviteho-daru-a-dosazeni-souladu-se-stavem-zapisu-v-katastru-nemovitosti/
Juraj Gyarfas, 28. 12. 2014 v 10:12 - Ad Simon
Ďakujem za skvelú otázku ..... odpoveď je neviem :-)
Toto ustanovenie pochádza z novely č. 131/1982 Zb. a dôvodová správa k nemu vtedy uvádzala nasledovné: "Při vzájemných právech na vydání neoprávněně získaného majetkového prospěchu z neplatné nebo zrušené smlouvy musela dosavadní praxe výkladem čelit řadě obtíží vyplývájících z toho, že například při kupních smlouvách nebylo vydání věci uplynutím času pro nepromlčitelnost vlastnického práva ohroženo, zatímco podle doslovného znění zákona právo na vydání peněžitého plnění promlčení podléhalo. Nová úprava proto tyto případy výslovně řeší způsobem, odpovídajícím spravedlivému vypořádání mezi účastníky smlouvy podle pravidel socialistického soužití."
Ale pri systematickom výklade a fikcii racionálneho zákonodarcu je asi ťažké toto ustanovenie odbiť tým, že je nekoncepčné. Možno by sa dalo tvrdiť, že sa aplikuje na zmluvy zrušené inak ako odstúpením (napr. rozväzovacia podmienka). Ale to zase oslabuje "textuálny" argument "záväzkovej školy" o použití slova zrušiť v § 48 aj § 457.
Nuž, neviem ... ešte nad tým popremýšľam.
Toto ustanovenie pochádza z novely č. 131/1982 Zb. a dôvodová správa k nemu vtedy uvádzala nasledovné: "Při vzájemných právech na vydání neoprávněně získaného majetkového prospěchu z neplatné nebo zrušené smlouvy musela dosavadní praxe výkladem čelit řadě obtíží vyplývájících z toho, že například při kupních smlouvách nebylo vydání věci uplynutím času pro nepromlčitelnost vlastnického práva ohroženo, zatímco podle doslovného znění zákona právo na vydání peněžitého plnění promlčení podléhalo. Nová úprava proto tyto případy výslovně řeší způsobem, odpovídajícím spravedlivému vypořádání mezi účastníky smlouvy podle pravidel socialistického soužití."
Ale pri systematickom výklade a fikcii racionálneho zákonodarcu je asi ťažké toto ustanovenie odbiť tým, že je nekoncepčné. Možno by sa dalo tvrdiť, že sa aplikuje na zmluvy zrušené inak ako odstúpením (napr. rozväzovacia podmienka). Ale to zase oslabuje "textuálny" argument "záväzkovej školy" o použití slova zrušiť v § 48 aj § 457.
Nuž, neviem ... ešte nad tým popremýšľam.
Juraj Gyarfas, 29. 01. 2015 v 17:00 - k odstúpeniu od zmluvy o postúpení pohľadávky
"V R 70/2007 Nejvyšší soud uzavřel, že závazek, který zanikl (splněním), již nelze zrušit dohodou. Nejvyšší soud též nevidí důvod cokoli měnit na závěru formulovaném v rozsudku Nejvyššího soudu sp. zn. 29 Odo 1767/2006, podle kterého smluvní strany, které uzavřely smlouvu o postoupení pohledávky ve smyslu ustanovení § 524 a násl. obč. zák., nemohou takovou smlouvu zrušit dohodou poté, co splnily své závazky z ní.
Podstatné ovšem je, jakými vzájemnými právy a povinnostmi strany podmínily splnění závazku ze smlouvy o postoupení pohledávky a (v závislosti na tom) jaké byly důvody odstoupení od smlouvy o postoupení pohledávky.
V posuzované věci (předem) sjednané podmínky možného odstoupení postupníka obsažené v první a druhé postupní smlouvě dovolovaly postupníku odstoupit od postupních smluv bez zřetele k tomu, že na jedné straně byla uhrazena (postupiteli) úplata za postoupení pohledávek a na druhé straně se postupník stal majitelem postoupených pohledávek. Podstatné je, že postupník si prostřednictvím důvodů odstoupení vymínil určité vlastnosti postupovaných pohledávek v době postoupení (zčásti vázané na osobu postupitele), přičemž důvodem odstoupení od postupních smluv bylo (mohlo být) následné zjištění, že postupované pohledávky tyto vlastnosti v době postoupení neměly. Tento úsudek neodporuje ani závěrům obsaženým v R 70/2007 a v rozsudku Nejvyššího soudu sp. zn. 29 Odo 1767/2006."
NS ČR, sp. zn. 29 Cdo 1586/2012, 16. 10. 2014
Podstatné ovšem je, jakými vzájemnými právy a povinnostmi strany podmínily splnění závazku ze smlouvy o postoupení pohledávky a (v závislosti na tom) jaké byly důvody odstoupení od smlouvy o postoupení pohledávky.
V posuzované věci (předem) sjednané podmínky možného odstoupení postupníka obsažené v první a druhé postupní smlouvě dovolovaly postupníku odstoupit od postupních smluv bez zřetele k tomu, že na jedné straně byla uhrazena (postupiteli) úplata za postoupení pohledávek a na druhé straně se postupník stal majitelem postoupených pohledávek. Podstatné je, že postupník si prostřednictvím důvodů odstoupení vymínil určité vlastnosti postupovaných pohledávek v době postoupení (zčásti vázané na osobu postupitele), přičemž důvodem odstoupení od postupních smluv bylo (mohlo být) následné zjištění, že postupované pohledávky tyto vlastnosti v době postoupení neměly. Tento úsudek neodporuje ani závěrům obsaženým v R 70/2007 a v rozsudku Nejvyššího soudu sp. zn. 29 Odo 1767/2006."
NS ČR, sp. zn. 29 Cdo 1586/2012, 16. 10. 2014
Juraj Gyarfas, 12. 04. 2015 v 10:38 - poznámky
"Právo vlastnické vázané na suspensivní výminku, neobsahuje právo užívati věci a bráti plody, nýbrž jen čekanecký nárok na substanci věci. Právo vlastnické, obmedzené resolutivní výminkou, naproti tomu obsahuje právo užívati věci a bráti plody, avšak vlastník jest povinen zachovati substanci pro toho, jenž by se stal jeho nástupcem, kdyby resolutivní výminka se splnila a disposice vlastníkovy nemohou býti na úkor tohoto nástupce." (Tilsch, E.: Občanské právo. Část všeobecná. reprint 2012, str. 178)
"V pochybnosti sluší míti za to, že rozhodnutí výminky působí in rem, t.j. že nastane přímo právní stav, určený rozhodnutím výminky, na př. byla-li zřízená služebnost s resolutivní výminkou, pomine sama sebou, jakmile se výminka splnila ( § 527), stejně jest to v příčině práva zástavního ( § 468), v příčině pohledávek ( § 1449) a zajisté i v příčině práva fiduciářova
( § 613). Vlastnické právo, vázané suspensivní výminkou stáva se tedy rovněž ihned plným právem vlastnickým, jakmile výminka se splnila a nepovstáva jen obligační nárok; ovšem předpokládá se, že všechny náležitosti vzniku (tradice, zápis atd.) již předem byly splněny." (str. 179)
"Pravidelně pozdejší změny nemají již vliv na platnost jednání (srv. § 575). Výjimečně však někdy stáva se jednání neplatným tím, že náležitost některá později odpadla aneb že přistoupí nějaká událost závadná, s kterou zákon spojuje neplatnost. V takových případech mluvíme o neplatnosti následující. Případy neplatnosti následující jsou na př.: když testator ztratí způsobilost desercí ...; když předmět smlouvy byl vzat z právního oběhu, pozbýva smlouva platnosti ( § § 880, 1048, 1064)." (str. 184)
"Je-li jednání neplatné, považuje se vždy za neplatné od počátku čili neplatnost působí ex tunc; to platí také při neplatnosti následující, relativní a nepřímé. Zásadně tedy také všechna jednání akcessorní ( § § 449, 1351) a také všechna další právní jednání, jsou neplatna (leč by tu byly takové okolnosti, za kterých chrání se bezelstnost druhého nabyvatele ( § 468 obč. z., § 65 odst. 2 knih. zák.). ...
Proto, že jednání je neplatné ex tunc, sluší zásadně všechno uvésti v dřívější stav. Příslušejí tedy previdelně žaloby z obohacení (kondikce, § § 877, 1431 a násl.) o vrácení výhod, kterých jeden z účastníků získal; výjimečně nepřísluší kondikce, když bylo splněno jednání, které bylo neplatné jen pro nedostatek formy ( § 1432) aneb tehdy, když něco vědomě bylo dáno k účelům nemožnému nebo nedovolenému ( § 1174). Bylo-li převedení práva vlastnického neplatné, přísluší vedle kondikce i žaloba vlastnická (vindikace). Přípustna jest, jsou-li tu náležitosti určovací žaloby dle § 228 civ. ř. s., též negativní žaloba určovací a v některých zvláště určených případech (na př. zák. ze dne 22. května 1919 č. 320 sb. zák. a nař., § 28 druhý odst., § 1487) není třeba ani náležitostí cit. § 228. V příčině zápisů knihovních přísluší žaloba o výmaz ( § 61 a násl. knih. zák.)." (str. 185-186)
"V pochybnosti sluší míti za to, že rozhodnutí výminky působí in rem, t.j. že nastane přímo právní stav, určený rozhodnutím výminky, na př. byla-li zřízená služebnost s resolutivní výminkou, pomine sama sebou, jakmile se výminka splnila ( § 527), stejně jest to v příčině práva zástavního ( § 468), v příčině pohledávek ( § 1449) a zajisté i v příčině práva fiduciářova
( § 613). Vlastnické právo, vázané suspensivní výminkou stáva se tedy rovněž ihned plným právem vlastnickým, jakmile výminka se splnila a nepovstáva jen obligační nárok; ovšem předpokládá se, že všechny náležitosti vzniku (tradice, zápis atd.) již předem byly splněny." (str. 179)
"Pravidelně pozdejší změny nemají již vliv na platnost jednání (srv. § 575). Výjimečně však někdy stáva se jednání neplatným tím, že náležitost některá později odpadla aneb že přistoupí nějaká událost závadná, s kterou zákon spojuje neplatnost. V takových případech mluvíme o neplatnosti následující. Případy neplatnosti následující jsou na př.: když testator ztratí způsobilost desercí ...; když předmět smlouvy byl vzat z právního oběhu, pozbýva smlouva platnosti ( § § 880, 1048, 1064)." (str. 184)
"Je-li jednání neplatné, považuje se vždy za neplatné od počátku čili neplatnost působí ex tunc; to platí také při neplatnosti následující, relativní a nepřímé. Zásadně tedy také všechna jednání akcessorní ( § § 449, 1351) a také všechna další právní jednání, jsou neplatna (leč by tu byly takové okolnosti, za kterých chrání se bezelstnost druhého nabyvatele ( § 468 obč. z., § 65 odst. 2 knih. zák.). ...
Proto, že jednání je neplatné ex tunc, sluší zásadně všechno uvésti v dřívější stav. Příslušejí tedy previdelně žaloby z obohacení (kondikce, § § 877, 1431 a násl.) o vrácení výhod, kterých jeden z účastníků získal; výjimečně nepřísluší kondikce, když bylo splněno jednání, které bylo neplatné jen pro nedostatek formy ( § 1432) aneb tehdy, když něco vědomě bylo dáno k účelům nemožnému nebo nedovolenému ( § 1174). Bylo-li převedení práva vlastnického neplatné, přísluší vedle kondikce i žaloba vlastnická (vindikace). Přípustna jest, jsou-li tu náležitosti určovací žaloby dle § 228 civ. ř. s., též negativní žaloba určovací a v některých zvláště určených případech (na př. zák. ze dne 22. května 1919 č. 320 sb. zák. a nař., § 28 druhý odst., § 1487) není třeba ani náležitostí cit. § 228. V příčině zápisů knihovních přísluší žaloba o výmaz ( § 61 a násl. knih. zák.)." (str. 185-186)
Juraj Gyarfas, 18. 08. 2015 v 14:11 - k vráteniu daru
V aktuálnom BSA 7-8/2015 píše A. Ukropec nasledovné: "Darovacia zmluva sa ruší s účinkami ex nunc, t. j. od okamihu doručenia prejavu vôle darcu do sféry obdarovaného, čím sa obnovuje vlastnícke právo darcu a obdarovaný sa stáva
neoprávneným držiteľom.38 V prípade, ak je predmetom darovania nehnuteľnosť a obdarovaný ju odmietol dobrovoľne vydať darcovi, môže sa darca domáhať jej vydania určovacou žalobou, prostredníctvom ktorej možno dosiahnuť zmenu v osobe vlastníka zapísaného v katastri
nehnuteľností. [pozn. pod čiarou č. 38: Rozsudok Krajského
súdu Nitra, sp. zn. 6Co/107/2013 zo dňa 19. 6. 2013]"
neoprávneným držiteľom.38 V prípade, ak je predmetom darovania nehnuteľnosť a obdarovaný ju odmietol dobrovoľne vydať darcovi, môže sa darca domáhať jej vydania určovacou žalobou, prostredníctvom ktorej možno dosiahnuť zmenu v osobe vlastníka zapísaného v katastri
nehnuteľností. [pozn. pod čiarou č. 38: Rozsudok Krajského
súdu Nitra, sp. zn. 6Co/107/2013 zo dňa 19. 6. 2013]"
Juraj Gyarfas, 13. 10. 2015 v 18:13 - aj rozsudok ukladajúci povinnosť nahrádza prejav vôle
Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1Sžr/147/2013 z 23.9.2014 podal veľmi rozumný výklad § 161 OSP. Nie len rozsudok, ktorého výrok znie na “nahradenie prejavu vôle”, ale tak isto aj rozsudok, ktorého výrok ukladá povinnosť vyhlásiť vôľu určitým spôsobom, nahrádza prejav vôle. Nerozumiem presne, prečo o tejto otázke vôbec vznikli pochybnosti, ale tento záver mi pripadá rozumný. Upozorňujem taktiež na výborný komentár k tomuto rozhodnutiu (Kubala, J.: Nahradenie vyhlásenia vôle v správnom súdnictve. Bulletin slovenskej advokácie 9/2015, s. 5).
Juraj Gyarfas, 14. 10. 2015 v 10:19 - NS ČR
NS ČR svoj výklad o automatickom obnovení "vecnoprávnej" pozície v prípade odstúpenia, ktorý podľa môjho názoru nemá oporu v zákone ani v teórii, aplikuje aj v obchodnom práve.
"I. Názor dovolatelů, podle něhož podstatnou náležitostí odstoupení od smlouvy o převodu obchodního podílu podle obchodního zákoníku je i prohlášení o přistoupení ke společenské smlouvě (zakladatelské listině), Nejvyšší soud nesdílí. Požadavek, aby podstatnou náležitostí odstoupení od smlouvy o převodu obchodního podílu bylo prohlášení převodce o přistoupení ke společenské smlouvě (zakladatelské listině), nelze odvozovat ani z úpravy § 115 odst. 3 obch. zák.
Úkon oprávněné strany musí obsahovat takový projev vůle, na jehož základě je možné dospět k závěru, že tato strana hodlá odstoupit od smlouvy, a to eventuálně i s použitím výkladu dle ustanovení § 266 odst. 1 až 3 obch. zák. Tento závěr se plně prosadí i v případě odstoupení od smlouvy o převodu obchodního podílu.
Jelikož platným a účinným odstoupením od smlouvy o převodu obchodního podílu smlouva zaniká a ex lege zanikají též všechna práva a povinnosti ze smlouvy, zaniká (ex lege) též účast nabyvatele ve společnosti založená touto smlouvou, tj. nabyvatel přestává být společníkem a společníkem se namísto nabyvatele stává (opět) převodce. K obnovení účasti převodce ve společnosti přitom dochází s účinky ex nunc.
Na účincích odstoupení od smlouvy o převodu obchodního podílu pak nemůže nic změnit ani skutečnost, že v době mezi uzavřením smlouvy o převodu obchodního podílu a odstoupením od této smlouvy došlo ke změně společenské smlouvy (zakladatelské listiny). Převodce, který se v důsledku účinného odstoupení od smlouvy opětovně stal společníkem společnosti, je takto změněnou společenskou smlouvou (zakladatelskou listinou) vázán.
II. Z § 115 odst. 4 obch. zák. lze dovodit, že účinky odstoupení od smlouvy o převodu obchodního podílu nastávají vůči společnosti až dnem doručení takového účinného odstoupení společnosti.
III. Obchodní podíl převedený na základě smlouvy o převodu obchodního podílu lze po odstoupení od této smlouvy převodci vrátit (a k obnovení účasti převodce ve společnosti dojde) i v případě, kdy po uzavření smlouvy nabyvatel při zvýšení základního kapitálu společnosti převzal závazek ke zvýšení vkladu. Převodci tudíž náleží celý obchodní podíl se zvýšeným vkladem, popř. zvýšený obchodní podíl, jestliže se dalším vkladem zvýšil poměr vkladu společníka k základnímu kapitálu společnosti.
Otázka případného vypořádání zvýšeného vkladu mezi smluvními stranami po odstoupení od smlouvy o převodu obchodního podílu není pro rozhodnutí o změně zápisu v obchodním rejstříku nikterak významná."
podle usnesení Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 29 Cdo 3808/2014, ze dne 10. 3. 2015
"I. Názor dovolatelů, podle něhož podstatnou náležitostí odstoupení od smlouvy o převodu obchodního podílu podle obchodního zákoníku je i prohlášení o přistoupení ke společenské smlouvě (zakladatelské listině), Nejvyšší soud nesdílí. Požadavek, aby podstatnou náležitostí odstoupení od smlouvy o převodu obchodního podílu bylo prohlášení převodce o přistoupení ke společenské smlouvě (zakladatelské listině), nelze odvozovat ani z úpravy § 115 odst. 3 obch. zák.
Úkon oprávněné strany musí obsahovat takový projev vůle, na jehož základě je možné dospět k závěru, že tato strana hodlá odstoupit od smlouvy, a to eventuálně i s použitím výkladu dle ustanovení § 266 odst. 1 až 3 obch. zák. Tento závěr se plně prosadí i v případě odstoupení od smlouvy o převodu obchodního podílu.
Jelikož platným a účinným odstoupením od smlouvy o převodu obchodního podílu smlouva zaniká a ex lege zanikají též všechna práva a povinnosti ze smlouvy, zaniká (ex lege) též účast nabyvatele ve společnosti založená touto smlouvou, tj. nabyvatel přestává být společníkem a společníkem se namísto nabyvatele stává (opět) převodce. K obnovení účasti převodce ve společnosti přitom dochází s účinky ex nunc.
Na účincích odstoupení od smlouvy o převodu obchodního podílu pak nemůže nic změnit ani skutečnost, že v době mezi uzavřením smlouvy o převodu obchodního podílu a odstoupením od této smlouvy došlo ke změně společenské smlouvy (zakladatelské listiny). Převodce, který se v důsledku účinného odstoupení od smlouvy opětovně stal společníkem společnosti, je takto změněnou společenskou smlouvou (zakladatelskou listinou) vázán.
II. Z § 115 odst. 4 obch. zák. lze dovodit, že účinky odstoupení od smlouvy o převodu obchodního podílu nastávají vůči společnosti až dnem doručení takového účinného odstoupení společnosti.
III. Obchodní podíl převedený na základě smlouvy o převodu obchodního podílu lze po odstoupení od této smlouvy převodci vrátit (a k obnovení účasti převodce ve společnosti dojde) i v případě, kdy po uzavření smlouvy nabyvatel při zvýšení základního kapitálu společnosti převzal závazek ke zvýšení vkladu. Převodci tudíž náleží celý obchodní podíl se zvýšeným vkladem, popř. zvýšený obchodní podíl, jestliže se dalším vkladem zvýšil poměr vkladu společníka k základnímu kapitálu společnosti.
Otázka případného vypořádání zvýšeného vkladu mezi smluvními stranami po odstoupení od smlouvy o převodu obchodního podílu není pro rozhodnutí o změně zápisu v obchodním rejstříku nikterak významná."
podle usnesení Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 29 Cdo 3808/2014, ze dne 10. 3. 2015
Juraj Gyarfas, 10. 08. 2016 v 15:25 - z beckovského komentára k OZ
"Vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy sa však nemôžeme stotožniť s právnymi závermi, podľa ktorých má odstúpenie od platnej zmluvy okrem účinkov obligačných (zrušenie kúpnej zmluvy od začiatku, k tomu pozri § 48 ods. 2 OZ) i účinky vecnoprávne (priame obnovenie vlastníckeho práva prevodcu). Keďže kúpna zmluva predstavuje zaväzovací titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva a na dovŕšenie prevodu vlastníckeho práva sa vyžaduje ďalší (solučný) úkon (modus), a teda pri nadobúdaní vlastníckeho práva ide o dve oddelené fázy, neexistuje dôvod spojiť zrušenie zaväzovacieho úkonu (zrušenie zmluvy) s právnymi dôsledkami solučného úkonu (nadobudnutie vlastníctva). Kúpna zmluva je pritom podľa § 132 ods. 1 OZ len podkladom na nadobudnutie vlastníckeho príva, nie na jeho následné pretrvanie a jej zrušenie by preto nemalo mať dopad na vlastníckeho právo inej osoby, ktorá toto práva nadobudla ešte pred zrušením kúpnej zmluvy. V dôsledku obligačnoprávnych účinkov odstúpenia od zmluvy následne vznikne kupujúcemu povinnosť spätne previesť vlastnícke právo na pôvodného prevodcu (a, naopak, pôvodnému prevodcovi vznikne právo nadobudnúť vlastnícke práva k veci od pôvodného nadobúdateľa oproti vráteniu zaplatenej kúpnej ceny). Pokiaľ to nebude možné (napr. i v dôsledku prevodu veci na tretiu osobu), patrí účastníkom podľa § 458 ods. 1 OZ náhrada v peniazoch. ...
Na prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy sa teda okrem platnej kúpnej zmluvy ako zaväzovacieho úkonu vyžaduje ďalší (solučný) úkon. V prípade hnuteľnej veci to bude odovzdanie veci kupujúcemu, pokiaľ sa strany nedohodli na inom okamihu prevodu vlastníckeho práva. Ak je predmetom kúpnej zmluvy nehnuteľnosť, záväzok previesť vlastnícke právo, resp. umožniť nadobudnutie vlastníckeho práva k nej, bude splnený zabezpečením všetkých právnych predpokladov na to, aby došlo k zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech kupujúceho. Táto povinnosť bude spravidla splnená podpísaním a odovzdaním vkladu schopnej listiny o kúpnej zmluve, ktorá bude prílohou návrhu na vklad, ktorý môže podať ktorákoľvek zmluvná strana, teda aj kupujúci."
Križan, komentár k § 588, In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 – 880. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2015, s. 2087-2088
Na prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy sa teda okrem platnej kúpnej zmluvy ako zaväzovacieho úkonu vyžaduje ďalší (solučný) úkon. V prípade hnuteľnej veci to bude odovzdanie veci kupujúcemu, pokiaľ sa strany nedohodli na inom okamihu prevodu vlastníckeho práva. Ak je predmetom kúpnej zmluvy nehnuteľnosť, záväzok previesť vlastnícke právo, resp. umožniť nadobudnutie vlastníckeho práva k nej, bude splnený zabezpečením všetkých právnych predpokladov na to, aby došlo k zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech kupujúceho. Táto povinnosť bude spravidla splnená podpísaním a odovzdaním vkladu schopnej listiny o kúpnej zmluve, ktorá bude prílohou návrhu na vklad, ktorý môže podať ktorákoľvek zmluvná strana, teda aj kupujúci."
Križan, komentár k § 588, In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 – 880. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2015, s. 2087-2088
Juraj Gyarfas, 03. 04. 2017 v 11:40 - k neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
"V případě neplatné smlouvy o postoupení pohledávky jsou si strany povinny vrátit vše, co podle ní plnily. Postupitel cenu zaplacenou za postoupení pohledávky, postupník právo na zaplacení postupované pohledávky. Plnil-li již dlužník na postupovanou pohledávku poté, kdy mu bylo postoupení oznámeno postupitelem nebo prokázáno postupníkem, zanikl jeho závazek plnit; i v případě neplatné postupní smlouvy nejde o plnění dlužníka bez právního důvodu. Postupník je povinen poskytnout postupiteli, co mu bylo podle postupní smlouvy plněno, tedy plnění dlužníka na pohledávku."
Rozsudek Nejvyššího soudu České republiky z 23. 8. 2016, sp. zn. 23 Cdo 2364/2015
Rozsudek Nejvyššího soudu České republiky z 23. 8. 2016, sp. zn. 23 Cdo 2364/2015
Milan Hlušák, 28. 06. 2017 v 07:51 - Staré rozhodnutie k starej téme
Jedno staré plenárne stanovisko Najvyššieho súdu ešte z čias, kedy namiesto vkladu na katastri existovala registrácia u notára, hovorí, že "[j]estliže smlouva o převodu nemovitosti byla již registrována, pak prohlášení o odstoupení od smlouvy nemá důsledky zrušení registrace. Nápravy tu lze dosáhnout registrovaným zpětným převodem a při nesouhlasu druhé strany žalobou vlastnickou nebo žalobou o vydání neoprávněného majetkového prospěchu (jsou-li tu zároveň zákonné předpoklady podle ustanovení § 451 a násl. o. z.)" (Pls 1/67, s. 160).
Juraj Gyarfas, 22. 08. 2017 v 12:52 - animus solvendi a splnenie záväzku ako právny úkon
"Je výrazem ustálené soudní praxe, že splnění dluhu nastává na základě jednostranného právního úkonu dlužníka, kterým dlužník poskytuje věřiteli předmět plnění s úmyslem splnit svůj dluh, a na základě jednostranného právního úkonu věřitele spočívajícího v přijetí plnění (srov. např. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 31. 1. 2002, sp. zn. 25 Cdo 426/2000, nebo rozsudek téhož soudu ze dne 12. 5. 2005, sp. zn. 22 Cdo 748/2005). K naplnění předpokladů pro zánik dluhu splněním je tedy nezbytné, aby dlužník odevzdal plnění do dispoziční sféry věřitele s úmyslem splnit svůj dluh. Není-li zde tento úmysl, ke splnění dluhu nedojde, i když se poukázaná částka do dispoziční sféry věřitele dostane."
NS ČR, 20 Cdo 2298/2006
NS ČR, 20 Cdo 2298/2006
Juraj Gyarfas, 22. 08. 2017 v 16:53 - v českom kontexte stále vecnoprávne následky
"Lze se tedy přiklonit spíše k automatickému promítnutí zániku závazku i do věcněprávní roviny vztahů mezi stranami. Titul a modus nabytí věcného práva je třeba pokládať za natolik vzájemně svázané, že zrušení závazku ex tunc v důsledku odstoupení od smlouvy způsobuje i automatický zánik navazujících věcněprávních účinků."
(Šilhán, J. Právní následky porušení smlouvy v novém občanském zákoníku. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 450)
(Šilhán, J. Právní následky porušení smlouvy v novém občanském zákoníku. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 450)
Juraj Gyarfas, 17. 09. 2017 v 21:20 - k účinkom relatívnej neplatnosti v Rakúsku
... toto si tu len odložím na nejakú budúcu diskusiu o následkoch relatívnej neplatnosti v slovenskom práve (aj v kontexte vyššie citovaného rozhodnutia NS SR, sp. zn. 6 Cdo 221/2010, ktoré išlo úplne opačným smerom, čo je ale potrebné vnímať v kontexte neexistencie dobromyseľného nadobúdania vlastníctva v slovenskom občianskom práva) ...
"Die Anfechtung hebt den Vertrag mit dinglicher ex-tunc-Wirkung auf. Dies bedeutet:
ex-tunc: Die Rechtslage ist so, als ob der Vertrag nie abgeschlossen worden wäre. Die Aufhebung des Vertrags wirkt auf den Vertragsabschlusszeitpunkt zurück.
dingliche Wirkung: Die dingliche Wirkung der Vertragsanfechtung bezeichnet den Umstand, dass die Anfechtung auch auf den (sachenrechtlichen) Titel zurückwirkt. War daher der angefochtene Vertrag während der Zeit zwischen Vertragsabschluss und Anfechtung des Vertrages ein gültiger Titel für die Übertragung eines Sachenrechtes (zB Eigentum) und wird dieser Vertrag nachträglich mit dinglicher ex-tunc-Wirkung angefochten, so bewirkt dies, dass auch der Vertrag als Titel für die Begründung des dinglichen Rechtes rückwirkend auf auf den Vertragsabschlusszeitpunkt (zur Gänze) wegfällt. Da die Übereignung aber entsprechend dem Grundsatz der kausalen Tradition ein kausales Geschäft ist, wird die zwischenzeitliche Übereignung rückwirkend ungültig. Eigentümer ist daher (noch immer) jener, der die Sache aufgrund des Vertrages übereignen wollte (außer in der Zwischenzeit fand ein gutgläubiger Eigentumserwerb eines Dritten - zB nach § 367 ABGB statt).
Befindet sich bspw eine verkaufte Sache beim Käufer, so kann der irrende Verkäufer nach Vertragsanfechtung diese Sache vom Käufer sowohl (bereicherungsrechtlich) nach § 877 ABGB zurückfordern (kondizieren), als auch mit der Eigentumsklage nach § 366 ABGB von jedem Inhaber (dem Käufer oder einem Dritten) herausverlangen (vindizreren). Das Anfechtungsrecht kann vom Irrenden auch geltend gemacht werden, wenn er seinerseits die vom Gegner empfangene Sache nicht mehr zurückstellen kann, in welchem Fall er Bereicherungsausgleich (Wertersatz) schuldet. Zu prüfen bleibt allerdings in diesen Fällen, ob nicht in der Weiterveräußerung der Sache in Kenntnis des Anfechtungsrechts ein stillschweigender Verzicht des Irrenden (iSd § 863 ABGB) auf die Geltendmachung des Gestaltungsrechts liegt."
Riedler, A. Privatrecht I Allgemeiner Teil, 4. Auflage, JKU, Linz, 2006, s. 275.
"Die Anfechtung hebt den Vertrag mit dinglicher ex-tunc-Wirkung auf. Dies bedeutet:
ex-tunc: Die Rechtslage ist so, als ob der Vertrag nie abgeschlossen worden wäre. Die Aufhebung des Vertrags wirkt auf den Vertragsabschlusszeitpunkt zurück.
dingliche Wirkung: Die dingliche Wirkung der Vertragsanfechtung bezeichnet den Umstand, dass die Anfechtung auch auf den (sachenrechtlichen) Titel zurückwirkt. War daher der angefochtene Vertrag während der Zeit zwischen Vertragsabschluss und Anfechtung des Vertrages ein gültiger Titel für die Übertragung eines Sachenrechtes (zB Eigentum) und wird dieser Vertrag nachträglich mit dinglicher ex-tunc-Wirkung angefochten, so bewirkt dies, dass auch der Vertrag als Titel für die Begründung des dinglichen Rechtes rückwirkend auf auf den Vertragsabschlusszeitpunkt (zur Gänze) wegfällt. Da die Übereignung aber entsprechend dem Grundsatz der kausalen Tradition ein kausales Geschäft ist, wird die zwischenzeitliche Übereignung rückwirkend ungültig. Eigentümer ist daher (noch immer) jener, der die Sache aufgrund des Vertrages übereignen wollte (außer in der Zwischenzeit fand ein gutgläubiger Eigentumserwerb eines Dritten - zB nach § 367 ABGB statt).
Befindet sich bspw eine verkaufte Sache beim Käufer, so kann der irrende Verkäufer nach Vertragsanfechtung diese Sache vom Käufer sowohl (bereicherungsrechtlich) nach § 877 ABGB zurückfordern (kondizieren), als auch mit der Eigentumsklage nach § 366 ABGB von jedem Inhaber (dem Käufer oder einem Dritten) herausverlangen (vindizreren). Das Anfechtungsrecht kann vom Irrenden auch geltend gemacht werden, wenn er seinerseits die vom Gegner empfangene Sache nicht mehr zurückstellen kann, in welchem Fall er Bereicherungsausgleich (Wertersatz) schuldet. Zu prüfen bleibt allerdings in diesen Fällen, ob nicht in der Weiterveräußerung der Sache in Kenntnis des Anfechtungsrechts ein stillschweigender Verzicht des Irrenden (iSd § 863 ABGB) auf die Geltendmachung des Gestaltungsrechts liegt."
Riedler, A. Privatrecht I Allgemeiner Teil, 4. Auflage, JKU, Linz, 2006, s. 275.
Juraj Gyarfas, 25. 11. 2017 v 20:12 - Draft Common Frame of Reference
"VIII. – 2:202: Effect of initial invalidity, subsequent avoidance, withdrawal, termination and revocation
(1) Where the underlying contract or other juridical act is invalid from the beginning, a transfer of ownership does not take place.
(2) Where, after ownership has been transferred, the underlying contract or other juridical act is avoided under Book II, Chapter 7 [pozn.: omyl, podvod, rozpor so zákonom], ownership is treated as never having passed to the transferee (retroactive proprietary effect).
(3) Where ownership must be re-transferred as a consequence of withdrawal in the sense of Book II, Chapter 5 [pozn.: odstúpenie], or termination in the sense of Book III, Chapter 3 [pozn.: následky porušenia], or revocation of a donation in the sense of Book IV.H, there is no retroactive proprietary effect nor is ownership re-transferred immediately. VIII. – 2:201 (Effects of the transfer of ownership) paragraph (4) remains unaffected.
(4) This Article does not affect any right to recover the goods based on other provisions of these model rules.
VIII. – 2:203: Transfer subject to condition
(1) Where the parties agreed on a transfer subject to a resolutive condition, ownership is re-transferred immediately upon the fulfilment of that condition, subject to the limits of the re-transferor’s right or authority to dispose at that time. A retroactive proprietary effect of the re-transfer cannot be achieved by party agreement.
(2) Where the contract or other juridical act entitling to the transfer of ownership is subject to a suspensive condition, ownership passes when the condition is fulfilled."
(1) Where the underlying contract or other juridical act is invalid from the beginning, a transfer of ownership does not take place.
(2) Where, after ownership has been transferred, the underlying contract or other juridical act is avoided under Book II, Chapter 7 [pozn.: omyl, podvod, rozpor so zákonom], ownership is treated as never having passed to the transferee (retroactive proprietary effect).
(3) Where ownership must be re-transferred as a consequence of withdrawal in the sense of Book II, Chapter 5 [pozn.: odstúpenie], or termination in the sense of Book III, Chapter 3 [pozn.: následky porušenia], or revocation of a donation in the sense of Book IV.H, there is no retroactive proprietary effect nor is ownership re-transferred immediately. VIII. – 2:201 (Effects of the transfer of ownership) paragraph (4) remains unaffected.
(4) This Article does not affect any right to recover the goods based on other provisions of these model rules.
VIII. – 2:203: Transfer subject to condition
(1) Where the parties agreed on a transfer subject to a resolutive condition, ownership is re-transferred immediately upon the fulfilment of that condition, subject to the limits of the re-transferor’s right or authority to dispose at that time. A retroactive proprietary effect of the re-transfer cannot be achieved by party agreement.
(2) Where the contract or other juridical act entitling to the transfer of ownership is subject to a suspensive condition, ownership passes when the condition is fulfilled."
hudry, 27. 11. 2017 v 15:58 - možno trocha out of topic...
...ale... aký máte názor na úpravu petitu po začatí konania tak, aby petit vyjadroval synalagmu (ust. § 457 OZ), z hľadiska premlčania? žaloba bola podaná včas, návrh na zmenu petitu však bol súdu doručený po uplynutí troch rokov od zrušenia zmluvy. Súd zmenu žalobu pripustil.
Som zástancom názoru, že ak petit nevyjadruje synalagmu podľa § 457, a žalobca neupraví petit počas konania tak, aby synalagmu vyjadroval, má súd žalobu zamietnuť (súd nech nejde nad návrh strán). Nesuhlasím tu s názorom, že je na zodpovednosti žalovanom, aby si v konaní uplatnil vzájomný nárok na napr. vydanie veci, ak žalobca formuloval petit tak, že nevyjadruje synalagmu.
Čo ale v prípade, ak k úprave petitu došlo, ale po uplynutí premlčacej doby? Možno tvrdiť, že až doručením návrhu na zmenu žaloby (resp. rozhodnutím súdu o zmene žaloby) bolo právo riadne uplatnené?
Ďakujem.
Som zástancom názoru, že ak petit nevyjadruje synalagmu podľa § 457, a žalobca neupraví petit počas konania tak, aby synalagmu vyjadroval, má súd žalobu zamietnuť (súd nech nejde nad návrh strán). Nesuhlasím tu s názorom, že je na zodpovednosti žalovanom, aby si v konaní uplatnil vzájomný nárok na napr. vydanie veci, ak žalobca formuloval petit tak, že nevyjadruje synalagmu.
Čo ale v prípade, ak k úprave petitu došlo, ale po uplynutí premlčacej doby? Možno tvrdiť, že až doručením návrhu na zmenu žaloby (resp. rozhodnutím súdu o zmene žaloby) bolo právo riadne uplatnené?
Ďakujem.
Tomáš Čentík, 28. 11. 2017 v 17:11 - ad synalagma a žalobný návrh
zopár postrehov k tejto otázke som uviedol tu http://www.ulpianus.sk/judikatura-s-komentarom/vzajomna-restitucna-povinnost-a-formulacia-zalobneho-navrhu/
hudry, 29. 11. 2017 v 15:28 - ad Tomáš
Tomáš, poznám Váš názor na túto problematiku, poznám Váš článok, i keď, ako uvádzam vyššie, ja som zástancom názoru, že je na žalobcovej zodpovednosti, aby formuloval žalobný petit podľa § 457 OZ, t. j. III. názorového prúdu.
Ak by sme pripustili I. alebo II. názorový prúd ako správny, s námietkou premlčania (ako ju popisujem vyššie) by sme neuspeli. Lebo súd musí/môže výrok rozsudku upraviť, aby zodpovedal synalagme.
Ak by sme pripustili III. názorový prúd ako správny, možno podľa Vášho názoru úspešne namietať premlčanie, ak k úprave petitu došlo po uplynutí premlčacej doby? Podľa môjho názoru áno; až do návrhu na zmenu petitu (žaloby) bola žaloba podaná tak, že by ju súd mal zamietnuť. V čase, sa nárok uplatnil perfektne, je už právo premlčané.
Jediné, čo mi na tom nesedí je, že už pri podaní pôvodnej žaloby (pred úpravou petitu) žalobca svoje právo uplatnené mal (t. j. zaplatiť), len tomu nezodpovedala povinnosť žalovaného vydať vec.
Ak by sme pripustili I. alebo II. názorový prúd ako správny, s námietkou premlčania (ako ju popisujem vyššie) by sme neuspeli. Lebo súd musí/môže výrok rozsudku upraviť, aby zodpovedal synalagme.
Ak by sme pripustili III. názorový prúd ako správny, možno podľa Vášho názoru úspešne namietať premlčanie, ak k úprave petitu došlo po uplynutí premlčacej doby? Podľa môjho názoru áno; až do návrhu na zmenu petitu (žaloby) bola žaloba podaná tak, že by ju súd mal zamietnuť. V čase, sa nárok uplatnil perfektne, je už právo premlčané.
Jediné, čo mi na tom nesedí je, že už pri podaní pôvodnej žaloby (pred úpravou petitu) žalobca svoje právo uplatnené mal (t. j. zaplatiť), len tomu nezodpovedala povinnosť žalovaného vydať vec.
hudry, 29. 11. 2017 v 15:39 - ad Tomáš 2
..a ďalej mi na tom podstatne viac nesedí § 107 ods. 3 OZ.
Tomáš Čentík, 30. 11. 2017 v 09:32 - ad hudry
mne osobne nesedí, aby žalobca zodpovedal za premlčanie nároku, ktorý patrí žalovanému. Práve na príklade námietky premlčania sa mi javí absurdné, aby bol žalobca povinný formulovať žalobný návrh synalagmaticky. Proste celé mi to sededí z dôvodov, ktoré som uviedol v predmetnom článku.
Milan Hlušák, 30. 11. 2017 v 20:42 - Ad Tomáš a Hurdy
Ad Tomáš: Alternatíva I má určité rácio, no zdá sa mi, že naše právo je založené na tom, že ak ide o synalagmatické plnenie, potom to musí byť odzrkadlené vo výroku. Dôvodom je nadväzujúca exekúcia, pri ktorej treba preukázať, že žalobca si svoju vzájomnú povinnosť splnil/zabezpečil ( § 43 ods. 1 EP). Tzn. zákonodarca tu vsadil na určitú čistotu vyporiadania vzájomných záväzkov a jednoduchosť a nadväznosť celého procesu.
Zaujímavé ale je, že súdy pôvodne dospeli k alternatíve II, čiže k záveru, že synalagmu nie je potrebné vyjadrovať priamo v petite (B 2/1975 a R 26/1975). Podľa súdov stačilo, ak nejako vyplývala zo žaloby, čo dávalo súdu podklad rozhodnúť nad rámec petitu podľa § 153 ods. 2 OSP. Aj podľa právnej náuky súd mal synalagmu vyjadriť vo výroku ex offo (Fiala/Švestka, Soc. zákonnost, 1984).
Neviem, kde sa to zlomilo a začalo sa požadovať, aby synalagma bola priamo v petite. Možno to ale bolo spôsobené dvomi okolnosťami. Po prvé, podľa B 2/1975 mala byť synalagma vyjadrená v "žalobnom návrhu", čo zvádza k názoru, že ide o petit. Z rozhodnutia však vyplýva, že ide o žalobu ako takú. A po druhé, R 26/1975 s B 2/1975 súhlasil, akurát že zabudol spomenúť § 153 ods. 2 OSP, čo ešte viac mohlo podporiť názor, že synalagmu treba vyjadriť priamo v petite.
Na okraj chcem ešte dodať, že rozsudok, ktorého výrok obsahuje synalagmu, nie je exekučným titulom proti žalobcovi. Tzn. žalovaný nemôže z takéhoto rozsudku nič vyvodzovať. Jeho právoplatnosť nespôsobuje ani pretrhnutie premlčacej lehoty ( § 110 OZ) ohľadne práva žalovaného voči žalobcovi. Takýto rozsudok totiž žalovanému nič nepriznáva.
Ad Hurdy: Ak by platila alternatíva III, tak by podanie žaloby — hoci s nesprávnym petitom — viedlo k spočívaniu premlčacej lehoty za podmienky, že strana nedostatok petitu odstráni. Ak tak urobí, petit sa považuje za správny od podania žaloby (Švestka/Češka/Chyský: Promlčení a prekluze v čs. právním řádu).
Zaujímavé ale je, že súdy pôvodne dospeli k alternatíve II, čiže k záveru, že synalagmu nie je potrebné vyjadrovať priamo v petite (B 2/1975 a R 26/1975). Podľa súdov stačilo, ak nejako vyplývala zo žaloby, čo dávalo súdu podklad rozhodnúť nad rámec petitu podľa § 153 ods. 2 OSP. Aj podľa právnej náuky súd mal synalagmu vyjadriť vo výroku ex offo (Fiala/Švestka, Soc. zákonnost, 1984).
Neviem, kde sa to zlomilo a začalo sa požadovať, aby synalagma bola priamo v petite. Možno to ale bolo spôsobené dvomi okolnosťami. Po prvé, podľa B 2/1975 mala byť synalagma vyjadrená v "žalobnom návrhu", čo zvádza k názoru, že ide o petit. Z rozhodnutia však vyplýva, že ide o žalobu ako takú. A po druhé, R 26/1975 s B 2/1975 súhlasil, akurát že zabudol spomenúť § 153 ods. 2 OSP, čo ešte viac mohlo podporiť názor, že synalagmu treba vyjadriť priamo v petite.
Na okraj chcem ešte dodať, že rozsudok, ktorého výrok obsahuje synalagmu, nie je exekučným titulom proti žalobcovi. Tzn. žalovaný nemôže z takéhoto rozsudku nič vyvodzovať. Jeho právoplatnosť nespôsobuje ani pretrhnutie premlčacej lehoty ( § 110 OZ) ohľadne práva žalovaného voči žalobcovi. Takýto rozsudok totiž žalovanému nič nepriznáva.
Ad Hurdy: Ak by platila alternatíva III, tak by podanie žaloby — hoci s nesprávnym petitom — viedlo k spočívaniu premlčacej lehoty za podmienky, že strana nedostatok petitu odstráni. Ak tak urobí, petit sa považuje za správny od podania žaloby (Švestka/Češka/Chyský: Promlčení a prekluze v čs. právním řádu).
katarina kovasicova, 01. 12. 2017 v 09:56 - Som za názor I.
Zmietnutie žaloby v zmysle názoru III. by bolo formalistické a nespravodlivé.
Ak už sa baviť o zamietaní, čo tak ozrieť sa na to z nasledovného uhla pohľadu:
Ak sa domáha niekto viac ako má nárok, tak v prevyšujúcej časti treba žalobu zamietnuť. V tomto prípade by súd (vlastne podľa názoru II) rozhodol tak, že by priznal nárok podmienený synalagmou a v časti v ktorej si žalobca uplatňoval nárok nepodmienený by žalobu zamietol...
To je aj odpoveď na premlčanie. Teda nárok bol uplatnený včas.
Ak už sa baviť o zamietaní, čo tak ozrieť sa na to z nasledovného uhla pohľadu:
Ak sa domáha niekto viac ako má nárok, tak v prevyšujúcej časti treba žalobu zamietnuť. V tomto prípade by súd (vlastne podľa názoru II) rozhodol tak, že by priznal nárok podmienený synalagmou a v časti v ktorej si žalobca uplatňoval nárok nepodmienený by žalobu zamietol...
To je aj odpoveď na premlčanie. Teda nárok bol uplatnený včas.
Milan Hlušák, 05. 12. 2017 v 09:27 - Názor II
Súhlasím, že z pohľadu kontradiktórnosti je riešenie I (len na námietku) asi najlepšie. No náš civilný proces nie je len o kontradiktórnosti a námietkach. Istá procesná zodpovednosť je aj na žalobcovi. Má napr. povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia ( § 150 ods. 1 C.s.p.). Z pohľadu synalagmy je takýmto tvrdením určite aj tvrdenie žalobcu, že svoj vzájomný záväzok splnil alebo je pripravený ho splniť.
Súdnictvu preto nemožno zazlievať, že sa snaží jednou ranou zabiť dve muchy a vyhnúť sa ďalšiemu sporu (o vzájomné plnenie žalobcu voči žalovanému). Preto je podľa mňa riešenie II (ex offo) OK, najmä v tom zmysle, ako ho nasvietila Katarína.
Súdnictvu preto nemožno zazlievať, že sa snaží jednou ranou zabiť dve muchy a vyhnúť sa ďalšiemu sporu (o vzájomné plnenie žalobcu voči žalovanému). Preto je podľa mňa riešenie II (ex offo) OK, najmä v tom zmysle, ako ho nasvietila Katarína.
Tomáš Čentík, 05. 12. 2017 v 15:44 - ad Milan
Mne stále príde ako najrozumnejšie riešenie I. - mal som spor, kde žalobca žaloval svoje plnenie, pričom v rámci konania na otázku žalovaného uviedol, že je pripravený vrátiť protiplnenie - napriek tomu si žalovaný vzájomnou žalobou svoj nárok neuplatnil - nevidím dôvod prečo by mal žalobca uplatňovať nárok za žalovaného - potom vznikajú rôzne problémové otázky ako napr. dokazovaním protiplnenia, s formuláciou žalobného návrhu - čo keď žalobca pri zložitom diele, ktoré sa má vrátiť naformuluje petit neurčito, nepresne a pod. - to sú veci, ktoré by mali zaťažovať žalovaného, ak má záujem, aby mu bolo jeho plnenie vrátené
Podľa mňa na to treba nazerať tak, že právo patrí bdelým, pričom žalovanému nič nebráni, aby si svoj nárok uplatnil vzájomnou žalobou. Nesedí mi, aby žalobca uplatňoval nárok za žalovaného.
Podľa mňa na to treba nazerať tak, že právo patrí bdelým, pričom žalovanému nič nebráni, aby si svoj nárok uplatnil vzájomnou žalobou. Nesedí mi, aby žalobca uplatňoval nárok za žalovaného.
Juraj Gyarfas, 21. 05. 2018 v 09:35 - kúpa s rozväzovacou podmienkou
"Mit dem Eintritt der Bedingung tritt nach § 158 Abs. 2 der frühere Rechtszustand mit Wirkung ex nunc wieder ein. Im 19. Jahrhundert war es heftig umstritten, ob auch bei der Eigentumsübertragung unter auflösender Bedingung mit dem Eintritt der Bedingung ohne weiteres das Eigentum auf den Verfügenden zurückfalle. Der Vorentwurf von Gebhard sah entsprechend dem preuß. ALR und dem sächs. GB vor, daß bei auflösend bedingter Eigentumsübertragung dem bedingt Berechtigten nur ein persönlicher Anspruch auf Rückübertragung des Eigentums zustehe. Die erste Kommission hat sich jedoch der Ansicht von Windscheid angeschlossen. Das bemerkenswerte an der Gesetz gewordenen Regelung ist, daß für den Rückfall des Eigentums bei Eintritt der auflösenden Bedingung das Traditionsprinzip aufgegeben ist."
(Flume, W. Allgemeiner Teil des Bürgerlichen Rechts. Zweiter Band. Das Rechtsgeschäft. Vierte, unveränderte Auflage. Springer-Verlag : Berlin, 1992, s. 728)
"Ist ein Schuldverhältnis auflösend bedingt, so ist der Anspruch auf die Rückabwicklung ein vertraglicher."
(tamtiež, s. 729)
(Flume, W. Allgemeiner Teil des Bürgerlichen Rechts. Zweiter Band. Das Rechtsgeschäft. Vierte, unveränderte Auflage. Springer-Verlag : Berlin, 1992, s. 728)
"Ist ein Schuldverhältnis auflösend bedingt, so ist der Anspruch auf die Rückabwicklung ein vertraglicher."
(tamtiež, s. 729)
Juraj Gyarfas, 04. 06. 2018 v 21:52 - rozväzovacia podmienka
„Strittig ist, ob ein Recht unter einer resolutiven Bedingung übertragen werden kann, dass von dem Erwerber über das Recht verfügt wird. Eine derartige resolutive Bedingung hat keinen anderen Sinn, als die Verfügungsbefugnis des Erwerbers zu beschränken oder auszuschließen. Entgegen der heute wohl überwiegenden Meinung ist eine derartige resolutive Bedingung als nach § 137 anzusehen. Die Vereinbarung der Resolutivbedingung ist nicht etwa eine „Umgehung“ des 137, sondern unterfällt unmittelbar dem Wortlaut und dem Sinn des § 137.“
(Flume, W. Das Rechtsgeschäft. Zweiter Band. Vierte, unveränderte Auflage. Springer Verlag : Berlin, 1992, s. 363)
(Flume, W. Das Rechtsgeschäft. Zweiter Band. Vierte, unveränderte Auflage. Springer Verlag : Berlin, 1992, s. 363)
Juraj Gyarfas, 26. 06. 2018 v 17:22 - rozväzovacia podmienka
„Eintritt einer Resolutivbedingung vernichtet das Geschäft jedenfalls ex nunc [...]. Bei auflösender Bedingung schließt Gschnitzer in Klang III 656 dingl Ruckwirkung generell aus. Sein Hinweis auf § 159 BGB überzeugt wegen des Kausalprinzips bei Übereignung nicht ohne weiteres für das ABGB. Allenfalls Publizitätsgrunde könnten sein Ergebnis gegen anderslautenden Parteiwillen Stützen, dann aber auch für bloß obligatorische Rückabwicklung nach § 1435 sprechen. [...] Auflösend bedingtes Grundeigentum ist verbücherungsfähig.“ (Rummel, P. (Hrsg.). Kommentar zum Allgemeinen bürgerlichen Gesetzbuch. Dritte, neubearbeitete und erweiterte Auflage. 1. Band. § § 1 bis 1174 ABGB. Manz : Wien, 2000, s. 1527).
Juraj Gyarfas, 12. 07. 2018 v 16:30 - NS SR k formulácii petitu po zrušení zmluvy
„Ak je zmluva neplatná alebo bola zrušená, vzniká medzi jej účastníkmi v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka právny vzťah z bezdôvodného obohatenia synalagmatickej povahy, obsahom ktorého je vzájomná povinnosť účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Vzájomná viazanosť plnenia musí byť vyjadrená aj v petite žaloby; ak to tak nie je, nemôže súd žalobe vyhovieť."
NS SR, sp. zn. 3 Cdo 115/2008, ZSP 3/2018
Juraj Gyarfas, 15. 01. 2019 v 13:06 - následky relatívnej neplatnosti
"Wurde aufgrund des Vertrages eine Sache übereignet, so fällt durch die Anfechtung der Titel mit Rückwirkung auf den Zeitpunkt der Übereignung weg. Da diese ein kausales Geschäft ist, wegen der Anfechtung mit sachenrechtlicher Ex-tunc-Wirkung aber nie ein Titel vorhanden war, war auch sie von Anfang an ungültig. Eigentümer ist daher noch jener, der die Sache aufgrund des Vertrages übereignen wollte, so dass er sie auch mit der Eigentumsklage herausverlangen kann. Man bezeichnet dies als dingliche Wirkung der Irrtumsanfechtung.
Eine Abweichung besteht allerdings nach hM bei gewissen Dauerschuldverhältnissen. Sind diese in das Erfüllungsstadium getreten, so wird wegen der hier besonders großen Schwierigkeiten bei der Rückabwicklung und bei Gesellschaftsverträgen wegen ihrer Außenwirkung die Auflösung bloß mit Ex-nunc-Wirkung zugelassen."
Kletečka, A. Koziol und Welser. Grundriss des bürgerlichen Rechts. Band I. 13. Auflage. Wien : Manz, 2006, s. 158-159
Eine Abweichung besteht allerdings nach hM bei gewissen Dauerschuldverhältnissen. Sind diese in das Erfüllungsstadium getreten, so wird wegen der hier besonders großen Schwierigkeiten bei der Rückabwicklung und bei Gesellschaftsverträgen wegen ihrer Außenwirkung die Auflösung bloß mit Ex-nunc-Wirkung zugelassen."
Kletečka, A. Koziol und Welser. Grundriss des bürgerlichen Rechts. Band I. 13. Auflage. Wien : Manz, 2006, s. 158-159
Juraj Gyarfas, 25. 01. 2019 v 16:14 - rozväzovacia podmienka a prevod vlastníctva
Rakúska pozícia
„Gegenstand der Entscheidung ist, ob das Eigentum an einer Liegenschaft unter einer auflösenden Bedingung zugunsten des Voreigentümers (hier: der Erstantragstellerin als Geschenkgeberin), also im Falle des Bedingungseintrittes zeitlich beschränkt durch ein sogenanntes Heimfallsrecht, übertragen und mit dieser zeitlichen Beschränkung verbüchert werden kann, bejahendenfalls in welcher Form dies zu erfolgen hat. […]
Zunächst ist darauf hinzuweisen, daß gemäß § 897 ABGB iVm § 696 letzter Satz ABGB die Vorschrift, wonach im Falle einer auflösenden Bedingung das zugedachte Recht bei ihrem Eintritt verloren geht, uneingeschränkt für alle Arten von Verträgen gilt, für die anderes (bei sogenannten bedingungsfeindlichen Geschäften) nicht ausdrücklich vorgesehen ist. Eine derartige Ausnahmebestimmung besteht weder für Schenkungsverträge (also für das obligatorische Verpflichtungsgeschäft) noch für das zum Eigentumserwerb notwendige Verfügungsgeschäft. Es ist auch kein Grund ersichtlich, warum es nicht möglich sein sollte, auch das Eigentumsrecht - wie andere Rechte - nur unter einer auflösenden Bedingung, also im Falle des Bedingungseintrittes nur für die Zeit bis zum eventuellen Bedingungseintritt, einem anderem rechtsgeschäftlich einzuräumen.
Da nach § 358 ABGB alle anderen (d.h. nicht in § 357 ABGB, der die Teilung des Eigentums in Obereigentum und Nutzungseigentum vorsieht, geregelten) durch das Gesetz oder - wie hier - durch den Willen der Eigentümer geschaffenen Beschränkungen die Vollständigkeit des Eigentums nicht aufheben, ist auch das unter einer auflösenden Bedingung eingeräumte Eigentumsrecht ein dingliches Vollrecht (Klang in Klang2 II 148) und die vertragliche Begründung zeitlich beschränkten Eigentumsrechtes daher zulässig (Pimmer in Schwimann, ABGB, Rz 24 zu § 358; EvBl 1960/136 mwN).
Freilich sind auch Fälle denkbar, bei denen der Eigentümer bloß obligatorisch verpflichtet wird, das Eigentum zu einem späteren Zeitpunkt auf einen anderen (hier interessierend: wiederum auf seinem Vormann) zu übertragen (siehe Gschnitzer, Sachenrecht2 150), sodaß diese bloß obligatorische Verpflichtung nicht verbüchert werden könnte. Ein solcher Fall ist aber hier nicht gegeben, wie sich aus den Eingangs wiedergegebenen Vertragsbestimmungen, vor allem aus der Aufsandungsklausel ergibt. Daraus geht eindeutig der Parteiwille auf Schaffung zeitlich beschränkten Eigentums für den Geschenknehmer hervor, soll doch im Falle des Eintrittes der auflösenden Bedingung das Eigentumsrecht für die Erstantragstellerin schon auf Grund dieses Schenkungsvertrages und einer Sterbeurkunde betreffend den Zweitantragsteller (offensichtlich als grundbuchsfähigen Nachweis des Bedingungseintrittes) einverleibt werden können: Die Erstantragstellerin wird daher nicht Rechtsnachfolgerin, sondern bloß Zeitfolgerin im Eigentum des Zweitantragstellers (siehe Klang in Klang2 II 148).
Die Ablehnung "zeitlich beschränkten Eigentums" durch Hofmeister in FS-Kralik, 377 ff (401 f) auch für den Fall des Rückfalls des Eigentumsrechtes an den Rechtsvorgänger des Erwerbers ist zumindest für den Bereich eines solchen Heimfallrechtes nicht überzeugend begründet. Die Ausführungen Hofmeisters beschäftigen sich im wesentlichen mit dem - hier nicht näher zu erörternden - Besitznachfolgerecht Dritter. Zur "Rückfallsklausel" bei Schenkungen wird lediglich ausgeführt, daß diese nicht im Sinne einer ipso iure eintretenden dinglichen Rechtsänderung, sondern so zu interpretieren sei, daß dem Veräußerer bloß ein schuldrechtlicher Anspruch auf Rückübertragung zustehe. Nach dem Vorgesagten ist aber eine solche, dem Parteiwillen klar widersprechende Umdeutung, bloß um wenigstens die obligatorische Verpflichtung als Minus gegenüber der vereinbarten dinglichen Wirkung aufrecht zu erhalten, nicht notwendig und auch nicht zulässig.
Der Meinung, die zeitliche Beschränkung des Eigentumsrechtes durch ein Heimfallsrecht, gekleidet in eine auflösende Bedingung, sei entbehrlich, weil zwischen Personen, die in einem in § 364 c ABGB genannten Angehörigkeitsverhältnis stehen, ohnedies ein Belastungs- und Veräußerungsverbot mit gleicher Wirkung begründet werden könnte (so zB RPflSlgG 192), kann nicht gefolgt werden, weil durch ein Belastungs- und Veräußerungsverbot, das auch in der hier zu beurteilenden Rechtssache zwischen den Parteien, die im Angehörigkeitsverhältnis des § 364 c ABGB stehen, vereinbart wurde, nur eine Verfügungsbeschränkung des eingetragenen Eigentümers gegebenenfalls bloß bis zu dessen Ableben bewirkt wird, keinesfalls jedoch der Rückfall der Sache an den ursprünglichen Eigentümer bei Eintritt eines bestimmten Ereignisses. Ein Belastungs- und Veräußerungsverbot vermag daher nicht die Wirkung eines durch ein Heimfallsrecht zeitlich beschränkten Eigentums zu entfalten (vgl hiezu RPflSlgG 1553).
Die Zulässigkeit des durch ein Heimfallsrecht zeitlich beschränkten Eigentums, weil es sich dabei inhaltlich ebenso um Volleigentum wie im Falle des Vorliegens anderer Eigentumsbeschränkungen, sei es vertraglicher oder gesetzlicher handelt, hat wegen des Intabulationsprinzips ( § 431 ABGB) zwingend zur Folge, daß es im Grundbuch einzutragen ist. § 9 GBG, wonach im Grundbuch nur dingliche Rechte eingetragen werden können, steht dem nicht entgegen, weil auch in einem solchen Fall zeitlich beschränkten Eigentums ein dingliches Recht, eben das Eigentumsrecht des Erwerbers, eingetragen wird. Die mit der Eigentumsbeschränkung verbundene Rechtsfolge, daß im Falle des Eintrittes der auflösenden Bedingung der frühere Eigentümer wieder einzutragen ist, weil dessen bücherliches Recht wieder auflebt, das heißt nach Ablauf der Zeitspanne, innerhalb der das Eigentumsrecht einem anderen zustand, wieder weiterbesteht, vermag daran nichts zu ändern.
Zulässig ist die grundbücherliche Eintragung von Vereinbarungen, welche die Beschränkung des Inhaltes eines dinglichen Rechtes zum Gegenstand haben, daher zB auch das vertraglich ausbedungene Heimfallsrecht an einer Liegenschaft Klang in Klang2 II 339). Dabei handelt es sich nicht um die bedingte Eintragung eines Rechtes, die durch Vormerkung zu geschehen hätte, sondern um die unbedingte Eintragung, also die Einverleibung eines bedingten Rechtes. Der Unterschied besteht darin, daß durch die Vormerkung das Recht nur gegen nachträgliche Rechtfertigung erworben wird, während durch die Einverleibung des auflösend bedingten Rechtes das Recht durch die Eintragung sofort ohne nachträgliche Rechtfertigung erworben wird, das Recht selbst aber nur bis zum Eintritt eines bestimmten Ereignisses besteht. Derartige Eintragungen sind durch das Gesetz keineswegs ausgeschlossen, und sie erfolgen, wenn die Voraussetzungen hiezu gegeben sind, durch Einverleibung des Rechtes unter der gestellten Bedingung, wobei diese Bedingung als Beschränkung in der Eintragung des Rechtes selbst oder durch besondere Eintragung zum Ausdruck zu bringen ist (Bartsch, Grundbuchsgesetz7 21). Die Rechtsprechung (Bartsch, aaO FN 3) hat die Einverleibung unter Beifügung der entsprechenden Beschränkung zugelassen. Die Eigentumsbeschränkung durch die auflösende Bedingung kann daher - wie beantragt - durch einen Hinweis gemäß § 5 Satz 2 GBG iVm § 12 Abs 3 GUG bei der Eigentumseinverleibung zum Ausdruck gebracht werden.“
OGH, 5Ob73/94
„Gegenstand der Entscheidung ist, ob das Eigentum an einer Liegenschaft unter einer auflösenden Bedingung zugunsten des Voreigentümers (hier: der Erstantragstellerin als Geschenkgeberin), also im Falle des Bedingungseintrittes zeitlich beschränkt durch ein sogenanntes Heimfallsrecht, übertragen und mit dieser zeitlichen Beschränkung verbüchert werden kann, bejahendenfalls in welcher Form dies zu erfolgen hat. […]
Zunächst ist darauf hinzuweisen, daß gemäß § 897 ABGB iVm § 696 letzter Satz ABGB die Vorschrift, wonach im Falle einer auflösenden Bedingung das zugedachte Recht bei ihrem Eintritt verloren geht, uneingeschränkt für alle Arten von Verträgen gilt, für die anderes (bei sogenannten bedingungsfeindlichen Geschäften) nicht ausdrücklich vorgesehen ist. Eine derartige Ausnahmebestimmung besteht weder für Schenkungsverträge (also für das obligatorische Verpflichtungsgeschäft) noch für das zum Eigentumserwerb notwendige Verfügungsgeschäft. Es ist auch kein Grund ersichtlich, warum es nicht möglich sein sollte, auch das Eigentumsrecht - wie andere Rechte - nur unter einer auflösenden Bedingung, also im Falle des Bedingungseintrittes nur für die Zeit bis zum eventuellen Bedingungseintritt, einem anderem rechtsgeschäftlich einzuräumen.
Da nach § 358 ABGB alle anderen (d.h. nicht in § 357 ABGB, der die Teilung des Eigentums in Obereigentum und Nutzungseigentum vorsieht, geregelten) durch das Gesetz oder - wie hier - durch den Willen der Eigentümer geschaffenen Beschränkungen die Vollständigkeit des Eigentums nicht aufheben, ist auch das unter einer auflösenden Bedingung eingeräumte Eigentumsrecht ein dingliches Vollrecht (Klang in Klang2 II 148) und die vertragliche Begründung zeitlich beschränkten Eigentumsrechtes daher zulässig (Pimmer in Schwimann, ABGB, Rz 24 zu § 358; EvBl 1960/136 mwN).
Freilich sind auch Fälle denkbar, bei denen der Eigentümer bloß obligatorisch verpflichtet wird, das Eigentum zu einem späteren Zeitpunkt auf einen anderen (hier interessierend: wiederum auf seinem Vormann) zu übertragen (siehe Gschnitzer, Sachenrecht2 150), sodaß diese bloß obligatorische Verpflichtung nicht verbüchert werden könnte. Ein solcher Fall ist aber hier nicht gegeben, wie sich aus den Eingangs wiedergegebenen Vertragsbestimmungen, vor allem aus der Aufsandungsklausel ergibt. Daraus geht eindeutig der Parteiwille auf Schaffung zeitlich beschränkten Eigentums für den Geschenknehmer hervor, soll doch im Falle des Eintrittes der auflösenden Bedingung das Eigentumsrecht für die Erstantragstellerin schon auf Grund dieses Schenkungsvertrages und einer Sterbeurkunde betreffend den Zweitantragsteller (offensichtlich als grundbuchsfähigen Nachweis des Bedingungseintrittes) einverleibt werden können: Die Erstantragstellerin wird daher nicht Rechtsnachfolgerin, sondern bloß Zeitfolgerin im Eigentum des Zweitantragstellers (siehe Klang in Klang2 II 148).
Die Ablehnung "zeitlich beschränkten Eigentums" durch Hofmeister in FS-Kralik, 377 ff (401 f) auch für den Fall des Rückfalls des Eigentumsrechtes an den Rechtsvorgänger des Erwerbers ist zumindest für den Bereich eines solchen Heimfallrechtes nicht überzeugend begründet. Die Ausführungen Hofmeisters beschäftigen sich im wesentlichen mit dem - hier nicht näher zu erörternden - Besitznachfolgerecht Dritter. Zur "Rückfallsklausel" bei Schenkungen wird lediglich ausgeführt, daß diese nicht im Sinne einer ipso iure eintretenden dinglichen Rechtsänderung, sondern so zu interpretieren sei, daß dem Veräußerer bloß ein schuldrechtlicher Anspruch auf Rückübertragung zustehe. Nach dem Vorgesagten ist aber eine solche, dem Parteiwillen klar widersprechende Umdeutung, bloß um wenigstens die obligatorische Verpflichtung als Minus gegenüber der vereinbarten dinglichen Wirkung aufrecht zu erhalten, nicht notwendig und auch nicht zulässig.
Der Meinung, die zeitliche Beschränkung des Eigentumsrechtes durch ein Heimfallsrecht, gekleidet in eine auflösende Bedingung, sei entbehrlich, weil zwischen Personen, die in einem in § 364 c ABGB genannten Angehörigkeitsverhältnis stehen, ohnedies ein Belastungs- und Veräußerungsverbot mit gleicher Wirkung begründet werden könnte (so zB RPflSlgG 192), kann nicht gefolgt werden, weil durch ein Belastungs- und Veräußerungsverbot, das auch in der hier zu beurteilenden Rechtssache zwischen den Parteien, die im Angehörigkeitsverhältnis des § 364 c ABGB stehen, vereinbart wurde, nur eine Verfügungsbeschränkung des eingetragenen Eigentümers gegebenenfalls bloß bis zu dessen Ableben bewirkt wird, keinesfalls jedoch der Rückfall der Sache an den ursprünglichen Eigentümer bei Eintritt eines bestimmten Ereignisses. Ein Belastungs- und Veräußerungsverbot vermag daher nicht die Wirkung eines durch ein Heimfallsrecht zeitlich beschränkten Eigentums zu entfalten (vgl hiezu RPflSlgG 1553).
Die Zulässigkeit des durch ein Heimfallsrecht zeitlich beschränkten Eigentums, weil es sich dabei inhaltlich ebenso um Volleigentum wie im Falle des Vorliegens anderer Eigentumsbeschränkungen, sei es vertraglicher oder gesetzlicher handelt, hat wegen des Intabulationsprinzips ( § 431 ABGB) zwingend zur Folge, daß es im Grundbuch einzutragen ist. § 9 GBG, wonach im Grundbuch nur dingliche Rechte eingetragen werden können, steht dem nicht entgegen, weil auch in einem solchen Fall zeitlich beschränkten Eigentums ein dingliches Recht, eben das Eigentumsrecht des Erwerbers, eingetragen wird. Die mit der Eigentumsbeschränkung verbundene Rechtsfolge, daß im Falle des Eintrittes der auflösenden Bedingung der frühere Eigentümer wieder einzutragen ist, weil dessen bücherliches Recht wieder auflebt, das heißt nach Ablauf der Zeitspanne, innerhalb der das Eigentumsrecht einem anderen zustand, wieder weiterbesteht, vermag daran nichts zu ändern.
Zulässig ist die grundbücherliche Eintragung von Vereinbarungen, welche die Beschränkung des Inhaltes eines dinglichen Rechtes zum Gegenstand haben, daher zB auch das vertraglich ausbedungene Heimfallsrecht an einer Liegenschaft Klang in Klang2 II 339). Dabei handelt es sich nicht um die bedingte Eintragung eines Rechtes, die durch Vormerkung zu geschehen hätte, sondern um die unbedingte Eintragung, also die Einverleibung eines bedingten Rechtes. Der Unterschied besteht darin, daß durch die Vormerkung das Recht nur gegen nachträgliche Rechtfertigung erworben wird, während durch die Einverleibung des auflösend bedingten Rechtes das Recht durch die Eintragung sofort ohne nachträgliche Rechtfertigung erworben wird, das Recht selbst aber nur bis zum Eintritt eines bestimmten Ereignisses besteht. Derartige Eintragungen sind durch das Gesetz keineswegs ausgeschlossen, und sie erfolgen, wenn die Voraussetzungen hiezu gegeben sind, durch Einverleibung des Rechtes unter der gestellten Bedingung, wobei diese Bedingung als Beschränkung in der Eintragung des Rechtes selbst oder durch besondere Eintragung zum Ausdruck zu bringen ist (Bartsch, Grundbuchsgesetz7 21). Die Rechtsprechung (Bartsch, aaO FN 3) hat die Einverleibung unter Beifügung der entsprechenden Beschränkung zugelassen. Die Eigentumsbeschränkung durch die auflösende Bedingung kann daher - wie beantragt - durch einen Hinweis gemäß § 5 Satz 2 GBG iVm § 12 Abs 3 GUG bei der Eigentumseinverleibung zum Ausdruck gebracht werden.“
OGH, 5Ob73/94
Juraj Gyarfas, 25. 01. 2019 v 16:17 - rozväzovacia podmienka a iné vecné právo
„Die Beschränkung des Fruchtgenussrechtes durch die auflösende Bedingung kann daher durch einen Hinweis gemäß § 5 GBG iVm § 12 Abs 3 GUG bei der Einverleibung zum Ausdruck gebracht werden. Da dem Eintragungsbegehren der Antragstellerin keine anderen Gründe entgegenstehen, war die antragsabweisende Entscheidung der Vorinstanzen wie im Spruch im antragstattgebenden Sinn abzuändern.“
OGH, 5Ob114/07m
OGH, 5Ob114/07m
Juraj Gyarfas, 25. 01. 2019 v 16:21 - rozväzovacia podmienka v nemeckom práve
"Derjenige, der ein Recht unter einer auflösenden Bedingung erworben hat, darf während der Schwebezeit seine mit Eintritt der auflösenden Bedingung entstehende Rückgabepflicht nicht unmöglich machen. Andernfalls hat er gem. § 160 Abs. 2 bei schuldhafter Zuwiderhandlung Schadenersatz zu leisten. Das Recht steht während der Schwebezeit dem Empfänger zu. Dieser ist jedoch in der Verfügungsmacht für den Fall des Bedingungseintritts in gleicher Weise beschränkt, wie derjenige, der über ein Recht aufschiebend bedingt verfugt hat. Zwischenverfügungen sind insoweit unwirksam, als sie den Rückfall des unter der auflösenden Bedingung übertragenen Rechts vereiteln oder beeinträchtigen würden ( § 161 Abs. 2 und 3).
Mit dem Eintritt einer auflösenden Bedingung tritt bei bedingten Verfüngungsgeschäften der frühere Rechtszustand ipso jure wieder ein. Bei bedingten Schuldverhältnissen entsteht ein Abwicklungsverhältnis. Wenn die die Parteien nichts anderes vereinbart haben, treten die Rechtsfolgen ex nunc ein ( § 159)."
Bamberger, Roth, Hau, Poseck. BGB ( § 1 - § 480). Band 1. 4. Auflage. C. H. Beck: München, 2019, s. 848 a 849.
Mit dem Eintritt einer auflösenden Bedingung tritt bei bedingten Verfüngungsgeschäften der frühere Rechtszustand ipso jure wieder ein. Bei bedingten Schuldverhältnissen entsteht ein Abwicklungsverhältnis. Wenn die die Parteien nichts anderes vereinbart haben, treten die Rechtsfolgen ex nunc ein ( § 159)."
Bamberger, Roth, Hau, Poseck. BGB ( § 1 - § 480). Band 1. 4. Auflage. C. H. Beck: München, 2019, s. 848 a 849.
Juraj Gyarfas, 25. 01. 2019 v 16:48 - práva tretích osôb
Ešte k rakúskej pozícii
„… dass bei Eintritt einer auflösenden Vertragsbedingung dingliche Rechte, die bereits entstanden sind, ebenfalls – ohne Rückwirkung – entfallen. Streng genommen ergibt sich eine unmittelbare Auswirkung auf die dingliche Zuordnung infolge des Kausalprinzips aber nur, wenn das Grundgeschäft rückwirkend auf den Zeitpunkt der Eigentumsübertragung entfällt. Das nur für die Zukunft wegfallende Verpflichtungsgeschäft ist weiterhin tauglicher Titel für bereits vollzogene Übereignungen. Fällt das Eigentum nach Gschnitzer ex nunc auf den Veräußerer zurück, so sind Dritterwerber jedoch geschützt. Sie erwerben vom Berechtigten, ein Rückfall des Eigentums wäre bei zwischenzeitlicher Weiterveräußerung konsequenterweise nicht mehr moeglich.“
Stadler, A. Gestaltungsfreiheit und Verkehrsschutz durch Abstraktion. Mohr Siebeck: Tübingen, 1996, s. 209.
„… dass bei Eintritt einer auflösenden Vertragsbedingung dingliche Rechte, die bereits entstanden sind, ebenfalls – ohne Rückwirkung – entfallen. Streng genommen ergibt sich eine unmittelbare Auswirkung auf die dingliche Zuordnung infolge des Kausalprinzips aber nur, wenn das Grundgeschäft rückwirkend auf den Zeitpunkt der Eigentumsübertragung entfällt. Das nur für die Zukunft wegfallende Verpflichtungsgeschäft ist weiterhin tauglicher Titel für bereits vollzogene Übereignungen. Fällt das Eigentum nach Gschnitzer ex nunc auf den Veräußerer zurück, so sind Dritterwerber jedoch geschützt. Sie erwerben vom Berechtigten, ein Rückfall des Eigentums wäre bei zwischenzeitlicher Weiterveräußerung konsequenterweise nicht mehr moeglich.“
Stadler, A. Gestaltungsfreiheit und Verkehrsschutz durch Abstraktion. Mohr Siebeck: Tübingen, 1996, s. 209.
Juraj Gyarfas, 07. 04. 2019 v 21:38 - k solučným úkonom
"Druhou podmienkou zápisu vlastníckeho práva je pozemnoknižné odovzdanie, ktoré spočíva v tom, že doterajší pozemnoknižný vlastník vydá vkladné povolenie. To je vecnoprávny akt, ktorý musí obsahovať prejav vôle, smerujúcej k prevodu vlastníckeho práva ( § 433 vzo.) a musí vyhovovať náležitostiam právnych úkonov vôbec.
Vkladné povolenie musí byť samostatným, od právneho titulu formálne oddeleným aktom; tomu vyhovuje povolenie pripísané ako doložka alebo dodatok na listinu, obsahujúcu právny titul (napr. ako doložka na kúpnej smluve).
Kto má právny titul, ten má nárok na vydanie vkladného povolenia a môže na jeho vydanie aj žalovať, ak žalovaný (napr. predávajúci) ani vtedy vkladné povolenie nevydá, nahradí ho súdny rozsudok, ktorým bol žalovaný odsúdený vydať vkladné povolenie; ..."
Luby, Š. Základy všeobecného súkromného práva. III. vydanie pôvodného diela. Heuréka: Šamorín, 2002, s. 104-105.
"K platnému plneniu dlhu vyžaduje sa konečne, aby sa plnenie stalo s úmyslom splniť dlh."
Luby, Š. Základy všeobecného súkromného práva. III. vydanie pôvodného diela. Heuréka: Šamorín, 2002, s. 167.
Vkladné povolenie musí byť samostatným, od právneho titulu formálne oddeleným aktom; tomu vyhovuje povolenie pripísané ako doložka alebo dodatok na listinu, obsahujúcu právny titul (napr. ako doložka na kúpnej smluve).
Kto má právny titul, ten má nárok na vydanie vkladného povolenia a môže na jeho vydanie aj žalovať, ak žalovaný (napr. predávajúci) ani vtedy vkladné povolenie nevydá, nahradí ho súdny rozsudok, ktorým bol žalovaný odsúdený vydať vkladné povolenie; ..."
Luby, Š. Základy všeobecného súkromného práva. III. vydanie pôvodného diela. Heuréka: Šamorín, 2002, s. 104-105.
"K platnému plneniu dlhu vyžaduje sa konečne, aby sa plnenie stalo s úmyslom splniť dlh."
Luby, Š. Základy všeobecného súkromného práva. III. vydanie pôvodného diela. Heuréka: Šamorín, 2002, s. 167.
Juraj Gyarfas, 07. 04. 2019 v 21:39 - vrátenie po splnení rozväzovacej podmienky
Jeden z príkladov následného nedostatku právneho dôvodu ako skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia: "ak právny dôvody bol vo svojej účinnosti časove obmedzený a čas uplynul, alebo ak bol podmienený rozväzovacou podmienkou a táto sa splnila, alebo bol viazaný na smluvný alebo zákonný predpoklad, ktorý neskoršie odpadol;"
Luby, Š. Základy všeobecného súkromného práva. III. vydanie pôvodného diela. Heuréka: Šamorín, 2002, s. 202.
Luby, Š. Základy všeobecného súkromného práva. III. vydanie pôvodného diela. Heuréka: Šamorín, 2002, s. 202.
Juraj Gyarfas, 18. 06. 2019 v 15:38 - Trojčáková k následkom odstúpenia
Rád by som upozornil na skvelú dizertačku: Trojčáková, V. Vyporiadanie zrušených a neplatných zmlúv. Dizertačná práva. PF TU, 2019.
Autorka kritizuje aj názory prezentované v tomto blogu. Síce obhajuje rovnaký záver - teda obligačnoprávne účinky odstúpenia s výnimkou odstúpenia podľa § 49 OZ - ale na základe iných argumentov.
Stručné zhrnutie záverov k téme tohto blogu (dizertačka obsahuje aj množstvo užotčných záverov k iným témam):
"V prvých troch uvedených skupinách [t.j. odstúpenie ako prostriedok nápravy nesplnenia, odstúpenie ako následok zmien v právnom vzťahu, ktoré nie sú pripísateľné ani jednej zo strán a tzv. nesankčné odstúpenie dojednané stranami alebo predvídané zákonom] nie je odstúpenie následkom vady vôle či rozporu zmluvy s kogentnými normami práva ale následkom nekonformity plnenia s tým, čo bolo zmluvne dohodnuté, prípadne zákonným dôsledkom zmeny okolností či následkom dohody strán. Aj v našom práve preto platí to, čo viedlo švajčiarsku doktrínu k presadeniu výlučne obligačných účinkov odstúpenia. Prevádzajúci na seba prejavom bezvadnej vôle prevzal záväzok scudzovacou zmluvou previesť vlastnícke právo na nadobúdateľa a tým súčasne aj riziko jeho potenciálnej insolvencie. Navyše, za pripustenia možnosti vzájomného pomeriavania ochrany vlastníckeho práva a ochranu dobrej viery tretích osôb (čo v poslednej dobe zarezonovalo aj na slovenskej scéne) nevidíme legitímny dôvod, prečo by nebolo možné pripustiť pomeriavanie ochranyhodných záujmov, akým je okrem ochrany vlastníckeho práva prevodcu aj záujem na rovnakom postavení všetkých konkurzných veriteľov nadobúdateľa. Prikláňame sa k názoru, že pri vzájomnom pomeriavaní potreby ochrany vlastníctva prevodcu a potreby rovnakého postavenia konkurzných veriteľov nevidíme dôvod, prečo uprednostniť ochranu vlastníctva cez uplatnenie kauzálneho princípu aj pre prípad odstúpenia od zmluvy, ak bola vôľa uzavrieť zmluvu a vôľa previesť vlastnícke právo prevodcu bezvadná.
V situácii, kedy nejasné ustanovenie § 48 ods. 2 OZ ponúka dva možné výklady týkajúce sa vecnoprávnych účinkov odstúpenia, by sme mali preferovať výklad nevyvolávajúci hodnotový rozpor v práve a uprednostniť objektívne teleologický výklad prameniaci z princípu hodnotovej bezrozpornosti právneho poriadku pred výkladom formálne systematickým. Nie je preto dôvod pristúpiť k teleologickej redukcii kauzálneho princípu, pretože sa podľa nášho názoru ešte nenachádzame mimo jadra pojmu tohto ustanovenia, ale objektívne teleologickým výkladom a výsledkom pomeriavania ochranyhodných záujmov dospievame k tomu, že odstúpenie má iba obligačnoprávny, nie však vecnoprávny efekt vo vzájomnom vzťahu prevodcu a nadobúdateľa.
Za presvedčivý nepovažujeme ani argument o vo výsledku neprípustnom presadzovaní abstraktného princípu tam, kde zákon vychádza z kauzálneho princípu. Argumentácia v prospech výlučne obligačných účinkov je totiž položená na chápaní odstúpenia ako záväzkového terminačného mechanizmu, ktorý síce spôsobuje zánik hlavných zmluvných práv a povinností v ich pôvodnom obsahu, nedotýka sa však existencie zmluvy ako právneho dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva. Nejde preto o násilné rozdeľovanie jednej zmluvy na obligačnú a vecnoprávnu, ak obidve súčasti zmluvy odstúpením ostávajú nedotknuté (hoci obligačná nadobúda po odstúpení zmenený obsah)." (str. 58-59)
Odlišné závery však autorka postuluje pre štvrtú kategóriu odstúpenia (odstúpenie pre tieseň a nápadne nevýhodné podmienky): "Vzhľadom k tomu, že odstúpenie pre tieseň nie je klasickým typom odstúpenia ale materiálne sa skôr približuje k relatívnej neplatnosti, navrhujeme následky odstúpenia vrátane vecnoprávnych účinkov v tomto konkrétnom prípade stotožniť s následkami relatívnej neplatnosti." (str. 61)
Autorka kritizuje aj názory prezentované v tomto blogu. Síce obhajuje rovnaký záver - teda obligačnoprávne účinky odstúpenia s výnimkou odstúpenia podľa § 49 OZ - ale na základe iných argumentov.
Stručné zhrnutie záverov k téme tohto blogu (dizertačka obsahuje aj množstvo užotčných záverov k iným témam):
"V prvých troch uvedených skupinách [t.j. odstúpenie ako prostriedok nápravy nesplnenia, odstúpenie ako následok zmien v právnom vzťahu, ktoré nie sú pripísateľné ani jednej zo strán a tzv. nesankčné odstúpenie dojednané stranami alebo predvídané zákonom] nie je odstúpenie následkom vady vôle či rozporu zmluvy s kogentnými normami práva ale následkom nekonformity plnenia s tým, čo bolo zmluvne dohodnuté, prípadne zákonným dôsledkom zmeny okolností či následkom dohody strán. Aj v našom práve preto platí to, čo viedlo švajčiarsku doktrínu k presadeniu výlučne obligačných účinkov odstúpenia. Prevádzajúci na seba prejavom bezvadnej vôle prevzal záväzok scudzovacou zmluvou previesť vlastnícke právo na nadobúdateľa a tým súčasne aj riziko jeho potenciálnej insolvencie. Navyše, za pripustenia možnosti vzájomného pomeriavania ochrany vlastníckeho práva a ochranu dobrej viery tretích osôb (čo v poslednej dobe zarezonovalo aj na slovenskej scéne) nevidíme legitímny dôvod, prečo by nebolo možné pripustiť pomeriavanie ochranyhodných záujmov, akým je okrem ochrany vlastníckeho práva prevodcu aj záujem na rovnakom postavení všetkých konkurzných veriteľov nadobúdateľa. Prikláňame sa k názoru, že pri vzájomnom pomeriavaní potreby ochrany vlastníctva prevodcu a potreby rovnakého postavenia konkurzných veriteľov nevidíme dôvod, prečo uprednostniť ochranu vlastníctva cez uplatnenie kauzálneho princípu aj pre prípad odstúpenia od zmluvy, ak bola vôľa uzavrieť zmluvu a vôľa previesť vlastnícke právo prevodcu bezvadná.
V situácii, kedy nejasné ustanovenie § 48 ods. 2 OZ ponúka dva možné výklady týkajúce sa vecnoprávnych účinkov odstúpenia, by sme mali preferovať výklad nevyvolávajúci hodnotový rozpor v práve a uprednostniť objektívne teleologický výklad prameniaci z princípu hodnotovej bezrozpornosti právneho poriadku pred výkladom formálne systematickým. Nie je preto dôvod pristúpiť k teleologickej redukcii kauzálneho princípu, pretože sa podľa nášho názoru ešte nenachádzame mimo jadra pojmu tohto ustanovenia, ale objektívne teleologickým výkladom a výsledkom pomeriavania ochranyhodných záujmov dospievame k tomu, že odstúpenie má iba obligačnoprávny, nie však vecnoprávny efekt vo vzájomnom vzťahu prevodcu a nadobúdateľa.
Za presvedčivý nepovažujeme ani argument o vo výsledku neprípustnom presadzovaní abstraktného princípu tam, kde zákon vychádza z kauzálneho princípu. Argumentácia v prospech výlučne obligačných účinkov je totiž položená na chápaní odstúpenia ako záväzkového terminačného mechanizmu, ktorý síce spôsobuje zánik hlavných zmluvných práv a povinností v ich pôvodnom obsahu, nedotýka sa však existencie zmluvy ako právneho dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva. Nejde preto o násilné rozdeľovanie jednej zmluvy na obligačnú a vecnoprávnu, ak obidve súčasti zmluvy odstúpením ostávajú nedotknuté (hoci obligačná nadobúda po odstúpení zmenený obsah)." (str. 58-59)
Odlišné závery však autorka postuluje pre štvrtú kategóriu odstúpenia (odstúpenie pre tieseň a nápadne nevýhodné podmienky): "Vzhľadom k tomu, že odstúpenie pre tieseň nie je klasickým typom odstúpenia ale materiálne sa skôr približuje k relatívnej neplatnosti, navrhujeme následky odstúpenia vrátane vecnoprávnych účinkov v tomto konkrétnom prípade stotožniť s následkami relatívnej neplatnosti." (str. 61)
Juraj Gyarfas, 31. 12. 2019 v 11:14 - obligačné účinky kúpnej zmluvy
"Kupní smlouva, kterou se převádí nemovitost, jež je předmětem evidence v katastru nemovitostí, nemá účinek převodní, ale pouze účinek obligační. Zavazuje zcizitele (prodávajícího) k tomu, aby vlastnictví věci na nabyvatele (kupujícího) dalším úkonem, který je právně uznávaným způsobem převodu vlastnictví, převedl. Nevypořádané peněžité pohledávky věřitelů vůči dlužníku vzniklé před zahájením insolvenčního řízení se v insolvenčním řízení vedeném na majetek dlužníka zásadně uplatňují (bez ohledu na to, zda šlo o „investice“ podle dohody o ochraně investic) přihláškou pohledávky do insolvenčního řízení (srov. § 173 a násl. insolvenčního zákona) a totéž platí pro pohledávky nepeněžité ( § 175 věta první insolvenčního zákona); excindační řízení pro ně není vyhrazeno."
NS ČR, č.j. 29 ICdo 12/2018-220
NS ČR, č.j. 29 ICdo 12/2018-220
Juraj Gyarfas, 09. 02. 2020 v 18:04 - Peceň / Meliš k solučným úkonom
"Okrem faktického uskutočnenia toho, čo je dlžník povinný a spolupôsobenia veriteľa, vyžaduje sa totiž aj ich vôľa (úmysel) splniť určitý dlh (prejavená výslovne alebo iným pochybnosť nevzbudzujúcim spôsobom). Preto aj solučné úkony sú právnymi úkonmi a okrem úpravy zániku záväzku splnením, platia pre ne aj všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch, vrátane požiadaviek na ich platnosť. Plnenie (solučný právny úkon dlžníka a pri plnení pozitívnych, komisívnych povinností aj solučný právny úkon veriteľa) musí byť určité, možné a dovolené."
Peceň, P., Meliš, R. Bankové právo záväzkové. Wolters Kluwer : Bratislava, 2018, s. 337.
Peceň, P., Meliš, R. Bankové právo záväzkové. Wolters Kluwer : Bratislava, 2018, s. 337.
Juraj Gyarfas, 14. 12. 2020 v 20:25 - k rozväzovacej podmienke podľa BGB
"Der Eintritt der Bedingg hat keine rückwirkende Kraft (BGH 10, 72). Sie wirkt auch dann nur ex nunc, wenn eine Unterlassgs Verpfl vom rechtl Bestand der Rspr eines OLG abhäng gemacht wird (BGH NJW 97, 1706). Eine Vereinbg, die den Bedingungseintritt zurückbezieht, hat nur schuldrechtl Wirkg. Der RückgewährAnspr ergibt sich aus dem auflös bedingten Vertr (Medicus AT Rn 840, str), hilfsw aus § 812 (BGH LM Nr 1)."
Palandt. Bürgerliches Gesetzbuch mit Nebengesetzen. Beck´sche Kurz-Kommentare. 74., neubearbeitete Auflage. 7. Band. Verlag C. H. Beck : München, 2015, s. 181.
Palandt. Bürgerliches Gesetzbuch mit Nebengesetzen. Beck´sche Kurz-Kommentare. 74., neubearbeitete Auflage. 7. Band. Verlag C. H. Beck : München, 2015, s. 181.
Juraj Gyarfas, 14. 12. 2020 v 20:30 - Katastrálny bulletin k rozväzovacej podmienke
"Otázka č. 18:
Správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o nadstavbe bytového domu. V zmluve bolo účastníkmi dohodnuté, že zmluva končí, v prípade, že stavba nebude zahájená najneskôr do dvoch rokov od podpísania zmluvy. Po uplynutí dvoch rokov od podpísania uvedenej zmluvy vlastníci bytov v bytovom dome požiadali správu katastra o výmaz vlastníckeho práva z katastra nehnuteľností s tým, že v uvedenom čase nebola stavba zahájená. K žiadosti bolo pripojené rozhodnutie odboru životného prostredia Okresného úradu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o predĺženie platnosti stavebného povolenia. Môže správa katastra zapísať do katastra nehnuteľností zánik vlastníckeho práva a aké doklady treba priložiť?
O d p o v e ď:
Predmetnú zmluvu možno považovať za zmluvu uzavretú s rozväzovacou podmienkou v zmysle § 36 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Rozväzovacou podmienkou je v tomto prípade nezahájenie stavby do dvoch rokoch od podpísania predmetnej zmluvy.
Naplnením tejto rozväzovacej podmienky zaniklo vlastnícke právo, ktoré bolo do katastra nehnuteľností zapísané na základe zmluvy o nadstavbe bytového domu. Toto právo zaniklo zo zákona. Zánik vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sa zapíše záznamom."
Katastrálny bulletin 2/2003, http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/KatastrAlny-bulletin-2-2003-otAzky-odpovede.pdf
Juraj Gyarfas, 14. 12. 2020 v 20:32 - NS SR k rozväzovacej podmienke
"Rozväzovacia podmienka je taká podmienka, kedy jej splnením už medzičasom existujúce právne účinky právneho úkonu (práva a povinnosti), zaniknú. Do splnenia alebo zmarenia takejto podmienky existuje neistota, či právny úkon, ktorý je platný, záväzný a účinný, nestratí už právne účinky, ktoré nastali. Splnením rozväzovacej podmienky už existujúce právne účinky právneho úkonu zaniknú a právny úkon stráca ex nunc právne účinky a odpadá právny dôvod na plnenie.
Pri uzatváraní konkrétnej zmluvy totiž môžu byť medzi účastníkmi také okolnosti, že už v čase uzatvárania zmluvy bude aspoň jeden zmluvný partner vedieť, že v prípade nesplnenia dojednaných zmluvných záväzkov druhou zmluvnou stranou, nebude mať záujem na ďalšom trvaní zmluvy. Pre takýto prípad si môžu zmluvné strany dojednať rozväzovaciu podmienku. Pokiaľ jedným z hlavných záväzkov v kúpnej zmluve je zaplatenie kúpnej ceny, nič nebráni tomu, aby v zmluve nebola dohodnutá rozväzovacia podmienka spočívajúca v nezaplatení kúpnej ceny kupujúcim. Voľbu automatického zániku zmluvy vyvolaného naplnením rozväzovacej podmienky v takom prípade je potrebné považovať za prípustnú a logickú z dôvodu, pretože v takom prípade nie je potrebné voči zmluvnému partnerovi uplatňovať odstúpenie od zmluvy, prípadne oznamovať, že právne účinky zmluvy pominuli. Nesplnenie rozväzovacej podmienky naopak znamená, že právne účinky právneho úkonu trvajú naďalej a prestali byť podmienené.
(...)
Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z uvedeného rozsudku 5 Co 518/2001, od ktorého žalobca odvodzoval svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam, avšak správne vychádzal z obsahu celej zmluvy obsiahnutej vo výroku rozsudku a prihliadol aj na znenie jej čl. III., podľa ktorého kupujúci bol povinný kúpnu cenu vo výške 4.000.000,- Sk uhradiť predávajúcemu do 5 dní od právoplatnosti rozsudku a v prípade neuhradenia celej kúpnej ceny v stanovenom termíne sa zmluva od počiatku ruší. Z toho je zrejmé, že účastníci uzatvorili kúpnu zmluvu bez toho, aby vznik jej právnych účinkov viazali na splnenie nejakej skutočnosti, ktorá mala v budúcnosti nastať (ako by to bolo u odkladacej podmienky), ale že vedľajším dojednaním sledovali, aby v prípade, ak sa splní podmienka nezaplatenia celej kúpnej ceny v dohodnutej dobe, tieto (už existujúce) právne účinky pominuli. Jedná sa teda nepochybne o podmienku rozväzovaciu, ako zhodne so zákonom ( § 36 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka) vec posúdil odvolací súd. Odvolací súd preto správne zameral svoje dokazovanie aj na zistenie, či kúpna cena bola kupujúcim zaplatená a keďže v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca finančné prostriedky vinkuloval na účte, správne uzavrel, že k zaplateniu kúpnej ceny nedošlo, v dôsledku čoho došlo k naplneniu rozväzovacej podmienky a došlo k zrušeniu predmetnej kúpnej zmluvy ex nunc.
"
NS SR, sp. zn. 4 Cdo 84/2014
Pri uzatváraní konkrétnej zmluvy totiž môžu byť medzi účastníkmi také okolnosti, že už v čase uzatvárania zmluvy bude aspoň jeden zmluvný partner vedieť, že v prípade nesplnenia dojednaných zmluvných záväzkov druhou zmluvnou stranou, nebude mať záujem na ďalšom trvaní zmluvy. Pre takýto prípad si môžu zmluvné strany dojednať rozväzovaciu podmienku. Pokiaľ jedným z hlavných záväzkov v kúpnej zmluve je zaplatenie kúpnej ceny, nič nebráni tomu, aby v zmluve nebola dohodnutá rozväzovacia podmienka spočívajúca v nezaplatení kúpnej ceny kupujúcim. Voľbu automatického zániku zmluvy vyvolaného naplnením rozväzovacej podmienky v takom prípade je potrebné považovať za prípustnú a logickú z dôvodu, pretože v takom prípade nie je potrebné voči zmluvnému partnerovi uplatňovať odstúpenie od zmluvy, prípadne oznamovať, že právne účinky zmluvy pominuli. Nesplnenie rozväzovacej podmienky naopak znamená, že právne účinky právneho úkonu trvajú naďalej a prestali byť podmienené.
(...)
Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z uvedeného rozsudku 5 Co 518/2001, od ktorého žalobca odvodzoval svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam, avšak správne vychádzal z obsahu celej zmluvy obsiahnutej vo výroku rozsudku a prihliadol aj na znenie jej čl. III., podľa ktorého kupujúci bol povinný kúpnu cenu vo výške 4.000.000,- Sk uhradiť predávajúcemu do 5 dní od právoplatnosti rozsudku a v prípade neuhradenia celej kúpnej ceny v stanovenom termíne sa zmluva od počiatku ruší. Z toho je zrejmé, že účastníci uzatvorili kúpnu zmluvu bez toho, aby vznik jej právnych účinkov viazali na splnenie nejakej skutočnosti, ktorá mala v budúcnosti nastať (ako by to bolo u odkladacej podmienky), ale že vedľajším dojednaním sledovali, aby v prípade, ak sa splní podmienka nezaplatenia celej kúpnej ceny v dohodnutej dobe, tieto (už existujúce) právne účinky pominuli. Jedná sa teda nepochybne o podmienku rozväzovaciu, ako zhodne so zákonom ( § 36 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka) vec posúdil odvolací súd. Odvolací súd preto správne zameral svoje dokazovanie aj na zistenie, či kúpna cena bola kupujúcim zaplatená a keďže v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca finančné prostriedky vinkuloval na účte, správne uzavrel, že k zaplateniu kúpnej ceny nedošlo, v dôsledku čoho došlo k naplneniu rozväzovacej podmienky a došlo k zrušeniu predmetnej kúpnej zmluvy ex nunc.
"
NS SR, sp. zn. 4 Cdo 84/2014
Juraj Gyarfas, 14. 12. 2020 v 20:37 - započítanie plnení pri odstúpení od zmluvy
"I. V dôsledku odstúpenia od zmluvy zaniká aj právo veriteľa domáhať sa zmluvného plnenia, na ktoré mu do doby odstúpenia od zmluvy vznikol len zmluvný nárok ( § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka).
II. Peňažná náhrada pri vzájomnom vyporiadaní záväzkového vzťahu podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorú je strana povinná zaplatiť druhej strane za plnenie prijaté pred odstúpením od zmluvy, zodpovedá cene pôvodne zmluvne dohodnutého plnenia.
III. Ustanovenia Obchodného zákonníka o vadnom plnení ( § 422 a nasl.) sa pri vzájomnom vyporiadaní po odstúpení od zmluvy uplatnia analogicky, ak plnenie poskytnuté pred odstúpením od zmluvy malo vady."
R 63/2020 (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. mája 2019, sp. zn. 3Obdo/80/2019)
II. Peňažná náhrada pri vzájomnom vyporiadaní záväzkového vzťahu podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorú je strana povinná zaplatiť druhej strane za plnenie prijaté pred odstúpením od zmluvy, zodpovedá cene pôvodne zmluvne dohodnutého plnenia.
III. Ustanovenia Obchodného zákonníka o vadnom plnení ( § 422 a nasl.) sa pri vzájomnom vyporiadaní po odstúpení od zmluvy uplatnia analogicky, ak plnenie poskytnuté pred odstúpením od zmluvy malo vady."
R 63/2020 (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. mája 2019, sp. zn. 3Obdo/80/2019)
Juraj Gyarfas, 26. 04. 2021 v 21:12 - kauzálna tradícia
"Zmluva a vklad do katastra na základe právoplatného rozhodnutia katastrálneho úradu o jeho povolení vytvárajú spolu zloženú právnu skutočnosť, pričom obidve jej zložky sú rovnocenné. To znamená, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemôže spôsobiť sama zmluva a taktiež ho nemôže spôsobiť vklad bez perfektnej a platnej zmluvy."
NS SR, sp. zn. 2 Cdo 50/2000
NS SR, sp. zn. 2 Cdo 50/2000
Juraj Gyarfas, 26. 04. 2021 v 21:30 - zákaz novácie zmluvy o prevode nehnuteľnosti
Tomuto nie celkom rozumiem. Zdá sa mi, že ak by sa dôsledne rozlišovalo medzi obligačným úkonom a solučným úkonom, tak nie je dôvod, aby po konzumácii záväzku previesť vlastníctvo (teda vykonať solučný úkon) nebolo možné zmeniť iné záväzky v obligačnom úkone, vrátane výšky kúpnej ceny. Táto judikatúra môže viesť k neželaným dôsledkom - ak by sa kupujúci domáhal zľavy z kúpnej ceny ako nároku z vád, nemôžu potom strany tento nárok dohodou urovnať?
"Smlouvu o převodu nemovitosti nelze poté, co bylo na jejím základě vloženo do katastru nemovitostí vlastnické právo, měnit (tzv. kumulativní novace)."
NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 871/2000
"Po zavkladovaní Kúpnej zmluvy 26. januára 2004 uzavreli žalobca a žalovaný v prvom rade 2. februára 2004 Dodatok č. 1, obsahom ktorého bolo opäť zvýšenie kúpnej ceny na sumu vo výške 8 000 000 Sk. Dovolací súd v zhode s odvolacím súdom tento posúdil ako neplatný, a to nielen pre nedostatok formálnych náležitostí, ale predovšetkým na to, že v čase jeho uzavretia už zmluvné strany nemali právo meniť podstatnú náležitosť Kúpnej zmluvy, ktorou kúpna ceny nepochybne je. Takúto podstatnú náležitosť Kúpnej zmluvy možno meniť len do času, kým nedôjde k povoleniu vkladu zo strany katastra."
NS SR, sp. zn. 2 Obdo 66/2015, ZSP 26/2018
"Osvedčenie pravosti podpisu na vkladovej zmluve v prípadoch vyžadovaných zákonom ( § 42 ods. 3 KZ, § 476 ods. 2 OBZ) predstavuje procesnú podmienku na povolenie vkladu. Inak povedané, absencia osvedčenia pravosti podpisu nespôsobuje neplatnosť vkladovej zmluvy, ale predstavuje odstrániteľný nedostatok prílohy návrhu na vklad (t. j. odstrániteľný nedostatok vkladovej zmluvy). Absencia osvedčenia pravosti podpisu preto nemôže byť vo vkladovom konaní dôvodom zamietnutia vkladu, ale iba dôvodom eventuálneho zastavenia vkladového konania, ak v stanovenej lehote nebude orgánu katastra v nadväznosti na výzvu tohto správneho orgánu predložená zmluva s osvedčeným podpisom v súlade s § 42 ods. 3 KZ."
FEČÍK, M., JAKUBÁČ, R. Katastrálny zákon. 1. vydanie. Bratislava: Nakladatelství C. H. Beck, 2021, s. 728.
FEČÍK, M., JAKUBÁČ, R. Katastrálny zákon. 1. vydanie. Bratislava: Nakladatelství C. H. Beck, 2021, s. 728.
Juraj Gyarfas, 02. 05. 2021 v 19:44 - Fečík / Jakubáč k účinkom odvolania daru
"Pokiaľ možno na tomto mieste zaujať právny názor k účinkom odvolania daru, treba zvýrazniť, že jazykový výklad svedčí skôr záväzkovoprávnym účinkom, pretože z dikcie možnosti domáhania sa vrátenia daru nevyplýva výslovne obnovenie pôvodného vlastníckeho práva darcu zo zákona. Na druhej strane v prospech vecnoprávnych účinkov svedčí nižšia finančná nákladnosť, keďže nie je potrebné k odvolaniu daru následne uzatvárať aj osobitnú zmluvu o vrátení daru, s ktorou sú spojené ďalšie náklady spojené s jej vypracovaním, overením podpisu prevodcu a správnym poplatkom za podanie návrhu na vklad. Predovšetkým s odvolaním sa na túto praktickú stránku veci možno na tomto mieste preferovať vecnoprávne účinky odvolania daru de lege lata, teda i zápis odvolania daru do katastra nehnuteľností záznamom. Je však potrebné zdôrazniť, že táto problematika by mala byť de lege ferenda normatívne výslovne riešená."
FEČÍK, M., JAKUBÁČ, R. Katastrálny zákon. 1. vydanie. Bratislava: Nakladatelství C. H. Beck, 2021, s. 599.
FEČÍK, M., JAKUBÁČ, R. Katastrálny zákon. 1. vydanie. Bratislava: Nakladatelství C. H. Beck, 2021, s. 599.
Juraj Gyarfas, 02. 05. 2021 v 19:48 - k účinkom odstúpenia
"De lege lata je preto nesporné, že odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti má vecnoprávne účinky a zapisuje sa do katastra nehnuteľností záznamom. Predpokladom takéhoto zápisu je však skutočnosť, že pred odstúpením nedošlo k následnému dobromyseľnému nadobudnutiu dotknutej nehnuteľnosti treťou osobou. V zásade platí, že následný prevod alebo prechod nehnuteľnosti sa považuje za dobromyseľný, ak sa nepreukáže opak. Osobitnou otázkou v tejto súvislosti je posúdenie takej následnej právnej zmeny, pri ktorej nejde o nadobudnutie nehnuteľnosti, ale o jej zaťaženie záložným právom, vecným bremenom alebo predkupným právom. Odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti v takomto prípade síce možno v takomto prípade zapísať záznamom do katastra nehnuteľností, čo bude mať za následok obnovenie pôvodného vlastníckeho stavu, no s takýmto zápisom nemožno automaticky spojiť výmaz uvedených tiarch z katastra nehnuteľností. To isté platí aj v prípade „zaťaženia“ nehnuteľností nájomným právom. Orgán katastra pritom nie je v konaní o zázname oprávnený skúmať platnosť odstúpenia od zmluvy vrátane toho, či skutočne bol naplnený dôvod pre takýto postup vyplývajúci podľa § 48 ods. 1 OZ buď zo znenia zákona alebo zmluvy. Orgán katastra je preto v nadväznosti na oznámenie odstúpenia účastníka od zmluvy po vydaní rozhodnutia o vklade povinný vyzvať ostatných účastníkov zmluvy, aby sa v stanovenej lehote vyjadrili, či uznávajú platnosť odstúpenia od zmluvy. Zároveň je orgán katastra povinný poučiť tých účastníkov zmluvy, ktorým adresoval túto výzvu, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadria alebo sa síce vyjadria tak, že neuznávajú platnosť odstúpenia od zmluvy, ale v danej lehote nepreukážu podanie žaloby na súd, bude sa mať za to, že nemajú námietky proti platnosti odstúpenia od zmluvy a že v dôsledku tejto domnienky bude daný dôvod na vykonanie záznamu."
FEČÍK, M., JAKUBÁČ, R. Katastrálny zákon. 1. vydanie. Bratislava: Nakladatelství C. H. Beck, 2021, s. 599.
Juraj Gyarfas, 02. 12. 2021 v 09:36 - k účinkom odstúpenia
"Při splnění podmínek vymezených v ustanovení § 351 odst. 2 obch. zák. vzniká právo na majetkové vypořádání (na vrácení poskytnutého plnění nebo jeho peněžité náhrady) vždy, bez ohledu na další právní osud plnění. Skutečnost, že se v době před odstoupením od smlouvy stala vlastníkem poskytnutého plnění třetí osoba, nemá vliv na vznik a existenci nároku dle § 351 odst. 2 obch. zák., nýbrž pouze na způsob jeho vypořádání. Brání-li právo třetí osoby vrácení poskytnutého plnění a není-li proto z tohoto důvodu jeho vrácení možné, má oprávněná osoba právo na peněžitou náhradu."
NS ČR, sp. zn. 23 Cdo 2543/2019
NS ČR, sp. zn. 23 Cdo 2543/2019
"Návrh na zmenu na strane žalobcu za každých okolností podáva subjekt, ktorý je už len formálne v pozícii žalobcu, keďže v dôsledku určitej právnej skutočnosti stratil vecnú (hmotnoprávnu) legitimáciu. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako postupníka, ktorú mu v čase podania žaloby prislúchala nielen v procesnej, ale aj v hmotnoprávnej rovine, tak nemôže ovplyvniť skutočnosť, že po podaní žaloby došlo k odstúpeniu od zmluvy o postúpení s účinkami ex tunc."
NS SR, sp. zn. 2 Obdo/102/2020, ZSP 54/2021
NS SR, sp. zn. 2 Obdo/102/2020, ZSP 54/2021
Juraj Gyarfas, 07. 08. 2022 v 10:23 - Bedingungsfeindlichkeit podľa nášho OZ
Bezouška, P. Občanský zákoník. Komentář. Wolters Kluwer (verzia dostupná v ASPI, stav k 2009), komentár k § 36
"I když to zákon výslovně neuvádí, podmínka se nepřipouští v právním jednání, ve kterém by její užití vedlo k neúnosnému narušení právního bezpečí. Toto platí zvláště pro jednostranná právní jednaní, kterými se ruší závazek - odstoupení od smlouvy, jednostranné započtení, výpověď, uplatnění relativní neplatnosti. Těžko si představit například výpověď, která by obsahovala rozvazovací podmínku (s výjimkou rozvazovací podmínky potestativní, jejíž splnění by bylo plně v moci vypovídaného). Připuštění takové podmínky by umožnilo, aby jedna strana de facto jednostranně zavázala stranu druhou, což je též v rozporu s metodou regulace soukromoprávních vztahů. Podmínky se nepřipouští rovněž u právních jednání, kde by jejich užití vedlo k výsledkům odporujícím veřejnému pořádku nebo dobrým mravům (například uzavření manželství dle § 3 odst. 1 zákona o rodině)."
"I když to zákon výslovně neuvádí, podmínka se nepřipouští v právním jednání, ve kterém by její užití vedlo k neúnosnému narušení právního bezpečí. Toto platí zvláště pro jednostranná právní jednaní, kterými se ruší závazek - odstoupení od smlouvy, jednostranné započtení, výpověď, uplatnění relativní neplatnosti. Těžko si představit například výpověď, která by obsahovala rozvazovací podmínku (s výjimkou rozvazovací podmínky potestativní, jejíž splnění by bylo plně v moci vypovídaného). Připuštění takové podmínky by umožnilo, aby jedna strana de facto jednostranně zavázala stranu druhou, což je též v rozporu s metodou regulace soukromoprávních vztahů. Podmínky se nepřipouští rovněž u právních jednání, kde by jejich užití vedlo k výsledkům odporujícím veřejnému pořádku nebo dobrým mravům (například uzavření manželství dle § 3 odst. 1 zákona o rodině)."
Juraj Gyarfas, 10. 08. 2022 v 13:59 - NS SR k účinkom odstúpenia
Doplňujem jedno staršie rozhodnutie - toto tu už rezonovalo, tak len nech to máme aj doplnené v diskusii:
" Iná je situácia pri posudzovaní hmotnoprávnych účinkov odstúpenia od zmluvy pri prevode vlastníctva k nehnuteľnosti. Platné odstúpenie od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka má za následok zánik len záväzkovo právneho vzťahu, ktorý takouto zmluvou vznikol, a nie tiež zánik vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľnosti po príslušnom konaní a rozhodnutí správneho orgánu. Preto odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim nie je samo osebe dôvodom pre obnovenie jeho vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti. Konštitutívne (právotvorné) účinky vkladu do katastra nehnuteľnosti môžu byť odstránené buď tak, že bude pre predávajúceho jeho vlastnícke právo spätne vložené do katastra nehnuteľnosti na základe dohody účastníkov podľa § 28 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. alebo záznamom podľa § 34 a nasl. citovaného zákona na základe rozsudku súdu vydaného v konaní o žalobe požadujúcej určenie vlastníckeho práva ( § 80 písm. c/ O.s.p.). V takom prípade treba mať za to, že ak dôjde k sporu, je na strane predávajúceho z kúpnej zmluvy daný naliehavý právny záujem na tom, aby súd rozsudkom určil, že po zániku právneho vzťahu z kúpnej zmluvy je opäť vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú kúpnou zmluvou previedol na kupujúceho (pozri aj rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 151/96).
Z uvedeného možno vyvodiť, že účastník zmluvy, s ktorého odstúpením od zmluvy druhá strana nesúhlasí, a teda nemôže predložiť listinu spôsobilú na vykonanie záznamu, má možnosť zadovážiť si listinu spôsobilú na vykonanie záznamu inak. Môže to dosiahnuť napríklad podaním návrhu na súd, ktorý deklaratórnym rozhodnutím vysloví, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Tu je potrebné uviesť, že podstatou činnosti správy katastra je iba na skúmaní nespornosti vzťahov subjektov, ktoré majú k nehnuteľnostiam dispozičné právo, pretože zákon im nedeleguje kompetenciu posudzovať dôvody platnosti odstúpenia od zmluvy. Všetka sporová agenda vyplývajúca z týchto vzťahov je teraz v kompetencii iných štátnych orgánov, najmä súdov (pozri Komentár k Občianskemu zákonníku 40/1964 Zb. k § 588, autor: Vojčík, P., zo dňa: 01.01.1993). "
NS SR, sp. zn. 8 Sžo 4/2008
___________
A jedno novšie rozhodnutie, ktoré zmiešava vecnoprávne a obligačné účinky odstúpenia:
"Podľa názoru dovolacieho súdu, pre posúdenie dôvodnosti podanej vylučovacej žaloby nie je podstatné, či odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti, má okrem obligačných účinkov aj účinky vecnoprávne, pretože už nastolenie obligačných účinkov odstúpenia od takejto zmluvy spôsobuje, že zmluva sa od začiatku zrušuje, teda že zaniká právny titul, na základe ktorého kupujúci nadobudol vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam, dôsledkom čoho je to, že žalovaná správcovská spoločnosť nebola oprávnená zapísať sporné nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty kupujúceho."
NS SR, sp. zn. 1 Obdo/56/2019
" Iná je situácia pri posudzovaní hmotnoprávnych účinkov odstúpenia od zmluvy pri prevode vlastníctva k nehnuteľnosti. Platné odstúpenie od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka má za následok zánik len záväzkovo právneho vzťahu, ktorý takouto zmluvou vznikol, a nie tiež zánik vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľnosti po príslušnom konaní a rozhodnutí správneho orgánu. Preto odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim nie je samo osebe dôvodom pre obnovenie jeho vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti. Konštitutívne (právotvorné) účinky vkladu do katastra nehnuteľnosti môžu byť odstránené buď tak, že bude pre predávajúceho jeho vlastnícke právo spätne vložené do katastra nehnuteľnosti na základe dohody účastníkov podľa § 28 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. alebo záznamom podľa § 34 a nasl. citovaného zákona na základe rozsudku súdu vydaného v konaní o žalobe požadujúcej určenie vlastníckeho práva ( § 80 písm. c/ O.s.p.). V takom prípade treba mať za to, že ak dôjde k sporu, je na strane predávajúceho z kúpnej zmluvy daný naliehavý právny záujem na tom, aby súd rozsudkom určil, že po zániku právneho vzťahu z kúpnej zmluvy je opäť vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú kúpnou zmluvou previedol na kupujúceho (pozri aj rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 151/96).
Z uvedeného možno vyvodiť, že účastník zmluvy, s ktorého odstúpením od zmluvy druhá strana nesúhlasí, a teda nemôže predložiť listinu spôsobilú na vykonanie záznamu, má možnosť zadovážiť si listinu spôsobilú na vykonanie záznamu inak. Môže to dosiahnuť napríklad podaním návrhu na súd, ktorý deklaratórnym rozhodnutím vysloví, že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Tu je potrebné uviesť, že podstatou činnosti správy katastra je iba na skúmaní nespornosti vzťahov subjektov, ktoré majú k nehnuteľnostiam dispozičné právo, pretože zákon im nedeleguje kompetenciu posudzovať dôvody platnosti odstúpenia od zmluvy. Všetka sporová agenda vyplývajúca z týchto vzťahov je teraz v kompetencii iných štátnych orgánov, najmä súdov (pozri Komentár k Občianskemu zákonníku 40/1964 Zb. k § 588, autor: Vojčík, P., zo dňa: 01.01.1993). "
NS SR, sp. zn. 8 Sžo 4/2008
___________
A jedno novšie rozhodnutie, ktoré zmiešava vecnoprávne a obligačné účinky odstúpenia:
"Podľa názoru dovolacieho súdu, pre posúdenie dôvodnosti podanej vylučovacej žaloby nie je podstatné, či odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti, má okrem obligačných účinkov aj účinky vecnoprávne, pretože už nastolenie obligačných účinkov odstúpenia od takejto zmluvy spôsobuje, že zmluva sa od začiatku zrušuje, teda že zaniká právny titul, na základe ktorého kupujúci nadobudol vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam, dôsledkom čoho je to, že žalovaná správcovská spoločnosť nebola oprávnená zapísať sporné nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty kupujúceho."
NS SR, sp. zn. 1 Obdo/56/2019
Nemôžem sa stotožniť s postupom nastaveným v 6 Sžo 229/2010 NS SR, a to, že ak ten kto popiera platnosť odstúpenia od zmluvy / a katastru to aj náležite oznámi/ nepodá v lehote katastrom určenej žalobu napr. zjavne na podmienky O.s.p. nastavenú žalobu o neplatnosť odstúpenia, kataster zapíše toho, kto predložil listinu odstúpenia na zápis záznamom ako vlastnika. žaloby predsa doteraz dlhodobo podával ten, kto namietal jestvujúci /evidovaný/ stav zápisu a domáhal sa rozsudkom autoritatívneho určenia vlastníctva, nie ten, kto je evidovaným vlastníkom a jeho zápis niekto spochybňuje napr. aj z dôvodu odstúpenia. Už pri písaní žaloby žalobca narazí v niektorých prípadoch na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, teda že idem dokazovať niečo čo sa nestalo, resp. tvrdím že som vlastníkom na základe skutočností, ktoré už kataster raz pri povolení vkladu v môj prospech skúmal, a teda že som splnil všetky náležitosti na to, aby som nadobudol vlastnícke právo k veci, a potom mám uviesť, že niekto niečo urobil, neurobil, a ten niekto tvrdí, že sa na základe toho stal vlastníkom, ale že to vlastne nie je pravda, alebo si to nesprávne vykladá, a pod. Teda ja opätovne tvrdím a preukazujem, že som vlastníkom a uvádzam, prečo by som o zápis vlastníctva nemal prísť, teda dokazujem, niekedy, že sa niečo nestalo, resp. to nemá ten právny dopad a pod.
Kdežto vždy naopak tomu bolo pri žalobách toho, kto od zmluvy odstupil a ten oproti stavu v katastri nehnuteľností tvrdil, že ten stav evidencie je nesprávny, lebo došlo k odstupeniu, pre nezaplatenie, vady nehnuteľností napr. a pod. Napr. prípad vád a následného odstúpenia kupujuceho. Ja mám preukazovať, že vady nemalo, že kupujuci tvrdil tieto ale oni vadami nie sú lebo ...
Dnes stačí komukoľvek špekulatívne doručiť odstúpenie katastru a čakať, či podá vlastník žalobu alebo nie a ak nie, tak príde o vlastníctvo, len pre nečinnosť, nestihne lehotu, a pod. To naozaj, vážne ? Už to kolega správne uvádzal, že žalobu o neplatnosť ani nemožno v C.s.p. pre takýto prípad podať / katastrálny
bulletin naopak prezentuje názor, že čo by sme nemohli, veď ust. § 137 CSP upravuje, že možno podať najmä žalobu..., a teda to je len demonštratívny výpočet žalôb .., takže aj o neplatnosť odstúpenia môžme podľa redakcie smelo podávať /. No ale ak už ideme podávať určovaciu žalobu, tak pozitívnu /že som vlastníkom, či negatívnu, že ten kto doručil listiny odstúpenia na záznam katastru nie je napriek tomu vlastníkom .... / Nuž tie úvahy podľa mňa v tom rozhodnutí neboli dotiahnuté do konca. Myslím, že je nebezepečné púšťať sa pri jednom súdnom prípade do zovšeobecňujúcich postupov aj na mnohé iné prípady, na ktoré neprebehla v konaní rozsiahlejšia kontraargumentácia sporových strán, lebo pri zovšeobecneniach môžme zabudnúť na niektoré osobitosti rôznych situácii, ktoré môžu zovšeobecňujúci názor /právnu vetu/ dokonca aj vyvrátiť.
I nak mám problém aj s tým, že napriek tomu, že sa katastru vyjadrím relevantne k tomu, že odstúpenia neakceptujem, tak platí /ak žalobu napokon nepodám v lehote, ktou mi kataster určí/, že som konkuldentne /napriek môjmu nesúhlasu/ súhlasil s odstúpením ... Konkludentnosť tam, kde je opačný výslovný prejav vôle?
Kdežto vždy naopak tomu bolo pri žalobách toho, kto od zmluvy odstupil a ten oproti stavu v katastri nehnuteľností tvrdil, že ten stav evidencie je nesprávny, lebo došlo k odstupeniu, pre nezaplatenie, vady nehnuteľností napr. a pod. Napr. prípad vád a následného odstúpenia kupujuceho. Ja mám preukazovať, že vady nemalo, že kupujuci tvrdil tieto ale oni vadami nie sú lebo ...
Dnes stačí komukoľvek špekulatívne doručiť odstúpenie katastru a čakať, či podá vlastník žalobu alebo nie a ak nie, tak príde o vlastníctvo, len pre nečinnosť, nestihne lehotu, a pod. To naozaj, vážne ? Už to kolega správne uvádzal, že žalobu o neplatnosť ani nemožno v C.s.p. pre takýto prípad podať / katastrálny
bulletin naopak prezentuje názor, že čo by sme nemohli, veď ust. § 137 CSP upravuje, že možno podať najmä žalobu..., a teda to je len demonštratívny výpočet žalôb .., takže aj o neplatnosť odstúpenia môžme podľa redakcie smelo podávať /. No ale ak už ideme podávať určovaciu žalobu, tak pozitívnu /že som vlastníkom, či negatívnu, že ten kto doručil listiny odstúpenia na záznam katastru nie je napriek tomu vlastníkom .... / Nuž tie úvahy podľa mňa v tom rozhodnutí neboli dotiahnuté do konca. Myslím, že je nebezepečné púšťať sa pri jednom súdnom prípade do zovšeobecňujúcich postupov aj na mnohé iné prípady, na ktoré neprebehla v konaní rozsiahlejšia kontraargumentácia sporových strán, lebo pri zovšeobecneniach môžme zabudnúť na niektoré osobitosti rôznych situácii, ktoré môžu zovšeobecňujúci názor /právnu vetu/ dokonca aj vyvrátiť.
I nak mám problém aj s tým, že napriek tomu, že sa katastru vyjadrím relevantne k tomu, že odstúpenia neakceptujem, tak platí /ak žalobu napokon nepodám v lehote, ktou mi kataster určí/, že som konkuldentne /napriek môjmu nesúhlasu/ súhlasil s odstúpením ... Konkludentnosť tam, kde je opačný výslovný prejav vôle?
Ondrej Halama, 31. 01. 2023 v 13:59 - najpoctivejšie riešenie v oboch prípadoch
Sám sa prikláňam k tomu, že odstúpenie má len záväzkový charakter (vidˇkniha Pozemkové právo). Riešenie spätným prevodom je najpoctivejšie, či už sa prikláňame k jednému názoru, alebo k druhému. Z hľadiska právnej istoty je to tiež omnoho jednoznačnejšie z textu zákona. Spätným prevodom nie je "čo pokaziť." Tu ešte pripomeniem, že protiplnenie nemusí vždy spočívať vo vecnom plnení (práce a výkony), teda sa nemôže v niektorých prípadoch obnoviť ani vlastnícke právo... ( § 458). Inak, stačilo by to jednou vetou vyriešiť v zákonníku s ušetrili by sme si kopu času.
Juraj Gyarfas, 08. 09. 2023 v 17:27 - titulus a modus
Rád by som upozornil na výborný článok k otázke, či modus v rakúskom systéme kauzálnej tradície je samostatným vecnoprávnym úkonom (vecnoprávnou zmluvou).
"Analýza rakúskeho modelu ukázala, že tradícia ponímaná ako vecnoprávny úkon nielenže neprináša žiadne výhody, ale prevod vlastníctva aj komplikuje, a nezriedka vedie k dôsledkom, ktorú sú s kauzálnym systémom v priamom rozpore. Koncept vecnej zmluvy po zvážení jeho výhod a nevýhod odmietol aj Návrh spoločného referenčného rámca (DCFR), považujúc vecnú zmluvu v systéme, v ktorom je nadobudnutie vlastníctva závislé od kauzy, za nepotrebnú. Treba však zdôrazniť, že ani autori DCFR ani rakúska náuka nepopierajú, že tradíciu v konkrétnom prípade môže sprevádzať aj vôľa strán previesť a nadobudnúť vlastníctvo. Účelom je len nerobiť z vecnej zmluvy samostatnú nevyhnutnú požiadavku prevodu vlastníctva, ktorá by nútila, aby boli pri prevode držby splnené a preto aj osobitne posudzované predpoklady právneho úkonu. V kauzálnom systéme vôľa previesť vlastníctvo vyplýva z kauzálnej obligačnej zmluvy; v tejto sa strany dohodnú aj na tom, kedy a ako má vlastníctvo prejsť; ak scudziteľ s vecou naloží dohodnutým spôsobom, prevedie vlastníctvo na nadobúdateľa."
Kleňová, V. Modus v systéme kauzálnej tradície (Je modus samostatným, od titulu oddelným právnym pkonm?). Právny obzor, 106, 2023, č. 4, s. 302-320.
Juraj Gyarfas, 14. 12. 2023 v 11:18 - NS ČR k následkom odstúpenia
"Ustálené judikatorní závěry Ústavního a Nejvyššího soudu ohledně ochrany dobré víry třetích osob (dalších nabyvatelů), byť přijaté za účinnosti občanského zákoníku 1964 (ve znění účinném do 31. 12. 2013), se přiměřeně uplatní i v poměrech právní úpravy postavení třetích osob při odstoupení od smlouvy účinné od 1. 1. 2014, obsažené v § 2005 odst. 1 větě druhé o. z. I ta je totiž (oproti § 48 odst. 2 obč. zák. výslovně) na principu ochrany dobré víry založena.
Z ustálené rozhodovací praxe Nejvyššího soudu se dále podává, že § 7 o. z. vyjadřuje vyvratitelnou domněnku jednání v dobré víře; ten, kdo ji popírá, musí tvrdit skutečnosti ji vylučující a ohledně nich nese důkazní břemeno. Účastník, který se brání právním důsledkům, které zákon váže na jednání v dobré víře, je povinen tvrdit a prokázat skutečnosti vylučující objektivně posuzovanou dobrou víru protistrany.
Pro poměry právnických osob je pak pro závěr o dobré víře právnické osoby relevantní dobrá víra osob, které utvářejí její vůli, tedy zásadně jejího statutárního orgánu.
Obecně lze shrnout, že pokud došlo k odstoupení prodávajícího od kupní smlouvy až poté, co kupující již tentýž majetek převedl na třetí osobu, je třeba vycházet z právního názoru obsaženého v plenárním nálezu Ústavního soudu sp. zn. Pl. ÚS 78/06, jenž pro takový případ stanoví (zhruba vyjádřeno), že v důsledku odstoupení A od smlouvy uzavřené s B poté, co B převedl vlastnické právo k nemovitosti na C, nemůže realizované odstoupení od smlouvy mezi A a B mít vliv na věcněprávní vztah C, neboť ten nabýval vlastnické právo k takovému majetku od B v době, kdy B byl ještě jeho vlastníkem.
Jelikož se dobrá víra podle § 7 o. z. presumuje, odvolací soud pochybil, pokud vyloučil existenci dobré víry dovolatelky v oprávnění CRC akcie společnosti převést pouhým odkazem na argumentaci soudu prvního stupně založenou na 100% propojení dovolatelky a CRC, které „vylučuje ochranu … ve smyslu ust. § 2005 odst. 1 věty druhé o. z.“. Soud prvního stupně přitom – bez bližší argumentace – odkázal na úpravu jednání ve shodě obsaženou v § 78 z. o. k. a na úpravu osob blízkých obsaženou v § 22 o. z. Takový názor však neodpovídá právní úpravě ani ustálené rozhodovací praxi Nejvyššího soudu. Nelze totiž souhlasit s názorem, podle něhož by majetkové propojení právnických osob nebo skutečnost, že se může jednat o osoby blízké ve smyslu § 22 o. z., byly – samy o sobě – způsobilé vyloučit dobrou víru jednající osoby.
Lze dodat, že ani příbuzenský vztah mezi statutárními orgány právnických osob (CRC a dovolatelky) není sám o sobě dostatečný pro vyloučení dobré víry."
NS ČR sp. zn. 27 Cdo 485/2023, 20. 9. 2023
Z ustálené rozhodovací praxe Nejvyššího soudu se dále podává, že § 7 o. z. vyjadřuje vyvratitelnou domněnku jednání v dobré víře; ten, kdo ji popírá, musí tvrdit skutečnosti ji vylučující a ohledně nich nese důkazní břemeno. Účastník, který se brání právním důsledkům, které zákon váže na jednání v dobré víře, je povinen tvrdit a prokázat skutečnosti vylučující objektivně posuzovanou dobrou víru protistrany.
Pro poměry právnických osob je pak pro závěr o dobré víře právnické osoby relevantní dobrá víra osob, které utvářejí její vůli, tedy zásadně jejího statutárního orgánu.
Obecně lze shrnout, že pokud došlo k odstoupení prodávajícího od kupní smlouvy až poté, co kupující již tentýž majetek převedl na třetí osobu, je třeba vycházet z právního názoru obsaženého v plenárním nálezu Ústavního soudu sp. zn. Pl. ÚS 78/06, jenž pro takový případ stanoví (zhruba vyjádřeno), že v důsledku odstoupení A od smlouvy uzavřené s B poté, co B převedl vlastnické právo k nemovitosti na C, nemůže realizované odstoupení od smlouvy mezi A a B mít vliv na věcněprávní vztah C, neboť ten nabýval vlastnické právo k takovému majetku od B v době, kdy B byl ještě jeho vlastníkem.
Jelikož se dobrá víra podle § 7 o. z. presumuje, odvolací soud pochybil, pokud vyloučil existenci dobré víry dovolatelky v oprávnění CRC akcie společnosti převést pouhým odkazem na argumentaci soudu prvního stupně založenou na 100% propojení dovolatelky a CRC, které „vylučuje ochranu … ve smyslu ust. § 2005 odst. 1 věty druhé o. z.“. Soud prvního stupně přitom – bez bližší argumentace – odkázal na úpravu jednání ve shodě obsaženou v § 78 z. o. k. a na úpravu osob blízkých obsaženou v § 22 o. z. Takový názor však neodpovídá právní úpravě ani ustálené rozhodovací praxi Nejvyššího soudu. Nelze totiž souhlasit s názorem, podle něhož by majetkové propojení právnických osob nebo skutečnost, že se může jednat o osoby blízké ve smyslu § 22 o. z., byly – samy o sobě – způsobilé vyloučit dobrou víru jednající osoby.
Lze dodat, že ani příbuzenský vztah mezi statutárními orgány právnických osob (CRC a dovolatelky) není sám o sobě dostatečný pro vyloučení dobré víry."
NS ČR sp. zn. 27 Cdo 485/2023, 20. 9. 2023
Juraj Gyarfas, 01. 01. 2024 v 21:05 - Zoričáková k vyporiadaniu zrušenej zmluvy
"Švajčiarsky návrh je z koncepčného hľadiska po niekoľkých dekádach legislatívnych a akademických snáh významným krokom vpred, pretože zásadným spôsobom posúva diskusiu o charaktere a o zmluvnej, resp. mimozmluvnej povahe reštitučného nároku. Po desiatkach rokov debát a polemík najmä v prostredí germánskeho právneho priestoru o tom, čo sa vlastne deje so zmluvou pri odstúpení/inom dôvode zrušenia a pri neplatnosti a ako to má ovplyvňovať následný synalagmatický vzťah vyporiadania sa ukázalo, že riešenie nevyhnutne od odpovede na túto otázku závisieť nemusí. Novátorským je spojenie všetkých následkov vzájomne podobných inštitútov do jednej kategórie a súčasne jej tvrdé odčlenenie od bezdôvodného obohatenia, ktoré predsa len slúži inému účelu než vyporiadanie zrušených alebo neplatných zmlúv (t. j. dosiahnutie statusu quo ante contractum). Koncepčne tým návrh zvýrazňuje špecifickosť kondikcií z plnenia tým, že pravidlá už nie sú určitou podkategóriou bezdôvodného obohatenia, ale svojbytným nárokom sledujúcim iný účel, na druhej strane nejde ani o pravidlá zmluvnej povahy, pretože zmluva síce dogmaticky môže “prežiť” odstúpenie, asi ťažko však môžeme povedať to isté pri absolútnej či relatívnej neplatnosti. Švajčiarsky návrh však nemal možnosť prejsť testom uplatňovania v praxi, pretože sa nenašla dostatočná politická vôľa na uvedenie návrhu do skutočnej legislatívnej podoby. Obligationenrecht 2020 tak zatiaľ zotrváva v podobe akademického návrhu a už niekoľko rokov je predmetom odborných a vedeckých diskusií v celoeurópskom priestore."
Zoričáková, V. Zmluvná alebo mimozmluvná povaha vyporiadacieho nároku zo zrušenej a neplatnej zmluvy – súčasné východiská a úvaha nad najvhodnejšou alternatívou koncepcie novej právnej úpravy. In: Novotná, M., Zoričáková, V. (eds.). Dve strany jednej mince – problémy na pomedzí deliktného, zmluvného a vecného práva. VEDA: Bratislava, 2022, s. 175-176.
Juraj Gyarfas, 18. 04. 2024 v 16:59 - ex tunc účinky odstúpenia
"Byla-li v důsledku odstoupení kupní smlouva od počátku zrušena podle § 48 odst. 2 obč. zák. a s účinky ex tunc zaniklo právo na zaplacení kupní ceny, zaniklo se stejnými účinky i právo na zaplacení úroků z prodlení dlužníka s úhradou této kupní ceny."
NS ČR, sp. zn. 23 Cdo 3706/2022, 22. 11. 2023
Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím