Úlohou tohto stručného príspevku je poukázať na nie celkom jednoznačnú definíciu bezpodielového spoluvlastníctva manželov upravenú v § 143 Občianskeho zákonníka s ohľadom na niektoré prípady, ktoré sa môžu vyskytnúť v praxi. Konkrétne pôjde o prípady, kedy dôjde k transformácii veci, ktorá nepatrí do BSM, a to počas trvania manželstva.

Môže ísť napríklad o situáciu, kedy jeden z manželov nadobudol určitú vec pred uzavretím manželstva alebo z titulu darovania počas manželstva a následne počas manželstva túto vec odplatne previedol na tretiu osobu. Otázkou teda je, či prospech nadobudnutý z odplatného prevodu veci nepatriacej do BSM, a to počas manželstva bude patriť do BSM (napr. predaj nehnuteľnosti). Príjem získaný z takéhoto prevodu síce pojmovo spadá pod definíciu BSM pri použití striktne formálneho výkladu, ale podľa môjho názoru obchádza hlbší zmysel výpočtu vecí nepatriacich do BSM.

Ak totiž jeden z manželov nadobudne vec, ktorá nepatrí do BSM, napr. nehnuteľnosť a následne túto počas trvania manželstva odplatne prevedie na tretiu osobu, tak príjem, ktorý týmto prevodom získa je pri prvom pohľade na definíciu BSM subsumovateľný pod túto definíciu, ale pri hlbšom pohľade na vec tomu tak nie je. Vec, napr. vyššie spomenutá nehnuteľnosť predstavuje určitú majetkovú hodnotu, ktorá sa prevodom na tretiu osobu v podstate transformuje na inú majetkovú hodnotu, a to peniaze. Po materiálnej stránke ide v podstate o tú istú majetkovú hodnotu, pri ktorej sa mení iba jej forma. Z uvedeného dôvodu mám za to, že takýto príjem nebude patriť do BSM, pretože doslovný výklad vecí patriacich do BSM by obchádzal ratio legis jeho negatívneho výpočtu.

V záujme vyššej právnej istoty účastníkov občianskoprávnych vzťahov by však § 143 OZ mohol znieť napr. takto: ,, V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných (i)dedičstvom alebo (ii)darom, ako aj (iii)vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a (iv)vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka, a vecí získaných nadobudnutím za veci (i), (ii), (iv), ako aj vecí získaných nadobudnutím za veci, ktoré mal jeden z manželov pred uzavretím manželstva vo svojom výlučnom vlastníctve alebo v podielovom spoluvlastníctve.

občianskeho práva bola svojho času (teda za mojich čias) explicitná zmienka o surogátoch, a to v tom zmysle, že po transformácia majetkovej hodnoty nepatriacej do BSM na inú majetkovú hodnotu ani táto do BSM patriť nebude. Či daná zmienka tam ešte stále je (teda v novších alternáciách učebnice), alebo je aj v iných, neviem...

nás to pred 10 rokmi učili rovnako ako píše Kristián, pamätám si že to bolo prezentované ako ustálený fakt, nie ako problematická otázka (ale to platí pre mnoho vecí, ktoré sa potom v praxi ukázali nie až také jednoduché :)

Ja som skončil školu iba nedávno, ale v súčasných učebniciach sa tento "ustálený fakt" akosi vytratil...skôr by som privítal, ak by niekto vedel o judikáte, ktorý sa týka tejto veci, pretože mne sa nič nepodarilo nájsť.

Ďakujem. Tomuto som nikdy moc nerozumel. Síce som to vždy bral tak, ako píše Kristián, ale nerozumiem, cez koľko transformácií si majetok zachováva svoj charakter mimo BSM. Tak konkrétne - ak jeden z manželov zdedil dom, ide o majetok mimo BSM. Ak ho predal, ide o peniaze mimo BSM. Ak za ne kúpil nový dom, pôjde asi naďalej o dom mimo BSM. Ale čo ak ho potom prenajme - budú aj príjmy z prenájmu majetkom mimo BSM?

sa oplatí študovať staršiu judikatúru. Judikatúra to riešila už pred 40 rokmi - v R 42/72 (Z rozboru a zhodnocení rozhodovací činnosti soudů v České socialistické republice ve věcech vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví manželů a stanoviska občanskoprávního kolegia Nejvyššího soudu ČSR k výkladu zákonných ustanovení o bezpodílovém spoluvlastnictví, Cpj 86/71, z 3. 2. 1972) sa výslovne uvádza: "Věci získané výměnou za věc nebo z výtěžku věci, která byla v osobním vlastnictví jednoho z manželů, jsou nadále v osobním vlastnictví tohoto manžela. Nejde tu totiž v takovém případě o nabytí nového majetku ani o rozmnožení dosavadního majetku za trvání manželství, nýbrž o změnu, která nemá vliv na povahu těchto věcí jako předmětu osobního vlastnictví. Při nabytí věci pomocí prostředků, které byly vzaty jednak z bezpodílového spoluvlastnictví manželů, jednak z osobního majetku některého z manželů, stávají se věci takto nabyté na rozsah použitých prostředků z bezpodílového spoluvlastnictví manželů."

Pri nájme už nejde o surogát, ale výnosy, t.j. rozmnoženie (plody) majetku, ktoré spadne do BSM podľa všeobecného pravidla § 143 O.z.

Nie celkom jednoznačná? Ja neviem, či sa to dá celkom jednoducho v norme aj vyjadriť, keďže môže existovať viac rozličných situácií. Ako rozumné sa javí také riešenie, že výťažok z predaja vecí nie v BSM, nepatrí do BSM, pokiaľ je ako výťažok rozpoznateľný ("toto je za toto"). Ak napríklad dôjde k vkladu na spoločný účet, s ktorým sa manipuluje, tak v tedy pripusťme, že vecnoprávna pozícia skončila.Inak teda, absolútnu prioritu k veci alebo k výťažku z nej manželovi priznáme, pokiaľ je rozpoznateľný. Ak nie, tak mu "doprajeme záväzkovoprávnu pozíciu" - "Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok"

Inak všimli ste si, že stále "beháme" okolo problému vzťahu medzi záväzkovým právom a vecným právom?