Autori:

Až donedávna som bola presvedčená, že zásada perpetuatio fori je zásada trvania miestnej príslušnosti, podľa ktorej miestna príslušnosť súdu je určená podľa okolností, ktoré sú v dobe začatia súdneho konania a miestna príslušnosť trvá až do jeho skončenia. Preto som ostala zaskočená keď súd (na ktorý bol podaný návrh podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c) OSP, teda ako na výlučne príslušný súd podľa trvalého pobytu maloletého) postúpil právnu vec (zvýšenie výživného pre maloleté dieťa) na iný okresný súd z dôvodu, že tento pôvodne rozhodoval vo veci starostlivosti o maloletého, v ktorom bolo vydané pôvodné rozhodnutie. Postúpenie odôvodnil tým, že dosiaľ nedošlo k postupu v zmysle ust. § 177 ods. 2 OSP.

V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 OSP sa príslušnosť súdu určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia. Toto ustanovenie teda vyjadruje zásadu perpetuatio fori spočívajúcu v trvaní súdnej príslušnosti raz určenej a to až do skončenia konania bez ohľadu na neskoršie zmeny okolností, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti rozhodné. Nerešpektovanie tejto zásady znamená porušenie práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto som mala za to, že súd postupoval v rozpore so zákonnou úpravou, keď bol podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c) OSP miestne príslušný na konanie, no napriek tomu vec postúpil na iný súd.

Ustanovenie § 177 ods. 2 OSP síce umožňuje v prípade, ak sa zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť, preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak je to v záujme maloletého, ale za predpokladu zmeny okolností pre posúdenie súdnej príslušnosti po začatí konania.

Pri pátraní po tom, či postupoval súd správne, ak postúpil vec inému súdu, pretože mal za to, že nie je príslušný na konanie kým súd, ktorý vydal pôvodné rozhodnutie vo veci starostlivosti o maloletého, nerozhodol o prenesení svojej príslušnosti, som sa stretla s odkazom na rozhodnutie súdu zverejnené v zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk (označené ako R 45/1997), v ktorom je uvedené, že „miestna príslušnosť všeobecného súdu vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa určuje podľa okolností, ktoré tu boli v čase prvého rozhodnutia a trvá po celú dobu konania (tzv. zásada perpetuatio fori). Zmena takto určenej príslušnosti je zásadne možná len postupom podľa ustanovenia § 177 ods. 2 OSP.“ Bližšie sa k tomuto rozhodnutiu dostať neviem. Takýto názor však nie je celkom v súlade s vyššie uvedenou zásadou perpetuatio fori, keď trvanie miestnej príslušnosti určenej podľa okolností, ktoré sú v dobe začatia konania by mali trvať do jeho skončenia, pretože by tým trvali ešte aj po jeho skončení a prenášali by sa aj do ďalšieho konania. Pritom súd, na ktorý bola príslušnosť postúpená vydal uznesenie o prenesení príslušnosti podľa ust. § 177 ods. 2 OSP späť na súd, ktorý mu vec postúpil, avšak od podania samotného návrhu uplynulo len doteraz viac ako 1,5 roka, čo je vzhľadom k tomu, že sa jedná o maloletého dosť dlhá doba. Preto som dosiaľ nenadobudla presvedčenie o tom, že by takýto postup súdu bol správny a že je ním zachovaná zásada perpetuatio fori v zmysle, v akom som ju doteraz vnímala.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím