lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (105)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (22)
Milan Hlušák (20)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (5)
Monika Dubská (4)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Ján Lazur (4)
Robert Goral (4)
Maroš Hačko (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Denisa Dulaková (3)
Ivan Bojna (3)
Michal Krajčírovič (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Peter Pethő (3)
Martin Gedra (2)
Zsolt Varga (2)
Marián Porvažník (2)
Jiří Remeš (2)
Ondrej Halama (2)
Marek Maslák (2)
Anton Dulak (2)
Juraj Straňák (2)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Schmidt (2)
Roman Kopil (2)
Peter Varga (2)
Jozef Kleberc (2)
Bob Matuška (2)
Ludmila Kucharova (2)
Maroš Macko (2)
Lukáš Peško (2)
Michal Hamar (2)
Martin Serfozo (2)
Bohumil Havel (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Matej Košalko (1)
Pavol Mlej (1)
Dušan Marják (1)
peter straka (1)
Matej Kurian (1)
Gabriel Závodský (1)
Ondrej Jurišta (1)
Gabriel Volšík (1)
Petr Kavan (1)
Ivan Michalov (1)
Peter Janík (1)
Robert Šorl (1)
Martin Estočák (1)
David Halenák (1)
Martin Poloha (1)
lukas.kvokacka (1)
Robert Vrablica (1)
Lucia Palková (1)
Vladimir Trojak (1)
Peter Kubina (1)
Martin Hudec (1)
Ivan Kormaník (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Martin Šrámek (1)
Bystrik Bugan (1)
Emil Vaňko (1)
Matej Gera (1)
Natalia Janikova (1)
Tomas Kovac (1)
Andrej Kostroš (1)
Ladislav Pollák (1)
Juraj Lukáč (1)
Igor Krist (1)
Jana Mitterpachova (1)
Radoslav Pálka (1)
Miriam Potočná (1)
Tibor Menyhért (1)
Zuzana Kohútová (1)
Michal Ďubek (1)
Róbert Černák (1)
Lucia Berdisová (1)
Marcel Jurko (1)
jaroslav čollák (1)
Vladislav Pečík (1)
Paula Demianova (1)
Roman Prochazka (1)
Nora Šajbidor (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Vincent Lechman (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Peter K (1)
Katarína Dudíková (1)
David Horváth (1)
Martin Galgoczy (1)
lukasmozola (1)
I. Stiglitz (1)
Tomáš Demo (1)
Dušan Rostáš (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Zuzana Adamova (1)
Viliam Vaňko (1)
Martin Svoboda (1)
Petr Steiner (1)
Tomáš Ľalík (1)
Ján Pirč (1)
Pavel Lacko (1)
Peter Marcin (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Zásada perpetuatio fori

Paula Demianova, 11. 11. 2011 v 13:25

Až donedávna som bola presvedčená, že zásada perpetuatio fori je zásada trvania miestnej príslušnosti, podľa ktorej miestna príslušnosť súdu je určená podľa okolností, ktoré sú v dobe začatia súdneho konania a miestna príslušnosť trvá až do jeho skončenia. Preto som ostala zaskočená keď súd (na ktorý bol podaný návrh podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c) OSP, teda ako na výlučne príslušný súd podľa trvalého pobytu maloletého) postúpil právnu vec (zvýšenie výživného pre maloleté dieťa) na iný okresný súd z dôvodu, že tento pôvodne rozhodoval vo veci starostlivosti o maloletého, v ktorom bolo vydané pôvodné rozhodnutie. Postúpenie odôvodnil tým, že dosiaľ nedošlo k postupu v zmysle ust. § 177 ods. 2 OSP.

V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 OSP sa príslušnosť súdu určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia. Toto ustanovenie teda vyjadruje zásadu perpetuatio fori spočívajúcu v trvaní súdnej príslušnosti raz určenej a to až do skončenia konania bez ohľadu na neskoršie zmeny okolností, ktoré sú inak pre určenie príslušnosti rozhodné. Nerešpektovanie tejto zásady znamená porušenie práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto som mala za to, že súd postupoval v rozpore so zákonnou úpravou, keď bol podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c) OSP miestne príslušný na konanie, no napriek tomu vec postúpil na iný súd.

Ustanovenie § 177 ods. 2 OSP síce umožňuje v prípade, ak sa zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť, preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak je to v záujme maloletého, ale za predpokladu zmeny okolností pre posúdenie súdnej príslušnosti po začatí konania.

Pri pátraní po tom, či postupoval súd správne, ak postúpil vec inému súdu, pretože mal za to, že nie je príslušný na konanie kým súd, ktorý vydal pôvodné rozhodnutie vo veci starostlivosti o maloletého, nerozhodol o prenesení svojej príslušnosti, som sa stretla s odkazom na rozhodnutie súdu zverejnené v zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk (označené ako R 45/1997), v ktorom je uvedené, že „miestna príslušnosť všeobecného súdu vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa určuje podľa okolností, ktoré tu boli v čase prvého rozhodnutia a trvá po celú dobu konania (tzv. zásada perpetuatio fori). Zmena takto určenej príslušnosti je zásadne možná len postupom podľa ustanovenia § 177 ods. 2 OSP.“ Bližšie sa k tomuto rozhodnutiu dostať neviem. Takýto názor však nie je celkom v súlade s vyššie uvedenou zásadou perpetuatio fori, keď trvanie miestnej príslušnosti určenej podľa okolností, ktoré sú v dobe začatia konania by mali trvať do jeho skončenia, pretože by tým trvali ešte aj po jeho skončení a prenášali by sa aj do ďalšieho konania. Pritom súd, na ktorý bola príslušnosť postúpená vydal uznesenie o prenesení príslušnosti podľa ust. § 177 ods. 2 OSP späť na súd, ktorý mu vec postúpil, avšak od podania samotného návrhu uplynulo len doteraz viac ako 1,5 roka, čo je vzhľadom k tomu, že sa jedná o maloletého dosť dlhá doba. Preto som dosiaľ nenadobudla presvedčenie o tom, že by takýto postup súdu bol správny a že je ním zachovaná zásada perpetuatio fori v zmysle, v akom som ju doteraz vnímala.



Názory k článku Zásada perpetuatio fori:


  Paula Demianova, 11. 11. 2011 v 14:19 - doplnenie

Len pre doplnenie uvádzam, že pod spomínaným R 45/1997 je Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 32/97 z 20.10.1997 (zo stanoviska vyberám: "Aplikácia miestnej príslušnosti v praxi má význam až pri začatí súdneho konania. Riadi sa stanovenou právnou úpravou. Ak ide o vec úpravy práv a povinností rodičov (manželov) voči maloletým deťom, miestna príslušnosť na konanie je založená výlučnou príslušnosťou podľa § 88 ods. 1 písm. c) O.s.p. Na tejto miestnej príslušnosti nič nemení, že v prípade rozvodového konania úpravu pomerov manželov voči spoločným deťom vykonáva súd príslušný na rozvodové konanie (ktorý môže byť odlišný od všeobecného súdu maloletého), v dôsledku výlučnej miestnej príslušnosti súdu konania o rozvod manželstva ( § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p.). Na ďalšiu úpravu, medzi rodičmi a deťmi, ku ktorej môže dochádzať po skončení rozvodového konania a právoplatnej úprave pomerov rodičov voči deťom na čas po rozvode, je miestne príslušným súd, ktorého miestna príslušnosť pôvodne bola založená.

Tam, kde miestna príslušnosť pred rozvodovým konaním založená nebola, založil ju súd, ktorý manželstvo rozviedol a súčasne v rámci tohto konania ( § 113 ods. 1 O.s.p.) upravil aj pomery rozvedených manželov, ako rodičov voči maloletým deťom pochádzajúcich z manželstva."). Prakticky to znamená, že keď sa medzi prvým rozhodnutím súdu a ďalším návrhom na začatie konania zmení bydlisko maloletého a rodič sa domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti, takýto postup súdov bude predlžovať celé konanie, nehovoriac o tom, že voči uzneseniu o prenesení príslušnosti môže byť podané odvolanie, rozhodovanie o ktorom celý proces neprimerane predĺži. A v stanovisku stojí, že príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu boli v čase prvého rozhodnutia, takže v prípade ďalšieho návrhu bude nutné celý proces znova zopakovať.

  Peter Varsányi, 04. 01. 2012 v 17:28 - Čo je dôležitejšie: Zásada alebo záujmy maloletých detí ?

Myslím si, že súdy by mali v prvom rade brať ohľad na ľudí a konať rýchlejšie. Obzvlášť, keď ide o takú citlivú problematiku, akou úprava výživného iste je. Zámerne píšem o úprave výšky výživného. Stretávam sa totiž v praxi nielen s potrebou zvýšiť výživné, ale aj s opačnou situáciou. Ak dôjde k situácii, že rodič požiada o zníženie výživného, druhému z rodičov len vyhovuje takéto striktné dodržiavanie vyššie uvedenej zásady. Veľa krát sa otcovia dostanú do situácie, že nemajú finančné prostriedky na platenie výživného, resp. po jeho zaplatení, im ostane minimálna suma na prežitie. A kedže spotrebované výživné na maloleté deti sa nevracia, robia matky legálne obštrukcie, aby predĺžili konania.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím