lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Robert Goral (4)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Lexforum (4)
Ladislav Hrabčák (3)
Peter Pethő (3)
Michal Krajčírovič (3)
Denisa Dulaková (3)
Maroš Hačko (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Ivan Bojna (3)
Jakub Jošt (3)
Martin Gedra (2)
Maroš Macko (2)
Zsolt Varga (2)
Jozef Kleberc (2)
Peter Varga (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Schmidt (2)
Anton Dulak (2)
Bob Matuška (2)
Juraj Straňák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Michal Hamar (2)
Roman Kopil (2)
Dávid Tluščák (2)
Marián Porvažník (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Serfozo (2)
peter straka (1)
Igor Krist (1)
Zuzana Adamova (1)
Pavel Lacko (1)
Matej Košalko (1)
Bystrik Bugan (1)
lukas.kvokacka (1)
Nora Šajbidor (1)
Radoslav Pálka (1)
lukasmozola (1)
Martin Estočák (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Dušan Marják (1)
Vincent Lechman (1)
I. Stiglitz (1)
David Halenák (1)
Ladislav Pollák (1)
Ivan Kormaník (1)
Peter Janík (1)
Viliam Vaňko (1)
Dušan Rostáš (1)
Róbert Černák (1)
Ondrej Halama (1)
Lucia Palková (1)
Vladislav Pečík (1)
Petr Steiner (1)
Ondrej Jurišta (1)
Tomáš Ľalík (1)
Juraj Lukáč (1)
Lucia Berdisová (1)
Jana Mitterpachova (1)
Zuzana Kohútová (1)
Petr Kavan (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Miriam Potočná (1)
Marek Maslák (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Matej Gera (1)
Martin Galgoczy (1)
Martin Šrámek (1)
Emil Vaňko (1)
Robert Vrablica (1)
Bohumil Havel (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Tomas Kovac (1)
Tibor Menyhért (1)
Ján Pirč (1)
Peter Marcin (1)
Martin Hudec (1)
Paula Demianova (1)
Roman Prochazka (1)
Pavol Mlej (1)
Katarína Dudíková (1)
Gabriel Závodský (1)
David Horváth (1)
Marcel Jurko (1)
Martin Svoboda (1)
Vladimir Trojak (1)
Natalia Janikova (1)
Peter K (1)
Tomáš Demo (1)
Michal Ďubek (1)
Robert Šorl (1)
Gabriel Volšík (1)
Peter Kubina (1)
Matej Kurian (1)
Ivan Michalov (1)
Zuzana Bukvisova (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Systematika organizácie športového odvetvia : národná a nadnárodná úroveň

Jaroslav Čollák, 29. 09. 2011 v 15:00

Príspevok o systematike organizácie športových odvetví má za cieľ poskytnúť stručný prehľad toho, ako sú tieto odvetvia inštitucionálne, kvalitatívne, funkcionálne a administratívne zložené, na základe akej vzťahovej štruktúry fungujú a aké sú konzekvencie tejto skladby subjektov súkromného práva. Zameriame sa jednak na národnú úroveň ako nevyhnutné minimum akejkoľvek organizačnej štruktúry športového odvetvia, a nadviažeme aj na prípadne vzťahy presahujúce hranice štátu, či dokonca presahujúce hranice rôznych svetových kontinentov. Následne, po ozrejmení si tejto štruktúry a spoznaní vzájomných vzťahov subjektov v nej pôsobiacich sa v druhom, nadväzujúcom príspevku zameriam na stručný rozbor právomoci a kompetencií, ktoré si jednotlivé národné športové asociácie vo svojich organizačných pravidlách vymedzili a priznali im vlastnosť hovoriacu o tom, že jednotlivé športové kluby v nich združené - sú týmito pravidlami či administratívnymi regulami viazané a majú povinnosť ich dodržiavať, či v neposlednom rade na ich základe riadiť svoju činnosť. Podotknime, že celá táto množina vzťahov zo znakom nadradenosti a podriadenosti sa deje na súkromnoprávnom základe.


Šport je spoločenský fenomén, čo potvrdili nielen niektoré rozhodnutia všeobecných súdov strednej Európy, ale toto tvrdenie potvrdil dokonca aj Súdny dvor európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach v prípadoch dotýkajúcich sa športovej oblasti. Okrem toho, v týchto rozhodnutiach sa dozvieme aj o istej „špecifickosti športu“, pod prizmou ktorej sa súdny dvor odhodlal k niektorým dogmatickým rozhodnutiam, prelamujúcim dovtedy platiace pravidlá či princípy vnútorného trhu Európskej únie. V niektorých prípadoch závery prijaté pod spomenutou prizmou „špecifickosti športu“ nadobudli taký význam, že sa stali takpovediac dogmatickými, ovplyvňujúcimi ďalšie dianie nielen v športovej oblasti. O týchto dogmatických, svojimi presahmi významných rozhodnutiach som sa už na tomto fóre zaoberal.

Bez ohľadu na hore uvedené, jednotlivé športové odvetvia si vyžadujú organizáciu, reguly, administratívne normy a v neposlednom rade akúsi hierarchickú štruktúru orgánov, ktoré tieto odvetvia tvoria. Je známe, že každé športové odvetvie je založené na istom športovom aspekte, a teda organizovaní konkrétnej športovej súťaže, ktorá je legitímnym prostriedkom dosahovania športových úspechov a tým pádom legitímnym prostriedkom dosahovania zisku či príjmov jednotlivých klubov či subjektov v týchto súťažiach účastných, a to nielen v ekonomickom slova zmysle[1]. Štruktúra ktoréhokoľvek športového odvetvia je daná jednak národným rozmerom, a na druhej strane rozmerom nadnárodným, prípadne celosvetovým. Národný rozmer hovorí o jednotlivých športových subjektoch združených do jednotlivých národných športových asociácií. Toto členstvo je viac menej v podmienkach praxe podmieňujúcim faktorom pre pôsobenie týchto v jednotlivých súťažiach, ktoré spravidla organizuje práve národná športová asociácia. Treba pripomenúť, že tieto asociácie majú charakter subjektov súkromnoprávneho sektora, a preto všetky vzťahy medzi ňou a jej členmi sú realizované na súkromnoprávnom základe – teda zmluvnom základe. Opustením národného prvku organizácie športového odvetvia sa dostaneme na nadnárodnú úroveň, kde sú tieto národné športové asociácie, zväzy či združenia združené práve do nadnárodných organizácií, ktoré v hierarchii tohto odvetvia stoja najvyššie. Najznámejšími v tomto smere sú FIFA, UEFA, EBA, EHA. Teda, subjektívne a možno vyvrátiteľne novátorsky by som túto štruktúru nazval ako akúsi „trojstupňovosť“ organizácie športových odvetví.

Okrajovo treba upozorniť aj na skutočnosť, že jednotlivé fyzické osoby s prívlastkom profesionálny, poloprofesionálni či neprofesionálni športovci, ktorý pôsobia v jednotlivých športových kluboch taktiež tvoria subjekty vzťahov tejto štruktúry organizácie daného športového odvetvia. Nadväzujúc na tento fakt sekundárne poznamenajme, športy sa delia na kolektívne a individuálne a preto netreba zabudnúť aj na športové odvetvia individuálnych športov, kde vzťahy organizácie týchto hovoria o vzťahoch iba medzi individuálnymi športovcami a týmito národnými združeniami. Prirodzene, možnosť organizácie týchto individuálnych športovcov do lokálnych združení s prihliadnutím na teritoriálnu pôsobnosť, a až sekundárne vzťahy týchto lokálnych združení s národnými, prípadne nadnárodnými združeniami či organizáciami nemožno vylúčiť. Aj táto klasifikácia má vplyv na našu neskoršiu klasifikáciu systematiky organizácie športových odvetví.


Systematika organizácie jednotlivého športového odvetvia :


a) Celosvetové športové organizácie

b) Nadnárodné organizácie / nadštátne organizácie

- tieto zdržujú práve národné subjekty zastrešujúce športové subjekty v rámci štátu.

c) Národné subjekty

c1 ) celoštátne asociácie kolektívnych športov

c2) celoštátne asociácie individuálnych športov[2]

cc1) Lokálne ( decentralizované) "podasociácie" celoštátnych asociácií

- združujú práve jednotlivé právnické či fyzické (športovci) osoby pôsobiace v súťažiach organizovaných týmto národným subjektom.

- aktuálnym je aj ďalšie, decentralizované rozdelenie týchto národných organizácií na ďalšie, relatívne samosprávne jednotky kvalitatívne vymedzené teritoriálnym parametrom[3] - venovať sa im budeme v neskoršej časti príspevku.

d) Kluby

d1 ) asociácie klubov celonárodné :

- založené na stavovskom základe obhajujúce spoločné záujmy týchto klubov.

d2) asociácie klubov lokálne :

- aj lokálne asociácie zastupujúce športové kluby istého regiónu nie sú vo svete jedinečným javom.

e) Profesionálni či poloprofesionálni, neprofesionálni športovci

Okrem načrtnutého delenia, kedy na vrchole tejto štruktúry stoja nadnárodné, prípadne celosvetové orgány, sú známe aj prípady nadnárodných asociácií, ktoré vznikli iba na základe organizovania akejsi nadnárodnej športovej súťaže, a nie za účelom koordinácie jednotlivých národných športových subjektov ( cestou organizačných aktov zakladajúcich práva a povinnosti pre jednotlivých členov), do ktorej sa mohol či dodnes môže prihlásiť ktorýkoľvek z klubov pôsobiacich v hocktorom štáte[4]. Opäť netreba zabudnúť na súkromnoprávny charakter týchto organizácií, kde ingerencia verejnoprávnych subjektov je viac menej nulová, jedinou styčnou plochou pre styk týchto s prvkami verejnoprávneho charakteru je nevyhnutné dodržanie platného právneho poriadku a nutnosť dodržiavania jeho kogentných ustanovení. Tieto sú charakteristické hlavne pre územie Spojených štátov amerických v podobe Národnej hokejovej ligy (NHL), Národnej futbalovej ligy (NFL)[5], ale príklady v súčasnosti nájdeme aj v ázijskej časti Eurázie, a to Kontinentálnu hokejovú ligu (KHL). Vstup členov do týchto nadnárodných súťaží je spravidla viazaný na odsúhlasenie tohto vstupu niektorým z vedúcich (výkonných, organizačných, disciplinárnych a pod.) orgánov či komisií tejto súťaže, ktorým sa preveria kvalitatívne požiadavky tohto vstupujúceho klubu do spomenutej nadnárodnej ligy. Prípad hokejového klubu HC Lev so sídlom v slovenskom Poprade, ktorý sa stal účastníkom KHL je príkladom, že vstup do týchto nadnárodných líg nie je obmedzovaný akousi teritoriálnou požiadavkou, ale práve spomenutými kvalitatívnymi požiadavkami kladenými pre tento novovstupujúci klub. Ak ich tento splní a vedenie - jeden z orgánov tejto súťaže vstup tohto klubu do tejto nadnárodnej súťaže odsúhlasí, nie je dôvod, ktorý by bránil tomuto klubu vstúpiť do tejto súťaže a pôsobiť v nej.

Vzhľadom na načrtnutú organizačnú štruktúru organizácie jednotlivých športových odvetví začnime takpovediac „odspodu“. Najnižším elementom tejto štruktúry je samozrejme profesionálny, poloprofesionálny či neprofesionálny hráč, ktorý v podmienkach Slovenskej republiky pôsobí vo svojom klube na zmluvnom základe[6]. Uvedené má upozorniť na fakt, že tento hráč a jeho vzťah ku športovému klubu v ktorom pôsobí nespadá do kategórie „pracovnoprávny“ a teda nespadá ani pod explicitnú úpravu Zákonníka práce. Tendencie smerovania tejto oblasti som už na tomto fóre rozoberal, a preto nebudeme strácať čas opakovaním a sumarizovaním už zosumarizovaného[7].

Klub, v ktorom tento hráč pôsobí je samozrejme účastníkom národnej, legitímne ustanovenej a regulárnej športovej súťaže, ktorá je vo väčšine krajín sveta pod patronátom národnej, sektorovo ( s prihliadnutím na druh športu) orientovanej športovej asociácie či združenia. Je logickým dopadom a dôsledkom, že ak chce byť spomenutý športový klub účastníkom tejto súťaže a tým sa snažiť o dosahovanie športových, ekonomických či iných úspechov, musí byť tento členom národnej športovej organizácie. Toto členstvo mu samozrejme nevyplýva z jeho existencie automaticky, ale o toto členstvo vo väčšine prípadov musí požiadať, a to cestou ( na zmluvnom základe, prípadne prehlásenia) podania prihlášky so žiadosťou o vznik členstva v tejto národnej organizácii. Samozrejme, spomenutý vzťah sa realizuje v sektore súkromnom, a preto, daná organizácia môže požadovať od záujemcov o členstvo splnenie istých, kvalitatívnych požiadaviek ako podmienok pre odsúhlasenie vstupu do jej štruktúry. Ak tento klub (ne)stanovené podmienky splní, nie je dôvod nepriznať mu členstvo v tejto národnej organizácii. Tento moment je asi najdôležitejší, čo sa týka viazanosti klubu pravidlami, smernicami, organizačnými aktmi organizácie do ktorej vstúpil. Od tejto chvíle je klub povinný vykonávať práva, ale na druhej strane aj dodržiavať povinnosti plynúce mu z týchto prameňov organizácie daných športových odvetví. Dokonca, v niektorých prípadoch sú kluby organizované v týchto športových štruktúrach v prípade vzniku sporov medzi nimi či medzi klubmi a samotnou asociáciou zbavené možnosti podať žalobu na všeobecný súd daného štátu. Spomenutú situáciu majú riešiť pred častokrát disciplinárnou komisiou, alebo pred presne vyšpecifikovaným orgánom tejto asociácie. Tu vidíme, že súkromnoprávny charakter spomenutého členstva prerastá do akéhosi zbavenia sa možnosti dovolávať sa spravodlivosti pred orgánom verejnej moci – teda súdom, a to vnímame ako podstatný zásah do práv právnických osôb. Či je spomenutá faktická konštrukcia obmedzenia práv dobrou alebo zlou, nehodnotíme, no pripustíme, že takto vytvorený orgán na riešenie prípadných konfliktov lepšie zohľadní špecifiká daného športového odvetvia či vzťahov v ňom realizujúcich sa ako všeobecný či už prvostupňový, alebo druhostupňový súd.

Keďže exempla trahunt, príkladom takýchto organizácií sú na Slovensku napríklad Slovenský futbalový zväz (SFZ), Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH), Slovenská basketbalová asociácia (SBA). Z načrtnutej systematiky vzťahov je viac ako zrejmé, že aj tieto národné asociácie sa pod vplyvom decentralizácie riadiacej štruktúry členia na ďalšie, teritoriálne vymedzené jednotky, no nielen na ne. Ich riadnymi členmi sa môžu stať taktiež zoskupenia samotných športových klubov, rozhodcov, trénerov či v posledných rokoch do popredia sa tlačiace asociácie zastrešujúce záujmy hráčov[8]. Treba zhodnotiť, že tieto decentralizované opatrenia a štruktrovanie riadiacich orgánov do menších celkov je viac ako prínosné. O týchto organizačných vzťahoch sa dozvieme najlepšie zo samotných dokumentov národných športových asociácií[9].

V hierarchii opísaných vzťahov stoja najvyššie prirodzene nadnárodné subjekty či organizácie, zastrešujúce jednotlivé športové odvetvia. Podstata ich existencie spočíva v zoskupení národných športových asociácií. Úvodom by som rád upozornil na zásadný kvalitatívny rozdiel jednotlivých týchto nadnárodných športových asociácií. Na jednej strane poznáme asociácie, ktoré jednoducho zastrešujú jednotlivé športové odvetvie ako napríklad futbal, hokej, basketbal, no na strane druhej sa o slovo hlásia kvalitatívne tak isto vymedzené organizácie, no s teritoriálnou podmienkou. Typickým príkladom je oblasť futbalu, kde sa pole pôsobnosti okrem iných delí medzi dva významné subjekty, a to the Union of European Football Associations (UEFA) a Fédération Internationale de Football Association (FIFA). Práve na príklade týchto dvoch spoznáme rozdiel a to teritoriálnu pôsobnosť ako kvalitatívny znak asociácie. Zatiaľ čo UEFA je nadnárodným subjektom zastrešujúcim jednotlivé európske národné futbalové zväzy - teda reprezentuje 53 národných asociácií európskych štátov,ktorých zoznam je verejne známy[10], FIFA - je organizácia celosvetová zastrešujúca a skladajúca sa z :

AFC - Ázijská futbalová konfederácia, CAF - Konfederácia Afrického futbalu, CONCACAF - Konfederácia futbalu Severnej, Strednej Ameriky a Karibiku, CONMEBOL – Konfederácia futbalových asociácií Južnej Ameriky, OFC - futbalovej konfederácie Oceánie, UEFA - Únia európskych futbalových asociácií.

Prirodzene, v závislosti vymedzenia pôsobnosti týchto organizácií sú organizované aj súťaže, ktoré majú tieto jednotlivé organizácie pod patronátom. Príkladom, súťaže organizované organizáciou UEFA majú logicky teritoriálny charakter, a preto sa v nich zúčastňujú iba európske futbalové tímy (Liga majstrov, Pohár UEFA, Majstrovstvá Európy, Pohár Intertoto ). Naproti tomu FIFA organizuje podujatia a súťaže bez ohľadu na teritoriálnu požiadavku (Turnaje Pánske : Majstrovstvá sveta vo futbale, Pohár konfederácií FIFA, FIFA Under - 20 Svetový pohár, FIFA U - 17 Svetový pohár, Majstrovstvá sveta klubov, Modré hviezdy / FIFA pohár mládeže, FIFA Majstrovstvá sveta vo Futsale, FIFA h majstrovstvá sveta v plážovom futbale. Turnaje žien : FIFA pohár ženského sveta FIFA Under - 20 majstrovstvá sveta , FIFA U- 17 majstrovstvá sveta )

Z uvedeného vyplýva nasledujúce členenie :


Nadnárodné športové organizácie – členenie :

a) s kvalitatívne vymedzenou pôsobnosťou vzhľadom na typ športu ktorý zastrešujú ( FIFA, Formula 1,)

a1) + teritoriálna pôsobnosť ( UEFA, EHF – European handball federation atď. )

b1) organizácie zamerané na organizovanie vybranej športovej súťaže s nadnárodným charakterom ( NBA, NHL, NFL, KHL)

Rád by som upozornil na zaujímavú skutočnosť a to na nevyhnutnú požiadavku, aby všetky pravidlá, ktoré boli, sú a budú vydávané organizáciou UEFA a ktoré budú pre členov tejto asociácie záväzné – boli v súlade s právom Európskej únie. Viacero rozsudkov z oblasti športového práva konštatovalo rozpor medzi pravidlami týchto a právom Európskej únie, no väčšina z nich bola druhým dychom vždy považovaná paradoxne za súladné s platným právom pod prizmou existencie legitímneho cieľa, ktorý tieto pravidlá porušujúce právo európskej únie obsahovali. Do toho zamiešajme spomenutú „špecifickosť športu“ a máme na stole dva legitimačné dôvody možnosti porušenia platného práva Európskej únie ( príkladom je zákaz „mulitiple ownership“, prípadne požadovanie výchovného v prípade Olivier Bernard vs. Olympique Lyonais, organizáciou FIFA uvedené do života „6+5 rule“ – je zjavne v rozpore s európskym právom, aj preto ho UEFA podľa vyjadrení nikdy nebude na európske súťaže aplikovať ). Prirodzene, každému - športových pomerov znalému čitateľovi je jasné, že tieto odchýlky od inak striktných požiadaviek dodržiavania práva Európskej únie sú potrebné a nevyhnutné pre potreby zachovania jedinečnosti športu a všetkých jeho špecifík.

Príspevok mal snahu načrtnúť stručnou, skrátenou formou systematiku organizácie jednotlivých športových odvetví. Na prvý pohľad sa tieto organizačné štruktúry môžu zdať jednoduché, no pri hlbšom skúmaní jednotlivých vzťahov, ktoré sa v nich vyskytujú prídeme k záveru, že opak je pravdou. Pokúsil som sa prezentovať aj akési systematické, komplexné zosumarizovanie týchto vzťahov formou jednotlivých stupňov samotnej organizácie športového odvetvia národnej či nadnárodnej úrovne, ako aj delenie nadnárodných asociácií na základe ich kvalitatívnych odlišností.

Po načrtnutí charakteristických vzťahov a organizačnej štruktúry jednotlivých športových odvetví či už na národnej, alebo nadnárodnej úrovni sa je na mieste zamyslieť nad tým, prostredníctvom čoho si tieto organizácie udržujú svoje vedúce ( monopolné ? ) postavenie a na základe akých aktov usmerňujú chod a organizáciu, fungovanie jednotlivých športových oblastí. S prihliadnutím na ešte neuvedené, nie je možné uvažovať o členstve jednotlivých športových klubov, ktorých forma býva najrôznejšia od občianskych združení až po jednotlivé druhy obchodných spoločností, v týchto národných organizáciách zastrešujúcich všetky tieto kluby ( napríklad Slovenský futbalový zväz, Slovenský zväz ľadového hokeja, Slovenská basketbalová asociácia atď. ) bez akejkoľvek nutnej, organizačnej formy riadenia, prameňov obsahujúcich ustanovenia vzájomných práv a povinností, sankcií za porušenie týchto pravidiel, či samotných podmienok členstva v týchto organizáciách. Táto „právna“ forma riadenia sa deje prostredníctvom prijímania aktov, ktoré zaväzujú všetkých členov týchto asociácií či združení.[11]

Vzhľadom na úvodom uvedené, podstata regulácie formou prijímania záväzných aktov ( inter partes ) bude rozoberaná v ďalšom, na tento príspevok nadväzujúcom príspevku. Príspevok bude mať za cieľ poskytnúť stručný prehľad, v akých oblastiach a aké konkrétne právomoci, oprávnenia či možnosti regulácie týchto vzťahov si tieto jednotlivé národné športové asociácie vymedzujú vo svojich organizačných aktoch. Pokúsim sa akosi začleniť jednotlivé právomoci do väčších, kvalitatívne spoločných skupín a tým porovnať jednotlivé, zmluvne ustanovené právomoci týchto národných športových asociácií.

Ak sa patrí, že koniec príspevku majúceho snahu podporiť akékoľvek polemiky či širšie odborné dišputy v oblasti športového práva, (pesimista by sa nechal počuť, že je to v oblasti práva "terra nullius" ) - by sa mal končiť športovým nádychom, tak sa pre zmenu ja nechám počuť : futbalový rozhodca ponechaním „výhody“ zakričí pokračuj, no keďže nám výhodu neponechal, dostali sme sa na jeho koniec, pričom jeho druhá časť – snáď – príde čoskoro.


[1] Forma vytvárania zisku subjektov súkromného práva cestou účasti v legitímne organizovanej športovej súťaži sa deje formou zisku z predaja vstupeniek, predaja vysielacích/televíznych práv, odmien za dosiahnutie určitého športového stupňa úspechu a pod.

[2] Práve tieto vykazujú špecifickosť vzhľadom na vzťahy v nich existujúce v porovnaní s kolektívnymi športmi, viď. Vyššie uvedený kvalitatívny rozbor.

[3] Príklad. „východoslovenský futbalový zväz“ ( VSFZ), „stredoslovenský futbalový zväz“ (SSFZ)

[4] Sú známe aj súťaže s teritoriálnym obmedzením ako podmienkou pôsobenia v tejto súťaži, ale aj súťaže, ktoré takouto podmienkou nedisponujú, resp. nezakladajú ju ako podmienku pôsobenia v predmetnej súťaži. Je zaujímavé, že kluby, ktoré do tejto teritoriálne vymedzenej oblasti nespadajú nenapádajú prostredníctvom súdov, že v tejto pôsobiť nemôžu a akceptujú stav hovoriaci o tejto podmienke zvlášť pod prizmou uvedomenia si faktu, že takáto športová súťaž je ekonomickou, hospodárskou súťažou, čo vo viacerých rozhodnutiach potvrdil aj Súdny dvor Európskej únie. Asi sa o slovo hlási tá povestná „špecifickosť športu“ a z nej plynúce, ospravedlniteľné obmedzenia pôsobenia jednotlivých subjektov v jednotlivých súťažiach.

[5] eng. “soccer“ – americký futbal, alebo rugby, nie futbal v európskom a celosvetovom ponímaní.

[6] Deje sa tak na základe § 51 Občianskeho zákonníka prípadne § 269 odseku 2 Obchodného zákonníka, najčastejšie formou tzv. „ zmluvy o výkone profesionálnej športovej činnosti“.

[7] http://www.lexforum.sk/317

[8] Treba povedať, že tieto sú vo svete bežnou súčasťou organizačných štruktúr jednotlivých športov (NHLPA – National Hockey League Players' Association), no v podmienkach Slovenskej republiky tieto nie sú až také časté.

[9] Napr. http://www.futbalsfz.sk/sfz/clenovia-sfz.html , http://www.szlh.sk/o-nas/zakladne-info

[10] http://www.uefa.com/memberassociations/index.html

[11] Treba upozorniť na fakt, že členstvo a zároveň povinnú viazanosť týmito aktmi nadobúdajú členovia tejto organizácie na zmluvnom základe, najčastejšie zmluvou / prehlásením o členstve v tejto organizácii / schválením vstupu klubu do tejto.


Názory k článku Systematika organizácie športového odvetvia : národná a nadnárodná úroveň:


Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím