lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (163)
Juraj Gyarfas (119)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Tomáš Klinka (27)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Martin Friedrich (12)
Branislav Gvozdiak (12)
Michal Krajčírovič (10)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (7)
Ľuboslav Sisák (7)
Peter Kotvan (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Maroš Hačko (4)
Monika Dubská (4)
Petr Kolman (4)
Ivan Bojna (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Peter Pethő (3)
Marián Porvažník (3)
Denisa Dulaková (3)
Jakub Jošt (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Josef Šilhán (3)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Maroš Macko (2)
Richard Macko (2)
Adam Glasnák (2)
Michal Hamar (2)
Zsolt Varga (2)
Anton Dulak (2)
Peter Varga (2)
Juraj Straňák (2)
Lukáš Peško (2)
Gabriel Volšík (2)
Tomáš Plško (2)
Roman Kopil (2)
Jozef Kleberc (2)
Martin Gedra (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Schmidt (2)
Ludmila Kucharova (2)
Peter Zeleňák (2)
Bob Matuška (2)
Andrej Kostroš (2)
Ladislav Pollák (2)
Dávid Tluščák (2)
Martin Serfozo (2)
Marek Maslák (2)
Jakub Mandelík (1)
Patrik Pupík (1)
Matej Gera (1)
Emil Vaňko (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Tomas Kovac (1)
Jakub Petráš (1)
Dušan Rostáš (1)
Ján Štiavnický (1)
Adam Pauček (1)
Pavol Mlej (1)
Juraj Vivoda (1)
Bystrik Bugan (1)
lukasmozola (1)
Zuzana Adamova (1)
Tomáš Ľalík (1)
Peter Marcin (1)
Viliam Vaňko (1)
Andrej Majerník (1)
Martin Svoboda (1)
Marcel Ružarovský (1)
Ivan Priadka (1)
Peter Kubina (1)
Matej Kurian (1)
Gabriel Závodský (1)
Dušan Marják (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Bohumil Havel (1)
Robert Vrablica (1)
Zuzana Kohútová (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Martin Hudec (1)
Tomáš Pavlo (1)
Tomas Pavelka (1)
Vladislav Pečík (1)
Radoslav Pálka (1)
Robert Šorl (1)
Katarína Dudíková (1)
Eduard Pekarovič (1)
Juraj Lukáč (1)
Ivan Kormaník (1)
Martin Galgoczy (1)
Natalia Janikova (1)
Michal Jediný (1)
Michal Ďubek (1)
lukas.kvokacka (1)
Vincent Lechman (1)
Marcel Jurko (1)
Lucia Berdisová (1)
Paula Demianova (1)
Igor Krist (1)
Michaela Vadkerti (1)
Matej Košalko (1)
jaroslav čollák (1)
Pavol Chrenko (1)
Nora Šajbidor (1)
Peter Janík (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Peter K (1)
Mikuláš Lévai (1)
Ivan Michalov (1)
Lucia Palková (1)
Michaela Stessl (1)
Pavel Lacko (1)
Zuzana Klincová (1)
Vladimir Trojak (1)
Patrik Patáč (1)
David Halenák (1)
Tomáš Demo (1)
Ján Pirč (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Jakub Stupka (1)
Martin Šrámek (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Petr Kavan (1)
Tibor Menyhért (1)
Martin Poloha (1)
Petr Novotný (1)
Martin Bránik (1)
Martin Estočák (1)
Petr Steiner (1)
Rastislav Skovajsa (1)
Roman Prochazka (1)
Tomáš Korman (1)
I. Stiglitz (1)
Dávid Kozák (1)
Ondrej Jurišta (1)
Jana Mitterpachova (1)
peter straka (1)
David Horváth (1)
Miriam Potočná (1)
Róbert Černák (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Čo s (ne)zákonným prevodom majetku obce?

Michal Hamar, 30. 08. 2011 v 12:12

V prvom rade by som chcel všetkých pozdraviť a poďakovať za zaujímavé články na tomto fóre, po prečítaní ktorých si musím uvedomiť, že aj po niekoľkých rokoch praxe som stále iba na začiatku „právnického poznania“.

Vzhľadom na to, že pracujem prevažne so správnym právom, môj príspevok bude smerovať niekde do tejto oblasti, zároveň by som ním chcel nadviazať na starší článok Rozkrádačka obecného majetku a čo s ňou.

V súčasnosti platné znenie zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v § 9a upravuje postup, ktorý musí obec dodržať pri prevode a prenájme obecného majetku. Ak použijeme jeden z vo verejnej správe často používaných pojmov, tými najtransparentnejšími spôsobmi nakladania sú obchodná verejná súťaž a dobrovoľná dražba, menej transparentným spôsobom je priamy predaj/prenájom a za najmenej transparentný možno považovať aplikáciu zákonom stanovených výnimiek z vyššie uvedených postupov. Následne podľa § 9b „(1) Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, 22b) dražbou22c) alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, 22d) okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa. (2) Žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa.“ Zákon teda stanovuje jasné pravidlá a hrozbu sankcie pre všetky samosprávy, ktoré napadne postupovať pri nakladaní s verejným majetkom nehospodárne.

Jednou z najrozšírenejších možností, ako nepostupovať tými transparentnejšími z vyššie uvedených spôsobov, je konkrétne nakladanie s majetkom subsumovať pod dôvody hodné osobitného zreteľa, pri ktorých iste každého napadne, že môžu zakryť veľa naozaj „osobitných“ prípadov. Prax však ukázala, že ak chce obec postupovať v súlade so zákonom a pritom aj efektívne, uvedená výnimka je naozaj potrebná a je aj veľmi často uplatňovaná.

Po bližšom pohľade na dikciu zákona by sme mohli ustanovenie § 9b formulovať napríklad aj takto negativisticky: ak dôjde k prevodu majetku obce, domáhať sa neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k prevedenému majetku

  1. nemožno, ak išlo o prevod na základe obchodnej verejnej súťaže, zároveň
  2. nemožno ani, ak išlo o prevod na základe dražby, rovnako
  3. nemožno ani vtedy, ak išlo o prevod priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu a napokon
  4. nemožno ani v tom prípade, ak išlo o niektorý z iných spôsobov prevodu, ktoré zákon pripúšťa.

Takže ak zákon „iný spôsob prevodu pripúšťa“ ak ide o pomerne široký pojem dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý je na výlučnom posúdení obecného zastupiteľstva („o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený“ - § 9a ods. 8 písm. e)), musí ísť skutočne o neobvyklý a inovatívny spôsob prevodu, ktorý by sa zastupiteľstvo rozhodlo použiť (nakoľko v zmysle zákona zastupiteľstvo schvaľuje aj spôsob prevodu nehnuteľného majetku a prevod pri priamom predaji), aby dalo občanovi možnosť obrátiť sa na súd. Uvádzaná možnosť domáhať sa súdnej ochrany by tak bola teoreticky využiteľná napr. v prípade, ak by prevod schválil starosta bez vedomia obecného zastupiteľstva, v tomto prípade by však asi nijaká správa katastra nepovolila vklad.

Samozrejme, nie je vylúčené, že samospráva skutočne bude postupovať tak, že obíde všetky uvádzané možnosti, pričom pre priamy prevod majetku konkrétnej osobe nebude existovať nijaká zákonná výnimka a tento nebude ani označený ako dôvod hodný osobitného zreteľa, čím skutočne umožní aplikáciu § 9b, čo si však viem len ťažko predstaviť aj v tej najrázovitejšej obci. Napriek nesporne pozitívnej snahe zákonodarcu tak dikcia zákona v praxi neposkytuje ani nemôže poskytnúť veľa možností pre domáhanie sa súdnej ochrany, čím na druhej strane minimalizuje množstvo šikanóznych žalôb.

Ak má niekto skúsenosti s konaním na súde podľa § 9b, budem vďačný za akékoľvek informácie.


Názory k článku Čo s (ne)zákonným prevodom majetku obce?:


  Juraj Gyarfas, 30. 08. 2011 v 14:20 - privítanie

Ďakujem za zaujímavý článok a som rád, že môžem privítať nového prispievateľa. K samotnej téme však neviem nič doplniť. Odkedy som písal o Rozkrádačke obecného majetku som nepočul o žiadnom konkrétnom prípade, kedy bola aktívna legitimácia podľa § 9b v praxi využitá. Aj keď určite by to bola dosť veľká zábava :-)

Budem preto tiež vďačný za akékoľvek praktické skúsenosti.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím