Autori:

V prvom rade by som chcel všetkých pozdraviť a poďakovať za zaujímavé články na tomto fóre, po prečítaní ktorých si musím uvedomiť, že aj po niekoľkých rokoch praxe som stále iba na začiatku „právnického poznania“.

Vzhľadom na to, že pracujem prevažne so správnym právom, môj príspevok bude smerovať niekde do tejto oblasti, zároveň by som ním chcel nadviazať na starší článok Rozkrádačka obecného majetku a čo s ňou.

V súčasnosti platné znenie zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v § 9a upravuje postup, ktorý musí obec dodržať pri prevode a prenájme obecného majetku. Ak použijeme jeden z vo verejnej správe často používaných pojmov, tými najtransparentnejšími spôsobmi nakladania sú obchodná verejná súťaž a dobrovoľná dražba, menej transparentným spôsobom je priamy predaj/prenájom a za najmenej transparentný možno považovať aplikáciu zákonom stanovených výnimiek z vyššie uvedených postupov. Následne podľa § 9b „(1) Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, 22b) dražbou22c) alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, 22d) okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa. (2) Žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa.“ Zákon teda stanovuje jasné pravidlá a hrozbu sankcie pre všetky samosprávy, ktoré napadne postupovať pri nakladaní s verejným majetkom nehospodárne.

Jednou z najrozšírenejších možností, ako nepostupovať tými transparentnejšími z vyššie uvedených spôsobov, je konkrétne nakladanie s majetkom subsumovať pod dôvody hodné osobitného zreteľa, pri ktorých iste každého napadne, že môžu zakryť veľa naozaj „osobitných“ prípadov. Prax však ukázala, že ak chce obec postupovať v súlade so zákonom a pritom aj efektívne, uvedená výnimka je naozaj potrebná a je aj veľmi často uplatňovaná.

Po bližšom pohľade na dikciu zákona by sme mohli ustanovenie § 9b formulovať napríklad aj takto negativisticky: ak dôjde k prevodu majetku obce, domáhať sa neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k prevedenému majetku

Takže ak zákon „iný spôsob prevodu pripúšťa“ ak ide o pomerne široký pojem dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý je na výlučnom posúdení obecného zastupiteľstva („o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený“ - § 9a ods. 8 písm. e)), musí ísť skutočne o neobvyklý a inovatívny spôsob prevodu, ktorý by sa zastupiteľstvo rozhodlo použiť (nakoľko v zmysle zákona zastupiteľstvo schvaľuje aj spôsob prevodu nehnuteľného majetku a prevod pri priamom predaji), aby dalo občanovi možnosť obrátiť sa na súd. Uvádzaná možnosť domáhať sa súdnej ochrany by tak bola teoreticky využiteľná napr. v prípade, ak by prevod schválil starosta bez vedomia obecného zastupiteľstva, v tomto prípade by však asi nijaká správa katastra nepovolila vklad.

Samozrejme, nie je vylúčené, že samospráva skutočne bude postupovať tak, že obíde všetky uvádzané možnosti, pričom pre priamy prevod majetku konkrétnej osobe nebude existovať nijaká zákonná výnimka a tento nebude ani označený ako dôvod hodný osobitného zreteľa, čím skutočne umožní aplikáciu § 9b, čo si však viem len ťažko predstaviť aj v tej najrázovitejšej obci. Napriek nesporne pozitívnej snahe zákonodarcu tak dikcia zákona v praxi neposkytuje ani nemôže poskytnúť veľa možností pre domáhanie sa súdnej ochrany, čím na druhej strane minimalizuje množstvo šikanóznych žalôb.

Ak má niekto skúsenosti s konaním na súde podľa § 9b, budem vďačný za akékoľvek informácie.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím