lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (163)
Juraj Gyarfas (119)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (45)
Tomáš Klinka (27)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Martin Friedrich (10)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Krajčírovič (9)
Ľuboslav Sisák (7)
Michal Novotný (7)
Ondrej Halama (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Peter Kotvan (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Ivan Bojna (4)
Petr Kolman (4)
Maroš Hačko (4)
Monika Dubská (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Natália Ľalíková (4)
Adam Valček (3)
Marián Porvažník (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Denisa Dulaková (3)
Josef Šilhán (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Peter Pethő (3)
Tomáš Plško (2)
Adam Glasnák (2)
Juraj Straňák (2)
Dávid Tluščák (2)
Zsolt Varga (2)
Jozef Kleberc (2)
Peter Zeleňák (2)
Andrej Kostroš (2)
Marek Maslák (2)
Maroš Macko (2)
Jiří Remeš (2)
Martin Serfozo (2)
Peter Varga (2)
Roman Kopil (2)
Juraj Schmidt (2)
Gabriel Volšík (2)
Martin Gedra (2)
Bob Matuška (2)
Richard Macko (2)
Lukáš Peško (2)
Michal Hamar (2)
Ludmila Kucharova (2)
Ladislav Pollák (2)
Anton Dulak (2)
Marcel Ružarovský (1)
Nora Šajbidor (1)
lukasmozola (1)
Peter Kubina (1)
Lucia Berdisová (1)
Matej Kurian (1)
Andrej Majerník (1)
Tomas Pavelka (1)
Martin Šrámek (1)
Igor Krist (1)
Ján Pirč (1)
Miriam Potočná (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Vladimir Trojak (1)
Michaela Stessl (1)
Ivan Michalov (1)
Peter Marcin (1)
Dušan Marják (1)
Natalia Janikova (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Patrik Pupík (1)
Dušan Rostáš (1)
Mikuláš Lévai (1)
Tomáš Korman (1)
Katarína Dudíková (1)
Pavol Chrenko (1)
Emil Vaňko (1)
Michaela Vadkerti (1)
Ivan Kormaník (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Ján Štiavnický (1)
Ivan Priadka (1)
Róbert Černák (1)
David Horváth (1)
Petr Kavan (1)
Ondrej Jurišta (1)
Martin Hudec (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Lucia Palková (1)
Zuzana Kohútová (1)
Vincent Lechman (1)
Bohumil Havel (1)
Martin Estočák (1)
Jana Mitterpachova (1)
lukas.kvokacka (1)
jaroslav čollák (1)
Martin Bránik (1)
Martin Poloha (1)
Robert Vrablica (1)
Tibor Menyhért (1)
Zuzana Adamova (1)
Pavel Lacko (1)
Gabriel Závodský (1)
Paula Demianova (1)
Nina Gaisbacherova (1)
David Halenák (1)
Matej Košalko (1)
Martin Svoboda (1)
Jakub Mandelík (1)
Petr Novotný (1)
Pavol Mlej (1)
Peter Janík (1)
Tomáš Pavlo (1)
Michal Jediný (1)
Matej Gera (1)
Peter K (1)
Eduard Pekarovič (1)
Michal Ďubek (1)
peter straka (1)
Juraj Lukáč (1)
Tomas Kovac (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Zuzana Klincová (1)
Adam Pauček (1)
Roman Prochazka (1)
Patrik Patáč (1)
Dávid Kozák (1)
Radoslav Pálka (1)
Rastislav Skovajsa (1)
Tomáš Ľalík (1)
Marcel Jurko (1)
Tomáš Demo (1)
Viliam Vaňko (1)
Robert Šorl (1)
I. Stiglitz (1)
Petr Steiner (1)
Martin Galgoczy (1)
Bystrik Bugan (1)
Vladislav Pečík (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Čo s (ne)zákonným prevodom majetku obce?

Michal Hamar, 30. 08. 2011 v 12:12

V prvom rade by som chcel všetkých pozdraviť a poďakovať za zaujímavé články na tomto fóre, po prečítaní ktorých si musím uvedomiť, že aj po niekoľkých rokoch praxe som stále iba na začiatku „právnického poznania“.

Vzhľadom na to, že pracujem prevažne so správnym právom, môj príspevok bude smerovať niekde do tejto oblasti, zároveň by som ním chcel nadviazať na starší článok Rozkrádačka obecného majetku a čo s ňou.

V súčasnosti platné znenie zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v § 9a upravuje postup, ktorý musí obec dodržať pri prevode a prenájme obecného majetku. Ak použijeme jeden z vo verejnej správe často používaných pojmov, tými najtransparentnejšími spôsobmi nakladania sú obchodná verejná súťaž a dobrovoľná dražba, menej transparentným spôsobom je priamy predaj/prenájom a za najmenej transparentný možno považovať aplikáciu zákonom stanovených výnimiek z vyššie uvedených postupov. Následne podľa § 9b „(1) Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, 22b) dražbou22c) alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, 22d) okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa. (2) Žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa.“ Zákon teda stanovuje jasné pravidlá a hrozbu sankcie pre všetky samosprávy, ktoré napadne postupovať pri nakladaní s verejným majetkom nehospodárne.

Jednou z najrozšírenejších možností, ako nepostupovať tými transparentnejšími z vyššie uvedených spôsobov, je konkrétne nakladanie s majetkom subsumovať pod dôvody hodné osobitného zreteľa, pri ktorých iste každého napadne, že môžu zakryť veľa naozaj „osobitných“ prípadov. Prax však ukázala, že ak chce obec postupovať v súlade so zákonom a pritom aj efektívne, uvedená výnimka je naozaj potrebná a je aj veľmi často uplatňovaná.

Po bližšom pohľade na dikciu zákona by sme mohli ustanovenie § 9b formulovať napríklad aj takto negativisticky: ak dôjde k prevodu majetku obce, domáhať sa neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k prevedenému majetku

  1. nemožno, ak išlo o prevod na základe obchodnej verejnej súťaže, zároveň
  2. nemožno ani, ak išlo o prevod na základe dražby, rovnako
  3. nemožno ani vtedy, ak išlo o prevod priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu a napokon
  4. nemožno ani v tom prípade, ak išlo o niektorý z iných spôsobov prevodu, ktoré zákon pripúšťa.

Takže ak zákon „iný spôsob prevodu pripúšťa“ ak ide o pomerne široký pojem dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý je na výlučnom posúdení obecného zastupiteľstva („o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený“ - § 9a ods. 8 písm. e)), musí ísť skutočne o neobvyklý a inovatívny spôsob prevodu, ktorý by sa zastupiteľstvo rozhodlo použiť (nakoľko v zmysle zákona zastupiteľstvo schvaľuje aj spôsob prevodu nehnuteľného majetku a prevod pri priamom predaji), aby dalo občanovi možnosť obrátiť sa na súd. Uvádzaná možnosť domáhať sa súdnej ochrany by tak bola teoreticky využiteľná napr. v prípade, ak by prevod schválil starosta bez vedomia obecného zastupiteľstva, v tomto prípade by však asi nijaká správa katastra nepovolila vklad.

Samozrejme, nie je vylúčené, že samospráva skutočne bude postupovať tak, že obíde všetky uvádzané možnosti, pričom pre priamy prevod majetku konkrétnej osobe nebude existovať nijaká zákonná výnimka a tento nebude ani označený ako dôvod hodný osobitného zreteľa, čím skutočne umožní aplikáciu § 9b, čo si však viem len ťažko predstaviť aj v tej najrázovitejšej obci. Napriek nesporne pozitívnej snahe zákonodarcu tak dikcia zákona v praxi neposkytuje ani nemôže poskytnúť veľa možností pre domáhanie sa súdnej ochrany, čím na druhej strane minimalizuje množstvo šikanóznych žalôb.

Ak má niekto skúsenosti s konaním na súde podľa § 9b, budem vďačný za akékoľvek informácie.


Názory k článku Čo s (ne)zákonným prevodom majetku obce?:


  Juraj Gyarfas, 30. 08. 2011 v 14:20 - privítanie

Ďakujem za zaujímavý článok a som rád, že môžem privítať nového prispievateľa. K samotnej téme však neviem nič doplniť. Odkedy som písal o Rozkrádačke obecného majetku som nepočul o žiadnom konkrétnom prípade, kedy bola aktívna legitimácia podľa § 9b v praxi využitá. Aj keď určite by to bola dosť veľká zábava :-)

Budem preto tiež vďačný za akékoľvek praktické skúsenosti.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím