lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (17)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Pavol Szabo (4)
Lexforum (4)
Monika Dubská (4)
Robert Goral (4)
Radovan Pala (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Kolesár (3)
Michal Krajčírovič (3)
Jakub Jošt (3)
Denisa Dulaková (3)
Maroš Hačko (3)
Josef Šilhán (3)
Ivan Bojna (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Juraj Schmidt (2)
Marián Porvažník (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Gedra (2)
Roman Kopil (2)
Ladislav Hrabčák (2)
Michal Hamar (2)
Dávid Tluščák (2)
Maroš Macko (2)
Jiří Remeš (2)
Lukáš Peško (2)
Zsolt Varga (2)
Bob Matuška (2)
Anton Dulak (2)
Ludmila Kucharova (2)
Jozef Kleberc (2)
Martin Serfozo (2)
Peter Varga (2)
Martin Šrámek (1)
Roman Prochazka (1)
Vladislav Pečík (1)
Peter Marcin (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Svoboda (1)
Paula Demianova (1)
Marcel Jurko (1)
Tomas Kovac (1)
Radoslav Pálka (1)
Zuzana Adamova (1)
Marek Maslák (1)
Vincent Lechman (1)
Nora Šajbidor (1)
Ján Pirč (1)
peter straka (1)
Peter Kubina (1)
Dušan Rostáš (1)
David Halenák (1)
Gabriel Závodský (1)
Tibor Menyhért (1)
Pavel Lacko (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Bystrik Bugan (1)
Tomáš Demo (1)
David Horváth (1)
Lucia Berdisová (1)
Matej Gera (1)
Róbert Černák (1)
Martin Hudec (1)
Petr Kavan (1)
Emil Vaňko (1)
Michal Ďubek (1)
Petr Steiner (1)
Juraj Lukáč (1)
Matej Kurian (1)
Miriam Potočná (1)
Martin Galgoczy (1)
Peter Janík (1)
Jana Mitterpachova (1)
Zuzana Bukvisova (1)
lukasmozola (1)
lukas.kvokacka (1)
Viliam Vaňko (1)
Zuzana Kohútová (1)
Dušan Marják (1)
Ladislav Pollák (1)
Katarína Dudíková (1)
Ondrej Jurišta (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Estočák (1)
Matej Košalko (1)
Igor Krist (1)
Ivan Kormaník (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Bohumil Havel (1)
Ivan Michalov (1)
Natalia Janikova (1)
Robert Šorl (1)
Robert Vrablica (1)
I. Stiglitz (1)
Peter K (1)
Gabriel Volšík (1)
Ondrej Halama (1)
Pavol Mlej (1)
Lucia Palková (1)
Nina Gaisbacherova (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Náhrada trov v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti

Juraj Gyarfas, 12. 06. 2011 v 20:48

Už sa vám niekedy stalo, že po náročnom spore o určenie vlastníctva k pozemku, ktorý klientovi spôsobil obrovské ťažkosti (čo už je pre firmu v oblastí realít väčší problém ako žaloba spochybňujúca vlastníctvo k pozemku a to bez ohľadu na silu argumentov) vám súd priznal zanedbateľnú náhradu trov konania počítanú ako keby nebolo možné vyjadriť hodnotu veci [ § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej vyhlášky]? Tiež vám to pripadalo nespravodlivé a nesprávne? Prečo by nebolo možné vyjadriť hodnotu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti?

Ak áno, rád by som upozornil na nedávne rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 538/10.

Ústavný súd rozhodoval o sťažnosti advokáta, ktorému sa nepozdávala výška odmeny. Judikoval, že "i v případě žaloby na určení existence právního vztahu k nemovitosti je nutno při výpočtu náhrady nákladů řízení advokáta podle advokátního tarifu vycházet z hodnoty této nemovitosti, nikoliv z toho, že předmětem sporu je věc penězi neocenitelná, resp. zjistitelná jen se značnými obtížemi. Na překážku není, že v soudním řízení hodnota věci zjišťována nebyla."

Myslím si, že tento postup je spravodlivý a správny. Pokiaľ sa nepodarí presvedčiť súdy, že šikanózna žaloba je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi ( § 424 OZ), ostane náhrada trov konania zväčša jediným "odškodnením" ktoré žalovaný od žalobcu dostane. Žaloba o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti je zároveň proti akémukoľvek podnikateľovi veľmi silnou zbraňou, pretože v nadväznosti na poznámku v katastri výrazne znižuje likviditu pozemku a vyvoláva dosť veľké zdesenie na tvári financujúcich bánk a zahraničných manažérov. Je preto podľa mňa správne, aby náhrada trov konania reflektovala hodnotu, ktorú pozemok v skutočnosti má.


Názory k článku Náhrada trov v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti:


  Tomáš Klinka, 13. 06. 2011 v 08:23 - áno, ale

Viem, že tvoja úvaha smeruje inam a v podstate s ňou súhlasím (až na argument o podnikateľovi a zníženej likvidite - táto ujma by sa nemusela nutne kompenzovať práve náhradou trov a navyše žalovanými v týchto sporoch nebývajú len podnikatelia). Chcel by som skôr poukázať na pragmatickú stránku veci pred ústavným súdom: dotyčný advokát bol žalobkyni ustanovený a žalobkyňa v konečnom dôsledku nebola úspešná - ak sa nemýlim, v SR by sa v tomto prípade uplatnila tretia hlava vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (paušálna odmena 200 eur s možným navýšením o 100%, ak ide o mimoriadne náročnú/zložitú vec). Každopádne nešlo o priznanie náhrady trov konania na základe zásady úspechu v spore, ale o vyúčtovanie trov vo vzťahu k štátu. Preto mi osobne priznanie trov v plnej výške (z hodnoty nehnuteľností) nesedí - trovy totiž nezaťažujú šikanujúceho žalobcu, ale štát a to bez ohľadu na neúspech zastupovaného účastníka. S týmto typom zastupovania však nemám osobné skúsenosti, rád sa preto nechám poučiť.

  Peter Pethő, 16. 06. 2011 v 14:33 - určite áno, ale sám NSSR dokumentuje, že nevie, čo robí pravá a ľavá ruka

Veľmi dobre poznám ten pocit, keď po vyhratom spore, v ktorom veľkú nadnárodnú firmu žaloval lokálny "podnikateľ" o určenie vlastníctva na základe pochybných argumentov, resp. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, hľadáš podporu v judikatúre NSSR a súdov nižšieho stupňa, aby si klientovi aspoň trochu "pofúkal boľačky" a vylepšil náladu po minimálne 6 rokoch naťahovačiek.

Pre zaujímavosť uvádzam demonštratívny výpočet rozhodnutí NSSR (rešerš som robil cca v septembri minulého roku), v ktorých priznal náhradu trov konania podľa
(i) skutočnej hodnoty veci: 2 Cdo 202/2007, 2 M Cdo 15/2007, 2 Cdo 259/2008, 2 Cdo 271/2007, 5 Cdo 55/2009, 2 Cdo 46/2008, 5 Cdo 188/2008, 5 Cdo 194/2008, 3 Cdo 100/2009; a

(ii) paušálu: 2 Cdo 8/2008, 5 Cdo 134/2008, 3 Cdo 164/2008, 2 Cdo 78/2009, 5 Cdo 278/2008, 3 Cdo 146/2009, 3 Cdo 65/2009, 2 Cdo 65/2008.

Z uvedeného je na prvý pohľad zrejmé, že ani v rámci jedného senátu NSSR nepanuje zhoda, či to riešiť cez paušál alebo hodnotu predmetu sporu. Pokiaľ viem, tak NSSR sa iba v jedinom rozhodnutí (2 Cdo 65/2008) aspoň trochu vysporiadal s tým, že prečo dáva paušál a nie skutočnú hodnotu veci: "Dovolací súd vychádzal zo zistenia, že v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zákonná úprava, pokiaľ ide o vyrubenie súdneho poplatku za návrh, upustila od jeho určenia podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov […] percentuálnou sadzbou zo základu, ktorým bola hodnota nehnuteľnosti, a počnúc od 1.7.2007 stanovila súdny poplatok za predmetný návrh pevnou sumou podľa písmena b/ danej položky sadzobníka (viď spoločná poznámka č. 1 k položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov v znení pred a po novele zákona o súdnych poplatkoch č. 273/2007 Z.z.). Konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je preto z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku bez ohľadu na hodnotu nehnuteľnosti, ku ktorej sa má určiť vlastnícke právo. Podľa názoru dovolacieho súdu aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb treba aplikovať rovnaký princíp a pri stanovení základu tarifnej odmeny treba vychádzať zo sadzby stanovenej pre spory s neoceniteľnou hodnotou veci ( § 11 ods. 1 vyhlášky)."

Rozhodovacia prax súdov nižšieho stupňa je ešte "bohatšia", to mi môžete veriť. :) Dúfam, že jedného dňa aj sudcovia precitnú do reality a uvedomia si, že v týchto sporoch spravidla nejde o 5,- Kčs a sú často prostriedkom vydierania veľkých firiem...

  Juraj Gyarfas, 16. 06. 2011 v 19:23 - Ad: P.P.

Ďakujem, toto je skvelé. Nikdy som k tomu taký podrobný rešerš nerobil, toto je veľmi užitočné

  Juraj Gyarfas, 06. 11. 2012 v 18:19 - konečne Ústavný súd

I. ÚS 119/2012

"14. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou občianskeho súdneho konania. Otázka náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu len vtedy, pokiaľ by v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu zo strany všeobecného súdu bol obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny rozpor s princípom spravodlivosti (napr. v dôsledku prepiateho formalizmu), či celkom nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia. Takýto postup všeobecného súdu nemôže byť tolerovaný, lebo predstavuje v konečnom dôsledku zásah do základného práva účastníka obsiahnutého aj v označených článkoch sťažovateľom, ktorých porušenie namieta.

15. Z ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu iba v prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami [ § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.].

16. Z uvedeného gramatického, logického a systematického posúdenia citovaných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný, a kedy nie je. Preto nie je možné vychádzať z názoru, že daná situácia nie je právom regulovaná a že vždy, keď je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej odmeny podobne, ako je to pri vyrubovaní súdneho poplatku za určovací návrh na začatie konania podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Inými slovami, explicitná úprava § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vylučuje použitie § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky a rovnako aj príslušných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch.

17. Predmetom sporu v danej veci bolo určenie vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu, ktoré bolo oceniteľné peniazmi, v dôsledku čoho krajský súd pri priznávaní náhrady trov konania nemohol vychádzať z tarifnej odmeny stanovenej v § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ale z tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 2 cit. vyhlášky.

18. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 listiny. Ak krajský súd náhradu nákladov v správnej výške určenej podľa príslušnej právnej normy sťažovateľovi nepriznal, odoprel mu ochranu označených práv zakotvených v našom ústavnom poriadku.

19. Ústavný súd preto dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím krajského súdu bolo porušené nielen základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 37 ods. 2 listiny, ale aj jeho základné právo na vlastníctvo podľa čl. 20 ústavy a právo na majetok podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu.

20. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal.

21. V záujme ochrany ústavou garantovaného základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 37 ods. 2 listiny, ako aj základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ústavy a práva na majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu k dohovoru, ktoré boli u sťažovateľa porušené, ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou krajského súdu bude v ďalšom priebehu odvolacieho konania znova posúdiť a rozhodnúť o náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania takým spôsobom, ktorý bude ústavne konformný a bude v súlade s právnym názorom ústavného súdu vysloveným v tomto náleze.
"

  Juraj Gyarfas, 24. 05. 2013 v 17:18 - NS ČR

"Jestliže bylo o náhradě nákladů řízení rozhodnuto, nelze se domáhat úhrady dalších nákladů, které účastník vynaložil na své zastoupení advokátem v daném řízení, a to ani z titulu odpovědnosti za škodu."

podle rozsudku Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 23 Cdo 1773/2011, ze dne 19. 3. 2013



  Juraj Gyarfas, 02. 07. 2013 v 11:26 - novela advokátskej tarify

184/2013 Z.z.: "V § 10 ods. 2 sa slovo „a“ nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.“."

  Juraj Gyarfas, 06. 08. 2014 v 15:42 - trovy v prípade konania o určení platnosti zmluvy

"Ak je predmetom konania žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok podľa ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, pre účely určenia výšky súdneho poplatku i pre účely určenia výšky náhrady trov konania ide o konanie, ktorého predmet nemožno oceniť peniazmi.

Pri výpočte výšky náhrady trov konania, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia, je potrebné aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení zmien a doplnkov o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
"

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MObdoV/3/2012 z 30. mája 2013; Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, 7/2014)

  Juraj Gyarfas, 07. 05. 2015 v 16:53 - NSSR

"Konanie o žalobe o určenie pravosti, výšky či poradia pohľadávky konkurzného veriteľa (incidenčná žaloba), popretej v konkurznom konaní, je z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo žaloby určovacím sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie pravosti ktorej je predmetom konania. Aj z hľadiska určenia tarifnej odmeny za úkony právnej služby treba vychádzať z rovnakého princípu."

NS SR 5 Obo 48/2014, ZSP 2/2015

  Juraj Gyarfas, 15. 05. 2015 v 09:38 - ÚS SR

"Predmetom sporu vo veci sťažovateliek bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (ako to vyplýva z petitu žaloby sťažovateliek, ako aj z výroku rozsudku okresného súdu). Je síce pravdou, že rozhodnutie o podanej žalobe záviselo od posúdenia predbežnej otázky, ktorou bola platnosť kúpnej zmluvy, avšak to nič na predmete konania nemôže zmeniť. Preto sa právny názor vyslovený ústavným súdom v náleze č. k. I. ÚS 119/2012-24 zo 16. mája 2012 nepochybne vzťahuje aj na prípad sťažovateliek; ústavný súd nevidí dôvod, pre ktorý by sa mal od tohto názoru odchýliť.

Vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo oceniteľné peniazmi, v dôsledku čoho krajský súd pri priznávaní náhrady trov konania nemohol vychádzať z tarifnej odmeny ustanovenej v § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej tarify, ale bol povinný na vec aplikovať § 10 ods. 2 advokátskej tarify.

Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu. Ak krajský súd náhradu nákladov v správnej výške určenej podľa príslušnej právnej normy sťažovateľkám nepriznal, odoprel im ochranu označených práv zakotvených v ústavnom poriadku.

Vo vzťahu k základnému právu na vlastníctvo a právu na majetok považuje ústavný súd za potrebné uviesť aj to, že účastníkovi občianskeho súdneho konania svedčí vždy legitímna nádej na náhradu trov konania, pokiaľ sú splnené zákonné predpoklady na ich priznanie, a to vo výške vyplývajúcej z právnych predpisov. Takáto legitímna nádej požíva ochranu ako majetok v zmysle čl. 1 dodatkového protokolu, resp. čl. 20 ústavy.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že uznesením krajského súdu č. k. 10 Co 124/2013-74 zo 6. júna 2013 bolo porušené nielen základné právo sťažovateliek na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale aj ich základné právo na vlastníctvo podľa čl. 20 ústavy a právo na majetok podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu.
"

II. ÚS 583/2013

  Juraj Gyarfas, 14. 10. 2015 v 10:12 - tarifná hodnota v určovacích sporoch

"Pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj v prípadoch určenia vlastníckeho práva k takejto veci.

Nie je možné vychádzať z názoru, že vždy, keď je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej odmeny podobne, ako to je pri vyrubovaní súdneho poplatku za určovací návrh podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
"

(nález Ústavného súdu SR z 18. marca 2015, sp. z n. II. ÚS 478/2014-28)

  Juraj Gyarfas, 29. 02. 2016 v 17:33 - určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok

"Hodnota veci pri určení, že zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná, nie je nominálna hodnota postupovaných pohľadávok, ani cena za ktorú správca konkurznej podstaty predal tieto pohľadávky žalovanému, ani hodnota pohľadávky úpdacu podľa znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované znalcami v konkurznej veci. V konkrétnom prípade vyčíslenia trov dovolacieho konania si žalovaný nemôže určiť základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa tarifnej hodnoty práva (hodnoty postúpených pohľadávok), ale základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby (výpočtový základ v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z.), keďže predmetom konania je určovacia žaloba, pri ktorej nie je možné vyjadriť hodnotu práva v peniazoch."

NS SR, sp. zn. 1 Obdo V 43/2011, ZSP 1/2016

  Juraj Gyarfas, 25. 08. 2016 v 16:16 - ÚS SR

"Pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný, a kedy nie je. Preto nie je možné vychádzať z názoru, že daná situácia nie je právom regulovaná a že vždy, keď je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej odmeny."

ÚS SR, III. ÚS 634/2015

  Martin Friedrich, 20. 09. 2016 v 11:00 - ÚS SR - konanie o neplatnosť zmluvy o pôžičke nie je pre účely trov peniazmi oceniteľné

"Vychádzajúc z uvedeného a s prihliadnutím na právnu úpravu vzťahujúcu sa na posudzovanú vec a ustálenú prax všeobecných súdov a ústavného súdu, je potrebné vychádzať z toho, že v prípade určenia neplatnosti právneho úkonu  v danom prípade neplatnosti zmluvy  ide o právo (právnu možnosť hmotnoprávneho i procesného charakteru), t. j. o taký predmet, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch ( § 11 ods. 1 vyhlášky).
Predmetom konania v sťažnosťou napadnutej veci bolo posúdenie, či preskúmavaný právny úkon – zmluva – bol urobený v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi.

Neprichodí teda ústavnému súdu súhlasiť s napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu v časti výroku o náhrade trov dovolacieho konania, keďže v posudzovanej veci bolo s ohľadom na ustálenú prax súdov pri výpočte trov konania v sporoch o určenie neplatnosti právneho úkonu  neplatnosti zmluvy  vychádzať z dikcie ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky, a teda základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby považovať jednu trinástinu výpočtového základu.
Uvedené pochybenie napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu v časti výroku o náhrade trov dovolacieho konania v konečnom dôsledku uznala i samotná predsedníčka najvyššieho súdu (bod 5)."

ÚS SR I. ÚS 320/2015-27

Je zaujímavé, že ústavný súd poukazoval na "ustálenú súdnu prax" (na ktorú konkrétne sa z nálezu nedozvieme), avšak úplne pozabudol na svoju súdnu prax, ktorá hovorí o úplnom opaku (viď Jurajove posty).

  Juraj Gyarfas, 21. 01. 2017 v 18:55 - ÚS SR k trovám pri určovacích žalobách

"Na určenie trov právneho zastúpenia v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, možno podľa ústavného súdu ústavne udržateľným spôsobom aplikovať aj právny záver vyslovený v judikatúre najvyššieho súdu, že v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu je predmet konania neoceniteľný peniazmi, preto tarifnú hodnotu veci v takomto konaní je potrebné určiť podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z."

ÚS SR, II. ÚS 650/2016

"Keďže priamym predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bola budúca kúpna zmluva - budúci právny úkon, a nie predmet kúpy alebo kúpna cena ako taká, podľa názoru ústavného sudu nemožno postup, v rámci ktorého súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania základnú sadzbu tarifnej odmeny právneho zástupcu sťažovateľky za ním poskytnuté úkony právnej pomoci, resp. služby neodvodil priamo od budúcej kúpnej ceny považovať za ústavne nekonformný."

ÚS SR, III. ÚS 550/2016

  Juraj Gyarfas, 12. 09. 2017 v 11:27 - ÚS SR k náhrade trov v konaní o určenie neplatnosti zmluvy

"Nie je možné vychádzať z názoru, že vždy, keď je predmetom konania určenie neplatnosti zmluvy, nemožno tento predmet peniazmi oceniť. Je teda potrebné v každom konkrétnom prípade skúmať, či možno predmet právneho úkonu oceniť a v závislosti na tom stanoviť aj výšku náhrady trov konania."

ÚS SR, I. ÚS 176/2017

  Elena Szabóová, 14. 02. 2018 v 11:44 - Náhrada trov konania pri negatórnej žalobe

Účelom negatórnej žaloby ( § 80 písm. b/ O.s.p.) je ochrana existujúcich práv vlastníka alebo oprávneného držiteľa veci voči neoprávneným zásahom zo strany iných subjektov. Rozhodnutie o takomto návrhu neustanovuje nič o právnom vzťahu či práve k danej veci (tu pozemkom, ktoré boli predmetom zmluvy o podnájme i dohody o vyčlenení pozemkov). Jeho predmetom je posúdenie zákonnosti a oprávnenosti namietaného zásahu do existujúcich práv a uloženie povinnosti zdržať sa ho. Je to práve tento zásah, ktorý je vlastným predmetom sporu, a teda nesie „hodnotu" rozhodnú pre výpočet či už súdneho poplatku, alebo odmeny advokáta. Zásah ako taký však nie je oceniteľný v peniazoch. Preto základnú sadzbu tarifnej odmeny treba určiť podľa § 13 ods. 6 vyhl. č. 163/2002 Z.z. a § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 8/2009)


http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-procesne-pravo/trovy-konania/zakladna-sadzba-tarifnej-odmeny-pri-negatornej-zalobe.html

  Juraj Gyarfas, 16. 02. 2018 v 14:35 - ÚS SR k pomernému úspechu

"Percentuálne vyjadrenie pomeru úspechu účastníka konania na predmete sporu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nemožno automaticky stotožňovať s percentuálnym vyjadrením konkrétnej výšky priznaného nároku."

ÚS SR, I. ÚS 457/2017

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím