Autori:

O regulovanom nájomnom v reštituovaných bytoch už na tomto blogu písal Juraj A. (tu) a niektorí čitatelia sa na túto otázku pýtali súkromne.

Preto by som rád upozornil na Návrh zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov a Návrh zákona o rozsahu, podmienkach a spôsobe financovania obstarania náhradných nájomných bytov a vymedzení ich charakteristiky, ktoré Ministerstvo hospodárstva a výstavby predložilo do medzirezortného pripomienkového konania a ktorý má ambíciu tento problém (konečne) riešiť.

Základná filozofia návrhu je, že bremeno sociálnej politiky štátu vo vzťahu k nájomcom s regulovaným nájmom už nebudú niesť vlastníci, ale štát a obce. A konkrétnejšie by to malo vyzerať nasledovne.

Ukončenie nájmov a zvýšenie nájomného

Prenajímateľ bude mať právo vypovedať nájom reštituovaných bytov bez uvedenia dôvodu, pričom výpovedná lehota uplynie k 31. decembru 2012 ( § 3 ods. 1 zákona o ukončení).

Okrem toho môže prenajímateľ jednostranne zvýšiť nájomné a to raz ročne k 1. júlu vždy o 20% ( § 4).

Nájomcovia sa potom rozdelia na dve skupiny - tých, ktorí majú nárok na bytovú náhradu a tých, ktorí nárok nemajú. Nárok na bytovú náhradu majú tí, ktorí sa nachádzajú v materiálnej bytovej núdzi a ktorí požiadali o bytovú náhradu.

Podmienka prvá - žiadosť

Predkladateľ v Dôvodovej správe uvádza, že v prípade nájomcov môže ísť "o osoby staršie a zdravotne postihnuté, ktoré nemusia byť dostatočne informované a vedomé si svojich práv". Preto navrhuje, aby prenajímateľ musel kópiu výpovede doručiť aj obci ( § 3 ods. 5). Ďalšie kroky obce mi však nie sú celkom jasné. Podľa § 3 ods. 5 je kópia výpovede už podnetom pre začatie konania podľa § 8 (teda ekvivalentná žiadosti). Zároveň však z § 9 ods. 1 písm. b) implicitne vyplýva, že po doručení kópie obec zašle podnet na základe ktorého má nájomca doručiť žiadosť. V Dôvodovej správe sa pre zmenu píše, že žiadateľ nemusí duplicitne zasielať žiadosť, ak obec už začala konanie. Táto otázka je teda nejasná, Každopádne možno vždy odporučiť zaslanie žiadosti, aby nárok nezanikol.

Podmienka druhá - materiálna bytová núdza

Druhou podmienkou na vznik nároku na bytovú náhradu je materiálna bytová núdza ( § 2 písm. d)). Ide o stav, keď "nájomca alebo niektorá zo spoločne posudzovaných osôb [ § 2 písm. b)] nemá vlastný byt; to isté platí ak tieto osoby nevlastnia nehnuteľný alebo hnuteľný majetok v hodnote rovnajúcej sa alebo vyššej ako je úroveň trhovej ceny bytu [spĺňajúceho určité nároky]". Táto definícia nie je formulovaná celkom jednoznačne. Z Dôvodovej správy aj logiky veci podľa mňa vyplýva, že podmienky musia byť splnené kumulatívne - t.j. nájomca je v materiálnej bytovej núdzi, ak nemá vlastný byt a súčasne nemá dostatočný majetok. Slovíčka "to isté platí" však možno vykladať aj tak, že podmienky sú alternatívne - t.j. každý nájomca, ktorý nemá vlastný byt ako aj každý nájomca, ktorý nemá dostatočný majetok, je v materiálnej bytovej núdzi.

Mať vlastný byt ( § 2 písm. c)) znamená vlastníctvo alebo spoluvlastníctvo k bytu spĺňajúcemu podmienky bytovej náhrady, ktorý nie je zaťažený vecným bremenom doživotného užívania alebo nájomnými právami na dobu neurčitú a nachádza sa v rovnakom okrese. Tu však opäť vyvstáva problém. Predstavme si nájomcu, ktorý má byt, ktorý je však zaťažený vecným bremenom doživotného užívania. Tento nájomca síce nespĺňa kritéria materiálnej bytovej núdze podľa prvej podmienky, pretože jeho byt nie je "vlastným bytom". Tento byt ho však zároveň pri určitej hodnote vylučuje z materiálnej bytovej núdze cez druhú podmienku (podľa toho, ako veľmi znalec premietne existujúce vecné bremeno do hodnoty majetku).

Deklarácia majetku

Za účelom zistenia materiálnej bytovej núdze musí žiadateľ deklarovať svoj majetok ( § 6 ods. 2). A tu je ďalší problém. Podľa § 6 ods. 2 má žiadateľ uviesť všeobecnú cenu majetku podľa vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Možno mi niečo uniká, ale predstava, že žiadateľ v materiálnej bytovej núdzi si má svoj majetok nechať znalecky oceniť mi pripadá problematická.

Okrem toho sa od účinnosti zákona nemá prihliadať na určité úkony ako je predaj vlastného bytu, zmenšovanie majetku bez primeraného protiplnenia a dokonca zriadenie vecných práv alebo nájomného práva na dobu neurčitú k vlastnému bytu a to až pol roka do minulosti od účinnosti zákona ( § 6 ods. 4). Zaujímavé je, že Dôvodová správa sa tvári, ako keby boli tieto udalosti viazané na vyhlásenie zákona v Zbierke zákonov, samotný návrh však jednoznačne hovorí o účinnosti.

Bytová náhrada

Takže drobná rekapitulácia. Ak nájomca nespĺňa uvedené podmienky, uplynie mu k 31. decembru 2012 výpoveď a musí sa odsťahovať a vypratať byt. Nájomca, ktorý uvedené podmienky spĺňa, nie je povinný sa vysťahovať, kým pre neho nie je zabezpečená bytová náhrada.

Bytová náhrada je náhradný nájomný byt v rovnakej obci s určitými parametrami, pričom nájomná zmluva sa uzatvorí na dobu neurčitú, nájomca bude mať predkupné právo a jeho realizácia sa vykoná podľa zákona o vlastníctve bytov ( § 5). Obec dokonca zaplatí aj sťahovanie ( § 5 ods. 6).

Obec je povinná poskytnúť bytovú náhradu do 31. decembra 2017 ( § 11 ods. 1). Ak sa jej to nepodarí, nájomca nebude povinný vysťahovať sa, ale prenajímateľ bude okrem nájomného dostávať aj príplatok od obce ( § 11 ods. 5).

Kto to zaplatí

Účet v zásade zaplatí štát a to prostredníctvom druhého navrhovaného zákona o rozsahu, podmienkach a spôsobe financovania obstarania náhradných nájomných bytov a vymedzení ich charakteristiky. Podľa tohto zákona by mal vzniknúť systém dotácií pre obce (alebo neziskovky založené obcami) na obstaranie bytov, technickej vybavenosti a pozemku ( § 2).

Dotácia môže byť až do výšky 100% oprávnených nákladov, ale maximálne 1 000 eur na 1 meter štvorcový podlahovej plochy náhradného bytu. Štátu je v zásade jedno, či sa obstaranie bytov bude diať výstavbou, nadstavbou, prístavbou alebo aj kúpu (Dôvodová správa k § 3).

Záver

Podľa môjho názoru je správne, že štát tento problém konečne ide riešiť a to spôsobom, ktorý odbremeňuje vlastníkov reštituovaných bytov z úhrady nákladov za sociálnu politiku štátu. Myslím si, že je taktiež správne, že kompetencie budú mať obce, ale veľkú časť účtu zatiahne štát.

Nemožno asi vylúčiť, že aj táto (snáď už jedna z posledných) kapitola komunistického vyvlastňovania bude živnou pôdou pre korupciu. Ale to nemôže diskvalifikovať celý návrh. Zdá sa mi tiež, že v návrhoch ešte nesedia niektoré detaily. Ale možno som ich len nesprávne pochopil.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím