lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (105)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (22)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Radovan Pala (4)
Natália Ľalíková (4)
Lexforum (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Robert Goral (4)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Michal Krajčírovič (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Josef Šilhán (3)
Ivan Bojna (3)
Denisa Dulaková (3)
Adam Valček (3)
Jakub Jošt (3)
Maroš Hačko (3)
Lukáš Peško (2)
Maroš Macko (2)
Jozef Kleberc (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Schmidt (2)
Ludmila Kucharova (2)
Juraj Straňák (2)
Bob Matuška (2)
Peter Varga (2)
Martin Gedra (2)
Martin Serfozo (2)
Marián Porvažník (2)
Anton Dulak (2)
Dávid Tluščák (2)
Roman Kopil (2)
Zsolt Varga (2)
Michal Hamar (2)
Natalia Janikova (1)
Martin Galgoczy (1)
I. Stiglitz (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Katarína Dudíková (1)
Pavel Lacko (1)
Jana Mitterpachova (1)
Juraj Lukáč (1)
Matej Kurian (1)
Pavol Mlej (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Roman Prochazka (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Gabriel Volšík (1)
Dušan Marják (1)
Ladislav Pollák (1)
Martin Estočák (1)
Lucia Berdisová (1)
Vladislav Pečík (1)
Petr Kavan (1)
Tomáš Demo (1)
Tibor Menyhért (1)
Gabriel Závodský (1)
Ivan Kormaník (1)
Viliam Vaňko (1)
Ivan Michalov (1)
Ján Pirč (1)
Peter Kubina (1)
Ondrej Halama (1)
Martin Šrámek (1)
Bystrik Bugan (1)
Vladimir Trojak (1)
Miriam Potočná (1)
Vincent Lechman (1)
Dušan Rostáš (1)
peter straka (1)
Martin Svoboda (1)
Marcel Jurko (1)
Bohumil Havel (1)
lukasmozola (1)
Nora Šajbidor (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Zuzana Adamova (1)
Emil Vaňko (1)
Petr Steiner (1)
Tomas Kovac (1)
Peter K (1)
Marek Maslák (1)
Peter Janík (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Peter Marcin (1)
Robert Vrablica (1)
David Halenák (1)
Martin Hudec (1)
Michal Ďubek (1)
Martin Poloha (1)
Ondrej Jurišta (1)
Matej Košalko (1)
Matej Gera (1)
Róbert Černák (1)
Tomáš Ľalík (1)
Igor Krist (1)
Zuzana Kohútová (1)
David Horváth (1)
Radoslav Pálka (1)
lukas.kvokacka (1)
Robert Šorl (1)
Paula Demianova (1)
Lucia Palková (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

5 rokov SE

lukas.kvokacka, 08. 04. 2010 v 22:41

Komisia pred niekoľkými dňami zahájila konzultácie vo vzťahu k pripravovanej správe pre Európsky parlament, v ktorej má posúdiť 5 rokov používania SE. Cieľom je zhodnotiť výhody a nevýhody SE, jej rozšírenie, praktické problémy spojené s právnou úpravou a ich možné riešenie. Podľa čl. 69 nariadenia sa bude musieť vyjadriť aj k ďalším otázkam, mimo iného k možnosti umiestniť ústredie a sídlo SE v rôznych členských štátoch, k definícií pojmov zlúčenia a splynutia a k vybraným právomociam členských štátov.

Komisia tiež zverejnila externú správu o fungovaní a dopadoch nariadenia o európskej spoločnosti. Tá bola odovzdaná v decembri 2009 a v plnom rozsahu 294 strán (s prílohami 1.155) ju možno nájsť na stránke.

Aj keď sa mi k preštudovaniu správy samotnej podarí dostať až v neskôr, publikované závery hovoria o počte 431 SEs (momentálne už 510) a o ich rozmiestení v EÚ, kde 65% patrí ČR a Nemecku. Tiež sa venujú dôvodom spoločností na vytvorenie SE, ktorými sú najmä možnosť premiestnenia sídla a snaha o európsky image. K negatívam zas spoločnosti zaradzujú vysoké počiatočné náklady, zložitosť a neurčitosť právnej úpravy, ako aj zapojenie zamestnancov.

K návrhom externej správy na novelizáciu patrí zjednotenie pravidiel so smernicou o cezhraničných mergroch a zníženie náročnosti a nákladnosti procesu vytvorenia SE. Okrem iného prostredníctvom zníženia minimálneho základného imania alebo návrhom na umožnenie transformácie národnej s.r.o. na SE.


Názory k článku 5 rokov SE:


  Juraj Gyarfas, 12. 04. 2010 v 19:38 - Česká republika ako korporačná veľmoc?

V prvom rade ďakujem Lukášovi za zapojenie sa do autorského kolektívu a vítam ho :-)

Zaujalo ma, prečo je v ČR (a na Slovensku) tak disproporčne veľa SE. V Nemecku som sa pred časom zúčastnil jednej diskusie na túto tému a oni to odôvodňovali liberálnejším prístupom českých úradov k zakladaniu SE bez zamestnancov (v porovnaní s nemeckými). A asi nejde len o zakladanie, ale aj o to, čo sa s šuplíkovou SE stane, keď sa aktivizuje a začne naberať zamestnancov. Takže oni to interpretovali ako farmu pre SE re celý región, ktorá vznikla v ČR práve v dôsledku liberálnejšieho prístupu úradov. Čo si o tom myslíš?

  lukas.kvokacka, 15. 04. 2010 v 19:41 - lukas.kvokacka

1, Pokial viem, tak nad tym rozmyslali aj samotni Cesi a dosli k tomu, ze ceska pravna uprava SE neposkytuje vyhody, ktore by takyto stav zdovodnovali.

Tiez to teda vidim v oblasti mimo pravnej upravy. Popri pristupe uravdov tiez v "zlatych ceskych rucickach", teda sikovnosti ceskych firiem zakladajucich SE. Analyzou ceskych SE (k decembru 2009) dojdeme k tomu, zo 138 SE ich bolo vytvorenych 126 ako dcerska SE. Z toho viac nez polovica (73) dvoma spolocnotami.
Za uspechom CR teda vidim relativne malo relativne usilovnych ludi. Otazka samozrejme, je ci nasledny predaj tychto hotovych spolocnosti je az taky uspesny alebo tieto SE "stoja na sklade".

Tiez mam skusenost, ked tunajsi profesor odmietol vyskum na tuto otazku s tym, ze ide len o shelf SE a tych moze hocikto zalozit hocikolko.

2, Otazka vzniku SE bez zamestancov a teda absencia upravy ich zapojenia sa riesila v ramci celej EU. Teda ci napriek poziadavke cl. 12 nariadenia (ze dohoda o zapojeni zamestnancov je podmienkou je zapisu do registra) moze SE byt zapisana bez nej, ak nema zamestnancov a niet ju teda s kym uzatvorit.

Prax (a nielen v CR) tento spor vyriesila tym, ze tieto SE v pohode vznikaju.

V teorii (aj nemeckej) mozno najst oba pristupy. Osobne zastavam nazor, ze taketo SE vznikat mozu. Niekedy akoby sa zabudalo, ze cielom tych pravidiel nebolo implantovat nemecky system vsade alebo zaviest pravidla zapojenia zamestnancov. Cielom bolo zachovat mieru zapojenia zamestnancov. A ak je tato miera v novej spolocnosti so 0 zamesntnancami tiez nulova, tak potom nemoze dojst k znizeniu tejto urovne a ziadne zapojenie bude teda OK zapojenie.

3, Pravidla o zapojenia zamestnancov sa vztahuju k vzniku SE a v zasade nasledne naberanie zamestnancov nereflektuju. Ak sa Ti teda podari vytvorit SE bez zapojenia zamestnancov, tak ak aj prijmes zamestnancov neskot, tak sa na nich nema co vztahovat, lebo dohoda o ich zapojeni neexistuje. V nariadeni su urcite ustanovenia o zmenach a opatovnom rokovani o tychto otazkach, ale skor sa vztahuju k strukturalnym zmenam SE.

  Juraj Gyarfas, 16. 04. 2010 v 12:08 - Ad: SE bez zamestnancov

Čo sa týka založenia SE bez zamestnancov, takto to určite funguje aj na Slovensku. A akákoľvek iná interpretácia čl. 12 nariadenia by asi viedla k absurdnému dôsledku, že by vôbec nebolo možné založiť SE bez zamestnancov.

Ale zaujíma ma, ako sa to rieši, keď takto založená SE naberie zamestnancov. Pokiaľ viem, v Nemecku to interpretujú ako štrukturálnu zmenu a tým pádom požadujú dodatočné vyjednávanie. Nevieš ako to riešia Češi? Alebo či sa to už riešilo u nás?

A ešte k tým Čechom a množstvu českých SE - hej, o "farmách" alebo "chovných staniciach" na SE, kde sa z jednej mimoriadne plodnej matky v podstate bez potreby nadnárodného prvku (ktorý je prítomný vo všetkých ostatných spôsoboch založenia) rodia ďalšie a ďalšie dcéry som už počul. A pripadá mi to ako najkrajšia biologická metafora v práve, s akou som sa zatiaľ stretol :-)

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím