lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Ján Lazur (4)
Natália Ľalíková (4)
Josef Kotásek (4)
Lexforum (4)
Pavol Szabo (4)
Robert Goral (4)
Petr Kolman (4)
Ladislav Hrabčák (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Michal Krajčírovič (3)
Ivan Bojna (3)
Maroš Hačko (3)
Adam Valček (3)
Denisa Dulaková (3)
Roman Kopil (2)
Juraj Straňák (2)
Juraj Schmidt (2)
Zsolt Varga (2)
Marián Porvažník (2)
Jiří Remeš (2)
Jozef Kleberc (2)
Martin Serfozo (2)
Michal Hamar (2)
Ludmila Kucharova (2)
Bob Matuška (2)
Peter Varga (2)
Martin Gedra (2)
Lukáš Peško (2)
Maroš Macko (2)
Dávid Tluščák (2)
Anton Dulak (2)
Zuzana Bukvisova (1)
Martin Galgoczy (1)
Peter Marcin (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Šrámek (1)
Gabriel Závodský (1)
Martin Svoboda (1)
Martin Estočák (1)
Emil Vaňko (1)
David Horváth (1)
Vladimir Trojak (1)
Matej Kurian (1)
I. Stiglitz (1)
Dušan Rostáš (1)
Matej Košalko (1)
Ivan Kormaník (1)
Roman Prochazka (1)
Ondrej Jurišta (1)
Marek Maslák (1)
Juraj Lukáč (1)
Katarína Dudíková (1)
lukas.kvokacka (1)
Lucia Berdisová (1)
Tibor Menyhért (1)
Petr Kavan (1)
Ladislav Pollák (1)
Robert Vrablica (1)
Róbert Černák (1)
Tomáš Demo (1)
Dušan Marják (1)
Michal Ďubek (1)
Pavol Mlej (1)
Marcel Jurko (1)
Ondrej Halama (1)
Pavel Lacko (1)
David Halenák (1)
Paula Demianova (1)
Bohumil Havel (1)
Nora Šajbidor (1)
Matej Gera (1)
Igor Krist (1)
Peter K (1)
Bystrik Bugan (1)
Natalia Janikova (1)
Ján Pirč (1)
Zuzana Kohútová (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Vincent Lechman (1)
Peter Janík (1)
lukasmozola (1)
Tomas Kovac (1)
Martin Hudec (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
peter straka (1)
Radoslav Pálka (1)
Tomáš Ľalík (1)
Jana Mitterpachova (1)
Gabriel Volšík (1)
Zuzana Adamova (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Miriam Potočná (1)
Robert Šorl (1)
Vladislav Pečík (1)
Peter Kubina (1)
Petr Steiner (1)
Ivan Michalov (1)
Lucia Palková (1)
Viliam Vaňko (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

5 rokov SE

lukas.kvokacka, 08. 04. 2010 v 22:41

Komisia pred niekoľkými dňami zahájila konzultácie vo vzťahu k pripravovanej správe pre Európsky parlament, v ktorej má posúdiť 5 rokov používania SE. Cieľom je zhodnotiť výhody a nevýhody SE, jej rozšírenie, praktické problémy spojené s právnou úpravou a ich možné riešenie. Podľa čl. 69 nariadenia sa bude musieť vyjadriť aj k ďalším otázkam, mimo iného k možnosti umiestniť ústredie a sídlo SE v rôznych členských štátoch, k definícií pojmov zlúčenia a splynutia a k vybraným právomociam členských štátov.

Komisia tiež zverejnila externú správu o fungovaní a dopadoch nariadenia o európskej spoločnosti. Tá bola odovzdaná v decembri 2009 a v plnom rozsahu 294 strán (s prílohami 1.155) ju možno nájsť na stránke.

Aj keď sa mi k preštudovaniu správy samotnej podarí dostať až v neskôr, publikované závery hovoria o počte 431 SEs (momentálne už 510) a o ich rozmiestení v EÚ, kde 65% patrí ČR a Nemecku. Tiež sa venujú dôvodom spoločností na vytvorenie SE, ktorými sú najmä možnosť premiestnenia sídla a snaha o európsky image. K negatívam zas spoločnosti zaradzujú vysoké počiatočné náklady, zložitosť a neurčitosť právnej úpravy, ako aj zapojenie zamestnancov.

K návrhom externej správy na novelizáciu patrí zjednotenie pravidiel so smernicou o cezhraničných mergroch a zníženie náročnosti a nákladnosti procesu vytvorenia SE. Okrem iného prostredníctvom zníženia minimálneho základného imania alebo návrhom na umožnenie transformácie národnej s.r.o. na SE.


Názory k článku 5 rokov SE:


  Juraj Gyarfas, 12. 04. 2010 v 19:38 - Česká republika ako korporačná veľmoc?

V prvom rade ďakujem Lukášovi za zapojenie sa do autorského kolektívu a vítam ho :-)

Zaujalo ma, prečo je v ČR (a na Slovensku) tak disproporčne veľa SE. V Nemecku som sa pred časom zúčastnil jednej diskusie na túto tému a oni to odôvodňovali liberálnejším prístupom českých úradov k zakladaniu SE bez zamestnancov (v porovnaní s nemeckými). A asi nejde len o zakladanie, ale aj o to, čo sa s šuplíkovou SE stane, keď sa aktivizuje a začne naberať zamestnancov. Takže oni to interpretovali ako farmu pre SE re celý región, ktorá vznikla v ČR práve v dôsledku liberálnejšieho prístupu úradov. Čo si o tom myslíš?

  lukas.kvokacka, 15. 04. 2010 v 19:41 - lukas.kvokacka

1, Pokial viem, tak nad tym rozmyslali aj samotni Cesi a dosli k tomu, ze ceska pravna uprava SE neposkytuje vyhody, ktore by takyto stav zdovodnovali.

Tiez to teda vidim v oblasti mimo pravnej upravy. Popri pristupe uravdov tiez v "zlatych ceskych rucickach", teda sikovnosti ceskych firiem zakladajucich SE. Analyzou ceskych SE (k decembru 2009) dojdeme k tomu, zo 138 SE ich bolo vytvorenych 126 ako dcerska SE. Z toho viac nez polovica (73) dvoma spolocnotami.
Za uspechom CR teda vidim relativne malo relativne usilovnych ludi. Otazka samozrejme, je ci nasledny predaj tychto hotovych spolocnosti je az taky uspesny alebo tieto SE "stoja na sklade".

Tiez mam skusenost, ked tunajsi profesor odmietol vyskum na tuto otazku s tym, ze ide len o shelf SE a tych moze hocikto zalozit hocikolko.

2, Otazka vzniku SE bez zamestancov a teda absencia upravy ich zapojenia sa riesila v ramci celej EU. Teda ci napriek poziadavke cl. 12 nariadenia (ze dohoda o zapojeni zamestnancov je podmienkou je zapisu do registra) moze SE byt zapisana bez nej, ak nema zamestnancov a niet ju teda s kym uzatvorit.

Prax (a nielen v CR) tento spor vyriesila tym, ze tieto SE v pohode vznikaju.

V teorii (aj nemeckej) mozno najst oba pristupy. Osobne zastavam nazor, ze taketo SE vznikat mozu. Niekedy akoby sa zabudalo, ze cielom tych pravidiel nebolo implantovat nemecky system vsade alebo zaviest pravidla zapojenia zamestnancov. Cielom bolo zachovat mieru zapojenia zamestnancov. A ak je tato miera v novej spolocnosti so 0 zamesntnancami tiez nulova, tak potom nemoze dojst k znizeniu tejto urovne a ziadne zapojenie bude teda OK zapojenie.

3, Pravidla o zapojenia zamestnancov sa vztahuju k vzniku SE a v zasade nasledne naberanie zamestnancov nereflektuju. Ak sa Ti teda podari vytvorit SE bez zapojenia zamestnancov, tak ak aj prijmes zamestnancov neskot, tak sa na nich nema co vztahovat, lebo dohoda o ich zapojeni neexistuje. V nariadeni su urcite ustanovenia o zmenach a opatovnom rokovani o tychto otazkach, ale skor sa vztahuju k strukturalnym zmenam SE.

  Juraj Gyarfas, 16. 04. 2010 v 12:08 - Ad: SE bez zamestnancov

Čo sa týka založenia SE bez zamestnancov, takto to určite funguje aj na Slovensku. A akákoľvek iná interpretácia čl. 12 nariadenia by asi viedla k absurdnému dôsledku, že by vôbec nebolo možné založiť SE bez zamestnancov.

Ale zaujíma ma, ako sa to rieši, keď takto založená SE naberie zamestnancov. Pokiaľ viem, v Nemecku to interpretujú ako štrukturálnu zmenu a tým pádom požadujú dodatočné vyjednávanie. Nevieš ako to riešia Češi? Alebo či sa to už riešilo u nás?

A ešte k tým Čechom a množstvu českých SE - hej, o "farmách" alebo "chovných staniciach" na SE, kde sa z jednej mimoriadne plodnej matky v podstate bez potreby nadnárodného prvku (ktorý je prítomný vo všetkých ostatných spôsoboch založenia) rodia ďalšie a ďalšie dcéry som už počul. A pripadá mi to ako najkrajšia biologická metafora v práve, s akou som sa zatiaľ stretol :-)

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím