Chcel by som zneužiť LF na reklamu, seba-zveličovanie, seba-prezentáciu a seba-glorifikáciu (všetko v dobrých stopách umeleckej skupiny EgoArt) a týmto upozorniť na svoje výplody nachádzajúce sa inde na webe, a to na SSRN (autorská stránka tu). Všetky tam umiestnené papery som vytvoril v rámci LLM štúdia na Fordham Law School. Popis následuje.

A New Governance Regulation of Hedge Funds: Shorting Federalism or Bernie's Nightmare? predkladá alternatívny návrh regulácie hedge fondov, založený na súťaži viacerých regulačných štruktúr a vzájomnom uznávaní regulačných rámcov rôznymi jurisdikciami. Ide o pracovnú verziu a bude upravená, komentáre ocením.

Avoid the Choice or Choose to Avoid? The European Framework for Choice of Avoidance Law and the Quest to Make it Sensible predkladá alternatívnu interpretáciu európskych kolíznych noriem týkajúcich sa odporovateľnosti právnych úkonov v rámci insolvenčného konania. Článok vyhral International Insolvency Institute 2009 Prize in International Insolvency Studies.

Fear of Unknown: Distressed Acquisition and Disclosure je glosa k transparentnosti insolvenčného konania.

Representing the Interests of Unsecured Creditors: A Comparative Look at UNCITRAL'S Legislative Guide on Insolvency Law je komparatívna analýza legislatívnej príručky UNCITRAL a niekoľkých právnych systémov, vrátane USA, UK, Francúzskeho, Nemeckého, Ruského a čínskeho, prácu viedla profesorka Susan Block-Lieb.

Prečítal som si zatiaľ Avoid the Choice a je to veľmi zaujímavé.

Chcel som sa spýtať na dve veci, ktoré mi napadli pri čítaní.

Po prvé, sú aj príklady, kedy bol safe harbor využitý na transakciu, ktorá by inak bola "zjavne" odporovateľná. Na s. 17 si uvádzal nejaké príklady, ale nebolo mi jasné, či sú to príklady, kedy by sa mohlo zdať, že strany zámerne využili cudzie právo na obídenie odporovateľnosti. Alebo vieš z praxe, že sa takto transakcie niekedy štruktúrujú? Mám totiž pocit, že štrukturovať transakciu podľa iného práva, ako toho, ktoré má aj tak najbližšiu väzbu, so sebou nesie značné náklady a musí mať preto silný dôvod. Viem, že sa to robí s anglickým právom z dôvodu menej rigidnej úpravy v mnohých oblastiach. Ale ešte som nepočul, že by si niekto zvolil napr. lotyšské právo kvôli výhodnej úprave odporovateľnosti. Zdá sa mi, že to by asi bola transakcia, kde by strany už predpokladali insolvenciu a výber práva by bol determinovaný takýmito úvahami. Vieš o takýchto prípadoch?
Ak áno, takéto prípade by asi boli istá forma "obchádzania zákona". Ale čo s prípadmi, keď boli dôvody pre voľbu určitého práva legitímne. Neohrozuje to právnu istotu účastníkov.

A druhá otázka je ako teda riešiť komplexnú zmluvnú dokumentáciu, kde sa jednotlivé dokumenty spravujú rôznym právom? Ako by si riešil príklad na s. 19?

No, o iných prípadoch, ako tých, ktoré som tam popísal, neviem. Aj nájsť tie bolo dosť ťažké. Ale analýza odporovateľnosti určite patrí medzi dôležité ohľady pri roztrasených (distressed) transakciách. Sám som na žiadnej takej transakcii neparticipoval a asi by som účastníkom nejakú divokú voľbu práva neodporúčal, ale viem, že napríklad s ohľadom na započítanie sa to robí a voľba práva je tým ovplyvnená (na započítanie mi pri písaní toho paperu nezostali sily). A hlavne, viem si veľmi dobre predstaviť, že strany transakcie, ktorá sa riadi napr. holandským právom so COMI jednej strany v Čechách a druhej v Anglicku (pridaj ešte pár komplikujúcich prvkov) si musia túto otázku položiť a rozmýšlať o nej.

S obchádzaním zákona mám ten problém, že to rieši len extrémne situácie a nevytvára koherentnú štruktúru. Takže to napríklad nechráni dobromyseľného kupujúceho v krajine pobočky, ak sa zhodou okolností jeho zmluva riadi právom COMI.

A samozrejme, komplexná zmluvná dokumentácia je jedným z hlavných argumentov - ak rozbiješ veľkú transakciu a budeš každý dokument riešiť samostatne, tak to celé nedáva zmysel a aplikácia akéhokoľvek práva bude extrémne komplikovaná (napr. pre výpočet primeranosti protiplnenia).

Má niekto nejaké skúsenosti z praxe? Myslíš si, že tá interpretácia je prakticky realizovateľná?

Myslím si, že je prakticky realizovateľná. Trochu mi je nesympatické, že keď bude treba určiť o aké právo teda ide, bude treba skúmať množstvo faktorov a nikdy sa nedopracuješ k jednoznačnému výsledku. Ale vedie to ku kazuistickému výkladu, ktorý je v konečnom dôsledku asi spravodlivejší. Len pre moje kontinentálne zmýšlanie trochu komplikovanejší :-)