Autori:

Minulý týždeň v zbierke zákonov vyšla rozsiahla novela slovenského Občianskeho súdneho poriadku (č. 384/2008 Z. z.) (a niektorých iných zákonov). V zbierke zákonov bola uverejnená 15. októbra 2008 a ak sa človek v priebehu jedného dňa dočítal na koniec, dozvedel sa, že v ten istý deň nadobudla aj účinnosť. Neviem aký naliehavý všeobecný záujem v zmysle § 3 ods. 2 zákona o zbierke zákonov (č. 1/1993 Z. z.) v tomto prípade oprávnil zákonodarcu k skráteniu legisvakančnej lehoty na nula dní, ale to nie je predmetom tohto príspevku.

Ide o mimoriadne rozsiahlu novelu obsahujúcu množstvo zmien a niekoľko nových inštitútov. Za potešujúcu považujem na príklad zmenu § 217 OSP, ktorá vyjasňuje lehoty odvolacieho súdu pri rozhodovaní o odvolaní proti predbežnému opatreniu. Odvolací súd bude mať tridsaťdňovú lehotu (ako prvostupňový súd). Užitočne pôsobí posun smerom k elektronickej komunikácii, aj keď v súčasnosti si netrúfam odhadnúť ako sa osvedčí v praxi. Zaujímavo pôsobia taktiež inštitúty drobných sporov v § 200ea OSP (až na nepresné znenie prvého odseku, z ktorého zdanlivo vyplýva, že pôjde o spory nad 500 eur), európskeho platobného rozkazu ( § 174a OSP) a rozkazu na plnenie ( § 174b OSP).

Zmena týkajúca sa prevodov nehnuteľností

Zmeny sú skutočne rozsiahle a nerád by som sa vyjadroval k novele ako takej. Rád by som však napísal niekoľko poznámok k novej úprave § 44a OSP, § 159a OSP a § 34 ods. 2 katastrálneho zákona (č. 162/1995 Z. z.). Zároveň upozorňujem, že do istej miery ide o podobnú tému, akú v súčasnosti v rámci novely českého zákona o zápisoch (č. 265/1992 Sb.) rieši český parlament a ktorej sa vo svojom poste už venoval Juraj Alexander.

Podľa nového § 44a OSP „účastník konania je oprávnený podať na príslušnej správe katastra nehnuteľností návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby“. Takáto poznámka síce nebude prekážkou ďalšieho prevodu nehnuteľnosti, môže však mať pre nadobúdateľa ďalekosiahle následky, ako je uvedené nižšie.

Podľa nového 159a „výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.“ Rozsudok je teda záväzný aj pre osobu, ktorá nehnuteľnosť nadobudla v čase, keď v katastri bola zapísaná poznámka.

Podľa novelizovaného § 34 ods. 2 katastrálneho zákona „ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí záznamom stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. ”

V praxi to teda môže vyzerať nasledovne. Osoba A predá nehnuteľnosť osobe B. Osoba A následne bude žalovať neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou nehnuteľnosť predala osobe B. Ako “bdelý účastník” (slová použité v dôvodovej správe) doručí správe katastra žalobu opatrenú potvrdením súdu o prijatí a správa katastra zapíše poznámku. Osoba B predá nehnuteľnosť ďalej osobe C a osoba C ju predá ďalej osobe D. Osoba A bude v súdnom konaní proti osobe B úspešná a keďže rozsudok bude účinný aj voči osobe C a D, správa katastra záznamom (deklaratórne) zapíše vlastníctvo k nehnuteľnosti späť osobe A. Osoby C a D zostali bez nehnuteľnosti a môžu akurát tak vymáhať bezdôvodné obohatenia a po večeroch nadávať svojim právnikom.

Myslím si, že táto úprava vyvoláva niekoľko otázok, pričom rád by som niektoré z nich načrtol.

Menšia otázka

Ako jedna otázka sa mi javí situácia nadobúdateľa, ktorý podpísal kúpnu zmluvu pred vyznačením poznámky v katastri, ale nadobudnutie vecného práva (teda právoplatnosť vkladu) nastalo až po vyznačení poznámky. Tento nadobúdateľ mohol vynaložiť maximálnu obozretnosť, avšak poznámka v čase podpisu ešte nemusela byť vyznačená. Súdne konanie sa v tom čase dokonca ešte ani nemuselo začať. Nadobúdateľ podpisoval kúpnu zmluvu bez vedomosti o prebiehajúcom konaní a napriek tomu sa nemôže vyhnúť účinkom úpravy, ktorá je myslená najmä voči osobám, ktoré nehnuteľnosť nadobudli s vedomím prebiehajúceho konania. Správa katastra v zmysle § 43 katastrálneho zákona vykoná poznámku bez ohľadu na plombu, takže aj po doručení návrhu na vklad.

Nadobúdateľ sa ocitne v nevýhodnej pozícii. Podľa starej úpravy by pred „stratou“ nehnuteľnosti bol aspoň účastníkom konania, teraz nebude ani to (aj keď podľa § 93 OSP môže byť vedľajším účastníkom).

Je dokonca otázne, či ho správa katastra vôbec bude považovať za osobu, ktorej právo bolo zápisom poznámky pred vykonaním vkladu dotknuté a či mu zápis oznámi v zmysle § 47 katastrálneho zákona. Ak nie, mohol by sa o existencii poznámky dozvedieť až z listu vlastníctva, ktorý mu správa katastra zašle po vykonaní vkladu.

Táto otázka by sa však onedlho mohla stať obsolétnou. Podľa plánovanej novely katastrálneho zákona ( § 28 ods. 2) by sa vecnoprávne účinky vkladu opäť mali posunúť spätne k doručeniu návrhu na vklad (obdobne ako podľa § 2 českého zákona o zápisoch). Ak teda nadobúdateľ podá návrh na vklad v deň podpisu zmluvy, nebude vystavený hrozbe, že medzi podpisom a nadobudnutím vecných práv by sa v katastri objavila poznámka.

Veľká otázka

Nová úprava sa podľa môjho názoru spája najmä s veľkou otázkou – a to či ochrana osôb A (ktoré sú ušetrené od nutnosti riešiť pasívnu legitimáciu celého radu nadobúdateľov, resp. rozširovať petit o neplatnosť každej ďalšej zmluvy v rade) vyvažuje riziko šikanóznych žalôb.

Existuje obava, že nová právna úprava bude zneužitá v rámci nekalého konkurenčného boja. Konkurent vlastníka nehnuteľnosti môže iniciovať konanie, v ktorom sa uplatňuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, dať do katastra zapísať poznámku a môže tým znížiť záujem potenciálnych kupcov danú nehnuteľnosť kúpiť.

Je pravdepodobné, že akýkoľvek potenciálny nadobúdateľ vedomý si právnej úpravy, si dobre rozmyslí, či bude chcieť investovať do nehnuteľnosti „zaťaženej“ poznámkou. Na druhej strane sa však pozícia nadobúdateľa hmotnoprávne zásadne nemení. Aj podľa doterajšej úpravy by na základe zásady nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet mohol prísť o nehnuteľnosť s vadným nadobúdacím titulom v reťazi pred ním. Podľa novej úpravy to len môže ísť rýchlejšie. Podľa starej úpravy by po úspechu osoby A v prvom konaní nasledovalo konanie o neplatnosť ďalších nadobúdacích titulov alebo určovacia žaloba proti všetkým nadobúdateľom. Podľa novej úpravy už môže nasledovať len záznam v katastri.

Aj podľa starej úpravy obozretný kupujúci pri due diligence pravdepodobne zistil, že v reťazi pred ním je titul, ktorý je predmetom súdneho konania. Svoje rozhodnutie teda podľa starej aj novej úpravy musel zvažovať podľa miery skutočného rizika vyplývajúceho z daného konania. Preto sa mi zdá, že „hrozivosť“ poznámky je do istej miery psychologická a nemala by sa preceňovať. Dokonca by som tvrdil, že v niektorých prípadoch môže poznámka slúžiť na ochranu nadobúdateľa (najmä pri menších prevodoch bez podrobnej due diligence), keďže nadobúdateľ sa na základe zbežnej kontroly výpisu z listu vlastníctva dozvie o prebiehajúcom konaní a bude sa môcť podľa toho zariadiť.

Záver

Netrúfam si bez akýchkoľvek čísel a skúseností povedať, či je nová úprava skôr legitímnym posilnením pôvodného vlastníka alebo skôr výzvou pre šikanózne žaloby nekalých konkurentov. Na prvý pohľad mi úprava pripadá skôr ako legitímne posilnenie reálnej vymožiteľnosti zásady nemo plus iuris (...) (osobitne s ohľadom na komplikované rozširovanie okruhu účastníkov). Ale už sa teším na protiargumenty.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím