lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (152)
Juraj Gyarfas (102)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (30)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (24)
Tomáš Klinka (19)
Milan Hlušák (14)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Martin Friedrich (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Lexforum (4)
Radovan Pala (4)
Robert Goral (4)
Josef Šilhán (3)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Denisa Dulaková (3)
Michal Krajčírovič (3)
Peter Pethő (3)
Maroš Hačko (3)
Anton Dulak (2)
Marián Porvažník (2)
Bob Matuška (2)
Peter Varga (2)
Martin Gedra (2)
Michal Hamar (2)
Ivan Bojna (2)
Ludmila Kucharova (2)
Martin Serfozo (2)
Juraj Straňák (2)
Dávid Tluščák (2)
Maroš Macko (2)
Jiří Remeš (2)
Jozef Kleberc (2)
Roman Kopil (2)
Lukáš Peško (2)
Juraj Schmidt (2)
Zsolt Varga (2)
Peter Kubina (1)
Marcel Jurko (1)
Radoslav Pálka (1)
Robert Vrablica (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Ladislav Pollák (1)
Michal Ďubek (1)
Pavel Lacko (1)
Tomáš Ľalík (1)
Bohumil Havel (1)
Tomas Kovac (1)
Paula Demianova (1)
Vladislav Pečík (1)
Tomáš Demo (1)
Vincent Lechman (1)
Martin Hudec (1)
Petr Steiner (1)
Marek Maslák (1)
Katarína Dudíková (1)
lukasmozola (1)
Matej Gera (1)
Zuzana Adamova (1)
Tibor Menyhért (1)
I. Stiglitz (1)
Martin Svoboda (1)
Dušan Rostáš (1)
Ondrej Jurišta (1)
Gabriel Závodský (1)
Lucia Berdisová (1)
Igor Krist (1)
David Horváth (1)
Róbert Černák (1)
Bystrik Bugan (1)
Emil Vaňko (1)
Petr Kavan (1)
Lucia Palková (1)
Roman Prochazka (1)
Martin Estočák (1)
Dušan Marják (1)
Zuzana Kohútová (1)
Robert Šorl (1)
Gabriel Volšík (1)
Juraj Lukáč (1)
Matej Kurian (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Šrámek (1)
Matej Košalko (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Pavol Mlej (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
David Halenák (1)
Ondrej Halama (1)
Ján Pirč (1)
lukas.kvokacka (1)
Natalia Janikova (1)
peter straka (1)
Peter Marcin (1)
Viliam Vaňko (1)
Peter K (1)
Peter Janík (1)
Martin Galgoczy (1)
Nora Šajbidor (1)
Ivan Michalov (1)
Miriam Potočná (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...
  CHYBA
CHYBA

Lesk a bieda postavenia žien v slovenskej advokácii – za čím (všetkým) hľadať ženu a za čím predĺženie koncipientskej praxe?

Marián Porvažník & Veronika Merjava, 01. 11. 2016 v 18:38

Napriek tomu, že od minulého storočia nastal, čo sa týka postavenia žien v slovenskej advokácii výrazný pozitívny posun, v súčasnosti stále pretrváva problém ich nízkeho zastúpenia, najmä na vrcholových pozíciách. Zdá sa, že opatrenia zavádzané v zahraniční za účelom zlepšenia situácie s ohľadom na zastúpenie žien, ktoré by mohli byť inšpiráciou pre slovenský trh zatiaľ nepadli na úrodnú pôdu. Naopak, v roku 2012 bola prijatá novela zákona o advokácii[1] („Novela“), ktorou bola okrem iného predĺžená povinná prax koncipientov z troch na päť rokov. Nielenže bola Novela od počiatku považovaná za nežiaduce zvýšenie bariéry vstupu na trh budúcim advokátom, ale dokonca, ako bude analyzované v tomto článku, špeciálne prispela k poklesu záujmu žien o advokáciu a štúdium práva.

Vývoj postavenia žien v advokácii

Vzhľadom na to, že ženy na Slovensku do roku 1921 nemali ani prístup k právnickému vzdelaniu, pričom prvú advokátku bolo na Slovensku možné stretnúť až v roku 1931[2] a v roku 1937 bolo z celkového počtu 1198 advokátov len 9 žien (0,8%) a 48 koncipientiek z 502 koncipientov (9,6%)[3], znamená skutočnosť, že dnes môžeme diskutovať o téme rovnoprávneho postavenia žien v advokácii, výrazný pozitívny posun. Zastúpenie žien v advokácii však i napriek nezanedbateľnému pozitívnemu posunu oproti predvojnovým časom nie je ani v súčasnosti na vyrovnanej úrovni v porovnaní so zastúpením mužov.

Rada európskych advokátskych komôr (Council of Bars and Law Societies of Europe (CCBE)) špeciálne upozorňuje na problém nízkeho zastúpenia žien vo vrcholových pozíciách v advokácii, pričom tento problém nie je doménou iba krajín bývalého východného bloku. Napríklad podľa prieskumu francúzskej advokátskej komory, kým na trhu pôsobí 52% žien právničiek, len 15,6% z nich sa stane partnermi v advokátskych kanceláriách, v porovnaní s 36% mužov, ktorým sa to podarí dosiahnuť.[4] Na základe mnohých štúdií, ktoré identifikovali bariéry kariérneho postupu žien na advokátskych pozíciách, sa medzinárodné právnické firmy (CCBE zmieňuje napríklad Freshfield Bruckhaus Deringer LLP a Linklaters) snažia proti týmto bariéram bojovať, okrem iného, prostredníctvom zavedenia flexibilných pracovných hodín (umožňujúcim ženám efektívnejšie deliť čas medzi pracovný a rodinný život) a širokej palety mentorských programov zameraných na profesný rast žien v rámci advokátskych kancelárií[5].

Spoločenský kontext a ženy v advokácii na Slovensku

Obdobný nepomer medzi zastúpením žien a mužov je možné vidieť i vo viacerých odvetviach na Slovensku, ktoré nepatrí práve medzi priekopníkov v zlepšovaní postavenia žien v profesionálnej sfére. Podľa Pravidelnej správy Slovenskej republiky, v rámci implementácie Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien za roky 2008 – 2013 („Správa“), aj keď ženy dosahujú veľmi dobrú úroveň vysokoškolského vzdelania, v niektorých odvetviach dokonca vyššiu ako muži, ich zastúpenie v seniorných pozíciách a v top manažment je stále nízke.[6]

Správa v tomto ohľade upozorňuje na nerovné zachádzanie so ženami na pracovnom trhu v súvislosti s materstvom, kedy podľa Správy narodenie dieťaťa často vedie k zmene v správaní zamestnávateľa smerom k horšiemu. Mnoho zamestnávateľov následne začína intenzívnejšie monitorovať situáciu v rodine svojich zamestnankýň, spôsobuje im problémy po návrate z rodičovskej dovolenky a celkove má predsudky voči pracujúcim ženám – matkám.[7]

Tento neústretový prístup zamestnávateľov sa nevyhýba ani ženám v advokácii. Pokrokový prístup po vzore Freshfield Bruckhaus Deringer LLP a Linklaters je na Slovensku ešte stále skôr ojedinelosťou. So zreteľom na to, že práca na konkrétnom prípade trvá rádovo niekoľko mesiacov a okrem samotnej práce je súčasťou agendy i udržiavanie vzťahov s dlhodobými klientmi, je v advokátskom povolaní dôležitá kontinuita. Zaškoľovanie nového zamestnanca a čas, ktorý tomuto zamestnancovi zaberie na zoznámenie sa s prípadom, sa automaticky premietne do nákladov na jeho prácu. Tieto náklady buď ponesie sám zamestnávateľ – advokát, alebo ich preúčtuje klientovi. V prvom prípade stráca na takto „zdĺhavej“ práci vlastné finančné prostriedky, v druhom znižuje zvýšenou cenou svoju atraktivitu na trhu.

Jedným z dôvodov pre vyššie uvedené zmeny v správaní zamestnávateľov-advokátov tak môže byť skutočnosť, že v prípade žien ich (potenciálni) zamestnávatelia vnímajú riziko, že odchodom na materskú dovolenku dochádza práve k prerušeniu kontinuity ich práce a zamestnávateľom tak vznikajú dodatočné náklady spojené s odovzdávaním agendy inému zamestnancovi, prípadne s hľadaním vhodnej náhrady. Pri posudzovaní žien ako kandidátok na v podstate akúkoľvek pracovnú pozíciu, vrátane pozície advokátky či advokátskej koncipientky, nie je preto výnimkou, že niektorí (potenciálni) zamestnávatelia v rámci rozhodovania berú do úvahy i vyššie uvedené riziko a preferujú tak ako (potenciálnych) zamestnancov skôr mužov, u ktorých žiadne podobné pracovné výpadky „nehrozia“.

Ženy sú tak v súčasnosti ešte stále na slovenskom advokátskom trhu oproti mužom zásadne menej zastúpené (z aktívnych advokátov a advokátskych koncipientov zapísaných v Slovenskej advokátskej komore k 30. marcu 2015 bolo len 38,67% žien).[8] (Ne)možnosť žien dostať sa na vrcholové pozície v advokácii, ktorú CCBE popisuje ako problémovú, je na Slovensku ešte žalostnejšia. Podľa verejne dostupných údajov o 50 advokátskych kanceláriách (zahrňujúcich najväčšie medzinárodné i lokálne advokátske kancelárie) so sídlom na Slovensku, pôsobí v skúmaných advokátskych kanceláriách 44,69% žien právničiek, avšak len 12,41% z nich na pozícii partnera, oproti 29,80% mužov pôsobiacich v rovnakých kanceláriách, ktorým sa túto pozíciu podarilo dosiahnuť. Nezvyklosť zastúpenia žien na vrcholových pozíciách v advokácii dobre vystihuje poznámka, ktorá nedávno zaznela v rozhovore so zakladajúcou partnerkou Glatzová and Co., Vladimírou Glatzovou: „Je to v českom prostredí pomerne zvláštne, že jedno meno...a ženské. Na tejto úrovni.“[9]

Vnímanie materstva ako komplikácie zo strany zamestnávateľov a následné preferovanie zamestnancov – mužov ústiace vo vyššie uvedený nepomer a označovanie žien – advokátok na vrcholových pozíciách ako „zvláštnosti“ istou časťou populácie, by mali byť práve impulzom pre zavádzanie opatrení bojujúcich proti bariéram kariérneho postupu žien v advokácii, opatrení smerujúcich k väčšej rovnováhe medzi pracovným životom a rodičovstvom a podporovaniu pracujúcich žien v založení si rodiny po vzore Freshfield Bruckhaus Deringer LLP a Linklaters. Takéto smerovanie sa však zdá byť na Slovensku v kontexte legislatívnych opatrení zavedených v roku 2012 nepravdepodobné. Ako bude analyzované nižšie, predmetné legislatívne zmeny mladým nádejným advokátkam neuľahčujú boj s ich „hendikepom“, ba práve naopak.

Legislatívne opatrenia zavedené na Slovensku

Na jeseň roku 2012 bola prijatá Novela, ktorá s účinnosťou od 1. januára 2013 namiesto odstraňovania bariér kariérneho postupu žien po vzore vyššie uvedených advokátskych kancelárií, nastolila opačný trend, a síce trend zavádzania bariér vstupu na advokátsky trh. V prvom rade došlo k predĺženiu povinnej praxe advokátskeho koncipienta. Advokátski koncipienti zapísaní do zoznamu advokátov po 31. decembri 2012 tak pre pripustenie k advokátskym skúškam musia namiesto troch rokov vykonávať prax v zamestnaneckom pomere u advokáta až päť rokov. Ďalej bola novelou zavedená požiadavka, aby advokát – zamestnávateľ, v prípade, že má záujem zamestnávať advokátskych koncipientov, sám vykonával prax ešte tri roky po absolvovaní advokátskych skúšok (tj. dohromady s povinnou praxou je za v súčasnosti účinnej legislatívy reálne zamestnávať koncipienta najskôr po ôsmich rokoch od ukončenia štúdia).[10]

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky hodnotil Novelu negatívne už v pripomienkovom konaní. Argumenty v prospech prijatia Novely týkajúce sa potreby zvýšenia kvality advokátskych koncipientov odmietol s upozornením na nasledujúce skutočnosti: „Už v súčasnosti povinná dĺžka praxe je len jednou z podmienok pre výkon advokácie, ďalším je okrem iného aj úspešné absolvovanie advokátskej skúšky, pričom Komora (pozn. Slovenská advokátska komora) stanovuje požadovanú úroveň znalostí a vedomostí. Advokátsky koncipienti v rámci prípravy na výkon advokácie takisto absolvujú aj vzdelávacie semináre, pričom ich obsah, úroveň a kvalitu môže ovplyvniť Komora. Zvýšenie požadovanej dĺžky praxe nežiaduco zvyšuje bariéru vstupu na trh budúcim advokátom a je krokom späť v rámci liberalizácie tohto trhu.[11]

V prvom rade bariéra vstupu na trh, spočívajúca v predĺžení praxe z troch na päť rokov, má vo vzťahu k znižovaniu nepomeru v zastúpení žien a mužov v advokácii zásadný význam. Jednou z podmienok pre zápis do zoznamu advokátskych koncipientov a k výkonu praxe koncipienta, ktorá je priepustkou k advokátskym skúškam je, aby advokátsky koncipient bol v pracovnom pomere s advokátom.[12] Ako upozorňuje Správa, materstvo často vedie u zamestnávateľa ku zmene správania k horšiemu a k problémom po návrate z rodičovskej dovolenky. Keďže pre pripustenie k advokátskym skúškam je potrebné „vydržať“ v zamestnaneckom pomere u advokáta až do doby absolvovania potrebnej praxe, v pozícii mladej nádejnej advokátky si máloktorá trúfne riskovať, že sa svojmu zamestnávateľovi „znepáči“ materstvom počas koncipientskej praxe (keď už sa tento rozhodol ju zamestnať napriek riziku, že po čase odíde na materskú dovolenku), a preto sa rozhodne odložiť materstvo na obdobie po absolvovaní povinnej praxe.

Za situácie, kedy dĺžka povinnej praxe u advokáta predstavovala tri roky, to znamenalo pre ženy, ktoré absolvovali právnickú fakultu medzi 23. – 25. rokom života, „odložiť“ úvahy o dieťati na obdobie medzi 26. – 28. rokom života, čo je v porovnaní s priemerným vekom slovenskej ženy v čase, keď sa jej narodí prvé dieťa (26,9 rokov),[13] ešte pomerne akceptovateľný odklad. Vzhľadom na to, že v mnohých populárnych i odborných článkoch je možné sa dočítať, že tehotenstvo po 30. roku života výrazne zvyšuje riziko predčasného pôrodu, iných komplikácií, či dokonca narodenia mŕtveho dieťaťa a že s narastajúcim vekom toto riziko stúpa ešte viac[14], mnohé ženy sa snažia tento pomyselný „deadline“ neprešvihnúť. V kontexte koncipientskej praxe v trvaní piatich rokov je to však už o poznanie náročnejšie.

Absolventka vo veku 23. – 25. rokov si jednoducho vypočíta, že za účinnosti súčasnej legislatívy povinná prax potrvá do 28. – 30. roku jej života a to len za predpokladu, ak sa rozhodne absolvovať prax bez prerušenia štúdiom v zahraničí alebo stážou (ktorá sa do praxe nezapočítava). Je zrejmé, že v dobe ukončenia praxe, ak vezmeme do úvahy čas strávený po absolvovaní praxe prípravou na advokátske skúšky, už takejto žene veľa času na úvahy o dieťati pred 30. rokom života nezostane. Navyše, ani tehotenstvo nie je na objednávku a jeho počiatok a bezproblémový priebeh si tiež vyžaduje mnoho mesiacov.

Jedným z ďalších opatrení zavedených Novelou je, že pre zamestnávanie advokátskych koncipientov je potrebné, aby advokát – zamestnávateľ sám vykonával advokátsku činnosť ešte tri roky po absolvovaní advokátskych skúšok, čo predsatvuje opäť len posun opačným smerom než pokrokové metódy Freshfield Bruckhaus Deringer LLP a Linklaters. Čerstvá advokátka, ktorá sa rozhodne vykonávať advokátsku činnosť samostatne a nie v združení s inými advokátmi, tak môže úvahy o materstve odložiť na ďalšie tri roky, kým bude vôbec môcť začať rozvíjať svoju vlastnú právnu prax vo väčšom rozsahu ako len zamestnávať samu seba (resp. administratívnu pomoc), čo v praxi znamená odklad úvah o prvom dieťati do 31. – 33. roku života.

Trvanie praxe nie je jediným faktorom, na základe ktorého sa ženy rozhodujú pre svoju budúcu kariéru. Možnosť kombinovať v danom zamestnaní kariéru a materstvo je však pre ženy, ktoré v dlhodobom horizonte plánujú mať rodinu, jedným z dôležitých argumentov, na základe ktorých sa rozhodujú, obzvlášť, ak počet žien, ktoré sa stanú matkami sa na Slovensku pohybuje okolo 90%[15]. Novela posúvajúca pomyslenú hranicu prvého dieťaťa o päť až šesť rokov v tomto smere nemá žiaden potenciál ovplyvniť rozhodovanie mladých žien smerom k zvyšovaniu ich zastúpenia medzi advokátkami. Ako indikujú nižšie analyzované dáta, od prijatia Novely je možné na Slovensku sledovať v tomto smere práve opačný trend.

Klesajúci záujem žien o advokáciu a právnické povolanie po prijatí Novely

Pokles záujmu žien o advokáciu a právnické povolanie všeobecne je možné sledovať na dátach z obdobia spred a po účinnosti Novely. V apríli 2012 bolo medzi advokátmi zapísanými v Slovenskej advokátskej komore 40,33% žien.[16] V marci 2015, teda po účinnosti Novely, to bolo už len 38,67% žien[17], pričom ich počet sa celkovo znížil až o 6,89%, kým počet advokátov – mužov klesol len o 1,11%.

Od prijatia Novely začali navyše zásadne klesať počty študentiek slovenských právnických fakúlt. Pre dokreslenie kontextu, uvádzame porovnanie počtu študentiek prvých ročníkov právnických fakúlt a všeobecného lekárstva a architektúry v období od roku 2012 do roku 2015. Dané odbory sme nezvolili svojvoľne. Podobne ako sú advokáti združení v Slovenskej advokátskej komore, sú absolventi vyššie uvedených študijných odborov združení v Slovenskej lekárskej komore a Slovenskej komore architektov, ktoré regulujú ich sústavné vzdelávanie a poskytovanie služieb. V rámci výkonu lekárskej praxe je potrebné absolvovať predatestačnú prípravu a následne atestáciu, pre výkon povolania architekta zas autorizačnú skúšku. Regulácia prístupu k povolaniu lekára a architekta sa tak svojou povahou najviac podobá regulácii advokácie. Vzhľadom k tomu, že tak výrazná zmena regulácie, ako predĺženie povinnej praxe, zasiahla v skúmanom období z týchto troch odborov len povolanie právnické, resp. advokátske, považujeme práve odbory všeobecného lekárstva a architektúry za relevantné s ohľadom na porovnanie vývoja počtu študentiek jednotlivých odborov v období spred a po účinnosti Novely.

Čo sa týka samotného porovnania, od roku 2012 do roku 2015 klesol počet študentiek právnických fakúlt[18] v prvom ročníku o 29,20%, kým na lekárskych fakultách počet študentiek prvého ročníka za predmetné obdobie klesol len o 6,56% a na fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity (pozn. jediná fakulta architektúry na Slovensku) dokonca stúpol počet študentiek v prvom ročníku za tieto roky o 2,88%.[19] Je teda zrejmé, že prudký pokles počtu študentiek prvých ročníkov nie je celospoločenským javom. Príčiny, prečo k nemu dochádza práve na slovenských právnických fakultách je potrebné hľadať inde. Pre porovnanie, v období pred prijatím predmetnej Novely bol počet študentiek prvých ročníkov právnických fakúlt zásadne stabilný a od roku 2010 do roku 2012 došlo k poklesu počtu týchto študentiek len o 3,87%[20].

Vyčíslený pokles počtu prváčok na právnických fakultách nie je možné vyargumentovať ani nepriaznivým demografickým vývojom na Slovensku, keďže ten sa na poklese ich počtu, pri zachovaní proporcionality, mohol podieľať len čiastočne. V období medzi ročníkmi 1993/1994 a 1997/1998 (tj. v období, kedy od týchto rokov do rokov 2012 a 2015 uplynulo 18-19 rokov odpovedajúcich obvyklému veku nástupu absolventov stredných škôl na vysoké školy) došlo k poklesu narodených žien o 14,97%[21] (tj. v absolútnych číslach z cca 34.000 žien priemerne za roky 1993/1994 na cca 29.000 žien priemerne za roky 1997/1998[22]), teda rozdiel medzi demografickým poklesom počtu žien a poklesom počtu študentiek právnických fakúlt v prvých ročníkoch (tj. v absolútnych číslach z 572 študentiek prvých ročníkov v roku 2012 na 405 študentiek v roku 2015), očistený o demografický pokles, činí 14,23%. Tento rozdiel tak indikuje počet odradených záujemkýň o štúdium práva. Ak do vývoja počtu študentiek prvých ročníkov architektúry a všeobecného lekárstva započítame aj demografický vývoj, tak môžeme skonštatovať, že proporčne sa počet študentiek prvého ročníka zvýšil o takmer 18% na fakulte architektúry a o 8,5% na lekárskych fakultách. Tieto skutočnosti len zvýrazňujú pokles študentiek prvého ročníka na právnických fakultách.

Znižovanie počtu študentiek prvých ročníkov právnických fakúlt nie je možné ospravedlniť ani tým, že právnické fakulty priebežne zmenšovali veľkosť svojich ročníkov, keďže k ich zmenšovaniu došlo až v dôsledku prepadu počtu prihlášok na právnické fakulty, ktorý sa od roku 2012 do roku 2016 prepadol o viac ako 60%, čo ostro kontrastuje s vývojom záujmu o štúdium všeobecného lekárstva, kde sa záujem v sledovanom období zvýšil o takmer 13%[23]. Navyše právnické fakulty, ktorých financovanie sa čiastočne odvíja práve od počtu študentov, nemajú žiadnu motiváciu zmenšovať veľkosť svojich ročníkov dobrovoľne.

Skutočnosť, že oná tajomná príčina poklesu záujmu o advokáciu a právo pôsobí odradzujúco viac na ženy ako na mužov, dokazuje aj porovnanie pomeru medzi počtom prvákov a prváčiek na slovenských právnických fakultách.[24] V období od roku 2012 do roku 2015 klesol počet prváčiek až o 50% viac, ako klesol počet ich mužských kolegov[25], čoho následkom došlo k zníženiu ich zastúpenia oproti mužom o viac ako 6%[26].

Naopak, zastúpenie žien študujúcich prvý ročník na fakulte architektúry za rovnaké skúmané obdobie stúpol oproti mužom až o 22,62%[27] a pomer žien a mužov študujúcich v prvom ročníku na lekárskych fakultách zostal za dané obdobie vyrovnaný[28].

Tento výkyv opäť nemožno zvaliť na nepriaznivú demografiu slovenskej populácie, keďže pomer medzi narodenými mužmi a ženami v období medzi ročníkmi 1993/1994 a 1997/1998 bol zásadne vyrovnaný (tj. 48,70% z celkového počtu narodených detí za ročník 1993/1994 boli ženy, pričom za ročník 1997/1998 to bolo 48,49%[29]).

Zaujímavým kritériom na pozorovanie dynamiky záujmu žien o štúdium práva môže byť tiež porovnanie vývoja proporcionality počtu študentiek prvých ročníkov právnických fakúlt k celkovému počtu žien vo veku 18 a 19 rokov (čo predstavuje bežný vek podávania prihlášok a následného zápisu na vysokú školu). Kým v roku 2012 študentky prvých ročníkov právnických fakúlt predstavovali 1,68% z celkovej populácie žien v ich vekovej kategórii, tak v roku 2015 to už bolo len 1,40%, čo predstavuje pokles o 16,67%. Tento pokles je opäť výraznejší u žien ako u mužov, kde tento pokles nastal v sledovanom období len o 6,15%[30]. Z uvedeného vyplýva, že od roku 2012 bol pokles zastúpenia študentiek práva v spoločnosti až takmer trojnásobne rýchlejší, ako pokles zastúpenia ich mužských kolegov. Tento záver tiež podporuje skutočnosť, že medzi rokmi 2012 a 2015 klesol počet študentov prvých ročníkov právnických fakúlt len o 81 mužov a až o 167 žien[31].

Vývoj počtu advokátok, počtu prváčok na právnických fakultách, či pomeru medzi študentmi a študentkami právnických fakúlt demonštruje, že zastúpenie žien na právnických fakultách a v advokátskej profesii postupne od roku 2012 klesá. Vyvstáva otázka, aká udalosť, ktorá nastala v roku 2012 mohla byť tak signifikantná, že ovplyvnila celkovú motiváciu žien venovať sa nielen advokátskej profesii ale aj právu ako takému.

Nie je to len časovou koreláciou s poklesom záujmu žien o advokáciu a právo, ale aj svojou povahou obmedzujúcou nielen voľnú súťaž na trhu advokátov, ale aj podporujúcou pretrvávanie a prehlbovanie bariér kariérneho rastu žien smerom k vyrovnanejšej pozícii na trhu advokácie, pre ktoré je možné označiť Novelu za hlavnú príčinu vyššie popísaného negatívneho vývoja.

Záver

Na skutočnosť, že ženy sú, okrem iného, z dôvodu (rizika) „výpadku“ z výkonu povolania zásadne znevýhodnené oproti mužom, upozorňujú viaceré zdroje, vrátane vyššie uvedenej Správy. Organizácie zameriavajúce sa na problematiku rodovej rovnosti, či organizácie združujúce zástupcov rôznych pohlaví[32], taktiež poukazujú na skutočnosť, že aj napriek vysokej úrovni vzdelania sú ženy v niektorých povolaniach stále menej zastúpené než muži a nepomer sa zväčšuje priamo úmerne s vážnosťou a prestížou tej ktorej pozície v danom odvetví. Ako upozorňuje CCBE, tento negatívny fenomén na nevyhýba ani advokátskemu stavu. Skúmané údaje o slovenských advokátskych kanceláriách dokazujú, že Slovensko v tomto ohľade nie je výnimkou, ba naopak. Vzhľadom na to, je na mieste očakávať zavádzanie opatrení, ktoré prispejú k zmenšovaniu vyššie uvedených rozdielov. Ako však ukazujú dáta analyzované v tomto článku, prijatím Novely zavládol v slovenskej advokácii práve opačný trend. S ohľadom na to, že od prijatia Novely do roku 2015 došlo jednak k poklesu počtu žien – advokátok o 6,89% (to predstavuje 147 advokátok), k poklesu počtu študentiek prvého ročníka právnických fakúlt o 29,20% (ubudlo viac ako 170 študentiek), ako aj k trojnásobne rýchlejšiemu poklesu zastúpenia študentiek práva v spoločnosti oproti ich mužským kolegom, je na mieste uvažovať o opatreniach, ktoré pomôžu tento negatívny trend zvrátiť. Taktiež nie je vylúčené (ba naopak, skôr je pravdepodobné), že vplyv Novely bude pokračovať a bez ďalšieho ešte viac zamedzovať zlepšeniu postavenia žien v advokácii a práve.

Päťročná povinná prax má naviac negatívny vplyv na možnosť efektívne skombinovať pracovný a rodinný život, respektíve spôsobuje takmer nemožnosť založiť si rodinu pred 30. rokom života. Tým znižuje nielen atraktivitu tohto povolania pre ženské pohlavie, ale zároveň je neproporčným a neefektívnym nástrojom skvalitňovania právnych služieb na Slovensku.

V tomto smere je dôvodné očakávať, že odstránením, resp. zmiernením bariéry v podobe skrátenia päťročnej koncipientskej praxe aspoň na úroveň troch rokov nastúpi v tomto smere pozitívny trend, ktorý zvýši motiváciu žien vykonávať advokátske povolanie, prispeje k prílevu väčšieho množstva záujemkýň a záujemcov na právnické fakulty, čo v konečnom dôsledku zvýši personálnu kvalitu v právnických profesiách. Ako je zmienené vyššie, už i Protimonopolný úrad Slovenskej republiky podotkol, že bez ohľadu na to, či advokátsky koncipient strávi celé obdobie aktívnym výkonom praxe, úroveň služieb, ktoré bude ako advokát poskytovať, môže Slovenská advokátska komora ovplyvniť prostredníctvom ňou organizovaných vzdelávacích seminárov a advokátskej skúšky, pri ktorej určuje požadovaný rozsah a kvalitu vedomostí.

Ďalším zo spôsobov, ako sa vysporiadať s bariérami vstupu na advokátsky trh, ako aj ďalšieho kariérneho postupu, by okrem skrátenia povinnej praxe z piatich na tri roky mohlo byť započítanie rodičovskej dovolenky do praxe koncipienta. Rodičovská dovolenka sa poskytuje práve v rozsahu troch rokov, a to najdlhšie do dovŕšenia 6. roku života dieťaťa[33]. V tomto smere stojí za zváženie aspoň čiastočné uznanie rodičovskej dovolenky, napríklad v rozsahu jednej polovice trvania praxe, pričom zbytok rodičovskej dovolenky by bolo možné čerpať kedykoľvek do dosiahnutia 6. roku života dieťaťa, a to, s ohľadom na zamedzenie diskriminácie, rovnako pre mužov ako aj pre ženy.

Zoznam pozitívnych opatrení smerujúcich k odstráneniu negatívneho trendu, čo sa týka záujmu žien o advokáciu a celkove k zlepšeniu zastúpenia žien v advokácii, vrátane vrcholových pozícií, sa samozrejme neobmedzuje len na vyššie uvedené opatrenia. Ďalšie opatrenia po vzore tých zavádzaných medzinárodnými advokátskymi kanceláriami, ako napríklad flexibilný pracovný čas alebo mentoringové programy, môžu byť taktiež v tomto smere prínosné. V prvom rade je však nutné zamyslieť sa nad tým, či v súčasnosti účinný legislatívny rámec, najmä analyzovaná Novela, nevytvára skôr prostredie, v ktorom je dosiahnutie vyššie uvedených cieľov ešte komplikovanejšie ako bolo pred jej prijatím.


[1] Zákon č. 335/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

[2] M. GAJDOŠOVÁ, Od koncipientiek k prvým advokátkam na Slovensku (2015) Komorní listy, č. 1, str. 45

[3] Ibid., str. 53

[4] CCBE Info, Gender Equality: Raising the Bar, October 2013, No. 34, dostupné na http://www.ccbe.eu/fileadmin/user_upload/NTCdocument/ENCCBEInfo_Newslett1_1382956103.pdf, str. 1, 11

[5] http://www.legalweek.com/sites/legalweek/2013/05/30/freshfields-rolls-out-female-mentoring-scheme-to-international-bases/?slreturn=20160919034208

[6] Fifth and Sixth Periodic Reports of the Slovak Republic on the Convention on the Elimination of All Forms of Discrimination against Women (for the period 2008–2013) dostupné na http://www.gender.gov.sk/wp-content/uploads/2012/06/EN_Periodic_report_CEDAW_Slovakia.pdf, para. 204 - 208

[7] Fifth and Sixth Periodic Reports of the Slovak Republic on the Convention on the Elimination of All Forms of Discrimination against Women (for the period 2008–2013) dostupné na http://www.gender.gov.sk/wp-content/uploads/2012/06/EN_Periodic_report_CEDAW_Slovakia.pdf, para. 207

[8] CCBE Lawyers‘ Statistics 2015, dostupné na http://www.ccbe.eu/fileadmin/user_upload/NTCdocument/2015_Table_of_Lawyer1_1433140834.pdf

[9] motejlek.tv: Vladimíra Glatzová, partnerka Glatzová and Co. z 5. marca 2015, dostupné na https://www.motejlekskocdopole.com/motejlek-tv-vladimira-glatzova-partnerka-glatzova-co/, 11:50 – 12:10 min

[10] § 62 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., o advokácii

[11] Protimonopolný úrad: Novela zákona o advokácii obmedzuje hospodársku súťaž z 17. 8. 2012, dostupné na http://www.najpravo.sk/clanky/protimonopolny-urad-novela-zakona-o-advokacii-obmedzuje-hospodarsku-sutaz.html

[12] § 62 ods. 1 písm. d) zákona č. 586/2003 Z.z., o advokácii

[13] Women in the EU gave birth to their first child at almost 29 years of age on average, Eurostat, 13. 5. 2015, dostupné na http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/6829228/3-13052015-CP-EN.pdf/7e9007fb-3ca9-445f-96eb-fd75d6792965

[14] Napríklad K.S. JOSEPH, A. C. ALLEN, L. DODDS, A. TURNER, H. SCOTT, R. LISTON, The Perinatal Effects of Delayed Childbearing (2005) Obstetrics and Gynecology, Issue 6, str. 1410-1418; B. LUKE, M. BROWN, Elevated risks of pregnancy complications and adverse outcomes with increasing maternal age (2007) Human Reproduction, Issue 5, str. 1264-1272; Dangers of delaying motherhood until 30: Don't think the risks begin at 35, say researchers, Daily Mail, 11.12.2013, dostupné na http://www.dailymail.co.uk/health/article-2521666/Dangers-delaying-motherhood-30.html

[15] V roku 2011 bolo na Slovensku len 10% žien medzi 40. a 44. rokom života, ktoré ešte neporodili živé dieťa, dostupné na https://www.oecd.org/els/family/SF_2-5-Childlessness.pdf, str 2

[16] CCBE Lawyers‘ Statistics 2012, dostupné na http://www.ccbe.eu/fileadmin/user_upload/NTCdocument/2012_table_of_lawyer1_1356088494.pdf

[17] CCBE Lawyers‘ Statistics 2015(údaje o aktívnych advokátoch) dostupné na http://www.ccbe.eu/fileadmin/user_upload/NTCdocument/2015_Table_of_Lawyer1_1433140834.pdf

[18] Analyzované porovnanie sa týka počtu študentiek právnických fakúlt v dennej forme štúdia.

[19] Údaje študentov denného štúdia právnických fakúlt vypočítané zo štatistických ročeniek Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky, dostupné na http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-vysoke-skoly.html?page_id=9596

[20] http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-vysoke-skoly.html?page_id=9596

[21] http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=2477andm_sso=2andm_so=7andic=30

[22] Počty žien za uvedené ročníky sme získali súčtom počtu žien narodených v rokoch 1993 a 1994 pre rok nástupu na vysokú školu v roku 2012 a v rokoch 1996 a 1997 pre rok nástupu na vysokú školu v roku 2015, a následne sme oba súčty vydelili číslom dva, teda počtom rokov, z ktorých sme zbierali predmetné údaje. Tak sme dostali priemerný počet žien vo veku 18 a 19 rokov pre jednotlivé roky nástupu na vysokú školu, t.j. 2012 a 2015.

[23]https://lepsiaadvokacia.sk/; dáta tiež dostupné na http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statistika-prijimacieho-konania-na-vysoke-skoly-sr.html?page_id=9723

[24] Analyzované porovnanie sa týka počtu študentiek a študentov právnických fakúlt v dennej forme štúdia.

[25] Od roku 2012 do roku 2015 klesol počet študentiek prvého ročníka právnických fakúlt o 29,2%, kým počet prvákov klesol len o 19,76%.

[26] V sledovanom období sa zastúpenie žien znížilo z 58,24% z celkového počtu študentov prvých ročníkov na právnických fakultách v roku 2012 na 55,17% žien v roku 2015; údaje študentov denného štúdia právnických fakúlt vypočítané zo štatistických ročeniek Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky, dostupné na http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-vysoke-skoly.html?page_id=9596

[27] Zastúpenie žien študujúcich prvý ročník na fakulte architektúry za sledované obdobie stúpol oproti mužom až z 52% v roku 2012 na 63,31% v roku 2015, dostupné na http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-vysoke-skoly.html?page_id=9596

[28] Zastúpenie žien študujúcich prvý ročník na lekárskych fakultách sa za sledované obdobie oproti mužom zmenilo z 71,35% v roku 2012 na 71,33% v roku 2015, dostupné na http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-vysoke-skoly.html?page_id=9596

[29] http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=2477andm_sso=2andm_so=7andic=30

[30]Pokles nastal z 1,14% v roku 2012 na 1,07% v roku 2015, dostupné na http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=2477andm_sso=2andm_so=7andic=30; a http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-vysoke-skoly.html?page_id=9596

[31] Ibid.

[32] Vrátane American Association of University Women, Committee for Economic Development of Australia, International Association of Mechanists and Aerospace Workers, British Council, Women’s World Banking a ďalších; Jedným zo zjednocujúcich hesiel týchto organizácií je „gender leadership gap“.

[33] Bližšie k tomu § 169 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z., zákonník práce

Názory (2)


zobraziť staršie články