lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (159)
Juraj Gyarfas (106)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (36)
Kristián Csach (26)
Tomáš Klinka (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (21)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Maroš Hačko (4)
Petr Kolman (4)
Radovan Pala (4)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Michal Krajčírovič (4)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Peter Kotvan (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Josef Šilhán (3)
Ivan Bojna (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Denisa Dulaková (3)
Gabriel Volšík (2)
Marián Porvažník (2)
Juraj Straňák (2)
Peter Varga (2)
Maroš Macko (2)
Ludmila Kucharova (2)
Zsolt Varga (2)
Marek Maslák (2)
Andrej Kostroš (2)
Anton Dulak (2)
Bob Matuška (2)
Martin Serfozo (2)
Roman Kopil (2)
Dávid Tluščák (2)
Lukáš Peško (2)
Ondrej Halama (2)
Juraj Schmidt (2)
Michal Hamar (2)
Martin Gedra (2)
Jozef Kleberc (2)
Jiří Remeš (2)
Tomáš Pavlo (1)
Matej Gera (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Galgoczy (1)
Dušan Marják (1)
Robert Šorl (1)
peter straka (1)
Richard Macko (1)
Katarína Dudíková (1)
lukasmozola (1)
I. Stiglitz (1)
Ondrej Jurišta (1)
Zuzana Adamova (1)
Tomáš Ľalík (1)
Igor Krist (1)
Martin Šrámek (1)
Tomas Kovac (1)
Jana Mitterpachova (1)
jaroslav čollák (1)
Roman Prochazka (1)
Robert Vrablica (1)
Paula Demianova (1)
Gabriel Závodský (1)
Martin Estočák (1)
Vladislav Pečík (1)
Ivan Priadka (1)
Zuzana Klincová (1)
Martin Bránik (1)
Martin Svoboda (1)
Tomáš Korman (1)
Pavol Mlej (1)
Lucia Berdisová (1)
Peter Marcin (1)
Pavel Lacko (1)
Michal Ďubek (1)
Matej Kurian (1)
Ján Pirč (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Petr Kavan (1)
Martin Hudec (1)
Marcel Ružarovský (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Vincent Lechman (1)
Tomáš Demo (1)
Ladislav Pollák (1)
Eduard Pekarovič (1)
Michal Jediný (1)
Juraj Lukáč (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Miriam Potočná (1)
Jakub Mandelík (1)
lukas.kvokacka (1)
Viliam Vaňko (1)
Tibor Menyhért (1)
Bohumil Havel (1)
David Halenák (1)
Radoslav Pálka (1)
Peter Janík (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Róbert Černák (1)
Natalia Janikova (1)
Bystrik Bugan (1)
David Horváth (1)
Nora Šajbidor (1)
Peter K (1)
Martin Poloha (1)
Matej Košalko (1)
Zuzana Kohútová (1)
Lucia Palková (1)
Dušan Rostáš (1)
Ivan Kormaník (1)
Petr Steiner (1)
Ivan Michalov (1)
Peter Kubina (1)
Emil Vaňko (1)
Marcel Jurko (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Procesné nástupníctvo alebo sudcovská svojvôľa?

Martin Bránik, 15. 09. 2020 v 13:56

Rád by som sa podelil na tejto platforme so spôsobom akým sa súdy SR oboch inštancií vysporiadali s posúdením účinkov odstúpenia (ex tunc) od zmluvy o postúpení pohľadávky na procesné nástupníctvo žalobcu v zmysle § 80 CSP.

Stručne procesný a skutkový stav:

  1. Dňa 23.07.2012 spoločnosť A ako postupca uzatvorila so spoločnosťou B ako postupníkom (ďalej len „Postupník 1“) Zmluvu o postúpení (ďalej len „Zmluva o postúpení 1“), ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávok zo zmluvy o dielo na Postupníka 1;
  2. Dňa 17.08.2012 spoločnosť B ako Postupník 1 podala návrh na vydanie platobného rozkazu, súd vydal PR, bol podaný odpor a konanie ďalej pokračovalo;
  3. Dňa 14.03.2013 spoločnosť A – postupca odstúpil od Zmluvy o postúpení 1, pričom odstúpenie si Postupník 1 prevzal toho istého dňa. Odstúpenie malo v zmysle Zmluvy o postúpení 1 účinky ex tunc (nesporná skutočnosť) a teda Zmluva o postúpení 1 zanikla spätne ku dňu uzatvorenia t.j. k 23.07.2012;
  4. Dňa 19.03.2013 spoločnosť A ako postupca znova uzatvorila novú Zmluvu o postúpení (ďalej len „Zmluva o postúpení 2“) so spoločnosťou C ako novým postupníkom (ďalej len „Postupník 2“), ktorej predmetom bolo postúpenie totožných pohľadávok, ktoré boli predmetom prebiehajúceho súdneho konania;
  5. Dňa 08.04.2013 bol podaný spoločný návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu, a to s odôvodnením, že Zmluva o postúpení 1 zanikla odstúpením ku dňu jej uzatvorenia a spoločnosť A následne postúpila tú istú pohľadávku na nového Postupníka 2 – spoločnosť C;
  6. Dňa 04.06.2013 konajúci súd svojím uznesením pripustil zmenu na strane žalobcu, a teda novým žalobcom sa stal Postupník 2 – spoločnosť C, ktorá pokračovala v konaní a bola v konaní procesne úspešná.

Odvolací súd potvrdil právny názor okresného súdu týkajúcu sa procesného nástupníctva, ktoré nastalo v tomto konaní, pričom konajúce súdy nesúhlasili s námietkou žalovaného o absencii aktívnej legitimácie žalobcu. Veľmi stroho a bez podpornej argumentácie (judikátu alebo odborného komentáru) formalisticky odôvodnili svoj právny názor, že odstúpením došlo k spätnému prechodu práv a povinnosti na postupcu a keďže postupca postúpil pohľadávku na nový subjekt – Postupníka 2 a táto právna skutočnosť nastala po začatí konania, nastupuje procesné nástupníctvo v zmysle § 80 CSP.

Podľa môjho názoru takéto právne posúdenie súdov je formalistické a spôsobom odôvodnenia až svojvoľné, pričom súdy úplne odignorovali judikované a komentované notoriety týkajúce sa účinkov odstúpenia (ex tunc) a posudzovania vecnej legitimácie:

Odstúpenie od zmluvy v zmysle právnej teórie je jednostranným právnym úkonom spôsobujúcim zánik práv a povinností. Navyše, vzhľadom na to, že v tomto prípade malo odstúpenie od Zmluvy o postúpení 1 [1] účinky ex tunc t.j. zrušenie zmluvy od jej počiatku – na takúto zmluvu sa prihliada ako keby k uzatvoreniu zmluvy nikdy nedošlo.[2] Odstúpením od Zmluvy o postúpení 1 zanikli práva prvého žalobcu – Postupníka 1 na uplatňovanie svojho nároku v konaní od počiatku a žaloba mala byť preto automaticky zamietnutá. Iná procesná situácia by bola, ak by pôvodným žalobcom bol postupca – spoločnosť A, v takom prípade by síce rovnako došlo k zrušeniu Zmluvy o postúpení 1 od počiatku, ale keďže pôvodným žalobcom by bol postupca, v konaní by sa mohlo postupovať ďalej na základe procesného nástupníctva podľa § 80 CSP.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009, cit.: „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.“

Procesné nástupníctvo vo svojej podstate je založené na procesnej kontinuite právneho predchodcu a právneho nástupcu. Právny predchodca musí za každých okolností spĺňať podmienky aktívnej vecnej legitimácie počas celej doby trvania konania, a to až do momentu, kedy nastane právna skutočnosť, s ktorou je spojený prevod/prechod práv na právneho nástupcu. V tomto prípade je úplne zrejmé, že prvotnému žalobcovi – spoločnosti B - Postupníkovi 1 zanikla aktívna vecná legitimácia od počiatku, lebo došlo k zrušeniu Zmluvy o postúpení 1 spätne od jej počiatku, ktorá ho oprávňovala byť žalobcom v konaní, a preto je vylúčené, aby mohol prenášať na tretiu osobu svoje procesné práva v tomto konaní. Ex post sa predmetné konanie musí nevyhnutne vyhodnotiť, že prvotný žalobca – Postupník 1 nebol nikdy oprávnený podať žalobu, lebo Zmluva o postúpení 1 zanikla od počiatku. Inými slovami, procesné nástupníctvo žalobcu môže nastať iba v prípade, ak pôvodný žalobca ako právny predchodca bol aktívne vecne legitimovaný. Opačná situácia, kedy na miesto aktívne vecne nelegitimovaného žalobcu nastupuje jeho právny nástupca, je procesne vylúčená a je v rozpore s § 80 CSP.

V tejto súvislosti poukazujem aj na rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 02.11.2016 sp. zn. 24Co/947/2015, v ktorom sa riešila obdobná právna situácia, s jediným rozdielom, že zmluva o postúpení zanikla z dôvodu absolútnej neplatnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu má však rovnaké účinky ako odstúpenie so spätnými účinkami od právneho úkonu, a tou spoločnou charakteristikou je práve spätný zánik práv a povinností (t.j. účinky ex tunc). Krajský súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku posúdil zmluvu o postúpení ako absolútne neplatný právny úkon a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žalobu z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie. Aj na tomto príklade sa dá poukázať na absurditu výkladu prezentovanú súdmi - ak by totiž mal platiť výklad súdov, tak aj v tomto prípade, ak by bola hypoteticky skonštatovaná absolútna neplatnosť Zmluvy o postúpení 1, malo dôjsť k spätnému prechodu práv na postupcu – spoločnosť A a ak by bol podaný návrh na zmenu žalobcu, tak by postupník 2 – spoločnosť C ako „právny nástupca“ postupcu – spoločnosti A následne mohol pokračovať v konaní, ktoré pôvodne inicioval postupník 1 –spoločnosť B. Takýto výklad neobstojí.

Rád by som poznal Váš názor na uvedené právne posúdenie súdov, inými slovami - došlo k procesnému nástupníctvu alebo došlo k sudcovskej svojvôli?:)


[1] Števček a kol. – Občiansky zákonník I, veľký komentár, C.H. Beck, 2015, str. 408

[2] NS ČR sp. zn. 28 Cdo 3369/2013, cit.: „Nejvyšší soud považuje za vhodné úvodem zmínit, že odstoupením od smlouvy je smlouva zrušena s účinky „od počátku“ (ex tunc). V právních vztazích účastníků smlouvy nastává stejný stav, jako kdyby ke smlouvě vůbec nedošlo. Zrušení smlouvy s účinky „od počátku“ znamená nejen to, že smlouva ztrácí své právní účinky a že neposkytuje základ pro právní vztah účastníků. Mezi stranami smlouvy se zrušení smlouvy „od počátku“ projevuje zejména tím, že se obnovují jejich práva a povinnosti v té podobě, v jaké je měly k předmětu smlouvy před jejím uzavřením (tedy obnovuje se „původní stav“) (...).“


Názory k článku Procesné nástupníctvo alebo sudcovská svojvôľa?:


  Juraj Gyarfas, 20. 09. 2020 v 22:15 - privítanie a reakcia

Ďakujem veľmi pekne za zaujímavý príspevok a s radosťou vítam nového prispievateľa. 

K samotnej problematike - dovolím si nesúhlasiť s premisou, že "absolútna neplatnosť právneho úkonu má však rovnaké účinky ako odstúpenie so spätnými účinkami od právneho úkonu, a tou spoločnou charakteristikou je práve spätný zánik práv a povinností

O účinkoch odstúpenia sa tu už vo veľkom diskutovalo tu, tu a úplne v počiatkoch tohto blogu aj tu. Ja sa stále domnievam, že odstúpenie nezakladá automatické retroaktívne obnovenie pozície pred uzavretím zmluvy. Stále sa prikláňam k "obligačnoprávnej škole", podľa ktorej odstúpenie zakladá len povinnosť vrátiť si poskytnuté plnenia, nie ich automatické vrátenie ( § 48 OZ v spojení s § 457 OZ). Avšak aj v rámci "vecnoprávnej školy", ktorá sa prikláňa k automatickému obnoveniu vecnoprávnej pozície, neplatí rovnítko medzi absolútnou neplatnosťou a odstúpením. Rozlišuje sa medzi nimi minimálne pri ochrane tretích osôb, ktoré predmet nadobudli pred odstúpením. 

Doposiaľ som detailne neanalyzoval procesné dôsledky týchto dvoch pohľadov a osobitne v kontexte postúpenia pohľadávky (pri ktorom sa ťažšie rozlišuje medzi titulom a modom ako pri prevode vlastníckeho práva). Avšak skôr sa mi zdá, že to súdy posúdili správne. V opačnom prípade by strany hmotnoprávnymi úkonmi (napr. dodatočnou dohodou o prípustnosti odstúpenia a následným odstúpením) vedeli retroaktívne zasahovať do procesných úkonov, ktoré už vyvolali účinky. To mi pripadá problematické. Ale rád sa nechám presvedčiť o opaku.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím