lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (159)
Juraj Gyarfas (106)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (36)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (25)
Milan Hlušák (21)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Maroš Hačko (4)
Natália Ľalíková (4)
Michal Krajčírovič (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Monika Dubská (4)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Radovan Pala (4)
Josef Šilhán (3)
Ivan Bojna (3)
Pavol Kolesár (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Denisa Dulaková (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Jakub Jošt (3)
Ludmila Kucharova (2)
Marek Maslák (2)
Maroš Macko (2)
Jiří Remeš (2)
Jozef Kleberc (2)
Peter Kotvan (2)
Peter Varga (2)
Gabriel Volšík (2)
Martin Gedra (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Serfozo (2)
Anton Dulak (2)
Zsolt Varga (2)
Michal Hamar (2)
Dávid Tluščák (2)
Marián Porvažník (2)
Juraj Straňák (2)
Roman Kopil (2)
Andrej Kostroš (2)
Bob Matuška (2)
Juraj Schmidt (2)
Ondrej Halama (2)
Jana Mitterpachova (1)
Jakub Mandelík (1)
Viliam Vaňko (1)
Ondrej Jurišta (1)
Martin Svoboda (1)
Bohumil Havel (1)
Zuzana Klincová (1)
Bystrik Bugan (1)
Peter Kubina (1)
Tomáš Demo (1)
Emil Vaňko (1)
Róbert Černák (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
lukas.kvokacka (1)
Juraj Lukáč (1)
Michal Jediný (1)
Marcel Jurko (1)
Peter Marcin (1)
jaroslav čollák (1)
David Horváth (1)
David Halenák (1)
Michal Ďubek (1)
Vladimir Trojak (1)
Vladislav Pečík (1)
Lucia Palková (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Matej Gera (1)
Roman Prochazka (1)
Natalia Janikova (1)
Pavel Lacko (1)
Martin Galgoczy (1)
Robert Šorl (1)
Martin Šrámek (1)
Petr Steiner (1)
Ivan Priadka (1)
Tomáš Pavlo (1)
Peter K (1)
Igor Krist (1)
Martin Hudec (1)
Miriam Potočná (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Estočák (1)
Martin Poloha (1)
peter straka (1)
Ladislav Pollák (1)
Ivan Michalov (1)
Katarína Dudíková (1)
Matej Kurian (1)
Ján Pirč (1)
Marcel Ružarovský (1)
Paula Demianova (1)
Radoslav Pálka (1)
Dušan Rostáš (1)
Tomáš Korman (1)
Nora Šajbidor (1)
Richard Macko (1)
Peter Janík (1)
Robert Vrablica (1)
Eduard Pekarovič (1)
Zuzana Adamova (1)
Lucia Berdisová (1)
Petr Kavan (1)
Dušan Marják (1)
Zuzana Kohútová (1)
Ivan Kormaník (1)
lukasmozola (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Tomáš Ľalík (1)
Tomas Kovac (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Gabriel Závodský (1)
Tibor Menyhért (1)
Pavol Mlej (1)
I. Stiglitz (1)
Matej Košalko (1)
Vincent Lechman (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Uplatňovanie inštitútu „Time at large“ v slovenskom práve

Peter Kotvan, 22. 05. 2020 v 13:23

Dobrý deň všetkým pravidelným aj nepravidelným prispievateľom, diskutérom a publiku.

Rozhodol som sa, že tu budem z času na čas uverejňovať aj ja niektoré svoje podnety, pretože predpokladám, že by tu mohla byť živá diskusia a priestor pre vytvorenie dákej zhody pri aplikácii práva, prípadne tlaku na zmenu úpravy.

Mojim prvým príspevkom do diskusie je aplikácia inštitútu „time at large“ v slovenskom práve.

Podľa slovenského Obchodného zákonníka sú podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo (i) dohoda o cene a (ii) dohoda o predmete diela.

Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.

Zmluvné strany sa teda vôbec nemusia v zmluve dohodnúť na čase vykonania diela. Samozrejme, ak sa na čase vykonania diela dohodnú, je pre nich záväzný.

Čas diela v dôsledku okolností na stavbe však môže byť posunutý.

Predmetom sporov v takom prípade býva otázka, aký je nový čas dodania diela. Spravidla je omeškanie diela spôsobené súbežným pôsobením okolností, ktoré môžu byť nezávislé na vôli strán, prípadne boli zapríčinené jednou stranou, alebo aj oboma.

Objednávateľ má lepšie postavenie, pretože tvrdí, že zhotoviteľ je v omeškaní s dodaním diela, a tak dochádza k zmene obsahu záväzku a jemu vznikajú nové práva a zhotoviteľovi nové povinnosti. V súlade so zmluvou má objednávateľ obvykle k dispozícii možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty a iných inštitútov, na základe ktorých znižuje cenu diela. Hoci započítavanie sa mu môže vypomstiť, je to veľmi lákavé a je to bežná prax, že takto vytvára objednávateľ tlak na zhotoviteľa.

Zhotoviteľ musí v takom prípade uplatniť žalobu na plnenie zníženej časti diela, kde musí preukázať, že uplatnenie zmluvnej pokuty bolo nedôvodné, táto zmluvná pokuta neexistuje a započítanie tiež nebolo možné, a že nebol v omeškaní.

Aby sa predchádzalo sporom, štandardné zmluvy obsahujú povinnosť oznamovať akékoľvek okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť včasné a riadne dodanie diela a následne právo uplatniť si zo strany zhotoviteľa predĺženie času vykonania diela a prípadnej aj zvýšenie ceny diela. Zmyslom claimov teda je umožniť zhotoviteľovi zbaviť sa zodpovednosti za škody spôsobenej omeškaním objednávateľa a zároveň umožniť objednávateľovi, aby po akceptácii claimu a dohode na novom čase na vykonanie diela mal nárok na zmluvnú pokutu.

V Británii sa uplatňuje princíp, kedy je čas podstatný (time is of the essence), teda je dohodnutý záväzný čas vykonania diela, alebo je čas nepodstatný (time at large), kedy sa dielo vykoná v primeranom čase s ohľadom na povahu diela.

Do tohto momentu máme úpravu zhodnú.

V Británii sa však vyvinula taká prax, že pokiaľ objednávateľ nie je súčinný a neakceptuje nárok zhotoviteľa a nedohodne sa na novom čase vykonanie diela, má sa za to, že pre neho včasné vykonanie diela nie je dôležité a pokiaľ sa dostane v projekte za pôvodný záväzný čas vykonania diela, bez dohody na novom záväznom čase, dielo sa automaticky zhotoví v čase primeranom okolnostiam. Vyplýva to z povahy ich dohody, kedy spoločne vyhlásili, že ich spoločným cieľom je včasné a riadne dokončenie diela, že si budú oznamovať všetky vplyvy na realizáciu diela a jasne si rozdelili, kto znáša konkrétne rizika, na základe čoho je zrejmé, kto má právo na zvýšenie ceny diela, úhradu nákladov, prípadne posun diela. Objednávateľ je trestaný za neposkytnutie súčinnosti a vytváranie sporovej situácie, kedy nie je zrejmé, aký je čas vykonania diela. Je to úplne legitímny mechanizmus pre rozumné usporiadanie vzťahov.

Ja osobne si myslím, že pri aplikácii zmluvných podmienok FIDIC v slovenskej republike, resp. aj pri zmluve o dielo šitej na mieru, kde je upravený obdobný mechanizmus claimovania, by nemalo nič brániť, aby objednávateľ stratil výhodu záväzného času vykonania diela, ak sa nedohodne so zhotoviteľom pred jej uplynutím na novom čase vykonania diela, po tom ako je zrejmé, že vznikli príčiny, ktoré spôsobili posun harmonogramu a aj času na vykonanie diela.

Čo si myslíte Vy?

Ďakujem vopred za Vaše príspevky.

Peter Kotvan

https://www.kotvan.sk/uplatnovanie-institutu-time-at-large-v-slovenskom-prave


Názory k článku Uplatňovanie inštitútu „Time at large“ v slovenskom práve:


  J.Va, 28. 05. 2020 v 12:37 - common law

Zaujimavá problematika len neviem či som pochopil správne ak tvrdíte, že táto britská koncepcia time at large by mala byť nadradená zmluvným vzťahom medzi objednávateľom a zhotoviteľom ?

AK uvádzate podmienky FIDIC, tak v nich sú uvedené presné dôvody, ktoré môžu predĺžiť lehotu výstavby pre zhotoviteľa s tým, že predĺženie lehoty výstavby nenastáva automaticky, ale je predmetom Claimu (nároku zhotoviteľa), ktorý býva posudzovaný treťou stranou (stavebným dozorom).

Čo sa týka časových claimov pri veľkých infraštruktúrnych projektov je to celkovo problematika odborne veľmi náročná (neviem či na slovensku máme vôbec nejakého špičkového odborníka v tomto smere) a preto mi príde nesprávne nútiť objednávateľa na dohodnutie lehoty na predĺženie lehoty na dokončenie diela, keď konečné riešenie časových claimov býva dosiahnuté niekedy až dávno po ukončení a odovzdaní diela.


  Jakub Kollar, 08. 06. 2020 v 19:45 - Slovensko - Time at large

Pokial konceptu time at large chapem spravne, ide o situaciu kedy pride k omeskaniu na strane objednavatela avsak zmluva specificky neupravuje moznost predlzenia lehoty vystavby v takomto konkretnom pripade. Je teda spravodlive aby zhotovitel nezodpovedal za nahradu skody a zmluvne pokuty. Myslim ze aj na slovensku mame podobny princip a tazko si viem predstavit ako by objednavatel argumentoval pri uplatnovani zmluvnych pokut vzniknutych v dosledku vlastneho omeskania. Mozno by stalo za to argumentovat institutom omeskania veritela podla par. 370 a nasl. OBZ.

  Jakub Kollar, 09. 06. 2020 v 14:39 - Jakub Kollar

Mohol by som Vas tiez poprosit o zdroje? Najma na vetu: "V Británii sa však vyvinula taká prax, že pokiaľ objednávateľ nie je súčinný a neakceptuje nárok zhotoviteľa a nedohodne sa na novom čase vykonanie diela, má sa za to, že pre neho včasné vykonanie diela nie je dôležité a pokiaľ sa dostane v projekte za pôvodný záväzný čas vykonania diela, bez dohody na novom záväznom čase, dielo sa automaticky zhotoví v čase primeranom okolnostiam."

  Peter Kotvan, 23. 06. 2020 v 10:36 - Peter Kotvan

Dobrý deň,
ďakujem za komentár.

Odkázal by som na Society of Construction Law a ich Delay and Disruption Protocol, ktorý je voľne k dispozícii po zaregistrovaní. Tento Protocol považujem za štandard v odvetví. Viď: https://www.scl.org.uk/resources

Zároveň z neho vkladám základný účel snahy strán dohodnúť sa na predĺžení lehoty výstavby (EOT):
"The benefit to the Contractor of an EOT is to relieve the Contractor of liability for
damages for delay (usually LDs) for any period prior to the extended contract
completion date and allows for reprogramming of the works to completion. The
benefit of an EOT for the Employer is that it establishes a new contract completion
date, prevents time for completion of the works becoming ‘at large’ and allows for
coordination / planning of its own activities."


Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím