lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (159)
Juraj Gyarfas (106)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (36)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (21)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Radovan Pala (4)
Maroš Hačko (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Michal Krajčírovič (4)
Monika Dubská (4)
Jakub Jošt (3)
Peter Kotvan (3)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Ivan Bojna (3)
Peter Pethő (3)
Pavol Kolesár (3)
Denisa Dulaková (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Lukáš Peško (2)
Martin Serfozo (2)
Dávid Tluščák (2)
Ludmila Kucharova (2)
Zsolt Varga (2)
Jozef Kleberc (2)
Maroš Macko (2)
Juraj Schmidt (2)
Peter Varga (2)
Bob Matuška (2)
Ondrej Halama (2)
Roman Kopil (2)
Marek Maslák (2)
Anton Dulak (2)
Jiří Remeš (2)
Andrej Kostroš (2)
Martin Gedra (2)
Gabriel Volšík (2)
Juraj Straňák (2)
Marián Porvažník (2)
Michal Hamar (2)
Martin Bránik (1)
Tomáš Korman (1)
Lucia Berdisová (1)
Martin Poloha (1)
Nina Gaisbacherova (1)
lukas.kvokacka (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Petr Kavan (1)
Radoslav Pálka (1)
Lucia Palková (1)
Robert Vrablica (1)
Zuzana Kohútová (1)
Peter Kubina (1)
Richard Macko (1)
Juraj Lukáč (1)
Peter K (1)
Matej Gera (1)
Martin Svoboda (1)
Zuzana Klincová (1)
Ondrej Jurišta (1)
Bohumil Havel (1)
Vladimir Trojak (1)
Paula Demianova (1)
Natalia Janikova (1)
Martin Hudec (1)
Vincent Lechman (1)
Ivan Kormaník (1)
peter straka (1)
Tomáš Ľalík (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Marcel Ružarovský (1)
Jana Mitterpachova (1)
Matej Košalko (1)
David Horváth (1)
Martin Galgoczy (1)
Roman Prochazka (1)
Tomáš Pavlo (1)
Bystrik Bugan (1)
Róbert Černák (1)
Pavol Mlej (1)
Vladislav Pečík (1)
Tibor Menyhért (1)
Nora Šajbidor (1)
Marcel Jurko (1)
Peter Janík (1)
I. Stiglitz (1)
Tomas Kovac (1)
Ján Pirč (1)
Martin Estočák (1)
Robert Šorl (1)
Michal Ďubek (1)
jaroslav čollák (1)
Petr Steiner (1)
David Halenák (1)
Eduard Pekarovič (1)
Viliam Vaňko (1)
Katarína Dudíková (1)
Emil Vaňko (1)
lukasmozola (1)
Michal Jediný (1)
Jakub Mandelík (1)
Igor Krist (1)
Miriam Potočná (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Tomáš Demo (1)
Gabriel Závodský (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Zuzana Adamova (1)
Ivan Michalov (1)
Ladislav Pollák (1)
Martin Šrámek (1)
Dušan Rostáš (1)
Ivan Priadka (1)
Dušan Marják (1)
Matej Kurian (1)
Pavel Lacko (1)
Peter Marcin (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Zodpovednosť štátu za škodu - ad: nesprávny úradný postup / nezákonné rozhodnutie, nezrušenie rozhodnutia (nenapadnutie rozhodnutia) ako dôvod hodný osobitného zreteľa

Jaroslav Čollák, 05. 01. 2020 v 15:01

V rozsahu úvah nad mnohými variáciami zodpovednosti štátu za škodu, pričom výborná debata a zberný kôš pre účely zodpovednosti štátu za nepoloženie prejudiciálnej otázky už prebehla na základe aktivity z pera Juraja tu, mojim zámyslom je vytvoriť ďalšiu zbernú nádobu (predovšetkým judikatúry) k téme zodpovednosti štátu za škodu aj v rozsahu ďalšej legislatívy (najmä 514/2003 Z.z.) a pod.

V tomto prípade ide o (i) vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu (ii) na základe nesprávneho úradného postupu aj v prípade (iii) nezrušenia rozhodnutia štátu tak, ako to podmienečne predpokladá ustanovenie § 6 ods. 1 a 2 zákona (zrušenie a podanie riadneho opravného prostriedku) to titulom (iv) dôvodov hodných osobitného zreteľa (ustanovenie § 6 ods. 2 druhá veta).

V tomto rozsahu mám za novoročným lubom podeliť sa o nádherný judikát KSPO 1Co/4/2019, ktorý bol judikaovaný Krajským súdom v Prešove, a to v rozsahu z.č. 514/2003 Z.z. a judikovania povinnosti náhrady škody zo zodpovednosti štátu za škodu (nesprávny úradný postup) aj v prípade, ak rozhodnutie správneho orgánu nebolo zrušené (dôvody hodné osobitného zreteľa). Krátke intro:

a) žalobcovia sa rozhodnutím ROEP stali vlastníkmi nehnuteľnosti

b) na nehnuteľnostiach bola už v tom čase zridená cestná verejná komunikácia, chyba ROEP

c) žalobcovia chceli vzťah s vlastníkom cesty ako "riadny hospodár" a v zmysle ústavného východiska "vlastníctvo zaväzuje" usporiadať - neúspešne

d) iniciované súdne konanie - žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia (pôvodné konanie)

d1) v tomto konaní zistené znalcom (súčasne bývalý riaditeľ ROEP), že ROEP bola vydaná zle a išlo o nesprávne rozhodnutie, logicky očakávateľný procesný neúspech žalobcov v tomto konaní

d2) žaloba so strany žalobcov späťvzatá v celom rozsahu --> pôvodné konanie zastavené na základe späťvzatia

d3) žalobcovia zaviazaní na úhradu trov konania žalovanému, trovy uhradené (cca 3 500,- EUR)

e) iniciované následné súdne konanie: žalobcovia vs. štát - o náhradu škody, za zaplatené trovy v pôvodnom konaní

f) obrana štátu - nezodpovedáme, lebo rozhodnutie ROEP nebolo zrušené, žalobcovia nepodali voči rozhodnutiu ROEP riadny opravný prostriedok + trovy konania v pôvodnom konaní nie sú v príčinnej súvislosti s rozohdnutím ROEP.

Sedliacky rozum: žalobcovia nemali dôvod rozhodnutie ROEP napádať, nakoľko bolo vydané v ich prospech, na jeho základe sa stali vlastníkmi pozemku, ale až následne v konaní, v ktorom chceli situáciu usporiadať, nakoľko zistili, že na danej nehnuteľnosti sa nachádza verejná komunikácia, sa dozvedeli, že ROEP bol vydaný zle. Logicky, lehota na zrušenie rozhodnutia ROEP uplynula.

Judikát vytvára krásnu úvahu a pravidlo o zodpovednosti štátu voči subjektom práva v prípade, ak sa skutočne preukáže pochybenie na strane štátu, ktoré subjekt práva nemal možnosť ovplyvniť, a na základe čoho subjektu práva vznikla škoda (trovy). Okrem uvedeného, judikát spomína takto vyplatené trovy konania ako škodu, ktorá bola spôsobená subjektu práva v priamej súvislosti s vydaným rozhodnutím.

39. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tom, že vo veci bolo možné podať opravný prostriedok v zmysle § 7 zákona č. 180/1995 Z.z., platného a účinného v čase vydania predmetného rozhodnutia správneho orgánu. Pokiaľ orgány konajúce v procese ROEP priznali právnym predchodcom žalobcu vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, nemožno očakávať od týchto právnych predchodcov, aby voči takémuto zisteniu podávali námietky.

40. V závislosti od toho je naplnený nepochybne dôvod hodný osobitého zreteľa v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý umožňuje poskytnutie náhrady škody danej nesprávnym rozhodnutím alebo nesprávnym procesným postupom orgánu štátu za situácie, že rozhodnutie, ktoré je príčinnou vzniku škody, nebolo v príslušnom konaní zrušené. Týmto dôvodom hodným osobitného zreteľa sú vyššie popísané skutkové okolnosti spočívajúce v tom, že právni predchodcovia žalobcu ako vlastníci predmetných nehnuteľností nemali najmenší dôvod toto rozhodnutie spochybňovať a napádať. O dôvode hodného osobitného zreteľa za týchto okolností nemá odvolací súd pochybnosti v zhode so súdom prvej inštancie.

38. Trovy, ktoré takýmto spôsobom vznikli sú nepochybne škodou, pretože došlo k zmenšeniu majetku právnych predchodcov žalobcu ich zaplatením a za túto škodu nepochybne zodpovedá žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí orgán, ktorý takéto chybné rozhodnutie vydal ( § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Odvolací súd nemá pochybnosti (aj v zmysle predchádzajúcich záverov uvedených v uznesení č.k. 1Co/33/2018-137 z 5.6.2018) o príčinnej súvislosti medzi uvedeným nesprávnym rozhodnutím Správy katastra Prešov a vznikom škody na strane právnych predchodcov žalobcu, ktorý si túto škodu v zmysle vyššie uvedeného uplatňuje v súčasnosti v prejednávanej veci. Ide o bezprostrednú a nepochybnú príčinnú súvislosť, ktorá vyplynula z chybného rozhodnutia orgánu štátnej správy ubezpečujúceho právnych predchodcov žalobcu o tom, že im vlastnícky patria určité nehnuteľnosti, na základe tohto rozhodnutia si uplatňovali v iných súdnych konaniach svoje práva a boli v konečnom dôsledku neúspešní (vrátane vzniku trov na ich strane) v dôsledku existencie takéhoto chybného zápisu, a teda aj chybného rozhodnutia orgánu štátnej správy. Tým je bezprostredná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na strane právnych predchodcov žalobcu, aj keď v dôsledku iných konaní (konaní súdnych) a danou rozhodovacou činnosťou orgánu štátnej správy nepochybne daná.

Zovšeobecnenie (?):

Ako dôvod hodný osobitného zreteľa podľa z.č. 514/2003 Z.z. pripúšťajúci zodpovednosť štátu za škodu za súčasnej konštatácie o existencii rozhodnutia môže byť vnímané skutkovo odôvodniteľné nenapadnutie rozhodnutia orgánu verejnej správy žalobcom v prípade, ak bolo toto rozhodnutie orgánu verejnej správny vydané v prospech žalobcov, nakoľko žalobca nemal dôvod toto rozhodnutie napádať v odvolacom konaní podľa osobitného zákona, keďže smerovalo a vytváralo situáciu v jeho prospech.


Názory k článku Zodpovednosť štátu za škodu - ad: nesprávny úradný postup / nezákonné rozhodnutie, nezrušenie rozhodnutia (nenapadnutie rozhodnutia) ako dôvod hodný osobitného zreteľa:


  Tomáš Klinka, 09. 01. 2020 v 17:38 - Súhlas

Ďakujem Jarovi za tento užitočný a podnetný príspevok. Ten rozsudok KS PO je skutočne podnetný a ukazuje, ako sa má zákon 514/2003 vykladať a aplikovať tak, aby nedošlo k vyprázdneniu ústavného práva na náhradu škody proti štátu podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy. Niekedy mám pocit, že úradníci vnímajú tento zákon skôr ako nedobytnú hrádzu, ktorá ich chráni pred vytrvalými poškodenými. Inak, tento zákon by si už zaslúžil poctivú a hĺbkovú revíziu, v rámci ktorej by mal byť - medzi prvými - zrušený inštitút predbežného predbežného prerokovania ( § 15 a 16) ako úplne neefektívny.

  Michal Novotný, 09. 01. 2020 v 21:12 - Nechcem

kaziť radosť, ale mne toto rozhodnutie na prvé čítanie príde - mierne povedané - zvláštne.

Ponechajme stranou celý význam ROEPu pre vlastnícke právo, sústreďme sa len na zákon č. 514/2003 Z. z. Ustanovenie § 6 tohto zákona obsahuje v ods. 1 a 2 dve podmienky priznania nároku. Podľa ods. 1 je to zrušenie rozhodnutia ako nezákonného, podľa ods. 2 podanie riadneho opravného prostriedku. Z dôvodu hodného osobitného zreteľa možno upustiť od splnenia podmienky podľa ods. 2, ale nie podľa ods. 1 - to jasne vyplýva zo samotného zákona.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku sa tejto otázke venuje len v ods. 40, kde cituje len § 6 ods. 2, ale v rozpore s jeho jasným znením tvrdí, že tento odsek umožňuje náhradu škody aj bez zrušenia rozhodnutia. Potom sú ale celé jeho ďalšie úvahy nesprávne.

Ja som náhradu škody nezákonným rozhodnutím chápal vždy tak, že ide o škodu, ktorá vznikla ako priamy dôsledok tohto rozhodnutia. Inak povedané, tým, že som rešpektoval toto rozhodnutie, ktoré ma k niečomu nútilo, mi vznikla škoda. S tým súvisí aj § 6 ods. 3, ktorý práve preto priznáva náhradu škody pri predbežne vykonateľnom rozhodnutí. Podľa mňa to, že sa niekto rozhodne urobiť nejaký majetkový úkon z dôvodu, že sa "spolieha" na správnosť rozhodnutia (ale nie je nútený ho robiť), nie je škodou spôsobenou rozhodnutím.

Takáto cesta vedie k absurditám. Kúpim vec, kataster vloží do katastra, žalujem o reivindikáciu, súd prejudiciálna zistí, že moja zmluva je neplatná a nie som vlastníkom. Rozhodnutie o vklade je teda asi nezákonné (?) - zasa mi platí trovy štát? Alebo ešte lepšie - dajú mi zbroják, kúpim si pištoľ, následne štát zbroják zruší ako nezákonný - má mi štát zaplatiť pištoľ, ktorá mi je nanič? Podľa mňa nie.

  Jaroslav Čollák, 10. 01. 2020 v 14:43 - ad Michal

--> Podľa mňa to, že sa niekto rozhodne urobiť nejaký majetkový úkon z dôvodu, že sa "spolieha" na správnosť rozhodnutia (ale nie je nútený ho robiť), nie je škodou spôsobenou rozhodnutím.

Ak Ti štát dá vlastníctvo, ktoré je zaťažené (cestou) --> nevytvorí povinnosť na tvojej strane ako riadneho hospodára riešiť tú situáciu (akokoľvek) - a keď ju riešiš (variácia je neuzavretá - či žiadaš BO za používanie tvojho vlastníctva alebo hocičo iné) - prídeš v súdnom konaní znalecky na to že štát Ti vydal zle - preto zastavíš konanie (svojim úkonom späťvzatia, lebo veď aj tak neuspeješ) - súd Ťa zaviaže na úhradu trov konania protistrane.

INAK - ak by štát nevydal ROEP, v živote by si súdne konanie neinicioval - a ak by štát vydal dobre ROEP - v živote by si v tom konaní neprehral - a ak by si neprehral - neplatil by si trovy.

Paralela s pišťoľou je z môjho pohľadu nevhodná, pretože píšeš o zrušení lístka, čo sa tu nestalo, a o to práve išlo. Ušla Ti z môjho pohľadu podstata - zlý úkon - z toho vyplývajúce konanie ktoré by nikdy nebolo ak by bol úkon správny - zistenie zlého úkonu - stopka konania - náklady s konaním. Škoda je tu v kauzalite s rozhodnutím štátu. Konaním si ZHOJOVAL zlý postup ROEP, kúpou pištole si ty nič nezhojoval, iba realizoval oprávnenie. V tejto veci klienti svoje vlastnícke právo realizovať nemohli, nakoľko na ich pozemku bola cesta. Čiže Tebe by štát (tvojom optikou) vydal zbroják, s povolením kúpiť pištoľ XY - ty by si si ju kúpil - ale mala by zatavenú hlaveň - tak by si riešil odtavenie - a v procese odtavenia by Ti povedali sorry - túto pištol si nemal od začiatku mať.... takže náklady na odtavenie sú tvoja škoda... o tom je tento judikát.

  Michal Novotný, 11. 01. 2020 v 23:20 - Ale

ak ja chápem správne názor KS, on za nezákonnú nepovažoval existenciu cesty, ale to, že rozhodnutie bolo nesprávne (nezákonné?) v časti vlastníctva žalobcov.

Okrem toho, potom mi nesedí argument, prečo teda žalobcovia nepodali opravný prostriedok? Ak na ich vlastníctve podľa ROEPu bola neusporiadaná cesta, tak ako môže KS tak ľahko povedať, že rozhodnutie o ROEPe bolo "v ich prospech"?

Ale to je podružné, podstatnejšie je, že súd ignoroval jasné znenie § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., že rozhodnutie musí byť zrušené. To som neprehliadol.

Tomu odseku so "zhojovaním" moc nerozumiem. ROEP je "register obnovenej EVIDENCIE pozemkov", nejde o konštitutívne rozhodnutie, ktoré spôsobuje nadobudnutie vlastníckeho práva. Znamená len, že údaje z iných evidencií sa zapíšu na LV. Nič viac. LV nie je zárukou ničoho, údaje katastra (vrátane ROEPu) sú hodnoverné a záväzné, kým sa nepreukáže opak. Teda každý, kto sa na ne spolieha, si musí byť vedomý, že v konkrétnom prípade súd môže dospieť k inému záveru (odchylnému od ROEPu).

Okrem toho z toho rozsudku nie je ani zrejmé, v čom vlastne spočívala nezákonnosť toho rozhodnutia o ROEPe (píše sa tam len, že "chybami v mapovaní a následnom vyhotovení ROEP"). ROEP sa ale vyhotovuje na základe určitých údajov a to, že sa následne ukáže ako nesprávny (t.j. skutočný stav je iný), ešte neznamená, že bol ako register EVIDENCIE vytvorený nezákonne. To potom asi zrejme nezákonnými sú tie rozhodnutia, z ktorých ROEP vychádzal, nie? Aj toto je dôvod, prečo § 6 ods. 1 žiada bezpodmienečné zrušenie ako nezákonné - aby to urobil "príslušný orgán", nie incidenčne súd v civilnom konaní

A príklad s pištoľou nesedí Tebe. Logika je rovnaká - štát mi dal "statok" (pozemok podľa ROEPu / zbroják), ja ho realizujem (uplatňujem "právo" z ROEPu - chcem bezdôvodko / uplatňujem "právo" zo zbrojáka - kúpim si pištoľ), stojí to nejaké peniaze (náklady vymáhania / cena pištole), no realizácia sa ukáže vo výsledku neúspešná. Áno, v tomto prípade ROEP nebol zrušený (!), ale ja sa zámerne pýtam, či ak by zbroják bol zrušený, mal by som od štátu nárok na cenu pištole (= škoda vzniknutá realizáciou práva zo zbrojáku). A podľa mňa nie. Preto si rovnako myslím, že ANI KEBY bol ten ROEP zrušený (akože tu ani nebol), nemal by mať mať žalobca nárok na zaplatenie trov vynaložených v konaní, kde uplatňoval svoje právo založené ROEPom (= škoda vzniknutá realizáciou práva z ROEPu).

Našťastie, judikát to nie je a snáď ani nebude (dovolanie podľa § 421 bolo zrejme neprípustné, lebo je to bagateľná vec, a cez § 420 som zatiaľ rozhodnutie NS nenašiel).

  Jaroslav Čollák, 12. 01. 2020 v 21:11 - neviem (komu?) čo (a kde) uniká

technikália procesu ROEP je úplne podružná, keby ju súd skúmal, tak maximálne v SSP konaní, v CSP nemáme s týmto problémom čo hľadať, a vrámci neexistencie plnej jurisdikcie v pozemkových veciach (SSP) by mohol súd skúmať maximálne zákonnosť...

k veci teda:
ad cit.: "Ale to je podružné, podstatnejšie je, že súd ignoroval jasné znenie § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., že rozhodnutie musí byť zrušené. To som neprehliadol."

-- > skutočne som myslel, že od začiatku je jasno v tom, že to rozhodnutie je založené na § 6 ods. 2 a teda na dôvode hodnom osobitného zreteľa, ktorý si zase opomenul ty, a ktorý súd dostatočne ozrejmil v celej časti argumentácie, ktorá sa toho týka. Zákonný podklad uniká, preto ešte raz ods. 2:

"Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa."

--> Laickejšie, právo možno priznať, aj keď rozhodnutie (i) nebolo zrušené je na svete) alebo ak (ii) účastník nepodal opravný prostriedok. Dôvod hodný osobitného zreteľa slúži ako poistka pre osobitné prípady, ktorým tento bol..ako v ostatnej legislatíve, proste zadné vrátka, žiadny blackbox v tom nevidím. nič viac, nič menej.

ad_pištoľ: opäť nechápem (nie celkom chápem), lebo nikto sa nedomáha ceny pozemku (tvojej ceny pištole), ale iba nákladov na to, aby usporiadal vzťah svojho pozemku s cestou obce na ňom - ktorý aj tak neusporiadal, lebo ROEP bola zlá, čo sa dozvedel až v konaní, čoho následkom sú jeho náklady (trovy).

ad_future: cit: "ANI KEBY bol ten ROEP zrušený (akože tu ani nebol), nemal by mať mať žalobca nárok na zaplatenie trov vynaložených v konaní, kde uplatňoval svoje právo založené ROEPom (= škoda vzniknutá realizáciou práva z ROEPu)." - uniká Ti tu ale podstata, o ktorú celý čas ide - až v tom súdnom konaní sa dozvedel, že ROEP je vydaný zle (znalecky) takže - ak teda tvrdíš, že štát vydá ROEP, založí tým vlasntícke právo, vlastník chce usporiadať vzťah lebo rozhodnutie vytvorilo stav že je VLASTNÍKOM a cez pozemok mu ide verejná komunikácia, v konaní sa dozvie že de facto nie je vlastníkom - a štát je mimo obliga lebo veď "znášaj si náklady na usporiadanie nami zle vytovreného stavu" - a ešte - usporadúvať vzťah si nemusel - tak mi dovoľ, ale budem zásadne (materiálnoprávne) nesúhasiť, pričom tvoj prístup sa mi javí ako rýdzo formalistický --> voltairovsky teda uvediem, že ďakujem za názor, ale budem zastávať názor zásadne opačný, a teda - v zmysle uvedeného judikátu...:)

  Michal Novotný, 13. 01. 2020 v 00:31 - Laickejšie

možno, právnicky podľa mňa nemáš pravdu ani Ty, ani KS v Prešove.

Už v prvom poste som napísal, že § 6 obsahuje odseky 1 a 2.

Ods. 1: ...PRÁVO na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť IBA VTEDY, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo ZRUŠENÉ alebo ZMENENÉ pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Ods. 2: Právo podľa odseku 1 možno priznať IBA VTEDY, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie TEJTO podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Tieto odseky nemajú navzájom žiaden vylučovací vzťah, musia platiť súčasne. Teda rozhodnutie musí byť zrušené alebo zmenené (ods. 1) A ZÁROVEŇ poškodený proti nemu musel podať riadny opravný prostriedok (ods. 2).

V ods. 2 sa potom hovorí, že splnenie "tejto" podmienky sa nevyžaduje... V ods. 2 je ale upravená len podmienky podania opravného prostriedku, teda je (aspoň podľa mňa) celkom jasné, že LEN táto podmienka sa nevyžaduje z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Na podmienku podľa ods. 1 to nemá žiaden vplyv, tú NEMOŽNO prepáčiť, lebo ods. 1 o dôvodoch hodných osobitného zreteľa nič nehovorí.

Toto isté som povedal už v prvom poste, takže o tom určite "jasno" nebolo. A v prvom poste som napísal aj to, že KS v ods. 40 zmiešava tieto dve podmienky akýmsi zvláštnym spôsobom dohromady. A robí to podľa mňa právne nesprávne, v rozpore s jasným znením zákona.

K ostatnému sa už vracať nebudem, nech si každý čitateľ vyberie, ktorá argumentácia pôsobí rozumnejšie. Len znova zdôrazňujem, že ROEP nezakladá vlastnícke právo, len sa ním obnovuje evidencia. Vlastnícke právo zakladajú pozemkové úpravy, čo je iný proces, o ktorých ale tuto (aspoň podľa citovaného rozhodnutia) nejde.

  Jaroslav Čollák, 13. 01. 2020 v 09:55 - vnútorný rozpor argumentácie

ktorú predkladáš, myslím si, že sa vnútorne vylučuje (ak zle chápem, oprav ma:))

cit:Tieto odseky nemajú navzájom žiaden vylučovací vzťah, musia platiť súčasne. Teda rozhodnutie musí byť zrušené alebo zmenené (ods. 1) A ZÁROVEŇ poškodený proti nemu musel podať riadny opravný prostriedok (ods. 2).
--> myslím, že tá argumentácia je nelogická a vnútorne rozporná.

ale poďme ju rozvinúť: reagujúc na Teba a na Tvoje úvahy sa teda chcem opýtať - ak beriem argumentáciu, ktorú prezentuješ, že (i) priznanie náhrady škody je možné (ii) len pri absencii podania opravného prostriedku z (ii.i.) DHOS a nakoľko tvrdíš, že absenciu (iv) zrušenia rozhodnutia (tvojimi slovami) nemožno prepáčiť... -->chcem sa teda spýtať,

- ako to myslíš, lebo - alebo si to vysletlime lebo nerozumiem - ako je možné zrušiť predmetné rozhodnutie bez aktivity (podania opravného prostriedku) dotknutým subjektom a vyvodiť tak zodpovednosť štátu ako hovoríš ty - LEN pri absencii podania opravného prostriedku ak tvrdíš že rozhodnutie MUSÍ BYŤ ZMENENÉ ALEBO ZRUŠENÉ?

mne to skrátka nedáva zmysel...:)

  Michal Novotný, 13. 01. 2020 v 11:35 - ???

Už ani neviem, čo vlastne povedať.

Náhrada škody je možná, ak
1. PRÁVOPLATNÉ rozhodnutie bolo zrušené/zmenené pre nezákonnosť,
a súčasne
2. poškodený podal riadny opravný prostriedok.

Tvoja otázka je, ako sa možno k 1 dopracovať bez 2? Napríklad:
- právoplatné prvostupňové rozhodnutie, ktoré nikto nenapadol odvolaním, bolo zrušené/zmenené na protest prokurátora alebo mimo odvolacieho konania,
- právoplatné prvostupňové rozhodnutie, ktoré poškodený nenapadol odvolaním, bolo zmenené/zrušené v dôsledku beneficii cohaesionis,
- právoplatné prvostupňové rozhodnutie, ktoré poškodený nenapadol odvolaním, bolo zmenené/zrušené pri obnove konania.

Vo všetkých týchto prípadoch je splnená podmienka 1 (rozhodnutie bolo zrušené), ale nie 2 (poškodený nepodal riadny opravný prostriedok).

  Milan Hlušák, 13. 01. 2020 v 12:53 - Súhlas s Michalom

Ja tiež čítam § 6 tak ako Michal.

Nárok na náhradu škody možno uplatniť v zásade len vtedy, ak bolo rozhodnutie zrušené pre nezákonnosť, a zároveň k tomuto zrušeniu došlo na základe riadneho opravného prostriedku, ktorý podal poškodený.

Len výnimočne, z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo rozhodnutie zrušené pre netákonnosť bez toho, aby poškodený podal riadny opravný prostriedok. Napríklad ak bolo zrušené na základe opravného prostriedku iného účastníka konania.

Logika za tým je tá, že ak bol poškodený pasívny a nepodal riadny opravný prostriedok, akoby sám súhlasil s prípadnou škodou, ktorú mu právoplatné rozhodnutie spôsobí. Ak mu v tom ale zabránili vážne dôvody (choroba?), potom z nepodania riadsneho opravného prostriedku takýto súhlas nemožno vyvodiť, a preto sa táto podmienka nebude vyžadovať. V takom prípade postačí, ak bolo rozhodnutie zrušené na základe iných mechanizmov, i bez aktivity poškodeného. Je to v podstate taká obdoba pravidla, že sa nenahrádza škoda, ktorú poškodený neodvrátil, hoci to bolo možné od neho požadovať ( § 384 ObZ).

  Jaroslav Čollák, 13. 01. 2020 v 16:17 - iný pohľad na vec

samozrejme, súhlasím s tým, že súd išiel nad rámec bežného výkladu zodpovednosti štátu za škodu, avšak treba (do)čítať rozsudok v celom komplexe skutkového vývoja prípadu, ja s ním plne súhlasím:

on hovorí o situácii, kedy už (v čase a priestore) nemôže byť rozhodnutie zrušené alebo zmenené - a - v čase keď mohlo byť - nebolo legitímne a proporcionálne od adresáta ROEP žiadať, aby ho napadol - a o tom, že NIE JE VLASTNÍK sa dozvedel až po odpadnutí lehôt a počas súdneho konania, ktorým usporadúval vzťahy AKO VLASTNÍK.

z odôvodnenia rozhodnutia:

- Právni predchodcovia žalobcu nemali dôvod podávať voči tomuto rozhodnutiu riadne, či dokonca mimoriadne opravné prostriedky, nakoľko uvedené rozhodnutie bolo na ich prospech, keďže im priznávalo vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu uvedenú skutočnosť možno považovať za prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., kedy sa nevyžaduje podať proti nezákonnému rozhodnutiu riady opravný prostriedok (v tomto prípade námietky). Okrem toho je potrebné uviesť, že o skutočnosti, že nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, sa dozvedeli až po tom, čo uplynula zákonná lehota na podanie opravného prostriedku. Uvedené rozhodnutie štátneho orgánu teda v čase podania žalôb vytvorilo legitímne očakávanie výsledkov súdnych sporov v prospech právnych predchodcov žalobcu, a to na základe zápisu ich vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. Okrem toho zlý úmysel na strane právnych predchodcov žalobcu, resp. samotného žalobcu (teda že v čase vydania rozhodnutia o ROEP a tiež v lehote na podanie námietok mali vedomosť o tom, že nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností) nebol v konaní zo strany žalovaného preukázaný.
- Opätovne treba poukázať na to, že právni predchodcovia žalobcu boli v dobrej viere, že predmetné nehnuteľnosti, za užívanie ktorých iniciovali súdne konania pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX a XXC/XXX/ XXXX Okresného súdu Prešov im vlastnícky patria, pričom základom tohto presvedčenia boli okolnosti vyplývajúce zo schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území T., obec T. tak, ako to vyplýva z rozhodnutia Z. z 5.5.2010. Bolo preto plne dôvodné, že právni predchodcovia žalobcu sa snažili o usporiadanie užívacích vzťahov vo vzťahu k Y. T. so zreteľom na okolnosť, že nehnuteľnosti, vlastníctvo ktorých im vyplynulo z predmetného rozhodnutia Správy katastra T. z 5.5.2010 boli zastavané miestnymi komunikáciami a chodníkmi. Ako bolo nepochybne zistené až v priebehu súdnych konaní (vyššie uvedené konania Okresného súdu T. XXC/XXX/XXXX a XXC/XXX/XXXX), a to na základe znaleckého dokazovania, došlo k chybnému zápisu v registri obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území T., tak, že predmetné nehnuteľnosti v skutočnosti právnym predchodcom žalobcu vlastnícky nepatrili a nemohli byť takto úspešní v konaní o náhradu za ich užívanie.

Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného spočívajúcou v tom, že vo veci bolo možné podať opravný prostriedok v zmysle § 7 zákona č. 180/1995 Z.z., platného a účinného v čase vydania predmetného rozhodnutia správneho orgánu. Pokiaľ orgány konajúce v procese ROEP priznali právnym predchodcom žalobcu vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, nemožno očakávať od týchto právnych predchodcov, aby voči takémuto zisteniu podávali námietky.

ad michal: v tomto prípade ani jedna možnosť, všetky lehoty im dostupné uplynuli počas súdneho konania v ktorom sa pôvodne domáhali ROEPovskí vlastníci usporiadania vzťahu s vlastníkom cesty na ich pozemku.

  Jaroslav Čollák, 13. 01. 2020 v 16:36 - súd teda vychádzal z výkladu

že ods. 2 v sebe implikuje možnosť, že rozhodnutie nebolo zrušené --> a dôvod hodný osobitného zreteľa NEPODANIA opravného prostriedku vysvetlil.

a to je ten prínos tohto rozsudku, s ktorým ja súhlasím - materiálnoprávne, v prípade in concreto.

AD Michal: dobre všeobecne, "nedobre" individuálne:
Toto rozhodnutie nemá byť ako zrušené - to je DHOZ

Žalobcovia sa o tom, že rozhodnutie môže byť nezákonné dozvedeli až znaleckým posudkom v súdnom konaní (2013) pričom rozhodnutie bolo vydané 2010, teda uplynuli lehoty na
a) odvolanie
b) podnet na prieskum mimo odvolacieho konania
c) návrh na obnovu konania
d) podnet na podanie protestu prokurátora
e) žalobu proti rozhodnutiu podľa OSP

  Jaroslav Čollák, 13. 01. 2020 v 16:56 - ešte skutkový dovetok

znalec (2013) uviedol, že pozemok, ku ktorému ROEP priznávalo vlastníctvo žalobcov, bol VYVLASTNENÝ v prospech iného subjektu (vlastník cesty). Toto však nevedela (a mala vedieť) Komisia ROEP.

Žalobcovi teda náhle odpadá konanie a potencionalita procesného úspechu (náhrada za vecné bremeno, BO, hocičo...), zisťuje že nie je vlastník - hoci ním na začiatku konania bol - a my vykladáme zákon tak, že smola, štát nezodpovedá za nič, lebo rozhodnutie existuje.

S tým teda mám problém, a to aj keď je rozhodutie ROEP (alebo akékoľvek iné v zhodnej skutkovej situácii) na svete....


  Milan Hlušák, 13. 01. 2020 v 17:51 - Trochu inak

Jaro, nejdem sa vyjadrovať k samotnej podstate sporu, ani k tomu, či by sa celá vec nedala riešiť cez náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Chcem sa ale vyjadriť k inej veci.

Podľa mňa sa § 6 ods. 2 nedá nijako čítať tak, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, tak možno uplatniť nárok aj bez toho, aby sa nezákonné rozhodnutie zrušilo.

Ak by ale v tejto konkrétnej veci doslovný výklad zákona mal viesť k porušeniu nejakého ústavného práva alebo k nejakej extrémnej nespravodlivosti (posito sed non concesso), súd by to mal nahlas povedať. Mal by teda konštatovať, že doslovný výklad zákona vedie v tejto konkrétnej veci k extrémnej nespravodlivosti, preto sa od neho ODKLÁŇAM. Nemal by však tvrdiť, že priamo znenie § 6 ods. 2 umožňuje priznať náhradu škodu aj bez zrušenia nezákonného rozhodnutia. Takéto tvrdenie môže totiž viesť k tomu, že sa výklad § 6 ods. 2 zaujatý súdom bude všeobecne používať aj tam, kde nie sú splnené podmienky pre odklon od znenia zákona definované ústavným súdom (napr. v I. ÚS 155/2017).

  Jaroslav Čollák, 13. 01. 2020 v 18:07 - ad Milan

ok, posúvame sa. Materiálnoprávne..

Čiže súhlasíš, že ako sudca vieš rozhodnúť v hard case tak, že rozhoodnutie nemusí byť zrušené, a extrémna nespravodlivosť bude argument pre priznanie náhrady škody aj bez zrušenia rozhodnutia? Ja sa tu na to (správnosť vysloveného riešenia bez ohľadu na súdnu argumentáciu v tomto prípade) nedívam v právnych kategóriách, limitov tých odsekov, ale podstatovo...

Ak sa nemýlim, tak potencionalitu výskytu takejto situácie už judikoval NSSR...

  Juraj Gyarfas, 02. 02. 2020 v 21:29 - márne vynaložené náklady

Nebudem sa už vracať k podmienke zrušenia nezákonného rozhodnutia - k tomu asi už všetko napísali Michal a Milan. Ak sa chcel súd odchýliť od jasného znenia zákona, mohol to aspoň vysvetliť.

Ale nie o tom som chcel písať. Zaujal ma Michalov príklad s márne vynaloženou investíciou do zbrane ako niečo, čo nie je kryté nárokom na náhradu škody podľa zákona 514/2003. A chcel som sa spýtať, prečo by to tak malo byť?

Vždy som si myslel, že v prípadoch zodpovednosti podľa tohto zákona platí výklad kauzality a škody ako vo všeobecnom civile. Ale vo všeobecnom civile sa predsa nahrádzajú márne vynaložené investície, nie? Ak sa z dôvodu civilného deliktu moje náklady na určitú investíciu ukážu byť márne, mám nárok na ich náhradu (v rozsahu negatives Interesse, samozrejme nie v rozsahu ušlého zisku z plánovanej investície). Ak teda napr. v dôvere v prezumpciu zákonnosti stavebného povolenia vynaložím určité náklady a tieto náklady sa v dôsledku nezákonnosti stavebného povolenia ukážu byť vynaložené márne, prečo by som nemal mať nárok na náhradu škody? Asi mi niečo uniká, ale nezdá sa mi, že škoda v zmysle zákona 514/2003 by mala byť len škoda, ktorá vznikla priamo pôsobením daného rozhodnutia a nie napr. aj márne vynaložené náklady (ak, samozrejme, podľa princípov všeobecného civilného práva je daný kauzálny nexus).

  Juraj Gyarfas, 03. 05. 2020 v 18:22 - kauzalita v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

"Ústavní soud shrnuje, že v případech škody vzniklé v důsledku nadměrné délky řízení je prokazování příčinné souvislosti mezi nadměrnou délkou řízení a vznikem majetkové újmy, jakož i přesné výše vzniklé škody obtížné. To však nesmí bránit vzniku odpovědnostního vztahu. Soudy přitom v rámci ústavně konformního postupu musejí vycházet z obvyklého běhu událostí a nesmějí se dopouštět formalistického výkladu a kladení nesplnitelného důkazního břemene; v opačném případě by totiž došlo k faktickému vyprázdnění, a tím porušení základního práva na náhradu škody za nesprávný úřední postup podle čl. 36 odst. 3 Listiny."

ÚS ČR, II.ÚS 141/19

  Juraj Gyarfas, 03. 06. 2020 v 10:51 - nesprávny úradný postup, nezákonné rozhodnutie a predbežná otázka

41. Teória správneho práva rovnako ako zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 514/2003 Z. z.“) striktne rozlišuje medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a jeho nezákonným rozhodnutím. Objektívna zodpovednosť spojená s neprávnym úradným postupom predpokladá porušenie pravidiel ustanovených právnymi predpismi pre postup orgánu verejnej moci pri jeho činnosti, čiže vady v spôsobe vedenia konania. Ide spravidla o postup (faktický zásah a nečinnosť), ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí bezprostredne a vo vydanom rozhodnutí sa nepremietne. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v rámci činnosti vedúcej k vydaniu rozhodnutia preto prichádza do úvahy len vtedy, ak ide o úkony úradného postupu, ktoré samy osebe k vydaniu rozhodnutia nevedú alebo ak sa nesprávnosť postupu v rozhodnutí neprejaví, nepremietne sa doň. Napríklad úradná činnosť formou kontroly, inšpekcie, posudkovej činnosti a podobne vždy vedie k zisťovaniu splnenia zákonných podmienok hmotného práva pre vydanie administratívneho aktu, a preto je typickým príkladom úradného postupu smerujúceho k vydaniu rozhodnutia (legálny pojem „postup, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal“). Zodpovednosť „len“ z titulu nesprávneho postupu by preto napr. pri kontrole prichádzal do úvahy, ak by správny orgán omylom vstúpil do prevádzkarne tretieho subjektu, ktorý nie je účastníkom konania a tam spôsobil škodu na zariadení. Išlo by síce o (nesprávny) úradný postup v rámci konania, ktoré bude zavŕšené rozhodnutím (vydaným vo vzťahu k inému subjektu), ale uvedená nesprávnosť sa v rozhodnutí nijako neprejaví. Náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom tak môže uplatňovať aj tretia osoba, neúčastník konania, ak bola poškodená.

42. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, tu zákon z dôvodu potreby prelomenia prezumpcie správnosti individuálnych správnych aktov predpokladá a vyžaduje vyslovenie nezákonnosti rozhodnutia na to povolaným orgánom v rámci inštančného postupu (napr. nadriadený správny orgán rozhodujúci o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch, správny súd, ústavný súd). Z dôvodu oddelenosti súdnej a výkonnej moci vyjadrenej v rozdielnych právomociach orgánov oboch sústav verejnej moci nie je okresný súd rozhodujúci o náhrade škody oprávnený ani ako prejudiciálnu otázku skúmať zákonnosť právoplatného administratívneho rozhodnutia, a o to menej preskúmavať jeho vecnú správnosť – či boli splnené hmotné podmienky podľa osobitných predpisov pre vydanie administratívneho aktu. Kompetenciu preskúmať zákonnosť správneho aktu má spomedzi orgánov súdnej moci len a výlučne správny súd na základe správnej žaloby za presne špecifikovaných zákonných podmienok. Prípadné nesplnenie zákonných predpokladov hmotnej povahy pre vydanie individuálneho správneho aktu však ani správny súd neskúma vecne (či boli alebo neboli splnené, čo by nahrádzalo činnosť správnych orgánov), ale len vo väzbe na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, čo je prejavom oddelenosti sústav a rešpektovania právomoci orgánu výkonnej moci. Inými slovami, v prípadoch, ak je postup zavŕšený vydaním rozhodnutia, je konzumovaný rozhodnutím, preto je nevyhnutné napadnúť rozhodnutie, v rámci ktorého účastník môže namietať aj prípadný nezákonný postup, ktorým odôvodní nezákonnosť rozhodnutia a ktorý nevyhnutne musí mať v ňom odraz (spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia).

43. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno riešiť ako predbežnú otázku bez toho, aby toto rozhodnutie pre nezákonnosť bolo predtým zrušené príslušným orgánom (R 35/1977).


II. ÚS 145/2019

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím