lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (155)
Juraj Gyarfas (106)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (33)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (24)
Milan Hlušák (21)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (5)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Ján Lazur (4)
Radovan Pala (4)
Robert Goral (4)
Pavol Szabo (4)
Natália Ľalíková (4)
Ivan Bojna (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Josef Šilhán (3)
Michal Krajčírovič (3)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Maroš Hačko (3)
Adam Valček (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Dávid Tluščák (2)
Jiří Remeš (2)
Peter Varga (2)
Roman Kopil (2)
Martin Gedra (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Schmidt (2)
Martin Serfozo (2)
Jozef Kleberc (2)
Anton Dulak (2)
Ondrej Halama (2)
Ludmila Kucharova (2)
Maroš Macko (2)
Marek Maslák (2)
Juraj Straňák (2)
Bob Matuška (2)
Gabriel Volšík (2)
Zsolt Varga (2)
Andrej Kostroš (2)
Marián Porvažník (2)
Lukáš Peško (2)
Igor Krist (1)
Michal Ďubek (1)
peter straka (1)
Robert Šorl (1)
Paula Demianova (1)
Peter Marcin (1)
Pavol Mlej (1)
Lucia Palková (1)
Martin Estočák (1)
Jakub Mandelík (1)
Juraj Lukáč (1)
Matej Kurian (1)
Zuzana Kohútová (1)
Zuzana Adamova (1)
jaroslav čollák (1)
Gabriel Závodský (1)
Tomáš Ľalík (1)
Róbert Černák (1)
lukas.kvokacka (1)
Matej Gera (1)
Dušan Rostáš (1)
Robert Vrablica (1)
Peter Janík (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Poloha (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Martin Galgoczy (1)
Vladislav Pečík (1)
Ivan Priadka (1)
Peter K (1)
Petr Steiner (1)
Jana Mitterpachova (1)
Martin Svoboda (1)
Marcel Jurko (1)
Ivan Michalov (1)
Emil Vaňko (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Petr Kavan (1)
Ondrej Jurišta (1)
David Horváth (1)
Viliam Vaňko (1)
Pavel Lacko (1)
Martin Šrámek (1)
Ivan Kormaník (1)
Vincent Lechman (1)
Dušan Marják (1)
Tomáš Demo (1)
Ján Pirč (1)
David Halenák (1)
Miriam Potočná (1)
Bohumil Havel (1)
Natalia Janikova (1)
Roman Prochazka (1)
Martin Hudec (1)
Tibor Menyhért (1)
Tomas Kovac (1)
lukasmozola (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Katarína Dudíková (1)
Matej Košalko (1)
Lucia Berdisová (1)
Nora Šajbidor (1)
I. Stiglitz (1)
Radoslav Pálka (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Vladimir Trojak (1)
Bystrik Bugan (1)
Peter Kubina (1)
Ladislav Pollák (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Prečo je „ústavná zvyklosť“ neústavná

Ondrej Halama, 03. 10. 2018 v 10:10

Slovensko aj Česká republika, ako štáty s kontinentálnym právnym systémom, sa často stávajú miestom debát o záväznosti ústavnej obyčaje. Ide najmä o právnu situáciu, keď prezident menuje premiéra. Údajne tu existuje „ústavná zvyklosť“ menovať ho z radov parlamentnej väčšiny. V tomto článku zhrniem argumenty, prečo táto „ústavná obyčaj“ nielenže nie je v týchto krajinách záväzná, ale jej existencia je protiústavná a bez právno-teoretického základu.

1. Rozpor so znakmi kontinentálneho právneho systému

Kontinentálny právny systém je založený výlučne na písomnom práve. Ak aj priznáva záväznosť nepísaným normám (napr. dobrým mravom), deje sa to výlučne prostredníctvom písaného práva (napr. Občiansky zákonník obsahuje povinnosť dodržovať dobré mravy, tie ale neuvádza). Ústavné zvyklosti nie sú ani písané, a ani na ne žiadny právny predpis neodkazuje. Ak by zákonodarca považoval ústavnú zvyklosť za žiaducu, nič mu nebráni ustanoviť ju v písomnej forme. „Ústavná obyčaj“ je teda proti základným znakom kontinentálneho právneho systému.

2. Rozpor s princípom zákonnosti, resp. ústavnosti

V kontinentálnom právnom systéme sa štáty spravujú princípom zákonnosti, t. j. štát a jeho orgány môžu postupovať len postupom predpísaným zákonnom, resp. ústavou. Ak by teda prezident postupoval podľa obyčaje, ktorá nie je uvedená v ústave, a neriadil sa vlastným svedomím ako mu ústava prikazuje (Čl. 101), postupoval by protiústavne.

3. Rozpor s princípom deľby moci, bŕzd a protiváh

Prezident, vláda, parlament a orgány súdnictva sú kreované podľa princípu deľby moci a princípu bŕzd a protiváh, ktorými sa riadi každý právny štát. Je v priamom rozpore s týmto princípom, aby bola vláda menovaná parlamentom, alebo cez právnu obyčaj parlamentom „automaticky dosadzovaná“. Náš prezident je nezávislý od ostatných ústavných orgánov, volený občanmi, a pri menovaní premiéra nie je viazaný žiadnou povinnosťou. Naopak, ústava mu prikazuje konať podľa vlastného svedomia. Tým sa predíde absurdným situáciám, ako v prípade, keď prezident Kiska dal vládu v štáte do rúk svojho protivníka z prezidentských volieb (o tom viac v článku na konci).

4. Rozpor s princípom právnej istoty

Písomná forma práva je odôvodnená najmä vyššou právnou istotou oproti nepísanej forme práva. Keď je právo písané, každý má možnosť sa s ním oboznámiť a spoznať jeho obsah v určitej a zrozumiteľnej forme. Vďaka tomu môžu adresáti právnych noriem predvídať správanie štátu a iných subjektov. Akákoľvek „obyčaj“ je nepísaná a v právnom štáte (vrátane SR) založenom na právnej istote nežiaduca.

Argumenty druhej strany

Zástancovia uvedenej obyčaje sa opierajú o to, že naše republiky sa spravujú parlamentnou formou vlády. Keď však porovnáme naše ústavné zriadenie so vzorom parlamentnej formy, t. j. so Spojeným kráľovstvom, zistíme že takýto typ parlamentnej formy u nás nemáme. Naopak, je tu niekoľko rozdielov, s ktorých najvýraznejšie sú dva: 1. volený prezident, namiesto monarchu, 2. iný právny systém (kontinentálny).

Druhý z argumentov, je potreba „stabilnej vlády“. Tento argument vypovedá veľa o vnútornom nastavení jeho autorov – ústavu nechápu ako rámec pre riadne a poctivé spravovanie štátu, ale ako nástroj pre stabilné vykonávanie moci. Preto v spojení zákonodarnej (parlament) a výkonnej moci (vláda) nevidia hrozbu, ale výhodu. Nechápu, že parlament by mohol dôverovať aj vláde, ktorá netúži po koncentrácii moci. Nevedia si predstaviť, že inštitút vyslovovania dôvery by niekedy mohol slúžiť aj na niečo iné, ako na prezentáciu opozície (v prípade kladného výsledku), alebo na oznámenie rozpadu vládnej koalície (v prípade záporného výsledku).

Záver

Uvedená „ústavná zvyklosť“ je v rozpore s troma princípmi právneho štátu a v kontinentálnom právnom systéme nemá žiadny právno-teoretický základ. Z uvedeného dôvodu považujem túto politickú zvyklosť za neústavnú. Jej jediný účel spočíva v pohodlnom vládnutí a koncentrácii moci. Avšak právna veda v priebehu histórie postupuje opačne - hľadá riešenia ako koncentrácii moci a jej ľahkému zneužitiu zabrániť (ideálnu formu štátu). Zdá sa mi občas, že mnohí dnešní právnici tento odkaz Aristotela, Locka, Montesquieua ignorujú.

Kto chce na túto tému čítať aj iný môj článok, nech navštívi môj blog.


Názory k článku Prečo je „ústavná zvyklosť“ neústavná :


  Martin Friedrich, 04. 10. 2018 v 09:40 - Zo súdnej praxe 4/2018

Rád by som upozornil na zaujímavý článok na túto tému od JUDr. Drgnoca v časopise Zo súdnej praxe 4/2018 pod názvom "Nepísané ústavné právo".

  Ondrej Halama, 28. 10. 2018 v 12:15 - čakal som väčšiu diskusiu

keď nepriamo obviním mnohých právnikov z pochlebovania vládnej moci

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím