lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (159)
Juraj Gyarfas (106)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (35)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (24)
Milan Hlušák (21)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Natália Ľalíková (4)
Michal Krajčírovič (4)
Pavol Szabo (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Maroš Hačko (4)
Petr Kolman (4)
Jakub Jošt (3)
Adam Valček (3)
Pavol Kolesár (3)
Denisa Dulaková (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Peter Pethő (3)
Josef Šilhán (3)
Ivan Bojna (3)
Martin Serfozo (2)
Marián Porvažník (2)
Jiří Remeš (2)
Maroš Macko (2)
Anton Dulak (2)
Ondrej Halama (2)
Roman Kopil (2)
Zsolt Varga (2)
Michal Hamar (2)
Peter Varga (2)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Straňák (2)
Marek Maslák (2)
Juraj Schmidt (2)
Andrej Kostroš (2)
Gabriel Volšík (2)
Jozef Kleberc (2)
Lukáš Peško (2)
Martin Gedra (2)
Bob Matuška (2)
Ludmila Kucharova (2)
Dušan Marják (1)
Robert Šorl (1)
Martin Hudec (1)
Matej Kurian (1)
Jakub Mandelík (1)
Bohumil Havel (1)
Miriam Potočná (1)
Katarína Dudíková (1)
Ivan Priadka (1)
lukas.kvokacka (1)
Paula Demianova (1)
Marcel Jurko (1)
Lucia Berdisová (1)
Dušan Rostáš (1)
Vladimir Trojak (1)
Pavel Lacko (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
David Halenák (1)
Ivan Michalov (1)
Lucia Palková (1)
Jana Mitterpachova (1)
Juraj Lukáč (1)
Martin Estočák (1)
Pavol Mlej (1)
Matej Košalko (1)
lukasmozola (1)
Ján Pirč (1)
Matej Gera (1)
Viliam Vaňko (1)
Gabriel Závodský (1)
Martin Galgoczy (1)
Zuzana Klincová (1)
I. Stiglitz (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
peter straka (1)
Radoslav Pálka (1)
Peter Kubina (1)
jaroslav čollák (1)
Robert Vrablica (1)
Tomáš Ľalík (1)
Vincent Lechman (1)
Ivan Kormaník (1)
Ladislav Pollák (1)
Zuzana Kohútová (1)
Roman Prochazka (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Tomáš Korman (1)
Vladislav Pečík (1)
Bystrik Bugan (1)
David Horváth (1)
Peter K (1)
Róbert Černák (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Tibor Menyhért (1)
Martin Poloha (1)
Igor Krist (1)
Eduard Pekarovič (1)
Natalia Janikova (1)
Michal Ďubek (1)
Petr Steiner (1)
Tomas Kovac (1)
Tomáš Demo (1)
Emil Vaňko (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Petr Kavan (1)
Martin Šrámek (1)
Nora Šajbidor (1)
Martin Svoboda (1)
Zuzana Adamova (1)
Ondrej Jurišta (1)
Peter Marcin (1)
Peter Janík (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Digitálne dizajny

Tomáš Klinka, 14. 09. 2018 v 12:54

Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že väčšina z nás si pojem "dizajn" spája s predmetmi, ako je auto, bicykel, nábytok, bytové doplnky, šaty či rôzne zariadenia. Áno, toto je tradičné chápanie dizajnu aj v práve duševného vlastníctva, ktoré má svoj základ v historických koreňoch ešte z čias prijatia Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva v r. 1881 o následne odrážalo technologickú realitu celého 20. storočia.


Keď sa koncom 20. storočia prihlásili o slovo informačné technológie, ich vplyv na právo duševného vlastníctva bol v Európe výrazný, osobitne v oblasti autorského práva (pozri smernicu z r. 1991 a následne smernicu z r. 2009), ako aj v patentovom práve (pozri najmä čl. 52 Európskeho patentového dohovoru z r. 1973). Informačné technológie sa však obdobným spôsobom nedotkli dizajnového práva (pozri smernicu z r. 1998 alebo nariadenie z r. 2001). Nemá veľký zmysel pátrať po dôvodoch tohto legislatívneho vývoja, zaujímavé však je, že v prípade dizajnového práva legislatívcov (nielen v Európe), a dokonca do veľkej miery aj akademikov (pozri štúdiu ZEW z r. 2017), predbehla prax registračných úradov poháňaná dopytom čoraz väčšieho radu podnikateľov požadujúcich dizajnovú ochranu pre zobrazenia a ikony na displejoch rôznych zariadení (PC, notebooky, smartfóny, tablety, priemyselné zariadenia).

Za prelomový je možné považovať rok 2004, keď vtedajší Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM), terajší Úrad Európskej únie pre duševného vlastníctvo (EUIPO) zaviedol do svojej klasifikácie DesignClass, ktorá v značnej miere korešponduje s medzinárodným triedením dizajnov podľa tzv. Locarnskej dohody, osobitnú podtriedu 14.04 s názvom "Displeje obrazoviek (grafické rozhrania pre displeje (karty), počítačové ikonky). Odvtedy do mája 2018 bolo v novej podtriede 14.04 registrovaných 27.371 digitánych dizajnov platných v celej Európskej únii, čo predstavuje v priemere takmer 2.000 digitálnych dizajnov ročne. Za pozornosť stojí, že najčastejšie ide o prihlasovateľov (spoločnosti) z USA (31%), Nemecka (19%), Južnej Kórei, Veľkej Británie (cca. po 7%), Japonska (cca. 5%), Talianska a Malty (cca. po 3%). V prepočte na počet obyvateľov s prehľadom vedie Malta, čo súvisí s rozvinutým Online Gaming Industry, ktorý predstavuje 12% HDP Malty (pozri napr. tu).

Keď sa bližšie pozrieme na dôvody, pre ktoré sa digitálne dizajny registrujú, môžeme sa domnievať (spolu s autormi štúdie ZEW), že hlavným účelom je najmä prevencia pred konkurenciou a snaha vyhnúť sa konfliktu založenom na nekalej súťaži alebo autorskom práve, pričom práve tieto dva právne inštitúty, ktoré by spravidla (ale nie vždy) prichádzali do úvahy nie sú v EÚ harmonizované (v dostatočnej miere). Ochranné známky majú úplne iný účel, ako aj obmedzený rozsah ochrany a nezapísané dizajny sú chránené len voči "otrockému" kopírovaniu a aj to len na 3 roky (pozri čl. 1 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 15 ods. 1 až 3 nariadenia z r. 2001).

Na druhej strane ani ochrana zapísaným dizajnom - ako vlastne žiadna právna ochrana duševného vlastníctva - nepredstavuje absolútnu ochranu. Je oslabená možnosťou tretích osôb (spravidla dotknutej konkurencie) iniciovať výmaz zapísaného dizajnu a keďže prieskum novosti a individuálneho charakteru, ako zákonných podmienok ochrany dizajnu sa vykonáva práve až vo výmazovom konaní (ex post) a nie pri zápise dizajnu (i keď ÚPV SR určitý prieskum v dostupných registroch vykonáva, ale...), každý majiteľ si musí dobre zvážiť ako "silné" práva mu zapísaný dizajn poskytuje a či nestojí na "hlinených nohách". Určitým obmedzením, skôr technického charakteru je obmedzenie počtu snímkov na 7 v prípade pohybového digitálneho dizajnu pri registrácii na EUIPO. A ak prejdeme k otázkam vymožiteľnosti práv zo zapísaného digitálneho dizajnu, narazíme na praktickú nemožnosť s úspechom iniciovať a realizovať colné opatrenia podľa nariadenia z r. 2013, nakoľko výrobky (HW), v ktorých sú, resp. môžu byť digitálne dizajny súčasťou softvérového aplikačného vybavenia (SW), sú počas transportu vždy vo vypnutom stave. Veru, tak prozaické to je.

Dalo by sa ešte hovoriť o "matke všetkých dizajnových vojen" Apple vs. Samsung, ktorej posledná (?) bitka sa viedla na súde v Kalifornii v máji 2018, tiež by sa dal tento stručný článok pekne ilustrovať obrázkami najzaujímavejších digitálnych dizajnov... ale potom by už naozaj nebol žiaden dôvod otvoriť si najbližšie číslo časopisu Duševné vlastníctvo.


Názory k článku Digitálne dizajny:


Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím