lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (105)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (32)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (22)
Milan Hlušák (19)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Lexforum (5)
Petr Kolman (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Monika Dubská (4)
Robert Goral (4)
Natália Ľalíková (4)
Ján Lazur (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Šilhán (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Adam Valček (3)
Ivan Bojna (3)
Peter Pethő (3)
Michal Krajčírovič (3)
Maroš Hačko (3)
Denisa Dulaková (3)
Michal Hamar (2)
Marián Porvažník (2)
Ludmila Kucharova (2)
Bob Matuška (2)
Dávid Tluščák (2)
Roman Kopil (2)
Zsolt Varga (2)
Juraj Schmidt (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Serfozo (2)
Jozef Kleberc (2)
Peter Varga (2)
Ondrej Halama (2)
Anton Dulak (2)
Maroš Macko (2)
Martin Gedra (2)
Lukáš Peško (2)
Jiří Remeš (2)
Igor Krist (1)
Pavel Lacko (1)
Zuzana Kohútová (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Vladimir Trojak (1)
Martin Galgoczy (1)
Bohumil Havel (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Juraj Lukáč (1)
Michal Ďubek (1)
Gabriel Závodský (1)
Gabriel Volšík (1)
Ivan Kormaník (1)
Marcel Jurko (1)
Paula Demianova (1)
Róbert Černák (1)
Martin Šrámek (1)
Martin Poloha (1)
Ivan Michalov (1)
Martin Estočák (1)
Katarína Dudíková (1)
Peter Janík (1)
Dušan Marják (1)
Pavol Mlej (1)
Peter Kubina (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
lukasmozola (1)
Marek Maslák (1)
Miriam Potočná (1)
Lucia Palková (1)
Viliam Vaňko (1)
Robert Vrablica (1)
Vincent Lechman (1)
Natalia Janikova (1)
Bystrik Bugan (1)
Ladislav Pollák (1)
Martin Svoboda (1)
Zuzana Adamova (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Radoslav Pálka (1)
Matej Gera (1)
Nora Šajbidor (1)
Ondrej Jurišta (1)
Matej Košalko (1)
Vladislav Pečík (1)
Lucia Berdisová (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Hudec (1)
Petr Steiner (1)
Roman Prochazka (1)
Petr Kavan (1)
Peter Marcin (1)
Tibor Menyhért (1)
Tomas Kovac (1)
Dušan Rostáš (1)
David Horváth (1)
lukas.kvokacka (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Ján Pirč (1)
peter straka (1)
Matej Kurian (1)
jaroslav čollák (1)
Peter K (1)
I. Stiglitz (1)
Tomáš Demo (1)
Jana Mitterpachova (1)
Emil Vaňko (1)
David Halenák (1)
Robert Šorl (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Zamestnanecký vynález, neodkladné opatrenie a jeden smutný príbeh z Ústavu polymérov SAV

Tomáš Klinka, 10. 09. 2018 v 23:24

Na začiatok citát z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17.05.2018, sp. zn. 43CoPv/6/2018:

"Z patentových prihlášok (pozn. TK: PP 50065-2015, EP3362098) tak nesporne vyplýva, že právo na riešenie k vynálezu patrí zatiaľ odporcovi (pozn. TK: tzn. Ústavu polymérov SAV), ktorý má zároveň aj dispozičné právo s uvedenými prihláškami, toho času obmedzené právoplatným rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia nariadeného v tomto konaní v časti, proti ktorej žiadna zo strán odvolanie nepodala (pozn. TK: tzn. 1) zdržať sa prevodu, postúpenia, zaťaženia práva na riešenie k vynálezu, 2) zdržať sa vykonania akýchkoľvek zmien v patentovom registri ÚPV SR s výnimkou zmien uskutočnených so súhlasom oboch navrhovateľov a 3) zdržať sa vykonania akýchkoľvek zmien v registri európskych patentov EPÚ v súvislosti s európskou patentovou prihláškou) aj keď nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby patentovoprávnu ochranu tohto vynálezu v jednotlivých štátoch zabezpečil." (bod 50 uznesenia).

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto spore podali dvaja slovenskí vedci, Ing. Filip Rázga, PhD. a Mgr. Veronika Némethová, ktorí sú uvedení ako pôvodcovia vynálezu s názvom "Spôsob úpravy funkčného stavu ľubovoľnej mRNA umožňujúci jej selektívne a špecifické rozpoznanie", ktorý je predmetom SK patentovej prihlášky, európskej patentovej prihlášky, ako aj medzinárodnej PCT prihlášky, kde ako prihlasovateľ figuruje Ústav polymérov SAV. Menovaní vedci však tvrdia, že právo na riešenie - a teda aj právo podať prihlášku a následne právo byť majiteľom patentu - majú oni, a nie ústav, ktorý odvíja svoje práva od inštitútu zamestnaneckého vynálezu v zmysle § 11 patentového zákona. Keďže navrhovatelia pociťovali obavy zo zmarenia medzinárodnej patentovej ochrany v dôsledku zmeškania zásadných krokov v procedúre podľa PCT (vstup do národnej fázy) zo strany ústavu, v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhali aj určenia, že im patrí právo na riešenie, aby mohli vo svojom mene a na svoj účet realizovať príslušné kroky vedúce k patentovej ochrane.

Určite pôjde o právne zaujímavý spor aj vo veci samej, kde súd bude hodnotiť (i)relevantnosť argumentácie navrhovateľov typu "my sme na tom pracovali ešte pred našim pôsobením v ústave", avšak v tomto krátkom poste by som dal rád do pozornosti inšpiratívny názor Okresného súdu Banská Bystrica, potvrdený Krajským súdom v Banskej Bystrici o principiálnej nemožnosti rozhodovať o práve na riešenie v rámci neodkladného opatrenia. Skutočne, súdy sa podľa mňa výborne popasovali s touto neľahkou problematikou. Predovšetkým upozornili, že tu nejde o neodkladné opatrenie vo veciach duševného vlastníctva v zmysle § 341 a nasl. CSP, pretože spor sa netýka ohrozovania alebo porušovania práv duševného vlastníctva, ale ide spor o to, komu svedčí právo na riešenie, inými slovami "kto je vlastník". Ďalej poukázal na to, že navrhovatelia zrejme mali aj iné možnosti, ako efektívne brániť svoje práva (rokovanie o postúpení/predaji práv z prihlášky/prihlášok). Nad rámec posúdenia súdu si dovoľujem doplniť, že navrhovatelia nevyužili ani inštitút zápisu sporu do registra v zmysle § 50 patentového zákona, ktorý má automaticky za následok prerušenie konania o patentovej prihláške ( § 39 patentového zákona) a významne obmedzuje prihlasovateľa ( § 30, § 31, § 46 ods. 5).

Na koniec opäť citát z predmetného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici:

"Okruh skutkových tvrdení a ani ich právne posúdenie, ktoré navrhovatelia v odvolaní namietajú, nie je možné riešiť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Nimi sa súd môže zaoberať len v konaní vo veci samej. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nerozhoduje súd o právach a povinnostiach strán, ale vydáva len opatrenie, ktoré má dočasný dosah a ktorým nemôže byť prejudikovaný konečný výsledok sporu napriek tomu, že to § 330 CSP, ako aj § 34 patentového zákona umožňujú, pretože to povaha prejednávanej veci nepripúšťa. Účelom neodkladného opatrenia je len dočasná, a nie trvalá úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že ochrana práv navrhovateľov im bude poskytnutá konečným rozhodnutím vo veci. Požiadavky na rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu spočívajú najmä v dodržaní zákonného podkladu pre konkrétne rozhodnutia o týchto opatreniach Z uvedených dôvodov, keď takáto zásadná otázka, komu patrí právo na riešenie k vyššie uvedenému vynálezu, nemôže byť po prvýkrát rozhodnutá sudcom rozhodujúcim o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a že naopak vyžaduje podrobné preskúmanie v rámci konania vo veci samej, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v IV. a V. výrokovej vete napadnutých odvolaním ako vecne správne podľa § 387 CSP potvrdil." (body 61 a 62 uznesenia).

S tým sa dá len súhlasiť. Pre úplnosť je však nutné uznať, že v situácii, akej čelili navrhovatelia, ktorí mali vo vzťahu k "ich" (sic!) vynálezu zásadne inú predstavu o patentovej stratégii a jej realizácií, ako mal prihlasovateľ a pri zohľadnení zjavnej absencie rizikového kapitálu (investora), ktorý by možno dokázal spor včas neutralizovať, bolo veľmi náročné vyskladať právne nároky tak, aby bola navrhovateľom zabezpečená efektívna a včasná ochrana. Osobne sa nazdávam, že jedno z obojstranne priechodných riešení ("win-win") mohlo zahŕňať využitie inštitútu spolumajiteľstva, resp. spoluprihlasovateľstva v zmysle § 20 patentového zákona - ústav by si ponechal max. tretinový podiel a obaja pôvodcovia by mali tiež po jednej tretine, prípadne by k sebe zobrali ako ďalšieho spolumajiteľa investora financujúceho ďalší proces medzinárodného patentovania.

Z dostupných informácii (viď články tu alebo tu) je evidentné, že v pozadí celého sporu sa črtá smutná realita slovenského akademického "transferu" technológii. Je to veľká škoda a hanba, nech už je pravda bližšie ku ktorejkoľvek strane.


Názory k článku Zamestnanecký vynález, neodkladné opatrenie a jeden smutný príbeh z Ústavu polymérov SAV:


  Martin Friedrich, 19. 09. 2018 v 14:01 - Pár otázok

Na úvod: rozumiem, akou cestou sa KS BB vybral. No nie som celkom presvedčený jeho odôvodnením. Napr. z citovaného uznesenia vyplýva, že neodkladné opatrenie je len dočasná, a nie trvalá úprava práv a povinností. Myslím si, že s odkazom na § 324 CSP môže neodkladné opatrenia trvalo upraviť pomery. Milým príkladom je uznesenie KS BB, ktorým súd potvrdil uznesenie prvoinštančného súdu, ktorý prostredníctvom neodkladného opatrenia nariadil vypratanie bytu (https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=2ahUKEwjCsb3X5cbdAhVhqIsKHUw_B00QFjABegQINBAC&url=https%3A%2F%2Fobcan.justice.sk%2Fcontent%2Fpublic%2Fitem%2F657ab4fd-925d-44ce-89f3-93e25cb2acde&usg=AOvVaw24hC4KUUcrad5NjfZkS08o). Tomuto neodkladu predchádzalo právoplatné skončenie konania o neplatnosť výpovede nájmu.

Zaujímavá je podľa mňa otázka, aký je vzťah neodkladného opatrenia podľa § 341 a nasl. CSP k § 324 CSP. Podľa mňa nič nebráni tomu, aby aj v prípade konania vo veciach duševného vlastníctva mohol súd meritórne rozhodnúť aj nariadením neodkladného opatrenia po skončení konania.


Zaujímavý je podľa mňa aj ods. 59 tohto uznesenia: "Aj keď ustanovenie § 330 ods. 2 CSP v týchto prípadoch počíta s tým, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, v § 341 ods. 1 CSP však jednoznačne upravuje, že neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane len to, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva. Z tohto ustanovenia, ale ani z ostatných ustanovení, najmä § 325 ods. 2 CSP nevyplýva, že by mal súd nariaďovať neodkladné opatrenie aj vtedy, keď je sporné, komu právo duševného vlastníctva, a teda právo na riešenie k vynálezu patrí, pretože to povaha veci nepripúšťa".

Z toho vyplýva, že podľa názoru krajského súdu nie môžné nariadiť zdržovacie neodkladné opatrenie, ak je predmetom určovacia žaloba. S týmto názorom nie som úplne stotožnený. Predsa § 341 ods. 1 CSP rozsah, v ktorom možno nariadiť neodkladné opatrenie. Ale úprava nariadenia neodkladného opatrenia vo veciach duševného vlastníctva je predsa len lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave neodkladného opatrenia, kde nie je nikde ustanovené, čo má byť predmetom konania, aby sme mohli vydať neodkladné opatrenie. Predstavme si prípad, kedy by k prevodu práva k duševnému vlastnícvu došlo trestným činom a žalobca by nemal problém túto skutočnosť preukázať napr. právoplatným trestným rozkazom. Bolo by úplne namieste nariadiť neodkladné opatrenia podľa § 341 ods. 1 CSP proti osobe, ktorá sa takéhoto trestného činu dopustila a to pred alebo po začatí konania o určenie vlastníckeho práva k predmetu duševného vlastníctva.

  Tomáš Klinka, 03. 10. 2018 v 09:13 - Pár pokusov o odpovede

Netvrdím, že odôvodnenie KS BB je dokonalé. Pokiaľ však ide o určovacie žaloby - akékoľvek, bez ohľadu na to, či sú z oblasti DV alebo nie - prikláňam sa skôr k záveru, k akému prišiel aj KS BB a teda, že neodkladné opatrenie so zhodným určovacím výrokom ako má (by mala) určovacia žaloba sú principiálne neprípustné. V prípade nehnuteľností by totiž na základe takéhoto neodkladného opatrenia kataster vykonal záznam vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa neodkladného opatrenia a ten by sa stal plnohodnotným vlastníkom. V prípade duševného vlastníctva (patentu, ochrannej známky, dizajnu...) by obdobne ÚPV SR na požiadanie zapísal ako majiteľa navrhovateľa neodkladného opatrenia. Nový vlastník/majiteľ by mohol by s vecou/DV voľne disponovať, nakoľko mu v tom nič nebráni. Mohol by realizovať prevod na tretiu osobu, čo by mohlo celú situáciu v prípade jeho neúspechu vo veci samej výrazne skomplikovať. Na druhej strane, ak by súd v samotnom neodkladnom opatrení obmedzil vykonávanie vlastníckeho práva navrhovateľa, vyvstala by otázka, aký zmysel také neodkladné opatrenie má. I keď nevylučujem, že by takéto obmedzenie mohlo byť efektívne naformulované (napr. ius utendi/fruendi áno, ale ius disponendi/ius possidendi nie).

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím