Autori:

Po nedávnom upozornení na začínajúce medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) - tu - by som aj prostredníctvom Lexfora rád prezentoval aktuálny stav legislatívnych prác na "veľkej novele" v oblasti priemyselného vlastníctva. Novelizuje sa patentový zákon, zákon o úžitkových vzoroch, zákon o dizajnoch, zákon o ochranných známkach a zákon o správnych poplatkoch[1]. Zmeny sa dotknú tak ustanovení súkromnoprávnej povahy (najmä zamestnanecký režim, spolumajiteľstvo, licencie, vymožiteľnosť práv), ako aj verejnoprávnej povahy (konanie o prihláške, rešerš medzinárodného typu, rešerš v prioritnej lehote, zrušovacie, výmazové a určovacie konanie, rozklad, vzťah k správnemu poriadku, elektronické podávanie). Kompletný materiál je k dispozícii na portáli Slov-lex.

Namiesto úvodu

Na rozdiel od všeobecného vnímania prítomnosti „legislatívnej smršte“ či „hypertrofie právnych predpisov“[2], oblasť práva duševného vlastníctva, a osobitne práva priemyselného vlastníctva, patrí na Slovensku dlhodobo medzi najstabilnejšie[3]. Zdržanlivý prístup zákonodarcu k tvorbe práva je istotne želaný, i keď v slovenskej realite skôr výnimočný. Aj z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby každý významnejší zásah do platnej legislatívy prešiel dostatočnou verejnou diskusiou, odborným pripomienkovaním a oponentúrou. Dovolím si tvrdiť, že v prípade tzv. „veľkej novely“, o ktorej je tento článok, sa tak aj skutočne stalo.

Predstavitelia odbornej verejnosti, osobitne z akademickej obce a zo Slovenskej komory patentových zástupcov (SKPZ) mali možnosť zúčastniť sa na príprave novely už od februára 2016 a to formou cielených konzultácií k čiastkovým pracovným návrhom úradu. V marci až máji 2016 úrad v rámci zorganizoval viaceré pracovné stretnutia, na ktorých prebiehala diskusia k optimálnemu nastaveniu právnej úpravy. V apríli 2016 autor článku prezentoval zamýšľané zmeny v práve priemyselného vlastníctva aj na vedeckej konferencii Košické dni súkromného práva[4]. Po zverejnení predbežnej informácie na portáli Slov-lex[5] sa verejnosť mohla zapojiť do prípravy novely aj formou zasielania podnetov a vlastných návrhov. Verejné konzultácie v zmysle Jednotnej metodiky posudzovania vybraných vplyvov[6] prebiehali od 19. augusta do 20. septembra 2016. S cieľom uľahčiť zapojenie verejnosti do legislatívneho procesu úrad v tejto fáze legislatívneho procesu vypracoval prehľad navrhovaných zmien vo všetkých novelou dotknutých zákonoch aj s možnosťou ich vzájomného porovnania.

Medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) prebiehalo na portáli Slov-lex[7] od 23. januára do 10. februára 2017. Úrad iniciatívne zahrnul medzi pripomienkujúce subjekty viaceré univerzity (TU, STUBA, TUKE, UPJŠKE, UKBA), partnerské inštitúcie (CVTI, SAV, FSSR, SOI), príslušné súdy (OSBB, KSBB), ako aj relevantné profesijné komory (SKPZ, SAK). Na prebiehajúce MPK bolo osobitne upozornených niekoľko desiatok ďalších odborníkov v oblasti duševného vlastníctva, v neposlednom rade aj na samotnom Lexfore. Úrad vyhodnotil a z veľkej časti zapracoval viac ako 200 došlých pripomienok a v marci 2017 predložil legislatívny materiál na rokovanie Legislatívnej rady vlády SR a Hospodárskej a sociálnej rady SR. V apríli 2017 by mal byť materiál predložený na rokovanie vlády SR.

Príležitostí a času na diskusiu i pripomienky bolo teda skutočne dosť. Viacerí to využili a prispeli svojím názorom či podnetom k zlepšeniu práva priemyselného vlastníctva na Slovensku. Niektorí – vrátane SKPZ – sa v kľúčových fázach legislatívneho procesu (verejné konzultácie, MPK) neozvali vôbec a o to viac prekvapujú ich verejné vyjadrenia[8]. Na jednej strane rešpektujem právo každého prezentovať vlastný názor, na druhej strane však očakávam aj argumenty na jeho podporu. V opačnom prípade totiž ide len o akýsi výkrik do tmy, ktorému by ani nebolo potrebné venovať väčšiu pozornosť.

Môj osobný názor je, že táto novela si skutočne zaslúži prívlastok „veľká“. V tomto článku, ktorý je rozdelený na dve časti, ponúkam k tomu aj konkrétne argumenty. Prvá časť je venovaná hmotnému právu a otázkam vymožiteľnosti práv, v druhej budú vysvetlené zmeny a novinky v konaní pred úradom.

Hlavný účel novely

Hlavným účelom tzv. veľkej novely je nanovo upraviť, zmodernizovať a precizovať hmotnoprávne aj procesnoprávne ustanovenia, ktorých aplikácia v praxi sa už v súčasnosti javí ako nepostačujúca resp. nevyhovujúca. Mnohé právne inštitúty - bližšie popísané ďalej v článku - sú spoločné pre najvýznamnejšie predmety priemyselného vlastníctva (patenty, dizajny, úžitkové vzory, ochranné známky). Novela zavádza principiálnu jednotnosť právnej úpravy týchto prierezových, horizontálnych inštitútov. Odchylnosti od spoločného štandardu ich regulácie vyplývajú v konkrétnych prípadoch buď z medzinárodných záväzkov SR alebo z rozdielov daných samotnou povahou príslušného predmetu priemyselného vlastníctva. V tomto smere môžeme preto hovoriť o metodologicky konzistentnom, systémovom prístupe k regulácii práva (priemyselného vlastníctva). Kým na samotný obsah právnej úpravy môžu byť, a určite aj sú, rôzne názory, veď nikto nemá „patent“ na jediné správne legislatívne riešenie, základná spoločenská zhoda by mala existovať aspoň pri účele, východiskách a limitoch tvorby práva.

Žiada sa ešte poznamenať, že po dlhšom čase ide v oblasti práva priemyselného vlastníctva o legislatívnu iniciatívu, ktorá nebola „nanútená zvonku“ (implementácia práva EÚ, medzinárodných zmlúv a pod.), ale ktorej určili prioritu, formu a v konečnom dôsledku aj obsah výlučne naše domáce slovenské skúsenosti, odbornosť a poctivá diskusia. Inými slovami, jedine z vlastnej vôle a v presvedčení, že má zmysel zlepšovať právny rámec priemyselného vlastníctva na Slovensku, úrad pristúpil k príprave tejto veľkej novely.

Zamestnanecký režim

Zamestnaneckému režimu[9] bola počas celého legislatívneho procesu venovaná osobitná pozornosť, pretože ide o kľúčový inštitút práva priemyselného vlastníctva z hľadiska rozvoja inovačného potenciálu a podpory transferu technológií tak v podnikateľskej, ako aj akademickej sfére. Základná konštrukcia zamestnaneckého režimu sa nanovo definuje. Výslovne sa určuje subsidiárna aplikácia Občianskeho zákonníka, čím sa eliminuje riziko subsidiárnej aplikácie Zákonníka práce. Upúšťa sa od doterajšej koncepcie prechodu resp. prevodu (cesie) práva na riešenie z pôvodcu na zamestnávateľa, ktorá mohla vyvolávať určité pochybnosti. Zákon jednoznačne stanoví, že v prípade zamestnaneckého vynálezu právo na riešenie patrí priamo zamestnávateľovi. Tento stav platí už od okamihu vytvorenia zamestnaneckého vynálezu a trvá až do márneho uplynutia trojmesačnej zákonnej lehoty na uplatnenie tohto práva zo strany zamestnávateľa voči pôvodcovi alebo do písomného oznámenia o jeho neuplatnení, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. Nevyhnutnou podmienkou začatia plynutia zákonnej lehoty ostáva písomné upovedomenie zo strany pôvodcu adresované zamestnávateľovi. Novinkou však je, že zákon bude vymenúvať povinné náležitosti tohto upovedomenia, čím sa posilňuje právna istota oboch účastníkov právneho vzťahu. Ak by teda z upovedomenia nebolo možné identifikovať napr. podstatu vynálezu, nepôjde o riadne upovedomenie a zákonná trojmesačná lehota nezačala plynúť.

Zamestnávateľ bude mať novú možnosť uplatniť právo na riešenie aj tým, že v trojmesačnej lehote podá patentovú prihlášku, európsku patentovú prihlášku alebo medzinárodnú prihlášku. Bude ale musieť o tom bezodkladne písomne informovať pôvodcu. Túto informačnú povinnosť má zamestnávateľ aj vtedy, ak síce písomne uplatní právo na riešenie, ale prihlášku sa rozhodne podať až neskôr, prípadne ju nepodá vôbec. Okrem stanovenia základných podmienok vzájomnej komunikácie zákon tiež spresňuje povinnosť mlčanlivosti pre obe strany právneho vzťahu.

Zákon výslovne rozširuje právo pôvodcu na dodatočné vyrovnanie aj na pomerne častý prípad, ak bola odmena zamestnávateľom určená paušálnou sumou bez zohľadnenia zákonných podmienok primeranosti. S cieľom posilniť efektívny výkon práva na dodatočné vyrovnanie sa zavádza informačný nárok pôvodcu na kontrolu účtovnej evidencie alebo inej dokumentácie zamestnávateľa v rozsahu potrebnom na zistenie dodatočného vyrovnania. Ak by boli poskytnuté pôvodcovi informácie označené ako dôverné, pôvodca bude zo zákona viazaný mlčanlivosťou voči tretím osobám. Tento informačný nárok, ako aj samotné právo na dodatočné vyrovnanie, však pôvodca bude môcť uplatniť až po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na riešenie zamestnávateľom. Vtedy už spravidla bude zrejmé, aký je reálny ekonomický prínos zamestnaneckého vynálezu pre zamestnávateľa, či došlo k podaniu prihlášky, prípadne aká je šanca na udeleniu patentu. Zákon posilní pozíciu pôvodcu aj tým, že výslovne stanoví, že jeho právo na dodatočné vyrovnanie nezanikne skôr, ako trvá ochrana zamestnaneckého vynálezu.

Možno súhrnne konštatovať, že medzi výhody takto nastaveného zamestnaneckého režimu patrí v každom okamihu jednoznačná určiteľnosť nositeľa práva na riešenie a aplikovateľného právneho režimu (cieľ 1: zvýšenie právnej istoty), jasné pravidlá vzájomnej komunikácie, informovanosti a mlčanlivosti (cieľ 2: podpora transparentnosti a lojality) ako aj dôraz na vyváženosť práv a povinností (cieľ 3: spravodlivosť a proporcionalita). Až budúcnosť ukáže, či nová úprava zamestnaneckého režimu bude v praxi efektívne využívaná a či sa spomenuté ciele podarilo aspoň čiastočne naplniť.

§ 11 patentového zákona

Zamestnanecký vynález

(1) Ak pôvodca v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo členského vzťahu vytvoril vynález (ďalej len „zamestnanecký vynález“), právo na riešenie patrí zamestnávateľovi, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté. Ak tento zákon neustanovuje inak, na právne vzťahy zo zamestnaneckého vynálezu sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

(2) Pôvodca, ktorý vytvoril zamestnanecký vynález, je povinný zamestnávateľa o tejto skutočnosti bez odkladu písomne upovedomiť a zároveň mu odovzdať všetky podklady potrebné na posúdenie vynálezu. V upovedomení pôvodca najmä opíše technický problém a jeho riešenie, vznik a podstatu zamestnaneckého vynálezu tak, aby odborník v danej oblasti techniky vynález mohol uskutočniť.

(3) Zamestnávateľ môže uplatniť voči pôvodcovi právo na riešenie, a to písomne v lehote troch mesiacov od riadneho upovedomenia podľa odseku 2. Za uplatnenie práva na riešenie podľa predchádzajúcej vety sa považuje aj podanie prihlášky, európskej patentovej prihlášky alebo medzinárodnej prihlášky, ktorej predmetom je zamestnanecký vynález a v ktorej je riadne označený jeho pôvodca. Ak zamestnávateľ uplatní právo na riešenie, je povinný bezodkladne písomne informovať pôvodcu o zvolenom spôsobe ochrany zamestnaneckého vynálezu, najmä o podanej prihláške, európskej patentovej prihláške alebo medzinárodnej prihláške.

(4) Ak zamestnávateľ v ustanovenej lehote podľa odseku 3 neuplatní riadne právo na riešenie alebo v tejto lehote písomne oznámi pôvodcovi, že právo na riešenie neuplatňuje, prechádza toto právo na pôvodcu.

(5) Do uplynutia lehoty na uplatnenie práva na riešenie podľa odseku 3 alebo do uplatnenia práva na riešenie podľa odseku 3 alebo do prechodu práva na riešenie na pôvodcu podľa odseku 4, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, sú zamestnávateľ a pôvodca povinní zachovávať o zamestnaneckom vynáleze mlčanlivosť voči tretím osobám. Ak zamestnávateľ v ustanovenej lehote podľa odseku 3 uplatnil právo na riešenie, pôvodca je ďalej povinný zachovávať o zamestnaneckom vynáleze mlčanlivosť voči tretím osobám až do sprístupnenia vynálezu verejnosti v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak právo na riešenie prešlo na pôvodcu podľa odseku 4, zamestnávateľ je ďalej povinný zachovávať o zamestnaneckom vynáleze mlčanlivosť voči tretím osobám až do jeho sprístupnenia verejnosti v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

(6) Pôvodca, voči ktorému sa uplatnilo právo na riešenie podľa odseku 3, má vo vzťahu k zamestnávateľovi právo na primeranú odmenu. Pri určení výšky odmeny je rozhodujúci technický a hospodársky význam zamestnaneckého vynálezu a prínos dosiahnuteľný jeho využitím alebo iným uplatnením, pričom sa prihliada na materiálny podiel zamestnávateľa na vytvorení zamestnaneckého vynálezu a na rozsah a obsah pracovných úloh pôvodcu.

(7) Ak odmena podľa odseku 6 zjavne nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím alebo iným uplatnením zamestnaneckého vynálezu alebo ak bola odmena zamestnávateľom určená paušálnou sumou bez zohľadnenia podmienok podľa odseku 6, pôvodca má právo na dodatočné vyrovnanie. Po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na riešenie je zamestnávateľ na základe písomnej žiadosti pôvodcu povinný poskytnúť pôvodcovi podklady nevyhnutné na určenie výšky dodatočného vyrovnania. Ak zamestnávateľ poskytne pôvodcovi informácie označené zamestnávateľom ako dôverné, nesmie pôvodca tieto informácie prezradiť tretej osobe ani ich použiť pre seba v rozpore s účelom, na ktorý sa mu poskytli. Pôvodca môže právo na dodatočné vyrovnanie uplatniť najskôr po uplynutí troch rokov od uplatnenia práva na riešenie zamestnávateľom. Právo na dodatočné vyrovnanie nezanikne skôr, ako trvá ochrana zamestnaneckého vynálezu.

(8) Práva a povinnosti vyplývajúce z ustanovení odsekov 1 až 7 zostávajú po zániku právneho vzťahu medzi pôvodcom a zamestnávateľom nedotknuté. V prípade porušenia niektorej z povinností vyplývajúcich z odsekov 2 až 7 sa poškodený môže domáhať náhrady škody alebo inej ujmy.

(9) Spolupôvodcovia majú právo na primeranú odmenu podľa odseku 6 a právo na dodatočné vyrovnanie podľa odseku 7 v rozsahu, v akom sa podieľali na vytvorení zamestnaneckého vynálezu. Ak sa spolupôvodcovia nedohodnú inak alebo ak inak nerozhodne súd, platí, že podiel spolupôvodcov na vytvorení zamestnaneckého vynálezu je rovnaký.

Majiteľstvo a spolumajiteľstvo

Každý predmet priemyselného vlastníctva (ochranná známka, patent, úžitkový vzor, dizajn) môžu mať jedného majiteľa alebo viacerých spolumajiteľov. Za majiteľa resp. spolumajiteľa sa považuje osoba zapísaná v registri úradu ako majiteľ resp. spolumajiteľ, ak súd nerozhodne inak. Táto v praxi osvedčená vyvrátiteľná domnienka sa novelou dopĺňa aj do známkového práva (nový § 7a zákona o ochranných známkach). Na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi sa subsidiárne vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve ( § 136 a nasl. Občianskeho zákonníka). V prípade patentov, úžitkových vzorov a dizajnov sa spolumajiteľský podiel odvodzuje od rozsahu práva na riešenie, resp. práva na dizajn patriaceho spolupôvodcovi, ktorý sa stal spolumajiteľom alebo bol právny predchodcom spolumajiteľa. Toto pravidlo je vyjadrené v aktuálne platnom znení patentového zákona[10] a - v zjednodušenej dikcii - sa novelou dopĺňa aj do zákona o dizajnoch a zákona o úžitkových vzoroch ( § 16 zákona o dizajnoch, § 19 zákona o úžitkových vzoroch). V známkovom práve prirodzene žiadne subjektívne právo obdobné právu na riešenie neexistuje a novela to primerane zohľadňuje (nový § 7b zákona o ochranných známkach). Vychádzajúc dispozitívnej povahy právnej úpravy Občianskeho zákonníka[11] platí, že spolumajitelia si môžu výšku podielov dohodnúť inak.

Každý zo spolumajiteľov má právo využívať predmet priemyselného vlastníctva ako celok, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Samostatne je každý spolumajiteľ aj aktívne legitimovaný v mene a na účet všetkých spolumajiteľov v prípade zásahu do práv treťou osobou. V súlade s odbornou literatúrou[12] bude platiť, že na udelenie licencie sa vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Tým nie je dotknuté právo každého spolumajiteľa disponovať so svojím spolumajiteľským podielom (prevod, prechod, záložné právo) s obmedzením vyplývajúcim z predkupného práva ostatných spolumajiteľov v zmysle Občianskeho zákonníka[13].

Ak spolumajiteľ zomrie alebo zanikne bez právneho nástupcu alebo sa vzdá svojho spolumajiteľského podielu, jeho spolumajiteľský podiel prechádza na ostatných spolumajiteľov patentu v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom. Toto pravidlo prechodu podielu na ostatných spolumajiteľov je upravené v aktuálne platnom znení zákona o dizajnoch ( § 16 ods. 4 a 5) a novelou sa rozširuje na patentový zákon, zákon o úžitkových vzoroch a zákon o ochranných známkach.

§ 19 patentového zákona

Majiteľ patentu

Za majiteľa patentu sa považuje právnická osoba alebo fyzická osoba zapísaná ako majiteľ v patentovom registri úradu (ďalej len "register"), ak súd nerozhodne inak.

§ 20 patentového zákon

Spolumajiteľstvo patentu

(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, na úpravu vzťahov medzi spolumajiteľmi patentu sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.9) Spolumajiteľský podiel k patentu sa odvodzuje od rozsahu práva na riešenie, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak.

(2) Na základe žiadosti doloženej písomnou dohodou uzatvorenou medzi majiteľom alebo všetkými spolumajiteľmi a osobou, ktorá má právo na riešenie podľa § 10 až 12, úrad zapíše takú osobu do registra ako spolumajiteľa.

(3) Každý zo spolumajiteľov má právo využívať vynález, ktorý je predmetom patentu, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. V prípade neoprávneného zásahu do výlučných práv podľa § 15 môže každý zo spolumajiteľov uplatniť nároky podľa § 32 v konaní podľa Civilného sporového poriadku alebo osobitného predpisu.9a) Len čo sa začalo konanie podľa prechádzajúcej vety alebo sa právoplatne skončilo, nie sú žaloby alebo návrhy podľa osobitného predpisu9a) ďalších spolumajiteľov pre tie isté nároky z toho istého neoprávneného zásahu prípustné; to nie je na ujmu práva týchto spolumajiteľov pripojiť sa k začatému sporu ako intervenienti. Právoplatné rozhodnutia o nárokoch podľa § 32 ods. 1 vydané na základe žaloby i len jedného spolumajiteľa sú záväzné aj pre ďalších spolumajiteľov; tým nie je dotknuté uplatnenie nárokov spolumajiteľov podľa § 32 ods. 2.

(4) Na poskytnutie práva využívať vynález chránený patentom tretej osobe sa vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Tým nie je dotknuté právo spolumajiteľa disponovať ( § 21 až 23) so svojím spolumajiteľským podielom.

(5) Dohoda o zrušení spolumajiteľstva a o vzájomnom vyrovnaní musí byť písomná, inak je neplatná. Dohoda nadobúda právne účinky voči tretím osobám dňom zápisu do registra.

(6) Ak spolumajiteľ nemá právneho nástupcu, po smrti alebo zániku spolumajiteľa prechádza jeho podiel na ostatných spolumajiteľov v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom. To platí aj v prípade, že sa spolumajiteľ vzdá svojho podielu.

(7) Na úpravu vzťahov medzi spoluprihlasovateľmi sa primerane použijú ustanovenia odsekov 1 až 6.

Licenčná zmluva

Novela sa dotkne aj úpravy licenčných vzťahov v oblasti priemyselného vlastníctva, ktorá je charakteristická subsidiárnou aplikáciou všeobecného režimu Obchodného zákonníka ( § 508 a nasl.) s prednostnou aplikáciou osobitných ustanovení patentového zákona ( § 24), zákona o úžitkových vzoroch ( § 23), zákona o ochranných známkach ( § 20) a zákona o dizajnoch ( § 24). V týchto vymenovaných osobitných ustanoveniach sa dopĺňa rozlišovanie a definovanie výlučnej a nevýlučnej licencie, ako aj jednoznačnú úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie pri zásahu do výlučných práv majiteľa.

V teórii[14] aj praxi sa dlhodobo potvrdzuje, že majiteľ patentu, úžitkového vzoru, dizajnu alebo ochrannej známky môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu. A že ak nie je v licenčnej zmluve výslovne dohodnuté, že majiteľ udelil výlučnú licenciu, malo by platiť, že udelil nevýlučnú licenciu. Na rozdiel od štandardnej autorskoprávnej terminológie („výhradná licencia“ a „nevýhradná licencia“[15]) sa zachovávajú pojmy „výlučná licencia“ a „nevýlučná licencia“, ktoré sú pre oblasť priemyselného vlastníctva už dostatočne vžité. Pojmy „výlučná licencia a „nevýlučná licencia“ možno nájsť aj v platnom znení niektorých vyššie uvedených zákonov[16], používajú sa aj v právnych predpisoch Európskej únie[17] a v niektorých medzinárodných zmluvách.

Aj v oblasti priemyselného vlastníctva sa zavádza pravidlo, že udelením výlučnej licencie sa majiteľ sám obmedzuje v ďalšom využívaní jej predmetu, čím dochádza k odklonu od všeobecného režimu Obchodného zákonníka[18] a pod sankciou absolútnej neplatnosti je povinný zdržať sa udelenia ďalšej licencie tretej osobe. Nadobúdateľ výlučnej licencie by však nemal byť zo zákona povinný využívať jej predmet (s výnimkou ochrannej známky), ako predpokladá autorský zákon[19]. Poskytnutie sublicencie vylučuje dispozitívne ustanovenie Obchodného zákonníka[20] a vylúčené ostáva aj postúpenie resp. prevod licencie. Prirodzene, zmluvné strany sa môžu dohodnúť inak.

Doterajšia úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie[21], i keď v súlade so smernicou 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva[22], nezohľadňovala oprávnené záujmy a primárne postavenie majiteľa práv priemyselného vlastníctva a ani súvisiace ustanovenia Obchodného zákonníka[23]. Navyše, nová známková smernica[24] jednoznačne stanovuje, v akých prípadoch má držiteľ licencie aktívnu legitimáciu na podanie návrhu a neponecháva pre národné právo veľký priestor na vlastné legislatívne riešenie. Existuje všeobecná zhoda na tom, že aktívna legitimácia držiteľa licencie by mala byť upravená rovnakým spôsobom pre všetky predmety priemyselného vlastníctva, či už ide o ochrannú známku, patent, úžitkový vzor alebo dizajn. Preto sa právna úprava, ktorou sa do zákona o ochranných známkach transponuje čl. 25 ods. 3 novej známkovej smernice vo vzťahu k aktívnej legitimácií držiteľa licencie, rozširuje aj na ostatné predmety priemyselného vlastníctva.

§ 24 patentového zákona

Licenčná zmluva

(1) Majiteľ patentu môže udeliť inej osobe oprávnenie na využívanie vynálezu chráneného patentom (ďalej len „licencia“) licenčnou zmluvou.

(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, na vznik, zánik a výkon práv z licenčnej zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka.12)

(3) Licenčná zmluva nadobúda právne účinky voči tretím osobám odo dňa zápisu do registra. Zápis licenčnej zmluvy vykoná úrad na základe žiadosti, ktorú je oprávnená podať ktorákoľvek zo zmluvných strán.

(4) Majiteľ patentu môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté, že majiteľ patentu udelil výlučnú licenciu, platí, že udelil nevýlučnú licenciu.

(5) Ak majiteľ patentu udelil výlučnú licenciu, nesmie udeliť tretej osobe licenciu a je povinný, ak nie je v licenčnej zmluve dohodnuté inak, sám sa zdržať využívania vynálezu chráneného patentom.

(6) Ak majiteľ patentu udelil nevýlučnú licenciu, nie je dotknuté jeho právo využívať vynález ( § 14), ani jeho právo udeliť licenciu tretej osobe.

(7) Licenčná zmluva, ktorou majiteľ patentu udelil tretej osobe licenciu, je neplatná, ak nadobúdateľ predtým udelenej výlučnej licencie na uzavretie takejto licenčnej zmluvy neudelil predchádzajúci písomný súhlas.

(8) Prevod alebo prechod práva nadobúdateľa licencie je možný výlučne ako súčasť prevodu alebo prechodu podniku alebo jeho časti, v ktorej rámci sa vynález na základe licencie využíva, ak licenčná zmluva neustanovuje inak.

(9) Ak nie je dohodnuté inak, v prípade neoprávneného zásahu do výlučných práv podľa § 15 môže nadobúdateľ nevýlučnej licencie vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky podľa § 32 v konaní podľa Civilného sporového poriadku alebo osobitného predpisu9a) len so súhlasom majiteľa patentu; nadobúdateľ výlučnej licencie tak môže urobiť, ak majiteľ patentu po písomnom oznámení sám v primeranej lehote nepodá žalobu. Ustanovením prechádzajúcej vety nie sú dotknuté práva a povinnosti majiteľa patentu a nadobúdateľa licencie podľa Obchodného zákonníka12a) ani právo nadobúdateľa licencie pripojiť sa k sporu začatému majiteľom patentu ako intervenient.

(10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane použijú aj na licenčnú zmluvu, ktorou prihlasovateľ udeľuje oprávnenie na využívanie vynálezu, ktorý je predmetom prihlášky.

Vymožiteľnosť práv a litigácia

Najvýznamnejšou legislatívnou udalosťou posledných rokov je nepochybne rekodifikácia civilného procesného práva, keď 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Zlepšili sa inštitucionálne podmienky na efektívnejšie vymáhanie práv duševného vlastníctva, a to najmä zúžením kauzálnej príslušnosti v sporoch z priemyselného vlastníctva[25] a tiež v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch[26]. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v spolupráci úradu s Ministerstvom spravodlivosti SR s účinnosťou od 1. júla 2016 reformou prešla aj súdna štatistika v oblasti práv duševného vlastníctva[27].

Inštitút doteraz známy ako „predbežné opatrenie“ sa v Civilnom sporovom poriadku nazýva „neodkladné opatrenie“ ( § 324 a nasl.), čo sa premietlo do zákonov v oblasti priemyselného vlastníctva už zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Aktuálnou novelou dochádza k sprehľadneniu právnej úpravy neodkladných opatrení v tom zmysle, že materiálne podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia budú upravené výlučne v Civilnom sporovom poriadku[28] a patentový zákon ( § 34), zákon o dizajnoch ( § 29) a zákon o ochranných známkach ( § 13) budú obsahovať navyše len úpravu inštitútu zábezpeky na strane navrhovateľa. V zákone o úžitkových vzoroch ( § 31) sa s ohľadom na uplatňovaný registračný princíp dopĺňa ustanovenie na ochranu práv tretích osôb, v zmysle ktorého súd bude môcť pred nariadením neodkladného opatrenia aj bez návrhu vyzvať navrhovateľa, aby predložil výsledok rešerše alebo správu o rešerši medzinárodného typu na predmet chránený úžitkovým vzorom. Ak navrhovateľ výzve nevyhovie alebo súd dôjde k záveru, že nie sú splnené podmienky ochrany, bude to predstavovať osobitný dôvod na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Z dôvodu duplicity s Civilným sporovým poriadkom[29] sa novelou vypúšťajú ustanovenia o zodpovednosti navrhovateľa za škodu spôsobenú nedôvodne navrhnutým neodkladným opatrením z jednotlivých zákonov v oblasti priemyselného vlastníctva[30].

§ 34 patentového zákona

Neodkladné opatrenia

(1) Pri ochrane práv podľa tohto zákona môže súd nariadiť neodkladné opatrenie podľa Civilného sporového poriadku.14)

(2) V uznesení, ktorým sa nariaďuje neodkladné opatrenie, môže súd aj bez návrhu uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť peňažnú zábezpeku v primeranej výške alebo podmieniť vykonateľnosť neodkladného opatrenia zložením peňažnej zábezpeky. Pri rozhodovaní o výške peňažnej zábezpeky súd prihliadne na rozsah škody alebo inej ujmy, ktorá môže vzniknúť protistrane, ako aj na majetkové možnosti navrhovateľa s tým, že uloženie povinnosti zložiť zábezpeku nesmie byť podstatnou prekážkou účelného uplatnenia práva.

(3) Zo zloženej zábezpeky podľa odseku 2 sa uspokojí právoplatne priznaná náhrada škody alebo inej ujmy podľa Civilného sporového poriadku.14a) Povinnosť nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola z tejto zábezpeky uspokojená, tým nie je dotknutá.

(4) Súd vráti zloženú zábezpeku podľa odseku 2 alebo jej pomernú časť navrhovateľovi, ak

a) poškodený neuplatní nárok na náhradu škody alebo inej ujmy podľa Civilného sporového poriadku14a) na súde v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o vzniku škody alebo inej ujmy, najneskôr však do troch rokov od nariadenia neodkladného opatrenia,

b) bola súdu predložená dohoda strán o použití peňažnej zábezpeky alebo

c) navrhovateľ bol vo veci samej celkom alebo sčasti úspešný.

Právo na informácie bolo do osobitných zákonov v oblasti priemyselného vlastníctva zavedené v roku 2007 transpozíciou smernice 2004/48/ES o vymožite ľnosti práv duševného vlastníctva (článok 8). Pokiaľ ide o patentový zákon ( § 32a), zákon o dizajnoch ( § 27a) a zákon o úžitkových vzoroch ( § 29), dopĺňa sa právna úprava aj o „zamýšľaného predajcu“ a „poskytovateľa služieb“, tak ako je v platnom znení zákona o ochranných známkach ( § 11).

Kľúčovým prvkom riešenia patentového sporu je kvalifikované posúdenie, či údajný porušovateľ svojím konaním skutočne zasahuje do rozsahu ochrany patentu alebo úžitkového vzoru alebo nie. S cieľom prispieť k lepšej kvalite tohto posúdenia dopĺňa sa do patentového zákona ( § 33) aj zákona o úžitkových vzoroch ( § 30) možnosť, aby sa súd na návrh ktorejkoľvek zo strán obrátil priamo na úrad so žiadosťou o odborné vyjadrenie[31] k otázkam súvisiacim s rozsahom ochrany vyplývajúcej z určitého patentu alebo úžitkového vzoru.

Podobne ako v prípade neodkladných opatrení aj v konaní o žalobe žalobcu, ktorý uplatňuje výlučné práva z úžitkového vzoru, súd bude môcť aj bez návrhu a) vyzvať žalobcu, aby predložil výsledok rešerše na stav techniky alebo správu o rešerši medzinárodného typu na predmet chránený úžitkovým vzorom, b) vyzvať žalovaného, aby v lehote určenej súdom podal návrh na výmaz úžitkového vzoru c) aj iným spôsobom vykonať dokazovanie o tom, či sú splnené zákonné podmienky ochrany úžitkovým vzorom. Ak súd bude tieto nástroje vhodne využívať, mohla by tým byť zaistená rovnováha medzi právami majiteľa úžitkového vzoru a ochranou práv tretích osôb[32].

Predmetná novela významne posilňuje vymáhanie práv priemyselného vlastníctva. Pravdepodobne po prvý krát v histórií slovenského práva sa zavádzajú osobitné premlčacie lehoty pre nároky z mimozáväzkových civilných deliktov[33]. Finančné nároky, tzn. náhrada škody, náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, bezdôvodné obohatenie, ktoré vyplývajú zo zásahu do výlučných práv majiteľa patentu, dizajnu, úžitkového vzoru alebo ochrannej známky sa budú premlčovať v podstatne dlhších premlčacích lehotách nasledovne:

• osobitná subjektívna premlčacia lehota bude tri roky namiesto doterajších dvoch rokov podľa § 106 ods. 1 resp. 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
• osobitná objektívna premlčacia lehota bude päť rokov namiesto doterajších troch rokov podľa § 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka
• zhodne s § 106 ods. 2 resp. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka zachováva sa desať ročná objektívna premlčacia lehota v prípade úmyselne spôsobenej škody, nemajetkovej ujmy resp. úmyselného bezdôvodného obohatenia
• u osobitnej subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty (s výnimkou zákona o dizajnoch) sa bude zohľadňovať aj tzv. dočasná ochrana, ktorú má prihlasovateľ po zverejnení patentovej prihlášky ( § 15 os. 2), prihlášky úžitkového vzoru ( § 13 ods. 3) a prihlášky ochrannej známky (nový § 8b ods. 4).

Vymáhanie práv

§ 32 patentového zákona

(1) V prípade neoprávneného zásahu do výlučných práv podľa § 15 sa môže majiteľ patentu domáhať najmä, aby porušovanie či ohrozovanie práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené.

(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, na úpravu právnych vzťahov, ktoré vznikli v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1, sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

(3) Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená škoda, majiteľ patentu má právo na jej náhradu vrátane ušlého zisku. Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená nemajetková ujma, majiteľ patentu má právo na primerané zadosťučinenie, ktorým môže byť aj peňažné plnenie.13aa) Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1 tým nie je dotknuté.

(4) Právo na náhradu škody alebo právo na poskytnutie primeraného zadosťučinenia v peniazoch podľa odseku 3 sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa majiteľ patentu dozvie o škode alebo nemajetkovej ujme a o tom, kto za ňu zodpovedá; v prípade podľa § 15 ods. 2 nedôjde k premlčaniu skôr ako za tri roky odo dňa, od ktorého nastávajú účinky patentu. Najneskôr sa právo na náhradu škody alebo právo na poskytnutie primeraného zadosťučinenia v peniazoch podľa odseku 3 premlčí za päť rokov, a ak ide o škodu alebo nemajetkovú ujmu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k zásahu do práv podľa odseku 1 alebo odo dňa, od ktorého nastávajú účinky patentu, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane neskôr.

(5) Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odseku 3 sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa majiteľ patentu dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil; v prípade podľa § 15 ods. 2 nedôjde k premlčaniu skôr ako za tri roky odo dňa, od ktorého nastávajú účinky patentu. Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odseku 3 premlčí za päť rokov, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď došlo k zásahu do práv podľa odseku 1 alebo odo dňa, od ktorého nastávajú účinky patentu, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane neskôr.

... pokračovanie čoskoro ...

[1] V záujme prehľadnosti sú v článku používané iba slovné názvy týchto zákonov: zákon č . 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon); zákon č . 444/2002 Z. z. o dizajnoch; zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach a zákon NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. V článku sa vychádza zo znenia týchto zákonov, ako boli účinné k 7. marcu 2017.

[2] Pozri napr. GERLOCH, A. et al. Teorie a praxe tvorby práva. Praha: ASPI, 2008, 424 s. ISBN 978-80-735-362-1, s. 312 a SVÁK, J. et al. Teória a prax legislatívy. Bratislava: EUROKODEX, 2012, 440 s. ISBN 978-80-89447-65-7, s. 186.

[3] Spoľahlivým indikátorom stabilného právneho prostredia, resp. konkrétnej oblasti práva môže byť priemerný vek zákonov (11 rokov v oblasti práva priemyselného vlastníctva) vo vzťahu k priemernému počtu ich noviel zákonov (2 až 3 novely na jeden zákon v oblasti práva priemyselného vlastníctva).

[4] http://kdsp1.pravo.upjs.sk/ (17. marec 2017).

[5] https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/PI/2016/39 (17. marec 2017).

[6] http://www.economy.gov.sk/index/index.php?not_commited=1&ids=146140&force_display=1 (17. marec 2017).

[7] https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/34 (17. marec 2017).

[8] Citujem predsedu SKPZ, V. Neuchla z článku Slovenské patenty dostanú novinku, Hospodárske noviny, 31. januára 2017: „Komplexná novela by bola určite prínosnejšia, ale vzhľadom na nie celkom jasný vývoj v oblasti európskeho patentu s jednotným účinkom a Európskeho patentového súdu bolo prijaté takéto čiastkové, nazvime to napríklad údržbárske riešenie.“. Dostupné na https://hnporadna.hnonline.sk/clanky/900234-slovenske-patenty-dostanu-novinku (17. marec 2017).

[9] Zamestnanecký režim je upravený v § 11 patentového zákona, § 12 zákona o dizajnoch a § 11 zákona o úžitkových vzoroch. Vzhľadom na ekvivalentnosť týchto úprav sa v tomto článku venuje primárna pozornosť zamestnaneckému vynálezu podľa § 11 patentového zákona.

[10] Ustanovenie § 20 ods. 2 patentového zákona znie: 2)„ Spolumajiteľský podiel k patentu sa odvodzuje od rozsahu práva na riešenie patriaceho spolupôvodcovi ( § 10 ods. 3) ako majiteľovi patentu alebo spolupôvodcovi ako právnemu predchodcovi majiteľa patentu.“.

[11] Ustanovenie § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka znie: „2) Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.“

[12] Pozri aj publikáciu VOJČÍK, P. et al. Právo duševného vlastníctva. Plzeň: Aleš Čenek, 2012, 495 s. ISBN 978-80-7380-375-5, s. 271.

[13] Ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka znie: „Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe §( 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.“.

[14] Pozri aj publikáciu VOJČÍK, P. et al. Právo duševného vlastníctva. Plzeň: Aleš Čenek, 2012, 495 s. ISBN 978-80-7380-375-5, s. 357.

[15] Ustanovenie § 70 Autorského zákona má názov „Výhradná a nevýhradná zmluva“.

[16] Pozri napr. § 25, 26, 27 patentového zákona, § 24 zákona o úžitkových vzoroch, § 24, 40 zákona o dizajnoch, § 14, 15 zákona o ochrane topografií polovodičových výrobkov.

[17] Nová známková smernica, teda smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 20 15/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok v článku 25 hovorí o „výlučnej“ a „nevýlučnej“ licencii.

[18] Podľa § 511 ods. 1 Obchodného zákonníka poskytovateľ je naďalej oprávnený na výkon práva, ktoré je predmetom zmluvy, a na poskytnutie jeho výkonu iným osobám.

[19] Ustanovenie § 70 ods. 3 Autorského zákona znie: „(3) Nadobúdateľ je povinný výhradnú licenciu využiť, ak nie je dohodnuté inak.“.

[20] Podľa § 511 ods. 2 Obchodného zákonníka nadobúdateľ nie je oprávnený prenechať výkon práva iným osobám.

[21] V súčasnosti platné ustanovenie § 24 ods. 4 patentového zákona znie: „4) V prípade neoprávneného zásahu do práv chránených týmto zákonom alebo ohrozenia týchto práv patria nadobúdateľovi licencie rovnaké práva ako majiteľovi patentu.“. Obdobné ustanovenia obsahujú aj zákon o úžitkových vzoroch ( § 23 ods. 5), zákon o dizajnoch ( § 24 ods. 7) a aj zákon o ochranných známkach ( § 20 ods. 4).

[22] Článok 4 ods. 1 písm. b) smernice 2004/48/ES znie: „Členské štáty uznajú ako osoby oprávnené žiadať o uplatňovanie opatrení, postupov a prostriedkov právnej nápravy uvedených v tejto kapitole všetky ostatné osoby [tzn. iné ako majiteľov práv, pozn. autora] oprávnené využívať tieto práva, a to najmä licencie, pokiaľ to umožňujú a pokiaľ je to v súlade s ustanoveniami príslušných právnych predpisov.“.

[23] Ustanovenie § 514 Obchodného zákonníka znie: „(1) Ak nadobúdateľa obmedzujú vo výkone práva iné osoby alebo ak zistí, že iné osoby toto právo porušujú, ej povinný bez zbytočného odkladu podať o tom správu poskytovateľovi. (2) Poskytovateľ je povinný bez zbytočného odkladu urobiť potrebné právne opatrenia na ochranu výkonu práva nadobúdateľom. Pri týchto opatreniach je nadobúdateľ povinný poskytnúť poskytovateľovi potrebné spolupôsobenie.“.

[24] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/24 36 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok v článku 25 ods. 3 stanovuje: „Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia licenčnej zmluvy, môže držiteľ licencie podať návrh na začatie konania o porušení práv z ochrannej známky, len ak s tým súhlasí jej majiteľ. Držiteľ výlučnej licencie však môže podať návrh na začatie takéhoto konania, ak majiteľ ochrannej známky po formálnom oznámení sám v primeranej lehote nepodá návrh na začatie konania o porušení práv.“.

[25] Ustanovenie § 25 Civilného sporového poriadku znie: „(1) Na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je príslušný Okresný súd Banská Bystrica; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky. (2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa odseku 1 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici. (3) Ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo autorskoprávneho sporu, je príslušný súd podľa odsekov 1 a 2.“.

[26] Ustanovenie § 26 Civilného sporového poriadku znie: „(1) Na konanie v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch je príslušný a) Okresný súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre, b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne, c) Okresný súd Košice I pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove. (2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa odseku 1 je príslušný a) Krajský súd v Bratislave pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. a), b)Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. b), c) Krajský súd v Košiciach pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. c). “.

[27] Vyhláška MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku.

[28] Ustanovenie § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku znie: „(1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“ Ustanovenie § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku znie: „(2) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.“. Ustanovenie § 341 ods. 1 Civilného sporového poriadku znie: „(1) Neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.“.

[29] Ustanovenie § 340 ods. 1 Civilného sporového poriadku znie: „(1) Ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.“.

[30] Pozri platné znenie § 30 ods. 2 patentového zákona, § 27 ods. 3 zákona o dizajnoch, § 31 ods. 3 zákona o úžitkových vzoroch.

[31] Inštitút odborného vyjadrenia je upravený v § 206 Civilného sporového poriadku nasledovne: „Ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.“

[32] Obdobné riešenie typického problému úžitkových vzorov v zmysle „slabý prieskum - silná ochrana“ možno nájsť vo viacerých zahraničných právnych úpravách; naposledy ho s účinnosťou od 1. januára 2016 zaviedlo Španielsko.

[33] Premlčanie týchto nárokov je aktuálne komplexne upravené v § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím