lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (154)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Martin Maliar (25)
Kristián Csach (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Xénia Petrovičová (6)
Adam Zlámal (6)
Radovan Pala (4)
Pavol Szabo (4)
Monika Dubská (4)
Ján Lazur (4)
Lexforum (4)
Robert Goral (4)
Josef Kotásek (4)
Petr Kolman (4)
Natália Ľalíková (4)
Michal Krajčírovič (3)
Jakub Jošt (3)
Peter Pethő (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Josef Šilhán (3)
Denisa Dulaková (3)
Pavol Kolesár (3)
Ivan Bojna (3)
Maroš Hačko (3)
Adam Valček (3)
Peter Varga (2)
Martin Serfozo (2)
Lukáš Peško (2)
Marián Porvažník (2)
Juraj Straňák (2)
Bob Matuška (2)
Dávid Tluščák (2)
Martin Gedra (2)
Ludmila Kucharova (2)
Roman Kopil (2)
Jiří Remeš (2)
Michal Hamar (2)
Maroš Macko (2)
Zsolt Varga (2)
Anton Dulak (2)
Juraj Schmidt (2)
Jozef Kleberc (2)
Marcel Jurko (1)
Nora Šajbidor (1)
Matej Košalko (1)
Zuzana Kohútová (1)
Ján Pirč (1)
Ondrej Jurišta (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Marek Maslák (1)
lukasmozola (1)
Martin Estočák (1)
Peter Marcin (1)
Michal Ďubek (1)
Matej Kurian (1)
Tomas Kovac (1)
Dušan Rostáš (1)
Lucia Berdisová (1)
Peter K (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Ondrej Halama (1)
Lucia Palková (1)
peter straka (1)
Emil Vaňko (1)
Vincent Lechman (1)
Peter Kubina (1)
Martin Šrámek (1)
Dušan Marják (1)
Róbert Černák (1)
Ivan Michalov (1)
Matej Gera (1)
Tomáš Demo (1)
Zuzana Adamova (1)
I. Stiglitz (1)
Viliam Vaňko (1)
Paula Demianova (1)
Ivan Kormaník (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Gabriel Volšík (1)
Peter Janík (1)
Bohumil Havel (1)
Ladislav Pollák (1)
Robert Šorl (1)
Tomáš Ľalík (1)
Martin Galgoczy (1)
David Horváth (1)
lukas.kvokacka (1)
Katarína Dudíková (1)
Petr Steiner (1)
Martin Hudec (1)
Jana Mitterpachova (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Pavol Mlej (1)
David Halenák (1)
Vladislav Pečík (1)
Gabriel Závodský (1)
Bystrik Bugan (1)
Vladimir Trojak (1)
Robert Vrablica (1)
Radoslav Pálka (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Igor Krist (1)
Pavel Lacko (1)
Juraj Lukáč (1)
Natalia Janikova (1)
Petr Kavan (1)
Roman Prochazka (1)
Miriam Potočná (1)
Tibor Menyhért (1)
Martin Svoboda (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Konanie o oddlžení a ochrana spotrebiteľa

Martin Friedrich, 03. 03. 2017 v 12:19

Novela ZKR účinná od 1.3.2017 priniesla zásadné zmeny v konkurznom konaní voči fyzickým osobám. Jednou zo zásadných zmien je aj úprava popierania prihlásených pohľadávok, ktoré po novom prešlo výlučne do rúk len iného prihláseného veriteľa ( § 167l ods. 5 ZKR) bez akejkoľvek ingerencie správcu. S odkazom na primerané použitie ustanovení § 32 ods. 3, 5 až 7, 9, 11, 13 až 16 a 18 ZKR to znamená, že popierajúci veriteľ bude musieť zložiť zábezpeku vo výške 350 eur. Navyše s odkazom na § 90 CSP si pre prípad, že popretý veriteľ podá určovaciu žalobu, musí popierajúci veriteľ zabezpečiť zastúpenie advokátom, pokiaľ on sám (FO) alebo v prípade PO jeho zamestnanec nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Do praxe sa to premietne tak, že popieranie pohľadávok veriteľmi v konaní o oddlžení bude skôr výnimkou ako pravidlom. Pretože sme vypustili materiálne preskúmavanie prihlásených pohľadávok správcom a veritelia po zvážení nákladov spojených s popieraním nie sú ekonomicky motivovaní popierať pohľadávky iných veriteľov, otvára sa nám otázka, ktorá časť konania o oddlžení sa bude venovať otázke neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

Myslím si, že vypustením hmotnoprávneho prieskumu prihlásených pohľadávok správcom nám vzniká paradoxná situácia. Ak vychádzame z hypotézy, že konanie oddlžení má pomôcť osobám, ktorých ťažia najmä spotrebiteľské dlhy, ktoré nie sú schopní splácať, tak vylúčením hmotnoprávneho prieskumu prihlásených pohľadávok správcom sme prišli o nástroj, ktorým by sme tieto spotrebiteľské zmluvy podrobili reálnemu prieskumu z pohľadu ochrany spotrebiteľa. Paradoxom je to, že zatiaľ čo za právnej úpravy účinnej do 28.2.2017 mohlo dôjsť k popretiu pochybných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv zo strany správcu a bez väčších nákladov, od 1.3.2017 sa nároky z tých istých spotrebiteľských zmlúv budú uspokojovať bez mihnutia oka, pretože veritelia ich vo väčšine prípadov popierať nebudú. Spotrebitelia tak v konečnom dôsledku v konaní o oddlžení uhradia (aj keď len čiastočne) tie pohľadávky, ktoré by inak veritelia len s veľkým problémom voči spotrebiteľovi uplatňovali na súde (rozhodcovské rozsudky, formulárové zmluvy nespĺňajúce podmienky, poplatky, poistenia naviazané na úver a podobne). Pohľadávky vylúčené z uspokojenia podľa § 166b ZKR zďaleka nepokrývajú široké spektrum nárokov, ku ktorým sa spotrebiteľ môže zaviazať, najmä čo do istiny. Na jednej strane sme síce zjednodušili a zlacneli oddlženie, no na druhej strane sme výrazne zvýšili šance uspokojenia pohľadávok tým subjektom, pred ktorými sme spotrebiteľov chceli chrániť.

Napokon si myslím, že s odkazom na rozhodnutie SD EÚ vo veci Radlinger (C‑377/14), je úprava konania o oddlžení po 1.3.2017 v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle tohto rozsudku: Článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave ako je predmetná právna úprava vo veci samej, ktorá v insolvenčnom konaní neumožňuje súdu, na ktorom sa toto konanie vedie, skúmať ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých vznikli pohľadávky prihlásené v uvedenom konaní, napriek tomu, že tento súd má na tento účel k dispozícii potrebné informácie o právnych a skutkových okolnostiach, a ktorá uvedenému súdu umožňuje skúmať len nezabezpečené pohľadávky a námietky obmedzuje len na možnosť tvrdiť zánik alebo premlčanie týchto pohľadávok.“

My v súčasnosti nemáme žiaden nástroj, prostredníctvom ktorého by súd (súdom ustanovený správca) v konaní o oddlžení skúmal existenciu nekalých zmluvných podmienok. Je preto veľmi otázne, či aktuálna úprava popierania v konaní o oddlžení je udržateľná z pohľadu poskytnutie efektívnej ochrany spotrebiteľa. Vylúčenie uspokojenia niektorých pohľadávok podľa §166b ZKR neposkytuje plnohodnotnú ochranu pred uspokojovaním nárokov z nekalých zmluvných podmienok.


Názory k článku Konanie o oddlžení a ochrana spotrebiteľa:


  Martin Maliar, 05. 03. 2017 v 08:25 - Ako to teda má byť?

Tieto argumenty sa objavovali počas celého legislatívneho procesu, avšak nerozumiem im.

Dlžník podľa štvrtej časti môže podať návrh len sám na seba.
Dlžník je pri podaní návrhu kvalifikovane zastúpený.
Dlžník vie, že "odovzdáva majetok v prospech veriteľov"
Dlžníkovi môže byť úplne jedno ako sa veritelia o tento majetok podelia.
Podľa údajov z UK je u nich 95% osobných bankrotov do sumy výťažku 5000 libier. Ako to bude u nás?

Ako to teda má byť? Má mať dlžník právo popierať veriteľov? Trovy neúspešných incidenčných konaní si z oddlženia odnesie dlžník ako "nový dlh"?

K uvedenému rozsudku ESD sa je ťažké vyjadrovať, keďže je vydaný k inej právnej úprave a ku konaniu, ktoré môže byť iniciované aj veriteľmi.






  Martin Friedrich, 06. 03. 2017 v 12:06 - Iný prístup?

Aby sme si rozumeli - som za, aby sme zjednodušili, zrýchlili a zlacneli konkurz (oddlženie pre FO). Rozumiem aj procesu, akým sa to od 1.3. nastavilo - správcova odmena ide dole (zlacnenie), zo správcu je len viac menej štatista (zjednodušenie, ako aj následok zníženia odmeny), zavedenie splátkového kalendára (zjednodušenie).

Otázne je, či pri presadení týchto cieľov nejdeme priďaleko. Aktuálne neexistuje žiadna kontrola spotrebiteľských zmlúv v procese oddlženia. A nemyslím si, že dlžníkovi to môže byť jedno. Dlžník má síce len jednu masu majetku, no nemyslím si, že je úplne jedno, akej povahy je masa jeho záväzkov, ich zabezpečenie a ich výška.

Uvediem príklad: dlžník nevie získať úver z banky, obráti sa na nebankový subjekt. Ten mu úver poskytne, avšak úver (pôžičku) sa rozhodne zabezpečiť záložnou zmluvou. Pretože dlžník nie je schopný splácať tento úver, obráti sa na ďalšie nebankovky a až sa to pekne nabalí a dlžník skonči v konkurze. Zrejme si pamätáme prípad, kedy istá nebanková spoločnosť dala dlžníkom podpisovať splnomocnenia na uzavretie záložných zmlúv pre svojho vlastného advokáta (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. marca 2011 č. k. 10 Sžr/11/2010).

I keď v ustanovení § 166b ZKR badať snahu ochrániť dlžníkov pred vysokými úrokmi alebo zmluvnými pokutami ako istý prejav ochrany spotrebiteľa, toto ustanovenie nerieši a nemôže predvídať kreatívny prístup podnikateľov v spotrebiteľských vzťahoch.

K citovanému rozhodnutiu SDEÚ: i keď akceptujem, že sa vzťahuje k inej vnútroštátnej právnej úprave, po oboznámení sa jeho textom zistíme, že právna úprava insolvečného konania v Českej republike, na ktorú toto rozhodnutie reagovalo, je veľmi podobná našej právnej úprave ZKR účinnej od 1.3.. Bez ohľadu na špecifiká českej právnej úpravy si dovolím ešte zacitovať z tohto rozsudku:

 „51. V prejednávanom prípade sa prvá otázka písm. a) týka toho, či je s článkom 7 ods. 1 smernice 93/13 v súlade vnútroštátny procesný režim opísaný v bodoch 19 a 20 tohto rozsudku, ktorý neumožňuje insolvenčnému súdu skúmať ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých vznikli pohľadávky prihlásené v tomto konaní.
52      V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora vnútroštátny súd má posúdiť ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky patriacej do pôsobnosti smernice 93/13 a tým odstrániť nerovnováhu medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, hneď ako je oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (rozsudok z 1. októbra 2015, ERSTE Bank Hungary, C‑32/14, EU:C:2015:637, bod 41 a citovaná judikatúra).
53      Súdny dvor rozhodol, že s cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou môže byť nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán zo strany vnútroštátneho súdu rozhodujúceho o týchto sporoch (pozri v tomto zmysle rozsudok 27. februára 2014, Pohotovosť, C‑470/12, EU:C:2014:101, bod 40 a citovanú judikatúru).
54      Článok 7 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave akou je predmetná úprava vo veci samej, ktorá neumožňuje insolvenčnému súdu skúmať v insolvenčnom konaní ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých vznikli pohľadávky prihlásené v uvedenom konaní, napriek tomu, že tento súd má na tento účel k dispozícii potrebné informácie o právnych a skutkových okolnostiach.


Podľa mňa je nepochybné, že SDEÚ sa prikláňa k tomu, aby aj v insolvenčnom konaní boli spotrebiteľské záväzky dlžníka podrobené kontrole.

Súdu sa síce už nedoručujú prihlášky ( § 167l ods. 3 ZKR), ale správca súdu predkladá zoznam pohľadávok ( § 167l ods. 1 ZKR). Môžeme polemizovať o tom, či doručenie zoznamu pohľadávok súdu predstavuje „oboznámenie s právnymi a skutkovými okolnosťami“.

My v súčasnosti však nie len, že nemáme ani súdom ustanoveného správcu, ktorý ako nezávislá tretia strana mohol doposiaľ skúmať prihlásené pohľadávky a prípadne ich aj poprieť, my sme kontrolu spotrebiteľských záväzkov preniesli len na veriteľov, ktorí budú v prvom rade hájiť svoje vlastné ekonomické záujmy.

Riešením by mohlo byť vrátenie právomoci správcovi na popieranie pohľadávok. Ale to by samozrejme zvýšilo náklady konkurzu (správcom sa znížila odmena s odôvodnením, že budú mať s konkurzom menej práce). Alebo aby dlžník zastúpený Centrom (advokátom) mohol tieto pohľadávky poprieť.

Nájsť model, ktorý by rešpektoval povinnosť chrániť spotrebiteľa aj v insolvenčnom konaní pred zlými záväzkami je asi na dlhšiu debatu, no súčasný model nie je dobrý a ako som už napísal, je potenciálne v rozpore so smernicou 93/13.

  Martin Maliar, 06. 03. 2017 v 19:47 - Neuzatváram sa diskusii

Samozrejme, nie je možné uzatvárať sa diskusii a môže sa to nastaviť určite aj inak.
Ak však dáme správcovi možnosť (v skutočnosti povinnosť)skúmať pohľadávky, staviame ho do trochu inej polohy a nemôžeme od neho spravodlivo požadovať, aby jeho náklady boli 500 EUR, ale bude to možno 1500 EUR. To je suma, ktorá už dosť veľkú časť populácie diskvalifikuje z možnosti oddlženia (neviem, či štát je v stave 3x zvýšiť dotovanie oddlženia).

Ak problém dlžníka spočíva len v neprijateľných podmienkach, tak potom nie je prípad pre osobný bankrot. Osoba, ktorá sa typicky kvalifikuje pre osobný bankrot konkurzom (v splátkovom kalendári sa neprijateľné podmienky skúmať dajú) je taká, ktorá nie je v stave vyrovnať to čo si požičala. Myslím si, že 99,9% dlžníkov bude od takejto méty míle vzdialených.

Skôr by som hľadal riešenie v tzv. "žalobách z lepšieho práva". Ak si niekto privlastnil na základe nejakej neprijateľnej podmienky plnenie, na ktoré podľa hmotného práva nemá nárok, tak osoba, ktorá vie preukázať, že má lepšie právo k výťažku, nech má aj po konkurze žalobný nárok. Hmotné právo predsa zakazuje, aby sa niekto na úkor iného obohatil.

Inak, rozmýšľam aké neprijateľné podmienky prichádzajú do úvahy (neprijateľné úroky?, zmluvné pokuty?...). Ustanovenie o pohľadávkach vylúčených z uspokojenia je však k takýmto nárokom dosť "nemilosrdné".

Uvedomujem si, že to nie sú "tie pravé" právne argumenty na uvádzané rozhodnutie ESD. Tam je dokonca taký paradox, že ESD hovorí, že príhlášky má "ex offo" skúmať súd. Som zvedavý ako to v ČR vyriešia, keďže si myslím, že to je pre súd nesplniteľná úloha - incidenčný spor bude viesť súd a veriteľ? Hádajte, kto bude úspešnejší :-)


  Vladimír Šárnik, 04. 05. 2018 v 21:07 - Zamyslenie po roku

Prax ukazuje, že dlžníci správne pochopili sociálnoinžiniersky účel oddlženia a vstupujú doň úplne bezmajetný. Ide iba o formálny úradný akt vyhlásenia dlhov za nevymožiteľné. Takže je úplne jedno, či bude dlh uhradený vo výške 0,- € "len tak", alebo po jeho súdnom prieskume.

Okrem toho ministerstvo pravotenia evidentne zvolilo model bez možnosti popierať pohľadávky správcom čisto pragmaticky, aby nedošlo k zahlteniu súdov akademickými incidenčnými žalobami. Bez významu asi nie je ani psychologický aspekt - nielenže sa vám dlžník smeje, ale ešte by vás aj mal iritovať správca popieraním "pre istotu", ako je bežná prax v konkurzoch a nakoniec by ste aj tak dospeli k záveru, že podávať incidenčnú žaloby nemá zmysel, lebo dlžník je bezmajetný. Fakticky vyhlásiť plošnú dlhovú amnestiu a ešte aj dráždiť veriteľom popieraním pohľadávok napr. z dôvodu "nezrozumiteľnosti" prihlášky, by nebolo politicky múdre.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím