lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (116)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Zuzana Hecko (9)
Martin Friedrich (9)
Michal Novotný (7)
Michal Krajčírovič (6)
Ľuboslav Sisák (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Peter Kotvan (6)
Ondrej Halama (6)
Lexforum (5)
Robert Goral (5)
Natália Ľalíková (4)
Maroš Hačko (4)
Petr Kolman (4)
Ján Lazur (4)
Monika Dubská (4)
Ivan Bojna (4)
Pavol Szabo (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Josef Šilhán (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Marián Porvažník (3)
Adam Valček (3)
Anton Dulak (2)
Zsolt Varga (2)
Maroš Macko (2)
Jiří Remeš (2)
Roman Kopil (2)
Martin Gedra (2)
Peter Zeleňák (2)
Gabriel Volšík (2)
Lukáš Peško (2)
Richard Macko (2)
Ladislav Pollák (2)
Peter Varga (2)
Michal Hamar (2)
Ludmila Kucharova (2)
Bob Matuška (2)
Dávid Tluščák (2)
Martin Serfozo (2)
Marek Maslák (2)
Andrej Kostroš (2)
Jozef Kleberc (2)
Juraj Straňák (2)
Juraj Schmidt (2)
Tomáš Plško (2)
jaroslav čollák (1)
Vincent Lechman (1)
Tomáš Ľalík (1)
Pavel Lacko (1)
Ivan Michalov (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Tomas Pavelka (1)
Martin Hudec (1)
David Horváth (1)
Martin Svoboda (1)
Marcel Ružarovský (1)
Radoslav Pálka (1)
Adam Pauček (1)
Petr Novotný (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Peter Marcin (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Ján Pirč (1)
Natalia Janikova (1)
Zuzana Adamova (1)
Robert Vrablica (1)
Matej Gera (1)
Michaela Stessl (1)
Paula Demianova (1)
Lucia Palková (1)
Jakub Mandelík (1)
Eduard Pekarovič (1)
Dušan Rostáš (1)
lukas.kvokacka (1)
Michal Ďubek (1)
Tomáš Korman (1)
Patrik Patáč (1)
Lucia Berdisová (1)
Emil Vaňko (1)
Nora Šajbidor (1)
Patrik Pupík (1)
Tomáš Demo (1)
Michal Jediný (1)
Ivan Kormaník (1)
Pavol Mlej (1)
Mikuláš Lévai (1)
Gabriel Závodský (1)
Róbert Černák (1)
Pavol Chrenko (1)
Marcel Jurko (1)
Jana Mitterpachova (1)
Andrej Majerník (1)
Bystrik Bugan (1)
Martin Bránik (1)
Vladislav Pečík (1)
Miriam Potočná (1)
Tomáš Pavlo (1)
Zuzana Klincová (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Šrámek (1)
Katarína Dudíková (1)
Peter Janík (1)
peter straka (1)
Igor Krist (1)
Adam Glasnák (1)
David Halenák (1)
Roman Prochazka (1)
Tomas Kovac (1)
Peter K (1)
Viliam Vaňko (1)
Martin Estočák (1)
Petr Kavan (1)
Petr Steiner (1)
Zuzana Kohútová (1)
Ondrej Jurišta (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Martin Galgoczy (1)
Dušan Marják (1)
Peter Kubina (1)
Matej Košalko (1)
lukasmozola (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Matej Kurian (1)
Juraj Lukáč (1)
Bohumil Havel (1)
Ivan Priadka (1)
I. Stiglitz (1)
Vladimir Trojak (1)
Tibor Menyhért (1)
Robert Šorl (1)
Martin Poloha (1)
Dávid Kozák (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Konanie o oddlžení a ochrana spotrebiteľa

Martin Friedrich, 03. 03. 2017 v 12:19

Novela ZKR účinná od 1.3.2017 priniesla zásadné zmeny v konkurznom konaní voči fyzickým osobám. Jednou zo zásadných zmien je aj úprava popierania prihlásených pohľadávok, ktoré po novom prešlo výlučne do rúk len iného prihláseného veriteľa ( § 167l ods. 5 ZKR) bez akejkoľvek ingerencie správcu. S odkazom na primerané použitie ustanovení § 32 ods. 3, 5 až 7, 9, 11, 13 až 16 a 18 ZKR to znamená, že popierajúci veriteľ bude musieť zložiť zábezpeku vo výške 350 eur. Navyše s odkazom na § 90 CSP si pre prípad, že popretý veriteľ podá určovaciu žalobu, musí popierajúci veriteľ zabezpečiť zastúpenie advokátom, pokiaľ on sám (FO) alebo v prípade PO jeho zamestnanec nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Do praxe sa to premietne tak, že popieranie pohľadávok veriteľmi v konaní o oddlžení bude skôr výnimkou ako pravidlom. Pretože sme vypustili materiálne preskúmavanie prihlásených pohľadávok správcom a veritelia po zvážení nákladov spojených s popieraním nie sú ekonomicky motivovaní popierať pohľadávky iných veriteľov, otvára sa nám otázka, ktorá časť konania o oddlžení sa bude venovať otázke neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

Myslím si, že vypustením hmotnoprávneho prieskumu prihlásených pohľadávok správcom nám vzniká paradoxná situácia. Ak vychádzame z hypotézy, že konanie oddlžení má pomôcť osobám, ktorých ťažia najmä spotrebiteľské dlhy, ktoré nie sú schopní splácať, tak vylúčením hmotnoprávneho prieskumu prihlásených pohľadávok správcom sme prišli o nástroj, ktorým by sme tieto spotrebiteľské zmluvy podrobili reálnemu prieskumu z pohľadu ochrany spotrebiteľa. Paradoxom je to, že zatiaľ čo za právnej úpravy účinnej do 28.2.2017 mohlo dôjsť k popretiu pochybných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv zo strany správcu a bez väčších nákladov, od 1.3.2017 sa nároky z tých istých spotrebiteľských zmlúv budú uspokojovať bez mihnutia oka, pretože veritelia ich vo väčšine prípadov popierať nebudú. Spotrebitelia tak v konečnom dôsledku v konaní o oddlžení uhradia (aj keď len čiastočne) tie pohľadávky, ktoré by inak veritelia len s veľkým problémom voči spotrebiteľovi uplatňovali na súde (rozhodcovské rozsudky, formulárové zmluvy nespĺňajúce podmienky, poplatky, poistenia naviazané na úver a podobne). Pohľadávky vylúčené z uspokojenia podľa § 166b ZKR zďaleka nepokrývajú široké spektrum nárokov, ku ktorým sa spotrebiteľ môže zaviazať, najmä čo do istiny. Na jednej strane sme síce zjednodušili a zlacneli oddlženie, no na druhej strane sme výrazne zvýšili šance uspokojenia pohľadávok tým subjektom, pred ktorými sme spotrebiteľov chceli chrániť.

Napokon si myslím, že s odkazom na rozhodnutie SD EÚ vo veci Radlinger (C‑377/14), je úprava konania o oddlžení po 1.3.2017 v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle tohto rozsudku: Článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave ako je predmetná právna úprava vo veci samej, ktorá v insolvenčnom konaní neumožňuje súdu, na ktorom sa toto konanie vedie, skúmať ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých vznikli pohľadávky prihlásené v uvedenom konaní, napriek tomu, že tento súd má na tento účel k dispozícii potrebné informácie o právnych a skutkových okolnostiach, a ktorá uvedenému súdu umožňuje skúmať len nezabezpečené pohľadávky a námietky obmedzuje len na možnosť tvrdiť zánik alebo premlčanie týchto pohľadávok.“

My v súčasnosti nemáme žiaden nástroj, prostredníctvom ktorého by súd (súdom ustanovený správca) v konaní o oddlžení skúmal existenciu nekalých zmluvných podmienok. Je preto veľmi otázne, či aktuálna úprava popierania v konaní o oddlžení je udržateľná z pohľadu poskytnutie efektívnej ochrany spotrebiteľa. Vylúčenie uspokojenia niektorých pohľadávok podľa §166b ZKR neposkytuje plnohodnotnú ochranu pred uspokojovaním nárokov z nekalých zmluvných podmienok.


Názory k článku Konanie o oddlžení a ochrana spotrebiteľa:


  Martin Maliar, 05. 03. 2017 v 08:25 - Ako to teda má byť?

Tieto argumenty sa objavovali počas celého legislatívneho procesu, avšak nerozumiem im.

Dlžník podľa štvrtej časti môže podať návrh len sám na seba.
Dlžník je pri podaní návrhu kvalifikovane zastúpený.
Dlžník vie, že "odovzdáva majetok v prospech veriteľov"
Dlžníkovi môže byť úplne jedno ako sa veritelia o tento majetok podelia.
Podľa údajov z UK je u nich 95% osobných bankrotov do sumy výťažku 5000 libier. Ako to bude u nás?

Ako to teda má byť? Má mať dlžník právo popierať veriteľov? Trovy neúspešných incidenčných konaní si z oddlženia odnesie dlžník ako "nový dlh"?

K uvedenému rozsudku ESD sa je ťažké vyjadrovať, keďže je vydaný k inej právnej úprave a ku konaniu, ktoré môže byť iniciované aj veriteľmi.






  Martin Friedrich, 06. 03. 2017 v 12:06 - Iný prístup?

Aby sme si rozumeli - som za, aby sme zjednodušili, zrýchlili a zlacneli konkurz (oddlženie pre FO). Rozumiem aj procesu, akým sa to od 1.3. nastavilo - správcova odmena ide dole (zlacnenie), zo správcu je len viac menej štatista (zjednodušenie, ako aj následok zníženia odmeny), zavedenie splátkového kalendára (zjednodušenie).

Otázne je, či pri presadení týchto cieľov nejdeme priďaleko. Aktuálne neexistuje žiadna kontrola spotrebiteľských zmlúv v procese oddlženia. A nemyslím si, že dlžníkovi to môže byť jedno. Dlžník má síce len jednu masu majetku, no nemyslím si, že je úplne jedno, akej povahy je masa jeho záväzkov, ich zabezpečenie a ich výška.

Uvediem príklad: dlžník nevie získať úver z banky, obráti sa na nebankový subjekt. Ten mu úver poskytne, avšak úver (pôžičku) sa rozhodne zabezpečiť záložnou zmluvou. Pretože dlžník nie je schopný splácať tento úver, obráti sa na ďalšie nebankovky a až sa to pekne nabalí a dlžník skonči v konkurze. Zrejme si pamätáme prípad, kedy istá nebanková spoločnosť dala dlžníkom podpisovať splnomocnenia na uzavretie záložných zmlúv pre svojho vlastného advokáta (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. marca 2011 č. k. 10 Sžr/11/2010).

I keď v ustanovení § 166b ZKR badať snahu ochrániť dlžníkov pred vysokými úrokmi alebo zmluvnými pokutami ako istý prejav ochrany spotrebiteľa, toto ustanovenie nerieši a nemôže predvídať kreatívny prístup podnikateľov v spotrebiteľských vzťahoch.

K citovanému rozhodnutiu SDEÚ: i keď akceptujem, že sa vzťahuje k inej vnútroštátnej právnej úprave, po oboznámení sa jeho textom zistíme, že právna úprava insolvečného konania v Českej republike, na ktorú toto rozhodnutie reagovalo, je veľmi podobná našej právnej úprave ZKR účinnej od 1.3.. Bez ohľadu na špecifiká českej právnej úpravy si dovolím ešte zacitovať z tohto rozsudku:

 „51. V prejednávanom prípade sa prvá otázka písm. a) týka toho, či je s článkom 7 ods. 1 smernice 93/13 v súlade vnútroštátny procesný režim opísaný v bodoch 19 a 20 tohto rozsudku, ktorý neumožňuje insolvenčnému súdu skúmať ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých vznikli pohľadávky prihlásené v tomto konaní.
52      V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora vnútroštátny súd má posúdiť ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky patriacej do pôsobnosti smernice 93/13 a tým odstrániť nerovnováhu medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, hneď ako je oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (rozsudok z 1. októbra 2015, ERSTE Bank Hungary, C‑32/14, EU:C:2015:637, bod 41 a citovaná judikatúra).
53      Súdny dvor rozhodol, že s cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou môže byť nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán zo strany vnútroštátneho súdu rozhodujúceho o týchto sporoch (pozri v tomto zmysle rozsudok 27. februára 2014, Pohotovosť, C‑470/12, EU:C:2014:101, bod 40 a citovanú judikatúru).
54      Článok 7 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave akou je predmetná úprava vo veci samej, ktorá neumožňuje insolvenčnému súdu skúmať v insolvenčnom konaní ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých vznikli pohľadávky prihlásené v uvedenom konaní, napriek tomu, že tento súd má na tento účel k dispozícii potrebné informácie o právnych a skutkových okolnostiach.


Podľa mňa je nepochybné, že SDEÚ sa prikláňa k tomu, aby aj v insolvenčnom konaní boli spotrebiteľské záväzky dlžníka podrobené kontrole.

Súdu sa síce už nedoručujú prihlášky ( § 167l ods. 3 ZKR), ale správca súdu predkladá zoznam pohľadávok ( § 167l ods. 1 ZKR). Môžeme polemizovať o tom, či doručenie zoznamu pohľadávok súdu predstavuje „oboznámenie s právnymi a skutkovými okolnosťami“.

My v súčasnosti však nie len, že nemáme ani súdom ustanoveného správcu, ktorý ako nezávislá tretia strana mohol doposiaľ skúmať prihlásené pohľadávky a prípadne ich aj poprieť, my sme kontrolu spotrebiteľských záväzkov preniesli len na veriteľov, ktorí budú v prvom rade hájiť svoje vlastné ekonomické záujmy.

Riešením by mohlo byť vrátenie právomoci správcovi na popieranie pohľadávok. Ale to by samozrejme zvýšilo náklady konkurzu (správcom sa znížila odmena s odôvodnením, že budú mať s konkurzom menej práce). Alebo aby dlžník zastúpený Centrom (advokátom) mohol tieto pohľadávky poprieť.

Nájsť model, ktorý by rešpektoval povinnosť chrániť spotrebiteľa aj v insolvenčnom konaní pred zlými záväzkami je asi na dlhšiu debatu, no súčasný model nie je dobrý a ako som už napísal, je potenciálne v rozpore so smernicou 93/13.

  Martin Maliar, 06. 03. 2017 v 19:47 - Neuzatváram sa diskusii

Samozrejme, nie je možné uzatvárať sa diskusii a môže sa to nastaviť určite aj inak.
Ak však dáme správcovi možnosť (v skutočnosti povinnosť)skúmať pohľadávky, staviame ho do trochu inej polohy a nemôžeme od neho spravodlivo požadovať, aby jeho náklady boli 500 EUR, ale bude to možno 1500 EUR. To je suma, ktorá už dosť veľkú časť populácie diskvalifikuje z možnosti oddlženia (neviem, či štát je v stave 3x zvýšiť dotovanie oddlženia).

Ak problém dlžníka spočíva len v neprijateľných podmienkach, tak potom nie je prípad pre osobný bankrot. Osoba, ktorá sa typicky kvalifikuje pre osobný bankrot konkurzom (v splátkovom kalendári sa neprijateľné podmienky skúmať dajú) je taká, ktorá nie je v stave vyrovnať to čo si požičala. Myslím si, že 99,9% dlžníkov bude od takejto méty míle vzdialených.

Skôr by som hľadal riešenie v tzv. "žalobách z lepšieho práva". Ak si niekto privlastnil na základe nejakej neprijateľnej podmienky plnenie, na ktoré podľa hmotného práva nemá nárok, tak osoba, ktorá vie preukázať, že má lepšie právo k výťažku, nech má aj po konkurze žalobný nárok. Hmotné právo predsa zakazuje, aby sa niekto na úkor iného obohatil.

Inak, rozmýšľam aké neprijateľné podmienky prichádzajú do úvahy (neprijateľné úroky?, zmluvné pokuty?...). Ustanovenie o pohľadávkach vylúčených z uspokojenia je však k takýmto nárokom dosť "nemilosrdné".

Uvedomujem si, že to nie sú "tie pravé" právne argumenty na uvádzané rozhodnutie ESD. Tam je dokonca taký paradox, že ESD hovorí, že príhlášky má "ex offo" skúmať súd. Som zvedavý ako to v ČR vyriešia, keďže si myslím, že to je pre súd nesplniteľná úloha - incidenčný spor bude viesť súd a veriteľ? Hádajte, kto bude úspešnejší :-)


  Vladimír Šárnik, 04. 05. 2018 v 21:07 - Zamyslenie po roku

Prax ukazuje, že dlžníci správne pochopili sociálnoinžiniersky účel oddlženia a vstupujú doň úplne bezmajetný. Ide iba o formálny úradný akt vyhlásenia dlhov za nevymožiteľné. Takže je úplne jedno, či bude dlh uhradený vo výške 0,- € "len tak", alebo po jeho súdnom prieskume.

Okrem toho ministerstvo pravotenia evidentne zvolilo model bez možnosti popierať pohľadávky správcom čisto pragmaticky, aby nedošlo k zahlteniu súdov akademickými incidenčnými žalobami. Bez významu asi nie je ani psychologický aspekt - nielenže sa vám dlžník smeje, ale ešte by vás aj mal iritovať správca popieraním "pre istotu", ako je bežná prax v konkurzoch a nakoniec by ste aj tak dospeli k záveru, že podávať incidenčnú žaloby nemá zmysel, lebo dlžník je bezmajetný. Fakticky vyhlásiť plošnú dlhovú amnestiu a ešte aj dráždiť veriteľom popieraním pohľadávok napr. z dôvodu "nezrozumiteľnosti" prihlášky, by nebolo politicky múdre.

  Martin Friedrich, 26. 06. 2018 v 11:23 - stanovisko MS SR

Ministerstvo spravodlivosti zverejnilo dokument s názvom Najčastejšie otázky súvisiace s právnou úpravou oddlženia podľa štvrtej časti zákona o konkurze (http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2360).

Nadväzujúc na našu diskusiu ministerstvo spravodlivosti vo vzťahu k § 166b ZKR uviedlo: "Nakoľko správca v konaniach podľa štvrtej časti nedisponuje popieracim oprávnením nie je oprávnený vyvodiť „negatívne dôsledky“ veriteľa, ktorý si prihlásil nevymáhateľnú pohľadávku v prípade, ak žiaden
z veriteľ uvedenú pohľadávku nepoprel. Takúto pohľadávku je povinný uspokojiť v celom prihlásenom rozsahu."

To znamená, že nech sa do ODK prihlási akýkoľvek nárok zo spotrebiteľského vzťahu, musí byť v konkurze uspokojený.

Nielen, že sme rezignovali na akýkoľvek prieskum spotrebiteľských vzťahov v insolvenčnom konaní, ale právna úprava pohľadávok vylúčených z uspokojenia je úplne zbytočná, pretože ak pohľadávku nepoprie iný veriteľ, z konkurzu sa uspokoja aj tie nároky, ktoré spĺňajú podmienky neprijateľných zmluvných podmienok (úroky, pokuty, poplatky a pod.).

Zatiaľ čo správca ako tak pri rozvrhu mohol neplniť pohľadávky vylúčené z uspokojenia s odkazom na § 166b ZKR, po tomto stanovisku ministerstva z dlžníkovho majetku musí správca uspokojovať aj to, na čo by veriteľ zo spotrebiteľského vzťahu nemal nárok, ak by si ho uplatnil súdnou cestou voči dlžníkovi.

Stanovisko MS SR ma len utvrdilo v tom, že súčasná právna úprava ODK je nevyhovujúca z pohľadu ochrany dlžníka - spotrebiteľa pred neprijateľnými nárokmi zo spotrebiteľských vzťahov, ktoré voči nemu môžu byť uplatňované v konkurze.


  katarina kovasicova, 26. 06. 2018 v 14:08 - ochany pre čím?

...iba nerozumiem v čom bude menej, resp. nevyhovujúco chránený spotrebiteľ. Keby sa urobil ex offo prieskum (povedzme, že úspešne a neprizná sa celkom alebo sčasti pohľadávka) veritelia by sa podelili o väčší koláč. Podotýkam, že veritelia, nie dlžník - spotrebiteľ. Ten má z konkurzu - oddĺženia identický prospech tak či tak. Rozumiem, že spotrebiteľa treba chrániť aj proti jeho vôli ale chrániť ho aj mimo jeho vlastného ekonomického záujmu (a väčšinou aj mimo záujmu veriteľov, keže v tých konkurzoch nie je skutočne NIČ) na účet štátu (teda nás všetkých, ten prieskum je totiť nákladná záležitosť) je scestné a nelogické. Čo sa týka ochany iných veriteľov v konkurze tí sa ochrániť môžu ak si naivne myslia, že im to prinesie nejaký úžitok...

  Martin Friedrich, 26. 06. 2018 v 15:39 - @katarina

S týmto názorom súhlasím len v prípade, ak dlžník nevlastní žiaden majetok. Tam je to skutočne jedno. Avšak ak dlžník vlastní napr. nehnuteľný majetok, tam sa zrazu situácia mení.

Ja napríklad nevidím žiaden dôvod, aby rozličné nebankovky a pôžičkárne s pofidérnymi zmluvnými podmienkami boli bezbreho uspokojované a postavené na roveň veriteľom, ktorých pohľadávky nie sú v rozpore so spotrebiteľským právom.

  katarina kovasicova, 26. 06. 2018 v 16:14 - ešte raz

dlžník sa sám rozhodol, že veritelia sa podelia o jeho majetok (mohol ho spáliť), teda už to nie je o jeho právach ale o právoch veriteľov medzi nimi, nie smerom k dlžníkovi...
V čom sa to mení ak má nehnuteľný majetok?
Neslušní veritelia nie sú postavení na roveň slušným. Slušný veriteľ ale musí popierať, lebo slušný veriteľ nie je spotrebiteľ ergo nemusí byť ex offo chránený...

  Lubica Greguskova, 27. 06. 2018 v 09:00 - Vylúčenie z uspokojenia

Situácia sa môže zmeniť aj v tom prípade, ak dlžník má majetok, ktorý postačuje aj na úhradu tej časti pohľadávky, ktorá je podla ZKR vylúčená z uspokojenia ale podľa stanoviska MS SR ju správca musí uspokojiť ... a takýto prípad reálne existuje...

  katarina kovasicova, 29. 06. 2018 v 10:43 - nie celkom

v rámci ex offo kontroly sa bavíme iba o neprijateľných podmienkach teda pohľadávkach ktoré sú postavené na neprijateľnej podmienke a nie o pohľadávkach vylúčených z uspokojenia podľa konkurných pravidiel (môže tam byť prekryv ale vôbec nemusí).

Ale OK, ak mám vykresliť tú hypotetickú situáciu, ktorá by mohla nastať a ktorá by uberala dlžníkovi jeho ex offo spotrebiteľskú ochranu, dá sa to.

Išlo by situáciu, kedy by majetok dlžníka postačoval na uspokojenie všetkých pohľadávok, ktoré nie sú dotknuté neprijateľnými podmienkami...Teda by mu po konkurze zvýšilo ak by sa uspokojili iba férový veritelia. To už by mohlo znamenať ujmu na jeho právach...

Toto je však už z mojho pohľadu veľmi nepravdepodobé. Ale hlavne nemal ísť do konkurzu.

Navyše, opakujem, že dlžník, ktorý bol povinne zastúpený sa tak sám rozhodol. Ak by CPP indikovalo taký prípad, nemalo by odporučiť oddlženie...




  Martin Friedrich, 10. 07. 2018 v 14:07 - biznis model

V rámci diskusie s kolegami sme prišli na zaujímavý biznis model: stačí si uplatniť v každom jednom ODK pár tisícovú pohľadávku (nech je akokoľvek bludná a z ríše rozprávok) a máte celkom slušnú šancu si niečo zarobiť s minimálnymi nákladmi.

Už len nájsť vhodnú živnosť :)

  Martin Friedrich, 20. 07. 2018 v 09:26 - novela OZ - §54a

Pripravuje sa novela OZ (bližšie informácie napr. tu http://www.najpravo.sk/clanky/ministerstvo-predklada-novelu-obcianskeho-zakonnika.html), v zmysle ktorej premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nebude môcť dodávateľ voči spotrebiteľovi ani vymáhať:
„ § 54a Premlčané právo (dodávateľa) zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť.“

Ak takéto právo nemožno voči spotrebiteľovi ani vymáhať, nemožno ho uspokojiť ani v konkurze (ODK). Ak novela OZ prejde, medzi pohľadávky vylúčené z uspokojenia sa nepriamo zaradia aj premlčané pohľadávky voči spotrebiteľom s odkazom na §54a OZ.

Keďže správca musí uspokojovať všetky pohľadávky prihlásené do ODK vrátane tých, ktoré sú vylúčené z uspokojenia, súčasná právna úprava ODK je vo vzťahu k spotrebiteľským vzťahom neudržateľná. Nie je predsa prípustné, aby ste v spotrebiteľských vzťahoch na jednej strane striktne upravovali čo je dovolené a čo nie a zároveň pripustili, aby v inom konaní bolo takéto správanie prípustné až do takého rozsahu, že čo nie je možné plniť v štandardnom civilnom konaní, je v ODK prípustné.

V konečnom dôsledku je ODK zákonný spôsob, ako si voči dlžníkovi-spotrebiteľovi uplatňovať a mať šancu aspoň na čiastočné uspkojenie takých pohľadávok, ktoré by za iných okolností boli voči dlžníkovi-spotrebiteľovi nevymáhateľné.

  Jaroslav Čollák, 22. 01. 2020 v 22:57 - oddlženie a náhrada trov

zaujímava situácia vzniká, ak sa vedie konanie voči žalovanému, ktorý sa počas súdneho konania "oddlží".

Procesný následok: zastavenie konania.

VARIÁCIA: oddlženie sa stane aktívne v odvolacom konaní - môj názor: zastavenie konania bez potreby zrušovania rozhodnutia súdu prvej inštancie.

ALE - podstatnejšia otázka: kto zavinil zastavenie konania? Ako má súd rozhodnúť o trovách?

Nástrel do diskusie: je správna úvaha že
a) nikto nemá nárok na náhradu trov konania
b) zastavenie konania ZAVINIL bankrotujúci nakoľko iniciáciou BANKROTU rúca aj (zastavuje) súdne konania - mal by znášať následky vo forme TROV (konflikt povinnosti náhrady trov a podstaty oddlženia)
c) zavinil bankrotujúci - ale ide o dôvod hodný osobitného zreteľa
d) - ? - dostupná ďalšia úvaha...

  Milan Kvasnica, 28. 01. 2020 v 00:22 - podle mne to nemůže soud zastavit bez návrhu

ale protože si věřitel měl pohledávku včetně nákladů řízení přihlásit do insolvenčního řízení, tak tato pohledávka zanikla jakoby splněním.

proto pokud nebude žaloba vzata zpět, tak soud by měl žalobu zamítnout.

pokud vzata zpět bude, tak by měl soud rozhodnout tak, že nikdo nemá nárok na náhradu nákladů řízení, protože pohledávka včetně příslušenství byla uspokojena v rámci insolvenčního řízení

  Martin Friedrich, 28. 01. 2020 v 11:44 - Súdna prax

Súdna prax je taká, že súdu žiadnej zo strán nepriznávajú náhradu trov konania, napríklad na základe tohto zdôvodnenia:

Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom 12Csp/93/2017 z 20. 03. 2019

K zastaveniu konania došlo v zmysle § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii na základe toho, že súd vyhlásil konkurz na majetok žalovaného a predmetom konania bola pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že zastavenie konania procesne nezavinila výlučne ani jedna zo strán sporu v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p.. Ustanovenia Civilného sporového poriadku takúto situáciu neriešia, preto mal súd za to, že v zmysle čl. 4 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku spravodlivému a rozumnému usporiadaniu procesných vzťahov čo do náhrady trov konania zodpovedá taký záver, že v danom prípade by si mala trovy konania hradiť každá zo strán sama, a preto súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

Obdobne napríklad Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 20Csp/176/2017 zo 16. 04. 2018: 1. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave).

Druhá vec je, či je správne nepriznávať náhradu trov konania. Môj názor je taký, že nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu zastavenia konania pre vyhlásenie konkurzu je v súlade s účelom ODK. Po pravde, ak sa ako veriteľ neuspokojím alebo uspokojím len čiastočne v ODK, neviem, ako by som sa chcel uspokojovať exekúciou voči niekomu, kto má voči sebe už vedenú exekúciu, ktorá nie je uspokojená (predpoklad vyhlásenia konkurzu).

  Jakub Mandelík, 28. 01. 2020 v 23:43 - Uznesenie NS CR 29 Cdo 155/2017

II. V řízení o pohledávce, od jejíhož placení byl dlužník osvobozen, nelze (nejde-li o důvody separace nákladů řízení ve smyslu § 147 a § 148 odst. 2 OSŘ) dlužníka po dobu trvání účinků přiznaného osvobození zavázat k náhradě nákladů řízení. [SR 11-12/2019 s. 366]

  Martin Friedrich, 17. 03. 2021 v 11:34 - Zastavenie exekúcie podľa § § 167f ods. 2 ZKR bez toho, aby preskúmal, či je pohľadávka skutočne nevymáhateľná

Nález ÚS SR III. ÚS 372/2020-25 zo 4. februára 2021





"21.4 Ústavný súd chápe, že § 167f ods. 2 zákona o konkurze môže sám osebe zvádzať k záveru, že po vyhlásení konkurzu sa zastavujú všetky exekučné konania, avšak dané ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte ďalších ustanovení zákona o konkurze, pričom na systematickú roztrieštenosť citovanej právnej úpravy nemôže doplatiť spotrebiteľ práva (I. ÚS 105/2020). Pokiaľ sa teda okresný súd uspokojil s oznámením, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a zastavil exekúciu bez toho, aby skúmal, či existujú dôvody, ktoré by tomu bránili, definujúc typ vymáhanej pohľadávky, nevychádzal zo stavu, ktorý mal objektívne zistiť, a svojím rozhodnutím tak odoprel sťažovateľovi možnosť efektívne vykonať exekučným titulom priznané právo. Okresný súd neskúmal naplnenie podmienky podľa § 166c ods. 1 písm. a) zákona o konkurze, teda či sťažovateľa ako veriteľa správca upovedomil o vyhlásení konkurzu. Sťažovateľ v exekúcii vymáhanú pohľadávku do konkurzu neprihlásil (čo bolo jeho právo, nie sankcionovateľná povinnosť), a zároveň v dôsledku skutkovo nedostatočne podloženej aplikácie § 166c ods. 1 písm. a) a v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze došlo k zastaveniu exekúcie ohľadne tejto istej pohľadávky. Sťažovateľ bol teda de facto na podklade popísaných nedostatkov rozhodnutia okresného súdu konečným anezvratným spôsobom zbavený právoplatne a vykonateľne judikovanej pohľadávky, ktorú si riadne v procese exekúcie uplatňoval. Takéto rozhodnutie z hľadiska čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru neobstojí."





Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím