lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (160)
Juraj Gyarfas (116)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (44)
Tomáš Klinka (26)
Kristián Csach (26)
Martin Maliar (25)
Milan Hlušák (23)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (12)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (9)
Zuzana Hecko (9)
Michal Novotný (7)
Peter Kotvan (6)
Ondrej Halama (6)
Ľuboslav Sisák (6)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Michal Krajčírovič (6)
Robert Goral (5)
Lexforum (5)
Radovan Pala (4)
Maroš Hačko (4)
Petr Kolman (4)
Monika Dubská (4)
Josef Kotásek (4)
Natália Ľalíková (4)
Pavol Szabo (4)
Ivan Bojna (4)
Ján Lazur (4)
Marián Porvažník (3)
Pavol Kolesár (3)
Jakub Jošt (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Adam Valček (3)
Josef Šilhán (3)
Peter Pethő (3)
Denisa Dulaková (3)
Dávid Tluščák (2)
Tomáš Plško (2)
Lukáš Peško (2)
Ludmila Kucharova (2)
Anton Dulak (2)
Ladislav Pollák (2)
Zsolt Varga (2)
Bob Matuška (2)
Marek Maslák (2)
Michal Hamar (2)
Gabriel Volšík (2)
Peter Zeleňák (2)
Maroš Macko (2)
Peter Varga (2)
Roman Kopil (2)
Martin Serfozo (2)
Jozef Kleberc (2)
Andrej Kostroš (2)
Richard Macko (2)
Jiří Remeš (2)
Juraj Schmidt (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Gedra (2)
Tomas Kovac (1)
peter straka (1)
Viliam Vaňko (1)
I. Stiglitz (1)
Martin Bránik (1)
Dávid Kozák (1)
Michaela Stessl (1)
Vincent Lechman (1)
Dušan Rostáš (1)
Natalia Janikova (1)
Tomáš Pavlo (1)
Marcel Ružarovský (1)
Peter K (1)
Peter Janík (1)
Michal Ďubek (1)
Katarína Dudíková (1)
Radoslav Pálka (1)
Andrej Majerník (1)
Zuzana Kohútová (1)
Pavol Chrenko (1)
Tibor Menyhért (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Patrik Patáč (1)
Zuzana Adamova (1)
Bohumil Havel (1)
Adam Pauček (1)
Marcel Jurko (1)
jaroslav čollák (1)
Bystrik Bugan (1)
Ivan Michalov (1)
Nora Šajbidor (1)
Lucia Berdisová (1)
Martin Estočák (1)
Patrik Pupík (1)
Tomáš Ľalík (1)
Tomáš Korman (1)
Martin Galgoczy (1)
Petr Kavan (1)
Mikuláš Lévai (1)
Matej Gera (1)
David Halenák (1)
Pavol Mlej (1)
Ruslan Peter Gadaevič (1)
Vladislav Pečík (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Pavel Lacko (1)
Paula Demianova (1)
Martin Poloha (1)
Róbert Černák (1)
David Horváth (1)
Matej Košalko (1)
Robert Vrablica (1)
Martin Svoboda (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Dušan Marják (1)
Jakub Mandelík (1)
Eduard Pekarovič (1)
Emil Vaňko (1)
Roman Prochazka (1)
Ivan Kormaník (1)
lukas.kvokacka (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Martin Šrámek (1)
Martin Hudec (1)
Juraj Lukáč (1)
Michal Jediný (1)
Lucia Palková (1)
Petr Steiner (1)
Adam Glasnák (1)
lukasmozola (1)
Matej Kurian (1)
Zuzana Klincová (1)
Peter Marcin (1)
Ján Pirč (1)
Peter Kubina (1)
Igor Krist (1)
Robert Šorl (1)
Vladimir Trojak (1)
Gabriel Závodský (1)
Tomáš Demo (1)
Petr Novotný (1)
Ondrej Jurišta (1)
Ivan Priadka (1)
Jana Mitterpachova (1)
Tomas Pavelka (1)
Miriam Potočná (1)
Nina Gaisbacherova (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Stojí 5-ročná koncipientská prax za prepadom atraktivity advokácie na bod mrazu?

Marián Porvažník, 15. 02. 2017 v 17:25

Atraktivita kedysi váženého a žiadaného advokátskeho povolania je na bode mrazu a právnické fakulty naberajúce študentov bez prijímačiek sú považované skôr za „poistku“, ako za školu snov. Minimálna možnosť selekcie mladých ľudí sa už dnes podpisuje pod pokles kvality ľudí pôsobiacich na Slovenskom trhu advokátov, pričom tento trend sa bude, bez ďalšieho, len prehlbovať. Cieľom článku je zanalyzovať status quo, identifikovať príčiny a načrtnúť cestu, ktorou bude možné nepriaznivý trend zvrátiť.

1 Dôležitosť atraktivity advokácie

Atraktivita je nesmierne dôležitým elementom pri budovaní kvality akéhokoľvek kolektívu, nakoľko atraktívne kolektívy sú schopné zaujať väčšie množstvo záujemcov, z ktorých je možné prostredníctvom dôslednej selekcie získať vysoko kvalitných jednotlivcov. Práve možnosť vybrať si kvalitného jednotlivca spomedzi veľkého množstva záujemcov je základným kameňom úspechu všetkých svetových univerzít, medzinárodných korporácií, či verejných inštitúcií. Úloha „brandingu“ v oblasti ľudských zdrojov sa v poslednom čase stala jedným z dlhodobých fundamentov úspešných spoločností.[1] Advokácia nie je výnimkou, a preto by sa advokátsky stav mal snažiť systematicky zvyšovať atraktivitu advokátskeho povolania v záujme dlhodobého zvyšovania personálnej kvality jedného z pilierov právneho štátu.

2 Status quo atraktivity slovenskej advokácie

Atraktivita povolania sa odvíja od súboru elementov, pričom medzi základné patria: pracovný rozvoj, finančné ohodnotenie, uznanie a istota práce.[2] Ako bude analyzované nižšie, viacerým elementom atraktivity uštedrila v roku 2012 poriadnu ranu novela zákona o advokácii[3] („Novela“), ktorá, okrem iného, predĺžila povinnú prax advokátskych koncipientov z troch na päť rokov a znemožnila advokátom zamestnávať koncipientov počas prvých troch rokov výkonu profesie.

2.1 Spôsob merania atraktivity advokácie

Atraktivitu advokácie sme merali na úrovni: (i) slovenských právnických fakúlt; (ii) advokátskych koncipientov; a tiež (iii) odbornej verejnosti. Aby boli predmetné dáta vnímané v kontexte, tak sme ich porovnali s vývojom záujmu jednak (i) o koncipientúru a štúdium práva v Českej republike, keďže medzi Slovenskou a Českou republikou existuje podobnosť na úrovni jazyka, právnej úpravy, demografie, kultúry, regulácie (s výnimkou dĺžky koncipientskej praxe) a tiež medzinárodná zmluva zabezpečujúca bezplatnosť vysokoškolského štúdia;[4] a (ii) o štúdium medicíny na Slovensku, nakoľko sa jedná o odbor, ktorý dlhodobo láka kvalitných študentov a ktorý, podobne ako advokácia, podlieha značnej regulácii.[5]

2.1.1 Záujem o štúdium na slovenských právnických fakultách[6]

Za uplynulých 5 rokov sa záujem o štúdium na právnických fakultách na Slovensku prepadol o viac ako 60%,[7] počet zapísaných študentov do prvých ročníkov (t.j. kapacita ročníkov) klesol o 47%.[8] Tieto čísla sa nedajú vysvetliť demografickým poklesom, ktorý v sledovanom období predstavoval len 20%.[9] Uvedený trend navyše nestráca na intenzite, nakoľko len v roku 2015 nastal medziročný prepad záujmu o štúdium práva až o 23%, čo predstavuje vôbec najväčší pokles spomedzi všetkých skupín fakúlt na Slovensku.[10]

Pre porovnanie, v Českej republike sa záujem o štúdium na právnických fakultách znížil takmer o polovicu menej ako na Slovensku.[11] Kapacita prvých ročníkov pritom klesla len o 11%,[12] čo predstavuje necelú štvrtinu oproti poklesu na Slovensku. Tento pokles je navyše minimalizovaný demografickým poklesom, ktorý mal podobnú dynamiku, ako na Slovensku.

Všeobecný pokles záujmu o štúdium práva mal zničujúci dopad na existenciu kedysi náročného selektívneho procesu. Počet záujemcov na jedno miesto na slovenskej právnickej fakulte sa za sledované obdobie znížil o 50% na 1,2 záujemcu.[13] Naopak, v Českej republike sa tento pomer znížil len o 31% z 5,4 v roku 2010 na 3,7 v roku 2015.[14] Uvedený nepomer nie je spôsobený nepomerným počtom a veľkosťou fakúlt na Slovensku a v Čechách, nakoľko v roku 2015 bolo v Českej republike zapísaných do prvého ročníka 2102[15] študentov a na Slovensku 1215[16] študentov, čo približne korešponduje s pomerom veľkosti obyvateľstva oboch krajín.

Následkom súčasného stavu je absencia akékoľvek selektívneho procesu na úrovni slovenských právnických fakúlt, ktoré sú nútené (aj v dôsledku nastavenia systému ich financovania) prijímať takmer každého uchádzača.[17]

Skutočnosť, že tento problém sa týka výhradne slovenských právnických fakúlt (a nie slovenského vysokého školstva ako takého) demonštruje aj analýza vývoja počtu prihlášok na fakultách medicíny, ktorý sa za sledované obdobie zvýšil takmer o 25%.[18] Na medicíne sa počet študentov prvých ročníkov takmer nezmenil,[19] v dôsledku čoho je výberový proces ešte kompetitívnejší ako pred piatimi rokmi, pričom sa na jedno miesto na fakulte hlási viac ako štyri a pol záujemcu.

Pri porovnaní záujmu o štúdium práva v Českej republike a medicíny na Slovensku je zrejmé, že pokles prihlášok na slovenské právnické fakulty nie je spôsobený celospoločenskými príčinami.

2.1.2 Záujem o pozíciu advokátskeho koncipienta

Mladí právnici sa o koncipientúru od prijatia Novely práve netrhajú. Medzi rokom 2012 a 2013 došlo k medziročnému poklesu počtu nových koncipientov o neuveriteľných 60%.[20] Materiálna povaha Novely, časová následnosť a zásadná fluktuácia počtu nových koncipientov len podporujú záver, že práve Novela mala zásadný vplyv na atraktivitu advokácie a koncipientúry. Navyše, ani v nasledujúcich rokoch po prijatí Novely sa počty nových koncipientov nevyrovnali obdobiu spred roku 2012.

Prirodzenou cestou úniku potenciálnych koncipientov bola od roku 2012 Česká republika, kde sa počet slovenských koncipientov od prijatia Novely zvýšil až trojnásobne.[21] Uvedená skutočnosť je tiež jasným dôkazom negatívneho dopadu Novely na atraktivitu advokácie v očiach mladých právnikov. Keďže Česká advokátska komora už medzitým prijala protiopatrenia sťažujúce takýto presun,[22] odliv študentov do vzdialenejších krajín, alebo iných odborov je viac ako pravdepodobný.

2.1.3 Atraktivita advokácie v očiach odbornej verejnosti

Pokles atraktivity advokácie demonštrovaný prepadom záujmu o štúdium na slovenských právnických fakultách, ako aj únik slovenských právnikov do Českej republiky, potvrdil aj nedávny (januárový) prieskum Iniciatívy za lepšiu advokáciu[23] vykonaný na vzorke viac ako 500 respondentov z radov odbornej verejnosti (ďalej ako „Prieskum“).

Až 52,5% respondentov považuje advokáciu za neatraktívne povolanie, kým len 29,5% atraktivitu advokácie vníma opačne. V tomto bode je nevyhnutné podotknúť, že keďže prieskum mapoval názor odbornej právnickej verejnosti, tak je silný predpoklad, že atraktivita advokácie bola nameraná na výrazne vyššej úrovni, ako by tomu bolo v prieskume medzi laickou verejnosťou, napríklad stredoškolákov-maturantov, ktorí o štúdiu práva ešte len uvažujú, alebo študentov, či absolventov iných odborov (ktorí si právo očividne nevybrali). Napriek tomuto zvýhodneniu uštedrila odborná verejnosť atraktivite advokácie v Prieskume nelichotivé vysvedčenie.

2.2 Dôsledky nízkej atraktivity advokácie

V zmysle vyššie uvedených informácií o počte záujemcov o štúdium práva a záujemcov o koncipientúru na Slovensku, či názorov odbornej verejnosti je zrejmé, že advokácia je dnes považovaná za neatraktívne povolanie a trend je negatívny, čo znamená, že záujemcov o toto povolanie bude bez prijatia adekvátnych krokov naďalej ubúdať. Nízke počty záujemcov už dnes stoja za elimináciou selektívneho procesu na úrovni právnických fakúlt a advokátkych kancelárií, čo z dlhodobého hľadiska nutne povedie k poklesu kvality personálneho obsadenia advokátskeho stavu a ním poskytovaných služieb. V konečnom dôsledku tak na nízku atraktivitu advokácie doplatia jej vlastní klienti vo forme menej kvalitného advokátskeho servisu. Skôr ako sa pustíme do analýzy potrebných krokov, pozrime sa na príčiny neatraktivity advokácie.

3 Príčina prepadu atraktivity advokácie

Po analýze dostupných dát sme dospeli k záveru, že práve Novela ochromila tri kľúčové prvky atraktivity advokácie a tým spôsobila vyššie uvedené dôsledky.

3.1 Finančná nedostupnosť (nedostatočné finančné ohodnotenie)

V prvom rade Novela zasiahla atraktivitu advokácie tým, že jej výkon de facto znemožnila záujemcom z nízkopríjmových rodín. Osemnásťročný záujemca o štúdium práva pochádzajúci z nízkopríjmovej rodiny stojí pred päťročným štúdiom, následne päťročnou koncipientúrou, počas ktorej už nebude môcť pracovať na inej pozícii (s výnimkou právnických fakúlt) a bude teda odkázaný na mzdu, ktorá častokrát dosahuje úroveň tej minimálnej, alebo podpriemernej (vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie a intelektuálny potenciál). Takáto mzda častokrát nestačí na pokrytie základných životných potrieb a už vôbec nie na vytváranie finančnej zálohy na príchod rodiny (hypotéka, potomkovia, výpadok druhého príjmu atď.). Podľa Prieskumu až 91% respondentov odbornej verejnosti považuje mzdové ohodnotenie koncipientov za jednu z hlavných príčin neatraktivity advokácie.

Priemerná mzda koncipienta sa pohybuje na úrovni 740 EUR za mesiac,[24] kým priemerná mzda na Slovensku dosiahla úroveň 901 EUR, čo svedčí o podpriemernom ohodnotení koncipientov. Navyše z Prieskumu vyplýva, že až 65,7% koncipientov bolo počas koncipientúry istý čas ohodnotených minimálnou mzdou. Kým v roku 2016 sa minimálna mzda pohybovala na úrovni 405 EUR za mesiac, tak priemerné výdavky na osobu v domácnosti boli na úrovni 418 EUR[25] za mesiac, čo predstavuje každomesačnú stratu 13 EUR za mesiac, ktorá sa prehĺbi, ak sa pozrieme napríklad na Bratislavský kraj (kde pôsobí najviac koncipientov), kde sa priemerné výdavky pohybovali na úrovni 539 EUR za mesiac,[26] čo predstavuje každomesačnú stratu na úrovni 134 EUR.[27]

Je alarmujúce, že súčasná situácia motivuje mladých ľudí študovať právo v Českej republike, kde sa, okrem existencie menšieho množstva obmedzení, advokátsky koncipient môže tešiť na mzdu vyššiu, ako je priemer v Českej republike, t.j. 998,56 EUR,[28] čo predstavuje v porovnaní so Slovenskom o tretinu väčší príjem. Dôsledkom toho je skutočnosť, že v roku 2015 bol medzi slovenskými maturantmi počet záujemcov o štúdium práva na Slovensku a v Českej republike skoro na rovnakej úrovni![29] Druhým najčastejším dôvodom odchodu slovenských študentov do Českej republiky sú práve lepšie pracovné príležitosti po ukončení štúdia.[30]

Z uvedeného je zrejmé, že uzavretie koncipientov v nepriaznivej finančnej situácii na päť rokov zásadným spôsobom motivuje mladých ľudí uvažovať o iných odboroch, prípadne krajinách.

3.2 Obmedzenie sebarealizácie (pracovný rozvoj a uznanie)

Tí, ktorí sa nemusia boriť s existenčnými problémami, to tiež po prijatí Novely nemajú na ružiach ustlané. Ak totiž uvažujú o povolaní, v ktorom by sa im dostalo dynamického, na schopnostiach postaveného pracovného rozvoja a uznania (čoby dvoch základných elementov atraktivity zamestnania), tak pri pohľade na advokáciu budú viac ako len sklamaní, čo ich nutne povedie k úvahám o vycestovaní do zahraničia alebo štúdiu iného odboru.

Neatraktivita advokácie pre túto skupinu ľudí spočíva v časovom a finančnom hľadisku. Kým úspešný start-up si človek môže založiť už v 18 rokoch, najmladší poslanec zvolený do Národnej rady SR má 22 rokov, najmladší starosta mal v čase zvolenia 25 rokov a najmladší primátor 27 rokov, , vysokopostavení manažéri majú okolo 30-ky, tak advokát si môže založiť „jednoosobovú“ advokátsku kanceláriu najskôr v 29 rokoch a rozšíriť ju o právnický personál môže najskôr v 32. až 33. roku svojho života.[31] A to hovoríme o začiatkoch jej budovania, nie o úspešnej alebo dokonca medzinárodnej advokátskej kancelárii. V zahraničí (napríklad v Anglicku alebo v USA) je možné založiť plnohodnotnú advokátsku kanceláriu v 24 až 25 rokoch života, čo predstavuje rozdiel celých osem rokov. Pre autorov tohto článku uvedených osem rokov predstavuje ničím nevysvetliteľnú disproporciu. Je zrejmé, že dlhodobé zväzovanie ambicióznych ľudí ich k advokácii nepriláka, skôr ich to odradí.

Prieskum Iniciatívy za lepšiu advokáciu tiež potvrdil aj vyššie uvedenú hypotézu, keďže až 94,5% respondentov (19 z 20) označilo dĺžku koncipientskej praxe za jednu z hlavných príčin neatraktivity advokácie, pričom časová náročnosť práce a zákaz zamestnávať koncipientov počas prvých troch rokov praxe nového advokáta boli medzi piatimi najčastejšie označenými príčinami neatraktivity advokácie. Je pravdou, že možnosť sebarealizácie, ktorá prichádza s dlhoročnou advokátskou praxou spoločne s finančným ohodnotením advokátov a intelektuálnou náročnosťou práce tvoria pozitívne elementy atraktivity advokácie, no ich efekt prichádza ďaleko po dosiahnutí 30. roku života, a preto pre mnohých záujemcov ostáva advokácia neatraktívna.

Ak sa odhodlaný záujemca o koncipientúru pozrie na porovnanie platov s inými -obdobnými profesiami, jeho motivácia opäť utrpí veľkú ranu. Kým koncipient v Bratislavskom kraji zarába priemerne 866 EUR, tak priemerný plat v tomto regióne je 1243 EUR. Plat účtovníka je 1007 EUR a plat lekára dokonca 1824 EUR.[32] To ešte nehovoríme o IT sektore, kde sa priemerná mzda v Bratislavskom kraji šplhá k 2100 EUR.[33] V prešovskom kraji zarába koncipient priemerne 538 EUR, kým priemerný plat v tomto kraji je 690 EUR, účtovník má mzdu 672 EUR a lekár 1591 EUR.[34] V Prešovskom kraji sa tak koncipienti „prebojovali“ do TOP 10 najhoršie platených profesií v celom kraji, kde rebríček uzatvárajú s profesiami krajčíra, priehradkového pracovníka a poštového doručovateľa.[35]

Uvedené dáta jasne dokazujú, že ani finančne zabezpečení mladí ľudia pri súčasnej atraktivite advokácie z pohľadu dynamiky profesijného rastu a finančného ohodnotenia nemajú najmenšiu motiváciu stať sa koncipientmi Slovensku.

3.3 Odklad rodiny až o niekoľko rokov

Novela nevídaným spôsobom zhatila ambície jednej z dvoch základných skupín spoločnosti, ženám. Túto oblasť nedávno zmapoval článok Iniciatívy za lepšiu advokáciu,[36] ktorý poukázal na skutočnosť, že súčasná regulácia nielenže oddiaľuje možnosť žien uvažovať o prvom dieťati pred 30. rokom života, ale dokonca túto hranicu posúva až k 33. roku života (a to v ideálnej situácii za predpokladu absencie akejkoľvek zahraničnej študijnej alebo profesijnej skúsenosti, či osobného voľna). Ženy sú tak zákonom postavené pred voľbu medzi rodinou a kariérou, pričom sa častokrát rozhodnú pre rodinu. Tieto závery boli tiež podporené v Prieskume, kde až 57,7% respondentov označilo (ne)možnosť založiť si rodinu za jednu z hlavných príčin neatraktivity advokácie.

Je to pochopiteľné aj vzhľadom na finančnú situáciu rodín koncipientov. Dáta z roku 2014 (je predpoklad, že odvtedy toto číslo ešte narástlo) ukazujú, že výdavky priemernej trojčlennej rodiny sa pohybujú na úrovni 936 EUR,[37] čo pri priemernej mzde koncipientov na úrovni 740 EUR a rodičovskom príspevku na úrovni 213,20 EUR nenecháva veľa priestoru na úvahy o rodine.

Dôsledkom je prepad počtu študentiek prvého ročníka právnických fakúlt takmer o tretinu (29,20%), čo je takmer dvojnásobne viac ako klesol počet študentov-mužov, zníženie zastúpenia žien voči mužom v radoch študentiek prvých ročníkov právnických fakúlt o viac ako 6%, pokles počtu advokátok o viac ako 6,89% a po predĺžení praxe kleslo aj zastúpenie žien v advokácii na 38,67%. Tieto dáta sa opäť nedajú vysvetliť demografiou, ktorá bola v tom čase na značne nižšej úrovni a navyše ostro kontrastujú s vývojom zastúpenia mužov na fakultách práva a tiež s kladným rastom zastúpenia žien na fakultách medicíny.[38]

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že práve zavedenie Novely sťažilo uplatnenie žien v advokácii a zásadným spôsobom v ich očiach znížilo atraktivitu advokácie a štúdia práva.

3.4 Nebol pokles atraktivity štúdia práva spôsobený externým faktorom?

Ak tvrdíme, že pokles atraktivity advokácie stojí za prepadom záujmu o štúdium práva, ponúka sa legitímna otázka, či neexistuje vonkajšia príčina, ktorá stojí za neatraktivitou štúdia práva ako takého. Tú by bolo možné hľadať na úrovni tak právnických fakúlt ako aj štátom regulovaných právnických profesií.

3.4.1 Právnické fakulty

Za posledných šesť rokov sa nezaviedli, resp. signifikantne nezvýšili poplatky za štúdium na slovenských právnických fakultách.[39] S výnimkou straty akreditácie niektorého študijného programu, sa pomery na týchto inštitúciách veľmi nezmenili.

Naopak, existujú skôr indície naznačujúce konštruktívny prístup vo vzdelávaní spočívajúci v rozvoji praktických schopností študentov práva prostredníctvom „open book“ skúšok znižujúcich prvok memorovania a tiež zapájanie študentov do klinického vzdelávania[41] v spolupráci s advokátskymi kanceláriami a Slovenskou advokátskou komorou. Navyše, v dôsledku absencie selektívneho procesu na prijímacích pohovoroch je dnes oveľa jednoduchšie stať sa študentom právnickej fakulty, ako tomu bolo v roku 2011.

Je preto dôvodné predpokladať, že vývoj na právnických fakultách by mal atraktivitu študijného odboru právo skôr zvyšovať ako znižovať. V každom prípade je zrejmé, že za uplynulých šesť rokov nenastala na úrovni právnických fakúlt skutočnosť, ktorá by mohla stáť za prepadom záujmu o štúdium práva.

3.4.2 Právnické profesie

Regulácia sudcovského stavu (numerus clausus, kvalifikácie, platy) sa za sledované obdobie vážnejšie nemenila. Atraktivite sudcovského povolania síce nepomáhajú údaje o 67% nedôvere občanov v slovenské súdy[42] a ani výsledky analýzy vzájomných prepojení medzi sudcami a vymenovanými uchádzačmi o posty sudcov, ktoré k septembru 2016 dosiahli až 33%,[43] no tieto štatistiky tiež dokumentujú dlhodobý stav a nie náhly posun k horšiemu. Nedávna aktivita prezidenta Slovenskej republiky odvolávať sudcov po dosiahnutí veku 65 rokov nepatrne zvýšila dynamiku tohto stavu a zároveň transparentnejšie výberové konania nových sudcov môžu aspoň čiastočne pôsobiť povzbudivo pre prípadných záujemcov. Z uvedeného vyplýva, že zásadné elementy atraktivity súdnictva sa za sledované obdobie významne nemenili a zároveň nastal mierny posun skôr pozitívnym smerom.

Prokuratúra si dlhodobo udržiava vysokú atraktivitu, keďže počet záujemcov na jedno voľné miesto je častokrát desať až sedemnásťkrát väčší.[44] Keďže za sledované obdobie nenastal posun v odborných, finančných alebo iných požiadavkách na výkon tohto povolania a čísla záujemcov sú viac než vysoké, je dôvodné uzavrieť, že vývoj v prokuratúre sa za sledované obdobie tiež nepodpísal pod prepad záujmu o štúdium práva.

Dynamika notárskeho stavu sa od roku 2004 zásadným spôsobom nezmenila,[45] a preto je nepravdepodobné, že by vývoj v tejto profesii mal dopad na atraktivitu štúdia práva.

Novela z roku 2013 zvyšujúca dĺžku povinnej odbornej praxe pre budúcich exekútorov na päť rokov a skutočnosť, že od roku 2014 zaniklo 18 exekútorských úradov, pričom boli vymenovaní len dvaja súdni exekútori pri počte približne 380 exekútorských koncipientov,[46] celkom určite v očiach mladých záujemcov nezvýšila vidinu úspešnej kariéry. Práve naopak, vyššie uvedené kroky sa zásadným spôsobom pričinili o zníženie atraktivity profesie súdnych exekútorov. Súdni exekútori sú však jedným z najmenších právnických stavov, a preto ich vplyv na celkovú atraktivitu štúdia práva je značne limitovaný.

3.4.3 Za prepadom atraktivity advokácie stojí práve Novela

Z uvedeného je možné dôvodiť záver, že ani na právnických fakultách, ani v štátom regulovaných právnických profesiách, s výnimkou stavu súdnych exekútorov, nenastal od roku 2010 vývoj, ktorý by sa svojou závažnosťou alebo rozsahom približoval dopadu Novely. Preto je namieste konštatovať, že prepad atraktivity práva a advokácie po roku 2011 je v prevažnej miere možné pripísať práve vplyvu Novely.

4 Cesta bezodkladného zvýšenia atraktivity advokácie

Bezkonkurenčne prvým krokom na zvýšenie atraktivity advokácie by malo byť skrátenie praxe aspoň na pôvodnú úroveň troch rokov. Tak sa priblížime konkurencii advokátskej regulácie v okolitých štátoch[47] a znížime bariéru vstupu na tento trh pre ženy, ambicióznych, či z nízkopríjmových rodín pochádzajúcich záujemcov.

Skrátenie praxe by malo sprevádzať zrušenie zákazu zamestnávať koncipientov mladými advokátmi počas prvých troch rokov vykonávania ich praxe. Máme za to, že miera, akou sa advokáti venujú zamestnaným koncipientom nezáleží na veku, alebo počte odpracovaných rokov, ale na osobnej dispozícii daného advokáta. Preto tento zákaz žiadnym spôsobom neprispieva k zvyšovaniu kvality koncipientov, jedine obmedzuje tých, ktorí majú chuť tvrdo pracovať na rozvoji svojej kancelárie. Protiargument poukazujúci na umelé zamestnávanie koncipientov mladými advokátmi (koncipient nedostáva ani minimálnu mzdu a ešte platí advokátovi odmenu za možnosť byť zapísaný ako koncipient) neobstojí, keďže je na disciplinárnych orgánoch Slovenskej advokátskej komory, aby takúto prax odstraňovali, a zároveň to nerieši problém, nakoľko obdobné „umelé“ zamestnávanie môžu stále vykonávať profesijne starší advokáti. Takže sa jedná o bezobsažné opatrenie, ktoré len znižuje atraktivitu advokácie v očiach vyššie spomenutých skupín spoločnosti.

Samozrejme, v Iniciatíve za lepšiu advokáciu vidíme široký priestor na hlbšiu a komplexnejšiu reformu advokátskeho stavu smerujúcu nie len k nárastu jej atraktivity, ale aj k zvýšeniu kvality poskytovaných služieb. Táto reforma však nespadá do rozsahu tohto článku a budeme sa jej venovať v budúcich príspevkoch.

4.1 Argumenty za zachovanie päťročnej praxe

Vzhľadom na ich plytkosť považujeme toto miesto za vhodné na to, aby sme sa argumentačne vysporiadali aj s dôvodmi podporujúcimi existenciu päťročnej praxe.

4.1.1 Päť je viac ako tri

Síce s touto nerovnicou súhlasíme, no ani v dôvodovej správe k Novele a ani vo viacerých vyjadreniach podporovateľov päťročnej praxe sme neidentifikovali žiadne presvedčivé dáta o tom, že trojročná prax je nepostačujúca na dôkladnú prípravu advokáta a päťročná už je. Okrem zjavných pochybení má tento argument vady na nasledujúcich úrovniach:

(i) V prvom rade, základom úspechu koncipientov je ich školiteľ, ktorý ich vedie a zadeľuje prácu. Preto by akékoľvek opatrenie sledujúce zvýšenie kvality koncipientov (okrem znovuoživenia selektívneho procesu na úrovni právnických fakúlt a advokátskych kancelárií) malo smerovať hlavne na univerzity a školiteľov a nie na koncipientov, ktorých odborný rast je z veľkej časti v rukách samotných advokátov. Koncipient sa nestane lepším tým, že bude vypisovať plné moci alebo dopĺňať dátum do vzorových zmlúv päť rokov namiesto troch. S vyššie uvedeným sa stotožnil aj predseda kárnej komisie Českej advokátskej komory JUDr. Petr Čáp, keď poukázal na to, že „záleží v prvom rade na tom, ako je kvalitná samotná výchova koncipientov. Tá môže byť nekvalitná pri piatich rokoch rovnako, ako pri troch rokoch koncipientskej praxe. Naopak u kvalitného školiteľa sa koncipient môže naučiť byť advokátom už v priebehu troch rokov. Za dôležitejšie však považujem kvalitu samotných školiteľov a plnenie ich povinností“.[48]

(ii) Jediným prezentovaným pseudo-dôkazom o znižujúcej sa kvalite koncipientov mali slúžiť disciplinárne konania advokátov (áno, čítate správne, advokátov), kde údajne až 42% konaní sa týkalo advokátov, ktorí majú prax menej ako päť rokov.[49] Na to, aby táto informácia mohla vôbec predstavovať argument, by bolo nevyhnutné analyzovať disciplinárne previnenie jednotlivých konaní, či sa pri mladých advokátoch jedná o odborné pochybenia alebo nie.[50] Tieto čísla by museli byť očistené o konania, v ktorých bolo disciplinárne konanie zastavené, ktoré sa skončili oslobodzujúcim výrokom, kde sa upustilo od uloženia disciplinárneho opatrenia, kde odvolacie disciplinárne senáty rozhodnutia zmenili alebo zrušili a taktiež by muselo byť priložené vekové rozvrstvenie advokátov, ktoré by možno preukázalo, že daný počet konaní len kopíruje demografiu advokátskeho stavu. Navyše, ak by aj bolo preukázané, že nepomerne veľa mladých advokátov sa dopustilo disciplinárneho previnenia pre odborné pochybenia, vyvstáva otázka, či je to vina krátkej praxe, nedostatočne kvalitných povinných seminárov, alebo zlého nastavenia advokátskych skúšok, prípadne nedostatočnej kontroly kvality existujúcich advokátov. Ako vyplýva z vyjadrenia predsedu disciplinárnej komisie SAK JUDr. Čižmárika, v roku 2013 disciplinárna komisia ukončila právoplatne 100 prípadov. Z toho iba v 37 prípadoch uložila disciplinárne opatrenie (v 8 prípadoch uložila písomné napomenutie a v 29 prípadoch uložila peňažnú pokutu). Z vyjadrenia tiež vyplýva, že odvolacie disciplinárne senáty v roku 2013 potvrdili 24 rozhodnutí, 6 rozhodnutí zmenili, 4 veci vrátili na nové prerokovanie a rozhodnutie, 5 rozhodnutí zrušili a disciplinárne konanie zastavili, 1 konanie prerušili.[51] Z vyjadrenia nevyplýva, koľkí z týchto 24 advokátov mali prax menej ako 5 rokov. Z vyššie uvedeného je však zrejmé, že hovoriť o 100 až 130 návrhoch na disciplinárne konanie ročne je značne zavádzajúce, keď až v 75% prípadov bolo preukázané, že advokáti sa disciplinárneho previnenia nedopustili. Tento argument bude potrebovať ešte kopec analytickej práce na to, aby sa o ňom na odbornej úrovni mohlo vôbec diskutovať.

(iii) Práve existencia advokátskych skúšok, čoby garantov kvality úspešných uchádzačov, je najväčším otáznikom nad motiváciou predĺžiť koncipientskú prax. Testom proporcionality by totiž s najväčšou pravdepodobnosťou aj koncipient s jednoročnou praxou dospel k záveru, že proporčnejším riešením je úprava štruktúry advokátskych skúšok na rozdiel od neadresného predĺženia praxe o dva roky. Možnosťou je aj komplexná reforma povinných koncipientských seminárov, ktoré dnes pozostávajú z úvodov do jednotlivých právnych odvetví, čím predstavujú duplicitné repetitórium jednotlivých predmetov z právnických fakúlt. Proporčnejšou cestou by bola tiež zmena štruktúry koncipientúry po vzore germánskych krajín, kde koncipienti časť praxe absolvujú na súdoch a relevantných domácich či zahraničných verejných inštitúciách.

(iv) Na záver, ponechanie päťročnej praxe (a neriešenie súčasnej havarijnej situácie) je odôvodňované tým, že musíme počkať päť rokov (od roku 2013 do roku 2018!), aby sme boli schopní posúdiť vplyv dlhšej praxe na kvalitu koncipientov. [52] Existuje však pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že to nie je pravý dôvod prieťahov. Na posúdenie vplyvu koncipientskej praxe by sme totiž potrebovali (i) spoľahlivé dáta zachytávajúce kvalitu koncipientov v období rokov 2010 až 2012 (teda pred prijatím Novely); (ii) spoľahlivú metódu, ktorou by sme dáta zbierali a bola by rovnaká počas celého sledovaného obdobia, t.j. od roku 2010 až do 2018; (iii) zbierať priebežne výsledky od roku 2013, aby sme boli schopní sledovať trend. Podľa informácií Iniciatívy za lepšiu advokáciu, ani jeden z vyššie uvedených krokov nebol nikdy uskutočnený. Aj keby sme hneď teraz začali s komplexným a sofistikovaným výskumom kvality koncipientov, nebudeme ho mať s čím porovnať, nakoľko koncipienti pôsobiaci v rokoch 2010 až 2012 sú dnes už dávno advokátmi. Preto čakanie na zistenie vplyvov päťročnej praxe na kvalitu koncipientov je ako čakanie na Godota... nepríde nikdy, teda maximálne na zaužívanej úrovni pocitov a dojmov podporovateľov päťročnej praxe.

4.1.2 Čo sa skrýva pod pokrývkou

Vo svetle vyššie uvedeného je zrejmé, že podporovatelia päťročnej koncipientúry buď jej priaznivým efektom slepo veria a zabúdajú kritické myslenie doma, alebo sú vedení motiváciou, ktorá sa ako červená niť vinie celým príbehom päťročnej praxe, no nikdy sa do odborného diskurzu poriadne nedostala – ochrana trhu advokátov.

Autori článku uznávajú, že ochrana advokátskeho trhu je menej príťažlivá a moralizujúca téma ako „boj za kvalitu koncipientov“, no je chybou a spoločenským zločinom, ak si zabehnutí advokáti berú koncipientov za živé štíty. Jednak má toto divadlo preukázateľne fatálny dopad na kvalitu advokátskeho stavu a zároveň sa bráni konštruktívnej diskusii a dizajnovaniu riešenia reflektujúceho skutočný problém.

Veríme, že týmto článkom sa diskusia o pozitívnom vplyve päťročnej praxe konečne vytratí a jej miesto zaujmú návrhy riešení zvyšujúcich atraktivitu a následnú kvalitu advokátskeho stavu. Ak je presýtenosť advokátskeho trhu problém, vyzývame zástancov tejto agendy na jeho popísanie, dôkladnú analýzu a návrh možných riešení majúcich prinajhoršom neutrálny vplyv na atraktivitu a kvalitu advokácie.

Máme totiž za to, že prípadné zásahy do štruktúry a organizácie advokácie, vrátane koncipientúry, by sa mali vždy koncipovať so zreteľom na vplyv konkrétneho opatrenia na atraktivitu advokácie. V ideálnom svete by žiadne prijaté opatrenie nemalo atraktivitu advokácie znižovať. Vo svete reálnom by sa opatrenia znižujúce atraktivitu mali robiť s dôrazom na ich proporcionalitu. Inými slovami je mimoriadne ľahkovážne prijať opatrenie, ktoré atraktivitu advokácie položí úplne k ľadu, pretože sa tak studnica kvalitných advokátov a koncipientov môže vyprázdniť, pričom náprava škôd bude trvať mnoho rokov.

5 Záver

Jediná návšteva poloprázdneho veľtrhu prace advokátskych kancelárií postačuje na to, aby si aj laik urobil predstavu o atraktivite právnického vzdelania a advokácie (fotodokumentáciu na požiadanie radi predložíme). Vo svetle tohto článku máme za nepochybné, že z veľkej časti za to môže Novela predlžujúca koncipientskú prax na päť rokov. Už takmer päťročné vyprázdňovanie talentovej základne sa nám o niekoľko rokov škaredo vypomstí v podobe zníženej kvality právnych služieb.

Je preto nevyhnutné urýchlene začať prijímať opatrenia na úrovni tak vnútorných predpisov, ako aj zákonov smerujúcich k znovunastoleniu atraktivity advokácie a právnického vzdelania. Malým krokom pre Národnú radu Slovenskej republiky, no veľkým krokom pre celý právnickú aj laickú verejnosť bude práve bezodkladné skrátenie koncipientskej praxe aspoň na úroveň troch rokov.

Snahu Iniciatívy za lepšiu advokáciu o skrátenie koncipientskej praxe môžete podporiť svojim podpisom tu: https://lepsiaadvokacia.sk/


[1]http://www.lancaster.ac.uk/media/lancaster-university/content-assets/documents/lums/cphr/EmployerBrandingFromattractiontoacoreHRStrategy.pdf; https://hbr.org/2015/05/ceos-need-to-pay-attention-to-employer-branding;

[2] https://www.towerswatson.com/en/Insights/Newsletters/Europe/HR-matters/2014/12/What-are-the-top-drivers-of-employee-attraction-retention-and-sustainable-engagement; https://www.eremedia.com/ere/employer-brand-messaging-is-valuable-but-many-need-refreshing/; http://www.epi.sk/odborny-clanok/Motivacia-a-spokojnost-zamestnancov.htm

[3] Zákon č. 335/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

[4] Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o spolupráci v oblasti kultúry, školstva a vedy, dostupná na: http://old.culture.gov.sk/zahranicne-styky/priority/bilateralna-spolupraca/kulturne-dohody/sr---cr

[5] Lekári sú združení v Slovenskej lekárskej komore, ktorá reguluje ich sústavné vzdelávanie a poskytovanie služieb. V rámci výkonu lekárskej praxe je potrebné absolvovať predatestačnú prípravu a následne atestáciu, ktorých dĺžka môže byť tri až päť rokov

[6] Skúmanie vývoja záujmu o štúdium práva je pre skúmanie atraktivity advokácie relevantnou veličinou, keďže počet advokátov a advokátskych koncipientov takmer dvojnásobne prevyšuje počet sudcov, vyšších súdnych úradníkov, právnych akademikov, prokurátorov, notárov a súdnych exekútorov a ich koncipientov dohromady. Dáta o počte „in-house“ firemných právnikov síce neexistujú, no máme za to, že advokácia je stále najčastejšou voľbou pre absolventa právnickej fakulty. V Českej republike z ojedinelej štúdie Masarykovej univerzity v Brne vyplýva, že až 58% absolventov právnickej fakulty vyhľadáva uplatnenie v advokácii; dostupné na Právnická fakulta Masarykovy univerzity v spolupráci s agenturou NMS Market Research, Znalosti a dovednosti absolventů právnických fakult v ČR, Brno, 20. 1. 2015, str. 3

[7] http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statistika-prijimacieho-konania-na-vysoke-skoly-sr.html?page_id=9723

[8] http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-vysoke-skoly.html?page_id=9596

[9] http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=2477&m_sso=2&m_so=7&ic=30

[10] Hodnotenie fakúlt vysokých škôl 2015, Ranking fakúlt vysokých škôl SR na základe porovnania ukazovateľov kvantity a kvality vzdelávania a výskumu, Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) november 2015, str. 7

[11] http://krakatau.uiv.cz/statistikyvs/uchazecVS.aspx

[12] Ibid.

[13] http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statistika-prijimacieho-konania-na-vysoke-skoly-sr.html?page_id=9723

[14] http://krakatau.uiv.cz/statistikyvs/uchazecVS.aspx

[15] Ibid.

[16] http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statistika-prijimacieho-konania-na-vysoke-skoly-sr.html?page_id=9723

[17]Kým niektoré právnické fakulty si zachovávajú formálne prijímacie konania, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave prijímacie konanie v roku 2016 pre akademický rok 2016/2017 úplne zrušila. https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/O_fakulte/Akademicky_senat/Zasadnutia_a_zapisnice/II.zasadnutie_2016_2018/Zapisnica_8.6.2016.pdf, str. 8

[18] http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statistika-prijimacieho-konania-na-vysoke-skoly-sr.html?page_id=9723

[19] http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-vysoke-skoly.html?page_id=9596

[20] Údaj poskytnutý Slovenskou advokátskou komorou.

[21] http://www.najpravo.sk/clanky/necakane-dosledky-zavedenia-5-rocnej-koncipientskej-praxe.html

[22] http://www.najpravo.sk/clanky/o-tom-ako-sa-stat-advokatskym-koncipientom-v-cesku-so-slovenskym-pravnickym-vzdelanim-klukata-cesta-s-nejasnymi-pravidlami-a-buducnostou.html#rating_wraper

[23] http://www.najpravo.sk/clanky/advokatski-koncipienti-su-castokrat-odmenovani-len-minimalnou-mzdou.html

[24] Dáta o výške priemerných miezd advokátskych koncipientov dostupné na http://www.platy.sk/

[25] https://www.aktuality.sk/clanok/363864/zivot-v-bratislave-je-drahsi-ako-v-kosiciach-o-vyse-tisic-eur/

[26] Ibid.

[27] Uvedené platí pri prvom stupni náročnosti práce. Advokátsky koncipienti by síce mali patriť do vyššie stupňa náročnosti, čo by im malo garantovať vyššiu úroveň minimálnej mzdy, no v praxi nie je bez asistencie Slovenskej advokátskej komory možné zistiť, či advokáti vyšší stupeň náročnosti práce aplikujú pri stanovovaní minimálnej mzdy svojich koncipientov. Členovia Iniciatívy za lepšiu advokáciu stretli viacerých koncipientov, ktorí dostávali minimálnu mzdu na úrovni prvého stupňa náročnosti. Slovenská advokátska komora výšku minimálnej mzdy koncipientov podľa vlastných vyjadrení neprešetruje.

[28] http://www.pravniprostor.cz/clanky/ostatni-pravo/mzdy-advokatnich-koncipientu-se-zasadne-lisi

[29] ANALÝZA VÝSLEDKOV TESTOVANIA Všeobecných študijných predpokladov, str. 14, dostupné na: https://www.scio.cz/download/zprava_VSP_media.pdf

[30] Ibid.

[31] To však platí len za podmienky, že koncipient neabsolvuje stáž v zahraničí, prípadne u iného zamestnávateľa ako advokáta, alebo nepôjde na rodičovskú dovolenku. Zároveň je potrebné odložiť si aspoň niekoľko mesiacov na samotné advokátske skúšky. Všetky uvedené okolnosti môžu založenie vlastnej advokátskej kancelárie oddialiť aj o niekoľko rokov.

[32] Uvedené dáta sa viažu na účtovníkov a lekárov vo veku 25 až 30 rokov, teda v obdobnom veku, aký dosahujú advokátski koncipienti. Údaje dostupné na: http://www.platy.sk/

[33] http://www.platy.sk/

[34] Ibid.

[35] Údaje dostupné na: http://www.platy.sk/

[36] http://www.lexforum.sk/619 (Lesk a bieda postavenia žien v slovenskej advokácii – za čím (všetkým) hľadať ženu a za čím predĺženie koncipientskej praxe?); a https://dennikn.sk/blog/patrocna-koncipientska-prax-ustedrila-atraktivite-advokacie-v-ociach-zien-k-o/

[37]http://www.sberbank.sk/servlet/sberbank?MT=/Apps/Sberbank/WEB/main.nsf/vw_ByID/ID_C27E54B74FEB70B0C1257AFD004B20D4_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&menu=tlacove_spravy_sberbank_slovensko&TG=BlankMaster&URL=/Apps/Sberbank/WEB/webnews.nsf/vw_ByID/ID_558B1C87381830F0C1257D5F002A0B5Bhttp://www.sberbank.sk/servlet/sberbank?MT=/Apps/Sberbank/WEB/main.nsf/vw_ByID/ID_C27E54B74FEB70B0C1257AFD004B20D4_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&menu=tlacove_spravy_sberbank_slovensko&TG=BlankMaster&URL=/Apps/Sberbank/WEB/webnews.nsf/vw_ByID/ID_558B1C87381830F0C1257D5F002A0B5B

[38] Uvedené dáta dostupné v spomínanom článku Iniciatívy za lepšiu advokáciu: http://www.lexforum.sk/619

[39] Na štyroch verejných právnických fakultách je denné štúdium stále bezplatné a poplatky na dvoch súkromných fakultách sa za sledované obdobie zvýšili len nepatrne.

[40] https://dennikn.sk/155523/pravo-na-paneuropskej-vysokej-skole-stratilo-akreditaciu/

[41] Napr. http://portal.ccvapp.upjs.sk/stranka-forum/students-for-students/21; alebo na https://www.flaw.uniba.sk/pracoviska/ustavy/ustav-klinickeho-pravneho-vzdelavania-a-telesnej-kultury/klinicke-pravne-vzdelavanie/

[42] https://otvorenesudy.sk/

[43] https://dennikn.sk/557960/na-sudoch-stale-pribudaju-najma-sudkyne-silna-je-aj-rodina/

[44]http://www.najpravo.sk/clanky/vyhodnotenie-velkeho-vyberoveho-konania-na-pravnych-cakatelov-prokuratury.html; http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/385481-o-70-miest-na-prokuraturach-ma-zaujem-650-pravnikov/

[45]http://www.epravo.sk/top/efocus/notari-stale-prezivaju-urcite-streotypy-vo-vedomi-uradnikov-statnej-a-verejnej-spravy-ktori-mozno-aj-maju-obavy-ze-kvli-nam-pridu-o-pravomoc-a-pozicie-154.html

[46] http://www.ske.sk/spravy-o-cinnosti-ske-a-se/, pozn. Autora: údaje za rok 2016 v čase písania článku ešte neboli k dispozícii.

[47] V súčasnej dobe až 24 členských štátov Európskej únie má kratšiu prax advokátskych koncipientov, t.j. len tri krajiny majú päťročnú prax. Rakúsko však dĺžku praxe kompenzuje kratšou dĺžkou štúdia na právnickej fakulte.

[48] http://www.pravniprostor.cz/clanky/ostatni-pravo/rozhovor-judr-petr-cap

[49] http://domov.sme.sk/c/6492614/slovenska-advokatska-komora-drazdi-buducich-advokatov.html

[50] Ak totiž ide o disciplinárne konanie napr. pre vedenie motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky, dlhšia odborná príprava chuť porušovať zákon neodstráni.

[51] http://www.najpravo.sk/clanky/najcastejsie-disciplinarne-previnenia-advokatov.html?print=1

[52] Vyjadrenie Ministerstva Spravodlivosti, začiatok príspevku v čase 08:07, dostupné na: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1123/615129


Názory k článku Stojí 5-ročná koncipientská prax za prepadom atraktivity advokácie na bod mrazu?:


  enslow, 06. 04. 2017 v 11:18 - Advokacia

Pre mna je skor zahadou preco kazdy bazi po advokacii ked s pravnickym vzdelanim sa da robit naozaj vela veci a zaujimavych. Je to asi pricina vytvorenia si akejsi iluzie o tejto praci. Dalej uvedene dovody. To vsetko je dovod konzervativnosti tohoto povolani, ktore je zalzene iba na prikazoch a zakazoch. Mne osobne sa paci tak trosku nekonformny americky model. Dalsia vec je ze vela ludi je talentovanych a sami nedostanu prilezitost sa prejavit. Brzdia ich hlavne advokati kde pracuju.Je to cele zacarovany kruh

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím