K tejto téme (i keď mierne v inom kontexte) boli venované moje články tu na lexfore (prvý, druhý a tretí). Vyvíja sa to veľmi zaujímavo a vo veci návrhu Generálneho prokurátora SR padlo rozhodnutie Ústavného súdu SR. Predpokladám, že autori predmetného inštitútu určite nečakali, že do života ich diela na jednom konci zatne nový CSP a na druhom konci Ústavný súd SR.

Som skutočne zvedavý na odôvodnenie rozhodnutia.

Otázka teda znie, kde sú hranice zákonodarcu a ak má súd v norme otvorenú dispozíciu, aj súdu.S napätím teda budeme čakať na odôvodnenie ÚS, keďže sa to môže dotýkať viacerých podobných inštitútov.

Napr.
§ 51 ZMPS - Cudzincovi, ktorý sa domáha rozhodnutia o majetkovom práve, súd uloží na návrh odporcu, aby zložil súdom určenú zábezpeku za trovy konania s tým, že ak zábezpeku nezloží do určenej lehoty, nebude proti vôli odporcu v konaní pokračovať a konanie zastaví.
§13 ZKR - Navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len "preddavok")....
§ 20 ZKR - Súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného správcu aj vtedy, ak účastník konkurzného konania zloží na účet súdu preddavok na úhradu nákladov konkurzu....
§31 EP - Ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť......
§253 CSP - Ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.....
Preddavok sa však objavuje aj v nástrojoch práva EÚ – porovnaj napr. čl. 12 Nariadenie EP a Rady č. 655/2014.
Ak ide o CSP, tak nie je vylúčené, že žalovaný môže žiadať neodkladným opatrením od žalobcu zloženie preddavku ( §325 ods. 2 písm. b/ CSP). Súd mu podať žalobu vo veci samej v nadväznosti na to už nebude musieť uložiť ( §336 ods. 1 CSP).
Pri troche fantázie si je možné predstaviť použiť na podobný účel aj zabezpečovacie opatrenie (záložným právom predsa možno vo všeobecnosti zabezpečiť aj budúcu pohľadávku - § 151c ods. 2 OZ)

Preddavky historicky existovali, existujú a budú existovať. S konceptom preddavku na trovy konania problém nemám, ale ako to tu na lexfore už bolo viackrát diskutované, nastavenie §141a bolo ústavnoprávne neúnosné a značne neproporionálne. A hlavne jeho poslednou úpravou sa pravdepodobne odkryli karty jeho skutočného ratio legis. V praxi vznikali v konaniach povinnosti zložiť preddavky na trovy konania v státisícoch eur a viac pod hrozbou zastavenia konania, pričom náhrada trov štátu by v konečnom dôsledku predstavovala za celé konania pár tisíc eur. Nehovoriac o tom, že štát bol od povinnosti zložiť preddavok oslobodený. Bol to neuveriteľne nezmyselný konštrukt, je dobré, že to dal ústavný súd do poriadku.

http://merit.slv.cz/PL.US30/2015
(Zobraziť rozhodnutie datované dňa: 11.5.2016)

Rád by som upozornil na veľmi zaujímavú kauzu, v ktorej slovenskú banku žalovala cyperská (zrejme) schránková spoločnosť o 127 miliónov eur. Banka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola zabezpečená vymožiteľnosť prípadne priznanej náhrady trov konania (zložením takej sumy vopred do úschovy na súde). Všeobecné súdy tento návrh zamietli – ústavný súd však dal banke za pravdu (III. ÚS 502/2017). Po zrušení § 141a OSP ide o veľmi zaujímavý spôsob, ako sa brániť takýmto žalobám.

Zdravím čitateľov lexfóra,
považujem za veľmi zaujímavý. Nemyslím si však, že je možné prostredníctvom neodkladného opatrenia, ktorým sa uloží povinnosť zložiť vopred peniaze do úschovy, efektívne zabezpečiť vymožiteľnosť budúcej náhrady trov konania žalovaného. Špecifickou vlastnosťou preddavku na trovy konania bolo totiž to, že nesplnenie povinnosti zložiť preddavok viedlo k zastaveniu konania. Neodkladné opatrenie však žiaľ takúto vlastnosť nemá. Po nariadení takéhoto neodkladného opatrenia sa teda toho vo faktickom postavení strán veľa nezmení. Povinnosť žalobcu zložiť peniaze do úschovy bude rovnako nevymožiteľná (resp. ťažko vymožiteľná), ako povinnosť nahradiť trovy konania, ktorá mu bude uložená po zamietnutí žaloby. V takomto prípade preto podľa môjho názoru absentuje jeden z nevyhnutných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je jeho efektívnosť (t. j. možnosť reálne dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana domáha).

Súhlasím. Uvedená poznámka je veľmi výstižná.

Ak by totiž aj žalovaný dosiahol uloženie povinnosti žalobcovi (neodkladným opatrením) zložiť peňažnú sumu do úschovy súdu, žalobca jednoducho túto povinnosť nesplní ... a to bez akýchkoľvek relevantných právnych následkov / najmä v prípade špekulatívneho žalobcu so sídlom v zahraničí, ako uvádza Juraj.

Navyše je otázne, kto by bol z takéhoto uznesenia o neodkladnom opatrení oprávneným v prípade exekúcie. Plnenie totiž nebolo priznané žalovanému, ale do súdnej úschovy...

Ak by sme pripustili ten (extenzívny) výklad, že ide o "iné náklady súdneho konania" sui generis, mohla by to byť súdna pohľadávka podľa § 2 písm. a) zákona č. 65/2001 Z.z.
V opačnom prípade prichádza do úvahy ako oprávnený už iba žalovaný.