lexforum.sk



Načítám ...

 

Posledné komentáre:

Načítám ...

Autori:

Milan Kvasnica (153)
Juraj Gyarfas (104)
Juraj Alexander (49)
Jaroslav Čollák (31)
Kristián Csach (25)
Martin Maliar (25)
Tomáš Klinka (20)
Milan Hlušák (18)
Martin Husovec (13)
Branislav Gvozdiak (11)
Zuzana Hecko (9)
Tomáš Čentík (9)
Martin Friedrich (8)
Michal Novotný (7)
Adam Zlámal (6)
Xénia Petrovičová (6)
Ján Lazur (4)
Petr Kolman (4)
Pavol Szabo (4)
Lexforum (4)
Natália Ľalíková (4)
Monika Dubská (4)
Robert Goral (4)
Josef Kotásek (4)
Radovan Pala (4)
Jakub Jošt (3)
Pavol Kolesár (3)
Josef Šilhán (3)
Adam Valček (3)
Ladislav Hrabčák (3)
Peter Pethő (3)
Ivan Bojna (3)
Denisa Dulaková (3)
Michal Krajčírovič (3)
Maroš Hačko (3)
Dávid Tluščák (2)
Juraj Straňák (2)
Martin Gedra (2)
Zsolt Varga (2)
Ludmila Kucharova (2)
Bob Matuška (2)
Jiří Remeš (2)
Anton Dulak (2)
Jozef Kleberc (2)
Peter Varga (2)
Marián Porvažník (2)
Lukáš Peško (2)
Maroš Macko (2)
Michal Hamar (2)
Juraj Schmidt (2)
Roman Kopil (2)
Martin Serfozo (2)
Tomáš Ľalík (1)
Ladislav Pollák (1)
Petr Steiner (1)
Bohumil Havel (1)
Ondrej Halama (1)
Gabriel Závodský (1)
Peter Marcin (1)
Jana Mitterpachova (1)
Matej Gera (1)
Ivan Michalov (1)
Martin Svoboda (1)
lukasmozola (1)
Roman Prochazka (1)
Marián Porvažník & Veronika Merjava (1)
Peter K (1)
Jaroslav Nižňanský (1)
Igor Krist (1)
Pavel Lacko (1)
Peter Kubina (1)
Vladislav Pečík (1)
Michal Ďubek (1)
Katarína Dudíková (1)
lukas.kvokacka (1)
Petr Kavan (1)
Nina Gaisbacherova (1)
Dušan Rostáš (1)
Matej Kurian (1)
Róbert Černák (1)
Emil Vaňko (1)
David Halenák (1)
Lucia Berdisová (1)
Pavol Mlej (1)
Vladimir Trojak (1)
Ján Pirč (1)
Matej Košalko (1)
Zuzana Bukvisova (1)
Radoslav Pálka (1)
Gabriel Volšík (1)
Vincent Lechman (1)
Robert Vrablica (1)
Juraj Lukáč (1)
David Horváth (1)
Tomas Kovac (1)
Nora Šajbidor (1)
Bystrik Bugan (1)
Martin Galgoczy (1)
Tibor Menyhért (1)
Viliam Vaňko (1)
Zuzana Kohútová (1)
Miriam Potočná (1)
Marcel Jurko (1)
I. Stiglitz (1)
Lucia Palková (1)
Slovenský ochranný zväz autorský (1)
Martin Šrámek (1)
Ivan Kormaník (1)
Martin Hudec (1)
Tomáš Demo (1)
Robert Šorl (1)
Natalia Janikova (1)
Martin Estočák (1)
Paula Demianova (1)
Zuzana Adamova (1)
Marek Maslák (1)
Ondrej Jurišta (1)
Peter Janík (1)
peter straka (1)
Dušan Marják (1)

Nálepky:

Načítám ...



Napísať nový článok


rss feed rss

rss feed rss - názory


O Lexforum.sk



Načítám ...

Pomôcky pre advokátov:

salvia
Judikatúra
Predpisy
Registre
Výpočty

Nové predpisy:

Načítám ...

Nejednotný prístup

Martin Gedra, 25. 04. 2016 v 14:15

Nejednotný prístup vykazuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), keď napríklad podľa rozsudku NS SR sp. zn. 6 Obdo 30/09 z 26. novembra 2009 nie je obchodný podiel súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ten z manželov, ktorý nie je spoločníkom, nemôže namietať relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, avšak podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5 Obdo 11/2007 z 25. júna 2008 práve naopak, nedostatok súhlasu druhého z manželov s predajom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným je dôvodom na vyslovenie neplatnosti takejto zmluvy.

ÚS SR sp.zn. III. ÚS 399/2015-16


Názory k článku Nejednotný prístup:


  Tomáš Čentík, 03. 05. 2016 v 16:28 - Komentár k judikátu 6 Obdo 30/09

Dovolil by som si odkázať na spracovanie a komentár k judikátu 6 Obdo 30/09, kde som sa zaoberal touto otázkou - skôr mi z hľadiska výkladu súčasnej právnej úpravy vychádza, že obchodný podiel (resp. jeho majetková zložka) je predmetom BSM, na jeho prevod sa vyžaduje súhlas druhého manžela v zmysle § 145 v spojení s § 40a OZ, a že tento podiel je predmetom vyporiadania.

Viac tu - http://www.ulpianus.sk/judikatura-s-komentarom/obchodny-podiel-a-bezpodielove-spoluvlastnictvo-manzelov/

  Milan Hlušák, 03. 05. 2016 v 20:53 - Ad Tomáš

Myslím si, že táto téma ostane otvorená dovtedy, kým ju nevyrieši parlament alebo najvyšší súd nejakým zjednocujúcim stanoviskom. Aj napriek tomu chcem ale poukázať na niektoré argumenty, ktoré využíva „proBSM lobby“ a ktoré nemusia celkom obstáť.

Po prvé, argumentuje sa, že ak do BSM nezahrnieme obchodný podiel, tak by sme tam nemali zahŕňať ani pohľadávky z vkladov či z bežného účtu. Je ale naozaj pravda, že takéto pohľadávky patria do BSM? Z judikatúry (R 46/1966, R 42/1972) aj z dôvodovej správy k novele OZ z r. 1982 mi skôr vyplýva, že o BSM nejde. Ide len o iné majetkové právo, ktoré sa vyporiada rovnako ako BSM.

Po druhé, ďalším argumentom sú cenné papiere. Tu ale netreba zabúdať, že podľa § 9 ods. 2 zákona o cenných papieroch sa na cenné papiere vzťahujú ustanovenia OZ o hnuteľných veciach. Teda aj ustanovenia o BSM.

A po tretie, chybná môže byť aj argumentácia, ktorú využíva R 27/2007 a ktorá začlenenie majetkových práv do BSM vyvodzuje z poslednej vety § 149 ods. 4 OZ. Historický výklad totiž naznačuje, že zmyslom tejto vety vôbec nie je rozšírenie BSM, ale niečo celkom iné:

§ 149 OZ do r. 1982 ods. 4 vôbec neobsahoval. Vyporiadanie bolo možné len dohodou, alebo súdom. Súdy pritom dospeli k záveru, že ak ide o súdne vyporiadanie (teda keď sa manželia nevedia dohodnúť), tak teba vyriešiť spor raz a navždy. Teda že s cieľom predchádzať budúcim nezhodám treba vyporiadať nielen BSM, ale aj iné majetkové vzťahy. A keďže pre takéto vyporiadanie OZ nestanovoval žiadne pravidlo, súdy na základe analógie postupovali podľa § 150 OZ (R 46/1966).

Neexistencia vyporiadania zo zákona však spôsobovala problémy, preto sa v r. 1982 do § 149 OZ zaviedol ods. 4. Vyporiadanie zo zákona však opäť evokuje „nedohodu“ manželov. Keďže ale treba pri takejto nedohode vyriešiť všetky majetkové vzťahy naraz, bolo potrebné vyriešiť aj iné majetkové práva, nielen veci. A keďže o ich vyriešení pri vyporiadaní zo zákona nerozhodujú súdy (t. j. niet toho, kto by aplikoval analógiu), stanovilo sa pravidlo priamo v zákone. A preto – voilà - posledná veta § 149 ods. 4 OZ.

Z tejto histórie treba teda vyvodiť záver, že iné majetkové práva sa vyporiadavajú spolu s BSM nie preto, že by boli vecou alebo že by do BSM spadali na základe analógie, ale preto, že ak sa manželia nevedia dohodnúť, tak potom sa pri zániku BSM (či už zo zákona alebo súdom) musia vyriešiť všetky majetkové vzťahy, a teda aj iné majetkové práva.

  Tomáš Čentík, 04. 05. 2016 v 12:18 - ad Milan

Myslím si, že zjednocujúce stanovisko tu stačiť nebude, nakoľko už sme tu mali v zbierke zverejnený judikát R 27/2007, ktorý mal pôsobiť zjednocujúco, ale nestalo sa tak (viď rozhodnutie sp.zn. 6 Obdo 30/09). Takže to ostáva skôr na legislatívnej činnosti.

Milan v tvojej reakcii na môj komentár k tomu judikátu si „vypichol“ len časť argumentácie, ktorá bola skôr doplnková, resp. na dokreslenie problematiky – to len, aby sme neobmedzovali ako si to pomenoval „proBSM lobby“ len na tieto argumenty.

Ešte predtým ako si dovolím viesť s tebou polemiku v kontexte tvojich výhrad, by som chcel uviesť, že sa nebránim aj opačnému záveru ako tomu, ku ktorému som dospel pri komentovaní rozhodnutia sp.zn. 6 Obdo 30/09, avšak argumentáciu v odôvodnení tohto rozhodnutia nepovažujem za presvedčivú – navyše sa toto rozhodnutie vôbec nevysporiadava s predošlou judikatúrou a pomerne bohatou odbornou spisbou na túto tému.

Z tvojej argumentácie mi vyplynulo, že zastávaš názor, že predmetom BSM môžu byť výlučne iba veci ako hmotné predmety, t.j. predmet BSM vychádza z vlastníctva v užšom ponímaní. Ja som skôr názoru (z dôvodov, ktoré som uviedol v komentári k rozhodnutiu), že predmet BSM je potrebné interpretovať širšie, t.j. tak, že do BSM patrí aj iný majetok ako iba veci. Dokonca tento môj názor potvrdzuje aj spomínaný 6 Obdo 30/09, ktorý tvrdí, že obchodný podiel nie je súčasťou BSM. Citujem „Je potrebné prisvedčiť dovolateľke, že v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka predmetom bezpodielového spoluvlastnícva manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. V bezpodielovom vlastníctve manželov môžu byť hnuteľné a nehnuteľné veci, práva alebo iné majetkové hodnoty, bez kvantitatívneho a kvalitatívneho obmedzenia, okrem vecí, ktoré na základe osobitného zákona môžu byť iba vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb“.

Pokiaľ ide o tvoje jednotlivé argumenty, tak pohľadávku z bežného účtu som uvádzal v kontexte príjmu manžela z pracovného pomeru alebo podnikateľskej činnosti, kde som poukázal na skutočnosť, že by bolo absurdné, aby tento príjem bol súčasťou BSM, ak je vyplatený v hotovosti, a na druhej strane ak je vyplatený poukázaním na účet manžela nepatril do BSM. Vychádzam z toho, že po materiálnej stránke sú tieto príjmy bez pochybností spoločnými prostriedkami manželov, t.j. patria ako hlavný zdroj do masy BSM.

Judikát R 42/1972 (k R 46/1966 sa mi nepodarilo dostať) nie je v tejto súvislosti podľa môjho názoru správne interpretovaný – tento judikát rieši to, že predmetom BSM je vyplatená mzda a nie právo na vyplatenie mzdy, ktorá ešte nebola vyplatená. Nerieši teda situáciu či mzda vyplatená v hotovosti patrí do BSM a mzda vyplatená na účet do BSM nepatrí. Napokon by to bol nezmysel, aby tieto prostriedky patrili do BSM v závislosti od toho akou formou sú vyplatené manželovi – rozhodujúca je povaha a zdroj týchto prostriedkov, nie forma ich poukázania manželovi.

Tento záver sa preto uplatní bez ohľadu na to, či výnosy spočívajúce v peňažnom príjme boli vyplatené v hotovosti alebo poukázané na účet (uznesenie NS ČR, sp.zn. 22 Cdo 4926/2008).

Čo sa týka cenných papierov nezdá sa mi, aby z formulácie § 9 ods. 2 zákona o cenných papieroch bolo možné vyvodiť, že zaknihovaný cenný papier je považovaný za hnuteľnú vec. Z tohto ustanovenia mi vyplýva len to, že na cenné papiere sa použijú ustanovenia OZ o hnuteľných veciach a nie automaticky to, že všetky cenné papiere (predovšetkým zaknihované) sú hnuteľnými vecami.

Argumentácia historickým výkladom ustanovenia § 149 odd. 4 OZ mi aj napriek tvojmu trefnému a vyčerpávajúcemu vysvetleniu nesedí na vyriešenie otázky obchodného podielu ako súčasti BSM. Logicky sa s tým nemôžem stotožniť z dôvodu, že ak zákon hovorí o vyporiadaní BSM, tak vyporiadať možno teda len predmet BSM. A ak pripustíme, že obchodný podiel možno vyporiadať, tak by sme mali pripustiť tiež to, že je predmetom BSM. Tvrdiť o niečom, že to nepatrí do BSM a na druhej strane to vyporiadavať ako BSM mi nepríde celkom čistým riešením.

  Milan Hlušák, 04. 05. 2016 v 13:17 - Ad Tomáš

Popravde, nemám na túto vec nejaký vyhranený názor. Aj preto som vypichol len tie argumenty, ku ktorým sa viem ako-tak postaviť.

Pokiaľ ide o pohľadávku z účtu, no z takého účtu, kde je vyplatený príjem, ktorý spadá do BSM, tu s tebou súhlasím. O BSM tu podľa mňa pôjde; hlavne preto, že v podstate ide len o „miesto, kde sú spoločné peniaze uložené.“ Použitie tohto príkladu cez analógiu aj na obchodný podiel však nevidím ako správne. Obchodný podiel a peniaze na účte – to je predsa len o niečom inom.

Aj pri cenných papieroch si stále myslím, že je istý rozdiel medzi akciou a obchodným podielom. Pretože – bez ohľadu na to, či je akcia listinná alebo zaknihovaná – stále je to „niečo“, čo má k veci veľmi blízko. Môj vzťah k akciovke je JA-AKCIA-AKCIOVÁ SPOLOČNOSŤ. Pri sro však medzi mnou a sro nič také nie je.

Pokiaľ ide o poslednú vetu § 149 ods. 4 OZ, nevidím žiadny problém, aby sa majetkové práva vyporiadavali spolu s BSM, aj keby formálne BSM netvorili. Ako som písal, zmyslom bolo tieto práva vyporiadať spoločne, aby sa predchádzalo budúcim sporom. Navyše, za práva podľa poslednej vety sa považujú aj dlhy, teda záväzky, a tie – aspoň podľa mňa – do BSM nepatria.

Uvedené argumenty preto osobne nevidím ako najvhodnejšie. Odpoveď zrejme závisí skôr od toho, či je potrebné na obchodný podiel analogicky aplikovať režim BSM (pôjde teda o akési „kvázi“ BSM), alebo - opačne -, či si nevystačíme s ustanoveniami o spoločných právach a spoločných záväzkoch.

BTW: Pri R 42/1972 som nenarážal na stať o príjmoch, ale o stať o majetkových právach (Podle povahy projednávané věci bude ovšem nutno stanovit ve výroku rozsudku také určitá práva a povinnosti v rámci vypořádání majetkových práv a povinností bývalých manželů v širším slova smyslu, takže např. součástí výroku rozsudku bude i rozhodnutí o těchto otázkách: "Určuje se, že navrhovateli připadá vkladní knížka č. ....u pobočky státní spořitelny v...............s vkladem...............", nebo "navrhovatel je povinen uhradit dluh u státní spořitelny v částce.................podle smlouvy o půjčce ze dne...................").

  Tomáš Čentík, 04. 05. 2016 v 14:30 - ad Milan

Priznám sa, že ani ja nie som 100 % argumentačne presvedčený o závere, že obchodný podiel patrí do BSM. Konieckoncov túto otázku jednoznačne (a hlavne jednotne) za pomerne dlhé obdobie nevyriešila ani súdna prax ani právna doktrína.

Avšak z pohľadu presvedčivosti mne známych argumentov sa prikláňam k záveru, že ten obchodný podiel tam skôr patrí ako nie.

Z komparatívneho hľadiska si táto problematika zrejme vyžaduje jasné legislatívne riešenie, nakoľko česká právna úprava túto otázka napokon upravila explicitne.

Pri tej pohľadávke voči banke a zaknihovanom cennom papieri som len chcel poukázať, že nemožno § 143 vykladať príliš formalisticky, t.j. rýdzo na veci ako hmotné substráty, teda že ohruh predmetu BSM je širší ako vyplýva z jazykového znenia právnej normy a z tohto hľadiska je legitímna diskusia, aby tam patril aj iný majetok.

Nemáte oprávnenie pridať názor. Prihláste sa prosím